Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 668/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)

a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti , ,

a , , , zastúpených Advokátskou

kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o., Piaristická 46, Trenčín, v mene ktorej koná

advokátka JUDr. Danica Birošová, pre namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

spoločne a nerozdielne v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e im Okresný súd

Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť a

trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)

na účet ich právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová, s. r. o.,

Piaristická 46, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2018 doručená ústavná sťažnosť , , a ,

, (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Trenčín

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia sú

stranami sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v procesnom postavení

žalovaných v 1. a 2. rade. Napadnuté konanie začalo žalobou žalobcu podanou okresnému

súdu 28. mája 2010, ktorá okrem sťažovateľov smerovala proti ďalším šiestim žalovaným.

3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 18. júna 2014 tak, že žalobu zamietol.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -220 z 30. júna 2015 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti ďalej uvádzajú:

«Prvé pojednávanie na Okresnom súde Trenčín po vrátení veci z Krajského súdu

bolo až po takmer roku a pol a to dňa 13.02.2017. Žalobca zmenil právneho zástupcu a stal

sa ním JUDr. Ján Legerský. Na tomto pojednávaní PZ žalobcu uviedol, že: „vzhľadom

na nový a skutočnosť, že súdny znalec Ing. Špaček už nepracuje, pokiaľ súd poskytne

lehotu, my sme schopní zabezpečiť aj súkromný znalecký posudok ohľadne tých skutočnosti,

ktoré uviedol aj KS vo svojom rozhodnutí...

Na to sudkyňa vyhlásila uznesenie: „Dnešné pojednávanie sa odročuje na neurčito

za účelom poskytnutia žalobcovi 3-mesačnej lehoty na predloženie súkromného znaleckého

posudku v potrebnom počte vyhotovení pre každú stranu sporu a súd“...

Dňa 26.02.2018 (po ďalšom roku) sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie súdu, na ktoré

sa bez ospravedlnenia nedostavili žalovaný (správne žalobca, pozn.) ani jeho právny

zástupca, dostavili sme sa osobne my, žalovaní 1) a 2), žalovaná 3 a žalovaná 4 v zastúpení

. Na tomto pojednávaní sudkyňa uviedla, že poskytne poslednú

dvojmesačnú lehotu na predloženie geometrického plánu na zidentifikovanie pôvodných

pozemno-knižných parciel, od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo žalobca z

dedičského rozhodnutia bývalého štátneho notárstva Trenčín sp. zn. D 1340/76 na súčasný

stav s tým, že ak takýto súkromný nepredloží, súd žalobe nemôže vyhovieť. Takto bolo

sformulované aj uznesenie súdu...

Dňa 25.04.2018 sa uskutočnilo pojednávanie súdu, na ktoré sa bez ospravedlnenia

nedostavili žalovaný (správne žalobca, pozn.) ani jeho právny zástupca, dostavili sme sa

osobne len my, žalovaní 1) a 2). Súd nás informoval, že deň pred pojednávaním PZ žalobcu

požiadal súd o poskytnutie ďalšej lehoty na doplnenie dokladov a úpravy petitu žaloby a to

najmenej 1 mesiac...

S odročením pojednávanie sme dôrazne nesúhlasili a pojednávania sme sa zúčastnili.

Sudkyňa na tomto pojednávaní uviedla svoj predbežný názor: „Keďže predložený

geometrický plán výkaz výmer neobsahuje identifikáciu pôvodných pozemno-knižných

parciel uvedených v zápisniciach č. 1042, 378, 232 k. ú. z dedičského rozhodnutia

bývalého štátneho notárstva Trenčín sp. zn. D 1340/76-14 so súčasným stavom evidovanom

v katastri nehnuteľností, súd žalobu považuje za nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal

svoj tvrdený žalobný návrh. Žaloba je z tohto dôvodu na zamietnutie“. Pojednávanie

sudkyňa odročila na 30.05.2018...

Dňa 25.05.2018 (5 dní pred plánovaným pojednávaním) predložil právny zástupca

žalobcu ďalší v poradí druhý po sebe návrh o odročenie pojednávania naplánovaného na

30.05.2018 o 8,30 hod., tentokrát z dôvodu ochorenia žalobcu.

Právny zástupca žalobcu o. i. vo svojom návrhu dôvodí, že on nemá možnosť

(25.05.2018) s klientom vec prejednať najmä v záujme doriešenia úpravy žalobného petitu

v zmysle zabezpečovaných geometrických plánov a teda že nemôže zabezpečiť účinnú

ochranu jeho práv ako strany sporu v konaní.

My ako žalovaní 1) a 2) sme sa k návrhu PZ žalobcu na odročenie plánovaného

pojednávania na deň 30.05.2018 písomne na súd vyjadrili. Vo svojom písomnom vyjadrení,

predloženom k tomuto návrhu na odročenie pojednávania sme poukázali na zákonnú

úpravu týkajúcu sa konania súdu prvej inštancie. Podľa predvolanie sa

doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla

najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Piaty deň pred konaním

naplánovaného pojednávania bol piatok 25.5.2018; z toho, že právneho zástupcu navštívila

manželka žalobcu dedukujeme, že právny zástupca sa ani v ten deň nemal stretnúť so svojim

klientom kvôli doriešeniu úpravy žalobného petitu. Na túto činnosť mal však právny

zástupca žalobcu lehotu celý jeden mesiac odo dňa jeho prvého návrhu na odročenie

pojednávania naplánovaného pôvodne na 25.04.2018. Zmenu petitu, ako aj znalecký

posudok mal mať pripravený už na prvom pojednávaní po vrátení veci z Krajského súdu v

Trenčíne dňa 26.02.2017. Nesúhlasili sme s odročením pojednávania, naplánovaného na

30.05.2018. Videli sme v návrhu na odročenie zo strany PZ žalobcu jeho ďalšie obštrukcie.

Žiadali sme súd o zabezpečenie pojednávania v naplánovanom čase poukazujúc na to, že

základným právom účastníka súdneho konania je, aby bolo vo veci rozhodnuté bez

zbytočných prieťahov v konaní, keďže konanie je vedené od roku 2010. Základnou

povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý

čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sme sa stali účastníkmi konania v

procesnom postavení žalovaných účastníkov konania. Žiadali sme súd, aby na pojednávaní

dňa 30.05.2018 rozhodol vo veci a oznámili sme, že pojednávania sa zúčastníme aj s

právnym zástupcom...

Dňa 30.05.2018 sme sa chceli zúčastniť naplánovaného pojednávania, čakali sme

pred pojednávacou miestnosťou na súde. Okrem nás a našej právnej zástupkyne tam nebol

nikto. Po príchode sudkyne s asistentkou nám bolo oznámené, že pojednávanie je odročené.

Pojednávanie sa teda neuskutočnilo, sudkyňa vyhovela žiadosti PZ žalobcu. Na našu

žiadosť, aby bola spísaná zápisnica nám bolo odpovedané, že zápisnica sa písať nebude.

Ďalšie predvolanie na pojednávanie bolo na 10.09.2018, ktoré však bolo písomne

odročené z dôvodov na strane sudcu a nové predvolanie na pojednávanie bolo na deň

24.09.2018.

Dňa 24.09.2018 sme sa zúčastnili posledného pojednávania vo veci, okrem nás tam

bola len žalovaná 3), ostatní žalovaní sa už ani neunúvali prísť. Sudkyňa konštatovala, že

opäť nebola do začiatku pojednávania predložená identifikácia pôvodných pozemkovo

knižných parciel. PZ žalobcu potom na pojednávaní predložil nekonkrétnu grafickú

identifikáciu pozemkov bez sprievodného textu a vysvetlenia a požiadal súd o rozhodnutie

v procesnom návrhu žalobcu ohľadne žalovaného 3). Na tomto pojednávaní sme vzniesli

námietku na ďalšie nezákonné vedenie tohto súdneho sporu poukazujúc na sudcovskú

koncentráciu konania a na to, že je povinnosťou strán sporu uplatniť prostriedky procesnej

obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle )

včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla

predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to

vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov.

Na pojednávaní sme navrhli súdu, aby vydal rozsudok z dôvodu, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a to aby súd žalobu zamietol a priznal trovy konania. Sudkyňa odročila

pojednávanie na 14.11.2018 o 10.00 hod. a požiadala o písomné vyjadrenie k tým

grafickým identifikáciám...

Dňa 18.10.2018 sme predložili na konajúci súd písomné vyjadrenie k posledne

predloženej grafickej identifikácii pozemkov, ktoré predložil právny zástupca žalobcu.

Zároveň sme zopakovali naše dôkazy o existencii vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je

predmetom sporu, a to v genéze od roku 1927 od rodičov našej právnej predchodkyne až po

nás - žalovaných 1) a 2) po prevode prostredníctvom kúpnej zmluvy. Záverom sme vyjadrili

presvedčenie, že na plánovanom pojednávaní 14.11.2018 už bude rozhodnuté vo veci.»

5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.: prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je

Okresný súd Trenčín povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy konania v sume

390,50 €... na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová, s. r. o... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

6. Uznesením sp. zn. zo 6. decembra 2018 ústavný súd v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.

7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 3. januára 2019 vyjadril

k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 43/2019 z 24. januára 2019, ktorý bol ústavnému

súdu doručený 18. februára 2019. Súčasne predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

8. Predseda okresného súdu vo svojom prípise uviedol prehľad procesných úkonov

vykonaných v napadnutom konaní, následne poukázal na to, že konajúci súd nebol nečinný,

úkony vykonával priebežne a uskutočňoval pojednávania, ktoré ale museli byť menené,

resp. zrušené na žiadosť strán sporu, resp. ich právnych zástupcov. Predseda okresného súdu

považoval predmetnú právnu vec za skutkovo zložitú, keďže ide „o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam a vo veci bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, pričom

žalobca opakovane menil žalobný petit. Vec už bola v minulosti rozhodnutá, a to rozsudkom

zo dňa 18. 06. 2014, avšak tento bol na základe odvolania žalobcu zrušený. I toho času je

vec rozhodnutá rozsudkom tak, že žaloba bola opäť zamietnutá. Tento rozsudok zatiaľ

právoplatnosť nenadobudol z dôvodu podaného odvolania žalobcu.“.

9. Predseda okresného súdu k svojmu prípisu priložil aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne, ktorá rozhoduje v predmetnej veci. Zákonná sudkyňa uviedla, že vo veci konala

tak, „aby sa vec konečne rozhodla a nebolo potrebné podávať novú žalobu. Avšak žalobca

svojimi procesnými úkonmi zmaril snahu zákonného sudcu o konečné rozhodnutie vo veci

samej. Napriek poskytnutej dlhej lehoty (čo žalovaní namietali) ne predloženie súkromného

znaleckého posudku z dôvodu, že súdnych znalcov z odboru geodézie a kartografie je málo,

posudky podávajú v dlhej lehote, žalobca znalecký posudok nepredložil. Okrem toho senát

zákonného sudcu 12 C je od vzniku KS TN v r. 1997 ako aj ostatných civilných sudcov stále

nadmerne zaťažený (do 300 nerozhod. vecí) nerozhodnutými i obživnutými spormi.“.

10. Ústavný súd 20. februára 2019 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej

zástupkyni sťažovateľov s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 10 dní od doručenia

prípisu. Právna zástupkyňa sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním

doručeným ústavnému súdu 8. marca 2019.

11. Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní oznámila, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania a pripojila stanovisko sťažovateľov, v ktorom

uvádzajú, že zbytočné prieťahy v napadnutom konaní vznikli najmä po rozhodnutí

krajského súdu ako odvolacieho súdu a vrátení veci okresnému súdu. Podľa sťažovateľov

okresný súd dostatočne nevyužil možnosť urýchliť konanie, ktorá vyplýva zo zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

Sťažovatelia zdôrazňujú, že ďalší postup okresného súdu po vrátení veci vyplýval

zo záväzného právneho názoru krajského súdu – jeho úlohou bolo „zabezpečenie

znaleckého posudku, vypočutie znalca, zabezpečenie príslušných geometrických plánov

na vykonateľnosť navrhnutého žalobcovho petitu v podobe zápisu do katastra nehnuteľnosti

a tieto podklady, keďže neboli predložené na súd v prvom konaní, v druhom konaní sa

zaviazal zabezpečiť ich žalobca a jeho právny zástupca.“. Žalobca podľa sťažovateľov

odďaľoval predloženie predmetných dôkazov a okresný súd tento postup toleroval.

Sťažovatelia upozorňovali na dodržiavanie ustanovení ,

„vediac, že nie je možné zo strany žalobcu predložiť požadované dôkazy, nakoľko dôkazy

o svojom vlastníctve k celej nehnuteľnosti (k časti ktorej sa domáhal určenia vlastníctva

žalobca) mal súd predložené zo strany sťažovateľov - písomné dokumenty, ako i z osobná

svedecká výpoveď právnej predchodkyne sťažovateľov (predošlej vlastníčky ich

nehnuteľností) na súde.“. Sťažovatelia tiež uvádzajú, že o odročenie pojednávania požiadali

iba raz z dôvodu kolízie pojednávaní ich právnej zástupkyne, ktorá ich zastupuje

od začiatku konania. Podľa sťažovateľov zo stanoviska zákonnej sudkyne vyplýva, že

„sudca sa málo, alebo vôbec sa nebránil obštrukciám v konaní zo strany žalobcu a jeho

právneho zástupcu. Poskytol žalobcovi veľmi dlhú lehotu na dodanie súkromného

znaleckého posudku, ktorú viac krát predĺžil a aj napriek tomu doklady žalobca nepredložil.

Sudca priznáva aj namietanie sťažovateľov na jednostranné zvýhodňovanie žalobcu

v poskytovaní ďalších lehôt na dodanie dokladov zo strany žalobcu a tým neúmerného

predlžovania súdneho sporu, teda quasi priznáva porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.“.

12. Žalobca doručil ústavnému súdu 2. apríla 2019 z vlastnej iniciatívy podanie,

v ktorom uvádza svoje vyjadrenie k napadnutému konaniu. Vysvetľuje dôvody, pre ktoré

podal okresnému súdu žalobu, a tiež podáva svoje stanovisko k tvrdeniam žalovaných –

vrátane sťažovateľov – ktoré uvádzali na pojednávaniach, resp. v písomných podaniach.

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“), ktorý sa použije aj na konania začaté

podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. V súlade s čl. II bodom 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období

od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu

Miroslavom Durišom (sudca spravodajca) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené

senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľov v zložení tak, ako to

je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

III.

17. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľov vyplýva, že namietajú porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. K porušeniu tohto základného práva malo podľa

sťažovateľov dôjsť postupom okresného súdu po rozhodnutí krajským súdom ako súdom

druhej inštancie o odvolaní žalobcu a po vrátení veci na ďalšie konanie. Vychádzajúc

z argumentácie sťažovateľov, ústavný súd sa zameral na skúmanie ústavnej udržateľnosti

postupu okresného súdu v špecifikovanej časti napadnutého konania. Zo súdneho spisu

okresného súdu ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:

- Krajský súd rozhodol 30. júna 2015 o odvolaní žalobcu tak, že zrušil rozsudok

okresného súdu z 18. júna 2014 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 31. júla

2015 bol súdny spis vrátený okresnému súdu.

- Dňa 27. januára 2016 okresný súd vyžiadal geometrický plán, kópie

pozemnoknižných vložiek a listy vlastníctva od Okresného úradu Trenčín, katastrálneho

odboru (ďalej len „okresný úrad“). Tieto listiny boli okresnému súdu doručené 16. februára

2016.

- Dňa 8. septembra 2016 okresný súd uložil právnemu zástupcovi žalobcu – ktorého

si ustanovil 14. apríla 2016 – aby sa vyjadril k žalobe a ďalším návrhom na dokazovanie

v lehote dvoch mesiacov. Okresný súd tiež žiadal okresný úrad o doručenie kópie

geometrického plánu, ktorý mu okresný úrad doručil 5. októbra 2016.

- Žalobca doručil 7. novembra 2016 okresnému súdu podanie, v ktorom navrhol, aby

sa dokazovanie doplnilo znaleckým posudkom a aby súdneho znalca ustanovil okresný súd.

Až takto bude možné prípadne upraviť petit žaloby a navrhnúť ďalšie dôkazy.

- Dňa 30. decembra 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 13. február 2017.

- Na pojednávaní 13. februára 2017 okresný súd oboznámil listiny, ktoré doručil

okresný úrad. Právny zástupca žalobcu uviedol, že súdny znalec, ktorý v napadnutom

konaní vypracoval znalecký posudok, už činnosť nevykonáva, preto žalobca zabezpečí

súkromný znalecký posudok. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito a určil

žalobcovi lehotu troch mesiacov na predloženie súkromného znaleckého posudku.

- Dňa 12. mája 2017 doručil žalobca podanie, v ktorom uviedol, že ďalší znalecký

posudok do 13. mája 2017 nepredloží, v napadnutom konaní bol už vypracovaný znalecký

posudok súdnym znalcom, ktorého ustanovil okresný súd, a náklady tohto znaleckého

dokazovania uhradil. Žalobca uviedol, že „právny stav veci mi nenariaďuje vykonať túto

povinnosť... doklad o mojom dedičstve je predložený na okresnom súde.“.

- Okresný súd uznesením z 20. júna 2017 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

preddavok na trovy dôkazu v sume 700 €.

- Dňa 28. augusta 2017 žalobca doručil okresnému súdu kópiu geometrického plánu

vyhotoveného na podnet – od ktorej nadobudli nehnuteľnosti

sťažovatelia.

- Dňa 7. septembra 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2017.

- Dňa 10. októbra 2017 žalobca doručil okresnému súdu geometrický plán, ktorý má

dokazovať jeho vlastnícke právo k sporným parcelám.

- Okresný súd z dôvodov na jeho strane zrušil 11. októbra 2017 termín pojednávania

nariadeného na 16. október 2017 a nariadil pojednávanie na 6. november 2017.

- Dňa 19. októbra 2017 žalobca požiadal o zmenu termínu pojednávania z dôvodu

kúpeľnej liečby. Okresný súd následne 20. októbra 2017 zrušil pojednávanie a nariadil

pojednávanie na 4. december 2017.

- Dňa 24. novembra 2017 právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Z uvedeného dôvodu okresný súd

zmenil termín pojednávania a nariadil ho na 17. január 2018.

- Dňa 28. novembra 2017 právna zástupkyňa sťažovateľov požiadala o zmenu

termínu pojednávania určeného na 17. január 2018, sťažovatelia trvajú na jej účasti

a nesúhlasia s iným zastúpením. Z tohto dôvodu okresný súd nariadil pojednávanie

na 26. február 2018.

- Dňa 20. februára 2018 žalobca doručil podanie, v ktorom žiadal o uloženie

povinnosti sťažovateľom a zabezpečenie vstupu na ním označené parcely „odborníkom,

ktorí odborne zamerajú moje parcely nadobudnuté podľa môjho zákonného dedičstva a to

za účelom geometrického zamerania a vyhotovenia dokladu o vlastníctve mojich právnym

dedičstvom nadobudnutých parciel.“.

- Na pojednávaní 26. februára 2018 okresný súd konal v neprítomnosti žalobcu

a poukázal na iné konanie, v ktorom je žalobca v pozícii žalovaného – ide o hornú časť

prechodu. V uvedenom konaní bolo pojednávanie odročené pre účely predloženia

geometrického plánu, resp. na vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Z uvedeného

dôvodu okresný súd odročil pojednávanie na 25. apríl 2018 a určil žalobcovi dvojmesačnú

lehotu na predloženie geometrického plánu na zidentifikovanie pôvodných parciel.

- Dňa 23. apríla 2018 žalobca predložil geometrické plány z 8. marca 2018.

- Právny zástupca žalobcu doručil 24. apríla 2018 podanie a požiadal o poskytnutie

ďalšej mesačnej lehoty na úpravu petitu žaloby. Uviedol, že predložil geometrický plán –

identifikáciu parciel „s ohľadom na dedičské rozhodnutie býv. ŠN v Trenčíne č. D 1340/76“

– okrem geometrického plánu „na jednu z časti posudzovaného pozemku, ktorý by mal byť

dohotovený v krátkom čase.“. Právny zástupca zároveň ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní 25. apríla 2018.

- Okresný súd konal na pojednávaní 25. apríla 2018 v neprítomnosti žalobcu

a zákonná sudkyňa poukázala na predložený geometrický plán, ktorý „neobsahuje

identifikáciu pôvodných pozemno-knižných parciel uvedených v zápisniciach... z dedičského

rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v TN zo dňa 08. 10. 1976, č. k. D 1340/76-14

so súčasným stavom evidovanom v katastri nehnuteľností, súd žalobu považuje

za nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal svoj tvrdený žalobný návrh...“. Okresný súd

pojednávanie odročil na 30. máj 2018.

- Dňa 25. mája 2018 právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu ochorenia žalobcu. Okresný súd z uvedeného dôvodu zmenil termín pojednávania

a pojednávanie nariadil na 10. september 2018.

- Okresný súd 27. augusta 2018 z dôvodov na jeho strane zrušil pojednávanie

nariadené na 10. september 2018 a pojednávanie nariadil na 24. september 2018.

- Na pojednávaní 24. septembra 2018 žalobca predložil zameranie parciel – grafickú

identifikáciu. Podľa žalobcu geometrický plán nedoručil, keďže na základe vyjadrenia

geodeta bolo možné vypracovať len grafickú identifikáciu, ktorá „preukazuje, že časti

pozemkov vedené vo vlastníctve žalovaných, sú vytvorené z pozemno-knižných parciel, ktoré

v celosti alebo v podiele 1/2 zdedil žalobca...“. Žalobca tiež uviedol, že „zabezpečenie

geometrického plánu ale najmä , určite aj podľa poznatkov súdu, vyžaduje dlhšie časové

obdobie, vzhľadom na nízky stav znalcov z príslušného odboru.“. Žalobca zároveň navrhol

zmenu žaloby – zmenu žalovanej v 3. rade, ktorá darovala špecifikované nehnuteľnosti.

Okresný súd pojednávanie odročil na 14. november 2018 – pre účely rozhodnutia

o procesnom návrhu žalobcu, doručenia grafickej identifikácie neprítomným žalovaným

a novému žalovanému.

- Dňa 25. septembra 2018 okresný súd rozhodol o procesnom návrhu žalobcu. Dňa

19. októbra 2018 sťažovatelia doručili vyjadrenie k listinám predloženým žalobcom.

- Žalobca požiadal 2. novembra 2018 o odročenie pojednávania z dôvodu kúpeľnej

liečby. Dňa 5. novembra 2018 okresný súd žalobcovi oznámil, že termín pojednávania

nezmení vzhľadom na to, že žalobca bol vypočutý a má právneho zástupcu, preto jeho

osobná účasť nie je nevyhnutná. Dňa 12. novembra 2018 právny zástupca žalobcu oznámil,

že žalobca odvolal splnomocnenie, čím došlo k ukončeniu právneho zastúpenia.

- Na pojednávaní 14. novembra 2018 okresný súd konal v neprítomnosti žalobcu.

Uviedol právny názor, že grafická identifikácia nestačí na zápis vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností, žalobca súkromný znalecký posudok doteraz nepredložil. Uviedol

tiež, že „(v)lastnícke právo sa nepremlčuje. Keď bude mať k dispozícii súkromný , môže

si podať kedykoľvek novú žalobu.“. Okresný súd na pojednávaní rozhodol rozsudkom,

ktorým žalobu zamietol.

- Dňa 23. novembra 2018 žalobca doručil potvrdenie o absolvovaní kúpeľnej liečby

a následne 21. decembra 2018 doručil odvolanie proti rozsudku zo 14. novembra 2018.

- Dňa 7. januára 2019 okresný súd zaslal odvolanie žalobcu žalovaným a uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

- Dňa 18. januára 2019 žalovaní v 4. a 5. rade a 24. januára 2019 sťažovatelia

doručili vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.

18. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

21. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou

od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení , najmä z jeho

a . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

22. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich

veci rozhodol.

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť

sťažovateľov.

24. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Uvedené spory sa však vyznačujú rôznou

skutkovou a právnou náročnosťou. Javí sa, že predmetná vec je právne zložitejšia –

vzhľadom na to, že strany sporu preukazujú svoje vlastnícke práva právnymi titulmi, ktoré

siahajú až do 40-tych rokov, resp. 70-tych rokov 20. storočia. V napadnutom konaní pritom

bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Uvedený prvok právnej zložitosti veci

ústavný súd zohľadnil pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

25. Správanie sťažovateľov ako strany konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Pri preskúmavaní tohto

kritéria ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver,

že k predĺženiu napadnutého konania v posudzovanom období prispeli relevantne

sťažovatelia svojím správaním. V preskúmavanom období raz požiadali o odročenie termínu

pojednávania nariadeného na 17. január 2018, ktorého sa nemohla zúčastniť ich právna

zástupkyňa. Inak v napadnutom konaní reagovali adekvátne na výzvy okresného súdu

a zúčastňovali sa pojednávaní.

26. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že

napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. začalo 28. mája

2010 – napadnuté konanie takto trvá takmer 9 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

Okresný súd prvýkrát rozhodol 18. júna 2014, t. j. po približne 4 rokoch, tento rozsudok

však zrušil krajský súd na základe odvolania podaného žalobcom. Druhýkrát okresný súd

rozhodol 14. novembra 2018, t. j. po 8 rokoch a 6 mesiacoch.

27. Sťažovatelia predovšetkým namietajú porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v napadnutom konaní po vrátení veci krajským

súdom. Súdny spis s rozhodnutím krajského súdu bol okresnému súdu vrátený 31. júla 2015

– okresný súd vo veci opäť rozhodol 14. novembra 2018, t. j. po 3 rokoch a 3 mesiacoch.

Krajský súd vo svojom uznesení z 30. júna 2015 uložil okresnému súdu doplniť

dokazovanie – predovšetkým vyhotovením znaleckého posudku, vypočutím súdneho znalca

a zabezpečením geometrických plánov, ktoré by mohli byť podkladom na vykonanie petitu

žaloby. Javí sa, že časový úsek 3 rokov a 3 mesiacov je neprimerane dlhý na doplnenie

dokazovania v rozsahu, ktorý vyplýva z uznesenia krajského súdu.

28. V období po vrátení veci krajským súdom sa v postupe okresného súdu vyskytli

obdobia nečinnosti – okresný súd po vrátení veci vykonal prvé pojednávanie 13. februára

2017, t. j. po 1 roku a 6 mesiacoch. V priebehu roka 2017 okresný súd opakovane rušil

termíny pojednávaní, ďalšie pojednávanie vykonal až po roku – 26. februára 2018.

Za neefektívny postup možno považovať opakované rušenie termínov pojednávaní –

z dôvodov na strane súdu zrušil okresný súd pojednávanie dvakrát (pojednávania nariadené

na 16. október 2017 a 10. september 2018), raz zrušil pojednávanie na žiadosť právnej

zástupkyne sťažovateľov (pojednávanie nariadené na 17. január 2018) a trikrát na žiadosť

žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu (pojednávania nariadené na 6. november 2017,

4. december 2017 a 30. máj 2018).

29. Ústavný súd považuje za potrebné osobitne poukázať na postup okresného súdu

v súvislosti s doplnením dokazovania – vypracovaním znaleckého posudku, resp.

predložením geometrických plánov. V tomto smere vychádzal okresný súd zo zistenia, že

súdny znalec Ing. Ivan Špaček, ktorý v napadnutom konaní vypracoval znalecký posudok,

nevykonáva znaleckú činnosť. Vzhľadom na novú právnu úpravu žalobca navrhol,

že predloží súkromný znalecký posudok podľa . Na tomto základe okresný súd

určil na pojednávaní 13. februára 2017 žalobcovi lehotu 3 mesiacov na predloženie

súkromného znaleckého posudku. Dňa 12. mája 2017 – jeden deň pred uplynutím 3-

mesačnej lehoty – žalobca oznámil okresnému súdu, že súkromný znalecký posudok

nepredloží, a uviedol, že v napadnutom konaní boli predložené dôkazy, ktoré preukazujú

jeho vlastnícke právo. Následne na pojednávaní 26. februára 2018 okresný súd určil

žalobcovi poslednú 2-mesačnú lehotu na predloženie súkromného znaleckého posudku

(resp. geometrického plánu). Právny zástupca žalobcu predložil 24. apríla 2018 geometrický

plán – identifikáciu parciel z 8. marca 2018 – a uviedol, že tento dokument sa nevzťahuje

na celý posudzovaný pozemok a geometrický plán na zvyšnú časť pozemku predloží

v dohľadnom čase. Žalobca napokon predložil na pojednávaní 24. septembra 2018

zameranie parciel – grafickú identifikáciu z 1. júla 2018 a uviedol, že geometrický plán

nepredložil, keďže geodet mal uviesť, že geometrický plán nemožno vypracovať.

30. Postup okresného súdu vymedzený v bode 29 tohto nálezu, považuje ústavný súd

za neefektívny a nesústredený, ktorý je vzhľadom na svoju intenzitu ústavne

neakceptovateľný. Na jednej strane zo stanovísk zákonnej sudkyne, ktoré predniesla

na jednotlivých pojednávaniach, je zrejmé, že sa usilovala o koordinovaný postup

so súvisiacim konaním, v ktorom sa rozhodovalo o podobnom predmete. Rovnako tak

zohľadňovala predmet konania z toho pohľadu, že išlo o určenie vlastníckeho práva, ktoré

sa nepremlčuje, a jej snahou bolo konečným rozhodnutím stabilizovať právne vzťahy

medzi stranami sporu tak, aby sa predišlo ďalším žalobám. Tento postup okresného súdu

možno oceniť. Na druhej strane je však nutné konštatovať, že tento postup prekročil ústavne

akceptovateľný rozmer – týmto postupom okresný súd jednostranne zvýhodňoval žalobcu

na úkor žalovaných vrátane sťažovateľov. Zo súdneho spisu vyplýva, že okresný súd úplne

rezignoval na aplikáciu takých inštitútov, ktoré by viedli k urýchleniu konania a k možnosti

rozhodnúť v nepomerne kratšom čase. Okresný súd mohol žalobcovi pohroziť uložením

poriadkovej pokuty podľa , prípadne poriadkovú pokutu uložiť, a to aj opakovane

– za nesplnenie uloženej povinnosti predložiť súkromný znalecký posudok. Okresný súd

nijako neverifikoval tvrdenie, resp. argument, že v zozname súdnych znalcov je málo

znalcov, preto vypracovanie geometrických plánov trvá neúmerne dlho. Okresný súd mohol

od žalobcu žiadať predloženie dôkazu, že oslovil konkrétnych súdnych znalcov s ich

stanoviskom, v akej lehote by boli schopní vypracovať znalecký posudok, prípadne

geometrický plán. Okresný súd nevyvodil príslušné procesné dôsledky z podania žalobcu

doručeného 12. mája 2017, v ktorom mu oznámil, že súkromný znalecký posudok

nepredloží aj vzhľadom na jeho právny názor, že doteraz predložené dôkazy preukazujú

jeho vlastnícke právo. Obdobne sa nejaví, že okresný súd dôsledne aplikoval ustanovenia

o možnosti odročiť pojednávanie – predovšetkým

ods. 2 a 3 .

31. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc doterajšiu zjavne neprimeranú

dĺžku napadnutého konania (takmer 9 rokov), obdobia nečinnosti okresného súdu v čase

po vrátení veci krajským súdom a taktiež zjavne neefektívny a nesústredený postup

okresného súdu po vrátení veci krajským súdom, dospel k záveru, že okresný súd vo veci

sťažovateľov spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil ich základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku

tohto nálezu).

IV.

32. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

33. Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

( ) a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia

nachádzajú (bod 2 výroku nálezu).

34. Okresný súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol, rozsudok doručil stranám

sporu, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, odvolanie žalobcu

doručoval žalovaným a vyjadrenia žalovaných doručil žalobcovi. Povinnosťou okresného

súdu v danom štádiu konania bude vykonať prípadné ďalšie úkony súdu prvej inštancie

v odvolacom konaní (napr. ) a následne vec bezodkladne predložiť odvolaciemu

súdu na rozhodnutie o odvolaní ( ).

35. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

36. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

38. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom

zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

posudzovaného prípadu.

39. Sťažovatelia požadujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €, ktoré odôvodňujú tým, že nehnuteľnosti nadobudli s pomocou hypotekárneho

úveru, ktorý splácajú zo starobných dôchodkov, pritom dom a záhradu nemôžu v pokoji

užívať. Dlhodobo prežívajú „značné psychické príkorie, ktoré je spôsobené stavom právnej

neistoty ohľadne majetku, ktorý žalobca sčasti považuje za svoj.“. Uvádzajú, že ich

„duševné ako i fyzické zdravie je totálnym vyčerpaním z neistoty ďalšieho prežívania,

nemožnosti užívania zakúpených nehnuteľností značne podlomené, sťažovateľ... bol v tomto

roku dva krát hospitalizovaný v nemocnici. Súdne konanie nás vyčerpáva i po stránke

finančnej, nakoľko sme zastúpení advokátskou kanceláriou, sami by sme vec absolútne

nezvládli.“.

40. Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc

na obdobia nečinnosti okresného súdu a na výrazne neefektívny a nesústredený postup

okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci

existujú dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru

ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €. Sťažovatelia neuviedli, v akom pomere žiadajú

priznať primerané finančné zadosťučinenie, preto sťažovateľom sumu primeraného

finančného zadosťučinenia priznal spoločne a nerozdielne (bod 3 výroku tohto nálezu).

41. V súlade s je okresný súd povinný

sťažovateľom priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

42. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľom vznikli v konaní pred ústavným súdom.

43. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

44. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

45. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti). Vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie doručené ústavnému súdu 8. marca

2019 neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovatelia podporili záver

o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd

náhradu trov konania za tento úkon sťažovateľom nepriznal.

46. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške

921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 € a jedna

stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €). Keďže išlo o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch sťažovateľov, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %

za každého sťažovateľa (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo sa rovná sume 76,75 €. Vo svojom

dôsledku uvedená skutočnosť znamená, že tarifná odmena za jeden úkon právnej služby

predstavuje sumu 153,50 € (2 × 76,75 €).

47. Sťažovateľom patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 2 úkony

právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 307 €. Zároveň im

patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 18,42 €. Celková suma

náhrady trov konania predstavuje po jej zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou

je právna zástupkyňa sťažovateľov, sumu 390,50 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

48. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

49. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2019