Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 668/2018
PDF · 355.29 KB
No categories available
IV. ÚS 668/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)
a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti , ,
a , , , zastúpených Advokátskou
kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o., Piaristická 46, Trenčín, v mene ktorej koná
advokátka JUDr. Danica Birošová, pre namietané porušenie ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 128/2010
takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 128/2010 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 128/2010
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
spoločne a nerozdielne v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e im Okresný súd
Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť a
trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)
na účet ich právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová, s. r. o.,
Piaristická 46, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra
2018 doručená ústavná sťažnosť , , a ,
, (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané
porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 128/2010 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia sú
stranami sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v procesnom postavení
žalovaných v 1. a 2. rade. Napadnuté konanie začalo žalobou žalobcu podanou okresnému
súdu 28. mája 2010, ktorá okrem sťažovateľov smerovala proti ďalším šiestim žalovaným.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 18. júna 2014 tak, že žalobu zamietol.
Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením
č. k. 6 Co 783/2014-220 z 30. júna 2015 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti ďalej uvádzajú:
«Prvé pojednávanie na Okresnom súde Trenčín po vrátení veci z Krajského súdu
bolo až po takmer roku a pol a to dňa 13.02.2017. Žalobca zmenil právneho zástupcu a stal
sa ním JUDr. Ján Legerský. Na tomto pojednávaní PZ žalobcu uviedol, že: „vzhľadom
na nový CSP a skutočnosť, že súdny znalec Ing. Špaček už nepracuje, pokiaľ súd poskytne
lehotu, my sme schopní zabezpečiť aj súkromný znalecký posudok ohľadne tých skutočnosti,
ktoré uviedol aj KS vo svojom rozhodnutí...
Na to sudkyňa vyhlásila uznesenie: „Dnešné pojednávanie sa odročuje na neurčito
za účelom poskytnutia žalobcovi 3-mesačnej lehoty na predloženie súkromného znaleckého
posudku v potrebnom počte vyhotovení pre každú stranu sporu a súd“...
Dňa 26.02.2018 (po ďalšom roku) sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie súdu, na ktoré
sa bez ospravedlnenia nedostavili žalovaný (správne žalobca, pozn.) ani jeho právny
zástupca, dostavili sme sa osobne my, žalovaní 1) a 2), žalovaná 3 a žalovaná 4 v zastúpení
. Na tomto pojednávaní sudkyňa uviedla, že poskytne poslednú
dvojmesačnú lehotu na predloženie geometrického plánu na zidentifikovanie pôvodných
pozemno-knižných parciel, od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo žalobca z
dedičského rozhodnutia bývalého štátneho notárstva Trenčín sp. zn. D 1340/76 na súčasný
stav s tým, že ak takýto súkromný ZP nepredloží, súd žalobe nemôže vyhovieť. Takto bolo
sformulované aj uznesenie súdu...
Dňa 25.04.2018 sa uskutočnilo pojednávanie súdu, na ktoré sa bez ospravedlnenia
nedostavili žalovaný (správne žalobca, pozn.) ani jeho právny zástupca, dostavili sme sa
osobne len my, žalovaní 1) a 2). Súd nás informoval, že deň pred pojednávaním PZ žalobcu
požiadal súd o poskytnutie ďalšej lehoty na doplnenie dokladov a úpravy petitu žaloby a to
najmenej 1 mesiac...
S odročením pojednávanie sme dôrazne nesúhlasili a pojednávania sme sa zúčastnili.
Sudkyňa na tomto pojednávaní uviedla svoj predbežný názor: „Keďže predložený
geometrický plán výkaz výmer neobsahuje identifikáciu pôvodných pozemno-knižných
parciel uvedených v zápisniciach č. 1042, 378, 232 k. ú. z dedičského rozhodnutia
bývalého štátneho notárstva Trenčín sp. zn. D 1340/76-14 so súčasným stavom evidovanom
v katastri nehnuteľností, súd žalobu považuje za nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal
svoj tvrdený žalobný návrh. Žaloba je z tohto dôvodu na zamietnutie“. Pojednávanie
sudkyňa odročila na 30.05.2018...
Dňa 25.05.2018 (5 dní pred plánovaným pojednávaním) predložil právny zástupca
žalobcu ďalší v poradí druhý po sebe návrh o odročenie pojednávania naplánovaného na
30.05.2018 o 8,30 hod., tentokrát z dôvodu ochorenia žalobcu.
Právny zástupca žalobcu o. i. vo svojom návrhu dôvodí, že on nemá možnosť
(25.05.2018) s klientom vec prejednať najmä v záujme doriešenia úpravy žalobného petitu
v zmysle zabezpečovaných geometrických plánov a teda že nemôže zabezpečiť účinnú
ochranu jeho práv ako strany sporu v konaní.
My ako žalovaní 1) a 2) sme sa k návrhu PZ žalobcu na odročenie plánovaného
pojednávania na deň 30.05.2018 písomne na súd vyjadrili. Vo svojom písomnom vyjadrení,
predloženom k tomuto návrhu na odročenie pojednávania sme poukázali na zákonnú
úpravu týkajúcu sa konania súdu prvej inštancie. Podľa § 178 ods. 2 CSP predvolanie sa
doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Piaty deň pred konaním
naplánovaného pojednávania bol piatok 25.5.2018; z toho, že právneho zástupcu navštívila
manželka žalobcu dedukujeme, že právny zástupca sa ani v ten deň nemal stretnúť so svojim
klientom kvôli doriešeniu úpravy žalobného petitu. Na túto činnosť mal však právny
zástupca žalobcu lehotu celý jeden mesiac odo dňa jeho prvého návrhu na odročenie
pojednávania naplánovaného pôvodne na 25.04.2018. Zmenu petitu, ako aj znalecký
posudok mal mať pripravený už na prvom pojednávaní po vrátení veci z Krajského súdu v
Trenčíne dňa 26.02.2017. Nesúhlasili sme s odročením pojednávania, naplánovaného na
30.05.2018. Videli sme v návrhu na odročenie zo strany PZ žalobcu jeho ďalšie obštrukcie.
Žiadali sme súd o zabezpečenie pojednávania v naplánovanom čase poukazujúc na to, že
základným právom účastníka súdneho konania je, aby bolo vo veci rozhodnuté bez
zbytočných prieťahov v konaní, keďže konanie je vedené od roku 2010. Základnou
povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý
čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sme sa stali účastníkmi konania v
procesnom postavení žalovaných účastníkov konania. Žiadali sme súd, aby na pojednávaní
dňa 30.05.2018 rozhodol vo veci a oznámili sme, že pojednávania sa zúčastníme aj s
právnym zástupcom...
Dňa 30.05.2018 sme sa chceli zúčastniť naplánovaného pojednávania, čakali sme
pred pojednávacou miestnosťou na súde. Okrem nás a našej právnej zástupkyne tam nebol
nikto. Po príchode sudkyne s asistentkou nám bolo oznámené, že pojednávanie je odročené.
Pojednávanie sa teda neuskutočnilo, sudkyňa vyhovela žiadosti PZ žalobcu. Na našu
žiadosť, aby bola spísaná zápisnica nám bolo odpovedané, že zápisnica sa písať nebude.
Ďalšie predvolanie na pojednávanie bolo na 10.09.2018, ktoré však bolo písomne
odročené z dôvodov na strane sudcu a nové predvolanie na pojednávanie bolo na deň
24.09.2018.
Dňa 24.09.2018 sme sa zúčastnili posledného pojednávania vo veci, okrem nás tam
bola len žalovaná 3), ostatní žalovaní sa už ani neunúvali prísť. Sudkyňa konštatovala, že
opäť nebola do začiatku pojednávania predložená identifikácia pôvodných pozemkovo
knižných parciel. PZ žalobcu potom na pojednávaní predložil nekonkrétnu grafickú
identifikáciu pozemkov bez sprievodného textu a vysvetlenia a požiadal súd o rozhodnutie
v procesnom návrhu žalobcu ohľadne žalovaného 3). Na tomto pojednávaní sme vzniesli
námietku na ďalšie nezákonné vedenie tohto súdneho sporu poukazujúc na sudcovskú
koncentráciu konania a na to, že je povinnosťou strán sporu uplatniť prostriedky procesnej
obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP)
včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov.
Na pojednávaní sme navrhli súdu, aby vydal rozsudok z dôvodu, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a to aby súd žalobu zamietol a priznal trovy konania. Sudkyňa odročila
pojednávanie na 14.11.2018 o 10.00 hod. a požiadala o písomné vyjadrenie k tým
grafickým identifikáciám...
Dňa 18.10.2018 sme predložili na konajúci súd písomné vyjadrenie k posledne
predloženej grafickej identifikácii pozemkov, ktoré predložil právny zástupca žalobcu.
Zároveň sme zopakovali naše dôkazy o existencii vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom sporu, a to v genéze od roku 1927 od rodičov našej právnej predchodkyne až po
nás - žalovaných 1) a 2) po prevode prostredníctvom kúpnej zmluvy. Záverom sme vyjadrili
presvedčenie, že na plánovanom pojednávaní 14.11.2018 už bude rozhodnuté vo veci.»
5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní
vedenom pod sp. zn.: 12 C/128/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.: 12 C/128/2010 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je
Okresný súd Trenčín povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy konania v sume
390,50 €... na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová, s. r. o... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
6. Uznesením sp. zn. IV. ÚS 668/2018 zo 6. decembra 2018 ústavný súd v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.
7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 3. januára 2019 vyjadril
k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 43/2019 z 24. januára 2019, ktorý bol ústavnému
súdu doručený 18. februára 2019. Súčasne predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí
s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.
8. Predseda okresného súdu vo svojom prípise uviedol prehľad procesných úkonov
vykonaných v napadnutom konaní, následne poukázal na to, že konajúci súd nebol nečinný,
úkony vykonával priebežne a uskutočňoval pojednávania, ktoré ale museli byť menené,
resp. zrušené na žiadosť strán sporu, resp. ich právnych zástupcov. Predseda okresného súdu
považoval predmetnú právnu vec za skutkovo zložitú, keďže ide „o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a vo veci bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, pričom
žalobca opakovane menil žalobný petit. Vec už bola v minulosti rozhodnutá, a to rozsudkom
zo dňa 18. 06. 2014, avšak tento bol na základe odvolania žalobcu zrušený. I toho času je
vec rozhodnutá rozsudkom tak, že žaloba bola opäť zamietnutá. Tento rozsudok zatiaľ
právoplatnosť nenadobudol z dôvodu podaného odvolania žalobcu.“.
9. Predseda okresného súdu k svojmu prípisu priložil aj vyjadrenie zákonnej
sudkyne, ktorá rozhoduje v predmetnej veci. Zákonná sudkyňa uviedla, že vo veci konala
tak, „aby sa vec konečne rozhodla a nebolo potrebné podávať novú žalobu. Avšak žalobca
svojimi procesnými úkonmi zmaril snahu zákonného sudcu o konečné rozhodnutie vo veci
samej. Napriek poskytnutej dlhej lehoty (čo žalovaní namietali) ne predloženie súkromného
znaleckého posudku z dôvodu, že súdnych znalcov z odboru geodézie a kartografie je málo,
posudky podávajú v dlhej lehote, žalobca znalecký posudok nepredložil. Okrem toho senát
zákonného sudcu 12 C je od vzniku KS TN v r. 1997 ako aj ostatných civilných sudcov stále
nadmerne zaťažený (do 300 nerozhod. vecí) nerozhodnutými i obživnutými spormi.“.
10. Ústavný súd 20. februára 2019 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej
zástupkyni sťažovateľov s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 10 dní od doručenia
prípisu. Právna zástupkyňa sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním
doručeným ústavnému súdu 8. marca 2019.
11. Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní oznámila, že súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania a pripojila stanovisko sťažovateľov, v ktorom
uvádzajú, že zbytočné prieťahy v napadnutom konaní vznikli najmä po rozhodnutí
krajského súdu ako odvolacieho súdu a vrátení veci okresnému súdu. Podľa sťažovateľov
okresný súd dostatočne nevyužil možnosť urýchliť konanie, ktorá vyplýva zo zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
Sťažovatelia zdôrazňujú, že ďalší postup okresného súdu po vrátení veci vyplýval
zo záväzného právneho názoru krajského súdu – jeho úlohou bolo „zabezpečenie
znaleckého posudku, vypočutie znalca, zabezpečenie príslušných geometrických plánov
na vykonateľnosť navrhnutého žalobcovho petitu v podobe zápisu do katastra nehnuteľnosti
a tieto podklady, keďže neboli predložené na súd v prvom konaní, v druhom konaní sa
zaviazal zabezpečiť ich žalobca a jeho právny zástupca.“. Žalobca podľa sťažovateľov
odďaľoval predloženie predmetných dôkazov a okresný súd tento postup toleroval.
Sťažovatelia upozorňovali na dodržiavanie ustanovení Civilného sporového poriadku,
„vediac, že nie je možné zo strany žalobcu predložiť požadované dôkazy, nakoľko dôkazy
o svojom vlastníctve k celej nehnuteľnosti (k časti ktorej sa domáhal určenia vlastníctva
žalobca) mal súd predložené zo strany sťažovateľov - písomné dokumenty, ako i z osobná
svedecká výpoveď právnej predchodkyne sťažovateľov (predošlej vlastníčky ich
nehnuteľností) na súde.“. Sťažovatelia tiež uvádzajú, že o odročenie pojednávania požiadali
iba raz z dôvodu kolízie pojednávaní ich právnej zástupkyne, ktorá ich zastupuje
od začiatku konania. Podľa sťažovateľov zo stanoviska zákonnej sudkyne vyplýva, že
„sudca sa málo, alebo vôbec sa nebránil obštrukciám v konaní zo strany žalobcu a jeho
právneho zástupcu. Poskytol žalobcovi veľmi dlhú lehotu na dodanie súkromného
znaleckého posudku, ktorú viac krát predĺžil a aj napriek tomu doklady žalobca nepredložil.
Sudca priznáva aj namietanie sťažovateľov na jednostranné zvýhodňovanie žalobcu
v poskytovaní ďalších lehôt na dodanie dokladov zo strany žalobcu a tým neúmerného
predlžovania súdneho sporu, teda quasi priznáva porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.“.
12. Žalobca doručil ústavnému súdu 2. apríla 2019 z vlastnej iniciatívy podanie,
v ktorom uvádza svoje vyjadrenie k napadnutému konaniu. Vysvetľuje dôvody, pre ktoré
podal okresnému súdu žalobu, a tiež podáva svoje stanovisko k tvrdeniam žalovaných –
vrátane sťažovateľov – ktoré uvádzali na pojednávaniach, resp. v písomných podaniach.
13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý sa použije aj na konania začaté
podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov, upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. V súlade s čl. II bodom 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období
od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu
Miroslavom Durišom (sudca spravodajca) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana
Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené
senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľov v zložení tak, ako to
je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
III.
17. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľov vyplýva, že namietajú porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v napadnutom konaní. K porušeniu tohto základného práva malo podľa
sťažovateľov dôjsť postupom okresného súdu po rozhodnutí krajským súdom ako súdom
druhej inštancie o odvolaní žalobcu a po vrátení veci na ďalšie konanie. Vychádzajúc
z argumentácie sťažovateľov, ústavný súd sa zameral na skúmanie ústavnej udržateľnosti
postupu okresného súdu v špecifikovanej časti napadnutého konania. Zo súdneho spisu
okresného súdu ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:
- Krajský súd rozhodol 30. júna 2015 o odvolaní žalobcu tak, že zrušil rozsudok
okresného súdu z 18. júna 2014 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 31. júla
2015 bol súdny spis vrátený okresnému súdu.
- Dňa 27. januára 2016 okresný súd vyžiadal geometrický plán, kópie
pozemnoknižných vložiek a listy vlastníctva od Okresného úradu Trenčín, katastrálneho
odboru (ďalej len „okresný úrad“). Tieto listiny boli okresnému súdu doručené 16. februára
2016.
- Dňa 8. septembra 2016 okresný súd uložil právnemu zástupcovi žalobcu – ktorého
si ustanovil 14. apríla 2016 – aby sa vyjadril k žalobe a ďalším návrhom na dokazovanie
v lehote dvoch mesiacov. Okresný súd tiež žiadal okresný úrad o doručenie kópie
geometrického plánu, ktorý mu okresný úrad doručil 5. októbra 2016.
- Žalobca doručil 7. novembra 2016 okresnému súdu podanie, v ktorom navrhol, aby
sa dokazovanie doplnilo znaleckým posudkom a aby súdneho znalca ustanovil okresný súd.
Až takto bude možné prípadne upraviť petit žaloby a navrhnúť ďalšie dôkazy.
- Dňa 30. decembra 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 13. február 2017.
- Na pojednávaní 13. februára 2017 okresný súd oboznámil listiny, ktoré doručil
okresný úrad. Právny zástupca žalobcu uviedol, že súdny znalec, ktorý v napadnutom
konaní vypracoval znalecký posudok, už činnosť nevykonáva, preto žalobca zabezpečí
súkromný znalecký posudok. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito a určil
žalobcovi lehotu troch mesiacov na predloženie súkromného znaleckého posudku.
- Dňa 12. mája 2017 doručil žalobca podanie, v ktorom uviedol, že ďalší znalecký
posudok do 13. mája 2017 nepredloží, v napadnutom konaní bol už vypracovaný znalecký
posudok súdnym znalcom, ktorého ustanovil okresný súd, a náklady tohto znaleckého
dokazovania uhradil. Žalobca uviedol, že „právny stav veci mi nenariaďuje vykonať túto
povinnosť... doklad o mojom dedičstve je predložený na okresnom súde.“.
- Okresný súd uznesením z 20. júna 2017 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
preddavok na trovy dôkazu v sume 700 €.
- Dňa 28. augusta 2017 žalobca doručil okresnému súdu kópiu geometrického plánu
vyhotoveného na podnet – od ktorej nadobudli nehnuteľnosti
sťažovatelia.
- Dňa 7. septembra 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2017.
- Dňa 10. októbra 2017 žalobca doručil okresnému súdu geometrický plán, ktorý má
dokazovať jeho vlastnícke právo k sporným parcelám.
- Okresný súd z dôvodov na jeho strane zrušil 11. októbra 2017 termín pojednávania
nariadeného na 16. október 2017 a nariadil pojednávanie na 6. november 2017.
- Dňa 19. októbra 2017 žalobca požiadal o zmenu termínu pojednávania z dôvodu
kúpeľnej liečby. Okresný súd následne 20. októbra 2017 zrušil pojednávanie a nariadil
pojednávanie na 4. december 2017.
- Dňa 24. novembra 2017 právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Z uvedeného dôvodu okresný súd
zmenil termín pojednávania a nariadil ho na 17. január 2018.
- Dňa 28. novembra 2017 právna zástupkyňa sťažovateľov požiadala o zmenu
termínu pojednávania určeného na 17. január 2018, sťažovatelia trvajú na jej účasti
a nesúhlasia s iným zastúpením. Z tohto dôvodu okresný súd nariadil pojednávanie
na 26. február 2018.
- Dňa 20. februára 2018 žalobca doručil podanie, v ktorom žiadal o uloženie
povinnosti sťažovateľom a zabezpečenie vstupu na ním označené parcely „odborníkom,
ktorí odborne zamerajú moje parcely nadobudnuté podľa môjho zákonného dedičstva a to
za účelom geometrického zamerania a vyhotovenia dokladu o vlastníctve mojich právnym
dedičstvom nadobudnutých parciel.“.
- Na pojednávaní 26. februára 2018 okresný súd konal v neprítomnosti žalobcu
a poukázal na iné konanie, v ktorom je žalobca v pozícii žalovaného – ide o hornú časť
prechodu. V uvedenom konaní bolo pojednávanie odročené pre účely predloženia
geometrického plánu, resp. na vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Z uvedeného
dôvodu okresný súd odročil pojednávanie na 25. apríl 2018 a určil žalobcovi dvojmesačnú
lehotu na predloženie geometrického plánu na zidentifikovanie pôvodných parciel.
- Dňa 23. apríla 2018 žalobca predložil geometrické plány z 8. marca 2018.
- Právny zástupca žalobcu doručil 24. apríla 2018 podanie a požiadal o poskytnutie
ďalšej mesačnej lehoty na úpravu petitu žaloby. Uviedol, že predložil geometrický plán –
identifikáciu parciel „s ohľadom na dedičské rozhodnutie býv. ŠN v Trenčíne č. D 1340/76“
– okrem geometrického plánu „na jednu z časti posudzovaného pozemku, ktorý by mal byť
dohotovený v krátkom čase.“. Právny zástupca zároveň ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní 25. apríla 2018.
- Okresný súd konal na pojednávaní 25. apríla 2018 v neprítomnosti žalobcu
a zákonná sudkyňa poukázala na predložený geometrický plán, ktorý „neobsahuje
identifikáciu pôvodných pozemno-knižných parciel uvedených v zápisniciach... z dedičského
rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v TN zo dňa 08. 10. 1976, č. k. D 1340/76-14
so súčasným stavom evidovanom v katastri nehnuteľností, súd žalobu považuje
za nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal svoj tvrdený žalobný návrh...“. Okresný súd
pojednávanie odročil na 30. máj 2018.
- Dňa 25. mája 2018 právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu ochorenia žalobcu. Okresný súd z uvedeného dôvodu zmenil termín pojednávania
a pojednávanie nariadil na 10. september 2018.
- Okresný súd 27. augusta 2018 z dôvodov na jeho strane zrušil pojednávanie
nariadené na 10. september 2018 a pojednávanie nariadil na 24. september 2018.
- Na pojednávaní 24. septembra 2018 žalobca predložil zameranie parciel – grafickú
identifikáciu. Podľa žalobcu geometrický plán nedoručil, keďže na základe vyjadrenia
geodeta bolo možné vypracovať len grafickú identifikáciu, ktorá „preukazuje, že časti
pozemkov vedené vo vlastníctve žalovaných, sú vytvorené z pozemno-knižných parciel, ktoré
v celosti alebo v podiele 1/2 zdedil žalobca...“. Žalobca tiež uviedol, že „zabezpečenie
geometrického plánu ale najmä ZP, určite aj podľa poznatkov súdu, vyžaduje dlhšie časové
obdobie, vzhľadom na nízky stav znalcov z príslušného odboru.“. Žalobca zároveň navrhol
zmenu žaloby – zmenu žalovanej v 3. rade, ktorá darovala špecifikované nehnuteľnosti.
Okresný súd pojednávanie odročil na 14. november 2018 – pre účely rozhodnutia
o procesnom návrhu žalobcu, doručenia grafickej identifikácie neprítomným žalovaným
a novému žalovanému.
- Dňa 25. septembra 2018 okresný súd rozhodol o procesnom návrhu žalobcu. Dňa
19. októbra 2018 sťažovatelia doručili vyjadrenie k listinám predloženým žalobcom.
- Žalobca požiadal 2. novembra 2018 o odročenie pojednávania z dôvodu kúpeľnej
liečby. Dňa 5. novembra 2018 okresný súd žalobcovi oznámil, že termín pojednávania
nezmení vzhľadom na to, že žalobca bol vypočutý a má právneho zástupcu, preto jeho
osobná účasť nie je nevyhnutná. Dňa 12. novembra 2018 právny zástupca žalobcu oznámil,
že žalobca odvolal splnomocnenie, čím došlo k ukončeniu právneho zastúpenia.
- Na pojednávaní 14. novembra 2018 okresný súd konal v neprítomnosti žalobcu.
Uviedol právny názor, že grafická identifikácia nestačí na zápis vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, žalobca súkromný znalecký posudok doteraz nepredložil. Uviedol
tiež, že „(v)lastnícke právo sa nepremlčuje. Keď bude mať k dispozícii súkromný ZP, môže
si podať kedykoľvek novú žalobu.“. Okresný súd na pojednávaní rozhodol rozsudkom,
ktorým žalobu zamietol.
- Dňa 23. novembra 2018 žalobca doručil potvrdenie o absolvovaní kúpeľnej liečby
a následne 21. decembra 2018 doručil odvolanie proti rozsudku zo 14. novembra 2018.
- Dňa 7. januára 2019 okresný súd zaslal odvolanie žalobcu žalovaným a uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.
- Dňa 18. januára 2019 žalovaní v 4. a 5. rade a 24. januára 2019 sťažovatelia
doručili vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.
18. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo
na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).
21. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou
od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku, najmä z jeho čl. 17
a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157
ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
22. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,
že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty
týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich
veci rozhodol.
23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť
sťažovateľov.
24. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvorí bežnú
súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Uvedené spory sa však vyznačujú rôznou
skutkovou a právnou náročnosťou. Javí sa, že predmetná vec je právne zložitejšia –
vzhľadom na to, že strany sporu preukazujú svoje vlastnícke práva právnymi titulmi, ktoré
siahajú až do 40-tych rokov, resp. 70-tych rokov 20. storočia. V napadnutom konaní pritom
bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Uvedený prvok právnej zložitosti veci
ústavný súd zohľadnil pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
25. Správanie sťažovateľov ako strany konania je druhým kritériom, ktoré sa
uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pri preskúmavaní tohto
kritéria ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver,
že k predĺženiu napadnutého konania v posudzovanom období prispeli relevantne
sťažovatelia svojím správaním. V preskúmavanom období raz požiadali o odročenie termínu
pojednávania nariadeného na 17. január 2018, ktorého sa nemohla zúčastniť ich právna
zástupkyňa. Inak v napadnutom konaní reagovali adekvátne na výzvy okresného súdu
a zúčastňovali sa pojednávaní.
26. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že
napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 12 C 128/2010 začalo 28. mája
2010 – napadnuté konanie takto trvá takmer 9 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené.
Okresný súd prvýkrát rozhodol 18. júna 2014, t. j. po približne 4 rokoch, tento rozsudok
však zrušil krajský súd na základe odvolania podaného žalobcom. Druhýkrát okresný súd
rozhodol 14. novembra 2018, t. j. po 8 rokoch a 6 mesiacoch.
27. Sťažovatelia predovšetkým namietajú porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní po vrátení veci krajským
súdom. Súdny spis s rozhodnutím krajského súdu bol okresnému súdu vrátený 31. júla 2015
– okresný súd vo veci opäť rozhodol 14. novembra 2018, t. j. po 3 rokoch a 3 mesiacoch.
Krajský súd vo svojom uznesení z 30. júna 2015 uložil okresnému súdu doplniť
dokazovanie – predovšetkým vyhotovením znaleckého posudku, vypočutím súdneho znalca
a zabezpečením geometrických plánov, ktoré by mohli byť podkladom na vykonanie petitu
žaloby. Javí sa, že časový úsek 3 rokov a 3 mesiacov je neprimerane dlhý na doplnenie
dokazovania v rozsahu, ktorý vyplýva z uznesenia krajského súdu.
28. V období po vrátení veci krajským súdom sa v postupe okresného súdu vyskytli
obdobia nečinnosti – okresný súd po vrátení veci vykonal prvé pojednávanie 13. februára
2017, t. j. po 1 roku a 6 mesiacoch. V priebehu roka 2017 okresný súd opakovane rušil
termíny pojednávaní, ďalšie pojednávanie vykonal až po roku – 26. februára 2018.
Za neefektívny postup možno považovať opakované rušenie termínov pojednávaní –
z dôvodov na strane súdu zrušil okresný súd pojednávanie dvakrát (pojednávania nariadené
na 16. október 2017 a 10. september 2018), raz zrušil pojednávanie na žiadosť právnej
zástupkyne sťažovateľov (pojednávanie nariadené na 17. január 2018) a trikrát na žiadosť
žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu (pojednávania nariadené na 6. november 2017,
4. december 2017 a 30. máj 2018).
29. Ústavný súd považuje za potrebné osobitne poukázať na postup okresného súdu
v súvislosti s doplnením dokazovania – vypracovaním znaleckého posudku, resp.
predložením geometrických plánov. V tomto smere vychádzal okresný súd zo zistenia, že
súdny znalec Ing. Ivan Špaček, ktorý v napadnutom konaní vypracoval znalecký posudok,
nevykonáva znaleckú činnosť. Vzhľadom na novú právnu úpravu žalobca navrhol,
že predloží súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP. Na tomto základe okresný súd
určil na pojednávaní 13. februára 2017 žalobcovi lehotu 3 mesiacov na predloženie
súkromného znaleckého posudku. Dňa 12. mája 2017 – jeden deň pred uplynutím 3-
mesačnej lehoty – žalobca oznámil okresnému súdu, že súkromný znalecký posudok
nepredloží, a uviedol, že v napadnutom konaní boli predložené dôkazy, ktoré preukazujú
jeho vlastnícke právo. Následne na pojednávaní 26. februára 2018 okresný súd určil
žalobcovi poslednú 2-mesačnú lehotu na predloženie súkromného znaleckého posudku
(resp. geometrického plánu). Právny zástupca žalobcu predložil 24. apríla 2018 geometrický
plán – identifikáciu parciel z 8. marca 2018 – a uviedol, že tento dokument sa nevzťahuje
na celý posudzovaný pozemok a geometrický plán na zvyšnú časť pozemku predloží
v dohľadnom čase. Žalobca napokon predložil na pojednávaní 24. septembra 2018
zameranie parciel – grafickú identifikáciu z 1. júla 2018 a uviedol, že geometrický plán
nepredložil, keďže geodet mal uviesť, že geometrický plán nemožno vypracovať.
30. Postup okresného súdu vymedzený v bode 29 tohto nálezu, považuje ústavný súd
za neefektívny a nesústredený, ktorý je vzhľadom na svoju intenzitu ústavne
neakceptovateľný. Na jednej strane zo stanovísk zákonnej sudkyne, ktoré predniesla
na jednotlivých pojednávaniach, je zrejmé, že sa usilovala o koordinovaný postup
so súvisiacim konaním, v ktorom sa rozhodovalo o podobnom predmete. Rovnako tak
zohľadňovala predmet konania z toho pohľadu, že išlo o určenie vlastníckeho práva, ktoré
sa nepremlčuje, a jej snahou bolo konečným rozhodnutím stabilizovať právne vzťahy
medzi stranami sporu tak, aby sa predišlo ďalším žalobám. Tento postup okresného súdu
možno oceniť. Na druhej strane je však nutné konštatovať, že tento postup prekročil ústavne
akceptovateľný rozmer – týmto postupom okresný súd jednostranne zvýhodňoval žalobcu
na úkor žalovaných vrátane sťažovateľov. Zo súdneho spisu vyplýva, že okresný súd úplne
rezignoval na aplikáciu takých inštitútov, ktoré by viedli k urýchleniu konania a k možnosti
rozhodnúť v nepomerne kratšom čase. Okresný súd mohol žalobcovi pohroziť uložením
poriadkovej pokuty podľa § 102 CSP, prípadne poriadkovú pokutu uložiť, a to aj opakovane
– za nesplnenie uloženej povinnosti predložiť súkromný znalecký posudok. Okresný súd
nijako neverifikoval tvrdenie, resp. argument, že v zozname súdnych znalcov je málo
znalcov, preto vypracovanie geometrických plánov trvá neúmerne dlho. Okresný súd mohol
od žalobcu žiadať predloženie dôkazu, že oslovil konkrétnych súdnych znalcov s ich
stanoviskom, v akej lehote by boli schopní vypracovať znalecký posudok, prípadne
geometrický plán. Okresný súd nevyvodil príslušné procesné dôsledky z podania žalobcu
doručeného 12. mája 2017, v ktorom mu oznámil, že súkromný znalecký posudok
nepredloží aj vzhľadom na jeho právny názor, že doteraz predložené dôkazy preukazujú
jeho vlastnícke právo. Obdobne sa nejaví, že okresný súd dôsledne aplikoval ustanovenia
Civilného sporového poriadku o možnosti odročiť pojednávanie – predovšetkým § 183
ods. 2 a 3 CSP.
31. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc doterajšiu zjavne neprimeranú
dĺžku napadnutého konania (takmer 9 rokov), obdobia nečinnosti okresného súdu v čase
po vrátení veci krajským súdom a taktiež zjavne neefektívny a nesústredený postup
okresného súdu po vrátení veci krajským súdom, dospel k záveru, že okresný súd vo veci
sťažovateľov spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil ich základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku
tohto nálezu).
IV.
32. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
33. Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov
(čl. 127 ods. 2 ústavy) a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia
nachádzajú (bod 2 výroku nálezu).
34. Okresný súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol, rozsudok doručil stranám
sporu, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, odvolanie žalobcu
doručoval žalovaným a vyjadrenia žalovaných doručil žalobcovi. Povinnosťou okresného
súdu v danom štádiu konania bude vykonať prípadné ďalšie úkony súdu prvej inštancie
v odvolacom konaní (napr. § 374 CSP) a následne vec bezodkladne predložiť odvolaciemu
súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 377 CSP).
35. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
36. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.
napr. IV. ÚS 210/04).
38. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom
zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
posudzovaného prípadu.
39. Sťažovatelia požadujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 €, ktoré odôvodňujú tým, že nehnuteľnosti nadobudli s pomocou hypotekárneho
úveru, ktorý splácajú zo starobných dôchodkov, pritom dom a záhradu nemôžu v pokoji
užívať. Dlhodobo prežívajú „značné psychické príkorie, ktoré je spôsobené stavom právnej
neistoty ohľadne majetku, ktorý žalobca sčasti považuje za svoj.“. Uvádzajú, že ich
„duševné ako i fyzické zdravie je totálnym vyčerpaním z neistoty ďalšieho prežívania,
nemožnosti užívania zakúpených nehnuteľností značne podlomené, sťažovateľ... bol v tomto
roku dva krát hospitalizovaný v nemocnici. Súdne konanie nás vyčerpáva i po stránke
finančnej, nakoľko sme zastúpení advokátskou kanceláriou, sami by sme vec absolútne
nezvládli.“.
40. Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc
na obdobia nečinnosti okresného súdu a na výrazne neefektívny a nesústredený postup
okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci
existujú dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru
ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie
finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €. Sťažovatelia neuviedli, v akom pomere žiadajú
priznať primerané finančné zadosťučinenie, preto sťažovateľom sumu primeraného
finančného zadosťučinenia priznal spoločne a nerozdielne (bod 3 výroku tohto nálezu).
41. V súlade s § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde je okresný súd povinný
sťažovateľom priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov
od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.
42. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré
sťažovateľom vznikli v konaní pred ústavným súdom.
43. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
44. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
45. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej
sťažnosti). Vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie doručené ústavnému súdu 8. marca
2019 neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovatelia podporili záver
o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd
náhradu trov konania za tento úkon sťažovateľom nepriznal.
46. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017 (§ 1
ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške
921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 € a jedna
stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €). Keďže išlo o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch sťažovateľov, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %
za každého sťažovateľa (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo sa rovná sume 76,75 €. Vo svojom
dôsledku uvedená skutočnosť znamená, že tarifná odmena za jeden úkon právnej služby
predstavuje sumu 153,50 € (2 × 76,75 €).
47. Sťažovateľom patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 2 úkony
právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 307 €. Zároveň im
patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 18,42 €. Celková suma
náhrady trov konania predstavuje po jej zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou
je právna zástupkyňa sťažovateľov, sumu 390,50 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
48. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2019