Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-71-2020.pdf
PDF · 101.67 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/71/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkýň 1/ H. 2/ G., 3/ G., proti žalovaným 1/ E., 2/ K. 3/ B., 4/ C., 5/ G., 6/ B., 7a/ B. a 7b/ M., o určenie vlastníckeho práva na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. novembra 2018, č.k. 12C/128/2010-489, v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. mája 2019, č.k. 12C/128/2010-513, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyniam 1/ - 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Žalovaným 3/, 4/, 5/, 6/, 7a/ a 7b/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ - 3/ n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 14. novembra 2018 č. k. 12C/128/2010-489 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca C. E., zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. (ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom E KN parc. č. XXX, XXX XXX XXX XXX a XXX k.ú. Q.. Ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie. Prvým rozsudkom vo veci bol rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.06.2014 č.k. 12C/128/2010-198, ktorým bola žaloba pôvodného žalobcu zamietnutá v celom rozsahu. Na základe odvolania pôvodného žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 30.06.2015 č.k. 6Co/783/2014-220 zrušil tento prvoinštančný rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podľa vyjadrení pôvodného žalobcu i pôvodných žalovaných v minulosti došlo k vzniku spoločnej cesty ako podielového spoluvlastníctva vlastníkov susedných pozemkov za účelom vytvorenia spoločnej cesty z T., ktorá však v čase vzniku nebola vyznačená na mape a v pozemkovej knihe. Pôvodný žalobca sa odvolával na znalecký posudok B.. H. (v súčasnosti už nevykonáva znaleckú činnosť), podľa ktorého pri spracovaní ROEP-u došlo však k posunu kresby situácie, čím vznikla zlá identifikácia, lebo spoločná cesta bola vytvorená tak, aby deliaca hranica parciel vpravo a vľavo išla približne v strede, aby prispel do spoločnej cesty každý z vlastníkov. Podľa súdneho znalca je potrebné zrušiť C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X a nahradiť doterajšie E KN parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX k.ú. Q. novými E KN parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Súd však podľa § 80 písm. c/ O.s.p., platného v čase podania žaloby ako aj podľa súčasného § 137 CSP (Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016) podľa písm. c/ a d/ iba určuje, či tu právo je alebo nie, alebo rozhoduje o určení právnej skutočnosti, teda nemôže svojim rozhodnutím zrušovať C KN parcele a nahradzovať ich doterajšími E KN parc. v správnych hraniciach (neposunutých). Takáto situácia sa podľa bývalého O.s.p. i súčasného CSP rieši v súlade s katastrálnym zákonom (§
34, 35) tak, že pôvodný žalobca k žalobe predloží znalecký posudok na identifikáciu v danom prípade pôvodných pozemnoknižných parciel z dedičského rozhodnutia po svojom otcovi sp. zn. D XXXX/XX so súčasným stavom, v ktorom sú žalobcom požadované pozemky vyčlenené z terajších väčších C KN parc. č. XXXX/X, X, X k.ú. Q., pričom identifikácia parciel musí byť aj úradne overená. Pôvodný žalobca takúto identifikáciu nepredložil, iba pracovnú verziu grafickej identifikácie súkromnej geodetickej spoločnosti. Súd pôvodného žalobcu prvý raz vyzval na predloženie identifikácie žalovaných parciel formou súkromného znaleckého posudku na pojednávaní dňa 13.02.2017 a do dnešného dňa, t.j. po uplynutí 1,5 roka ju nepredložil. Bez uvedenej identifikácie parciel okresný úrad, katastrálny odbor nevykoná záznam rozsudku súdu, ak by bol pôvodný žalobca úspešný v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva. Zároveň tým pôvodný žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ktorých pozemkov, označených v súlade s katastrálnym zákonom, by mal byť vlastníkom. Keďže vlastnícke právo sa podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčujú, pôvodný žalobca si môže podať novú žalobu na súd, keď bude mať k dispozícii všetky katastrálnym zákonom požadované listiny. Zodpovedný za výsledok súdneho konania (dôkazné bremeno) je iba na pôvodnému žalobcovi. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Vo veci aplikoval § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálneho zákona).
2. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie mu vykonaním pojednávania dňa 14.11.2018 a rozhodnutím vo veci na tomto pojednávaní bez jeho prítomnosti, hoci sa riadne zo zdravotných dôvodov ospravedlnil, dôvod neprítomnosti preukázal a požiadal o odročenie pojednávania, odňal možnosť konať pred súdom a uprel tak právo na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedoplnil znalecké dokazovanie, hoci po zrušení skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vyslovení právneho názoru a pokynov pre ďalší postup v dokazovaní je aj po nadobudnutí účinnosti C.s.p. povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať ďalšie dokazovanie v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, a to bez ohľadu na dôkaznú aktivitu procesných strán, pretože tu nejde o uplatňovanie prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany stranou sporu, ale o plnenie zákonnej povinnosti súdu postupovať v ďalšom konaní v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. Vytýkal, že odôvodnenie neobsahuje žiadne právne posúdenie veci, za ktoré už vôbec nemožno považovať poukaz súdu len na výsledok iného súdneho sporu. Z dokladov, ktoré bolo možné zabezpečiť v rámci jeho možnosti, a to z grafickej identifikácie jednoznačne vyplynulo, že nadobudol titulom dedenia pozemky podľa pôvodného pozemno-knižného stavu, ktoré sú časťami CKN parc.č. XXXX/X, X, X a keďže takto nadobudnuté pozemky preukázateľne nikdy na inú osobu nepreviedol a ani žiadnym iným spôsobom o vlastnícke právo k nim neprišiel, tak ním uplatnený žalobný nárok má jednoznačný právny základ a je opodstatnený.
3. Žalovaná 5/ k odvolaniu uviedla, že s napadnutým rozsudkom súhlasí.
4. Žalovaná 4/ / k odvolaniu uviedla, že s napadnutým rozsudkom súhlasí.
5. Žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátskou kanceláriou vychádzajúc z obsahu podaného odvolania s rozsudkom súhlasili a teda zrejme navrhovali napadnutý zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, hoci v závere svojho odvolania navrhovali (zjavne nesprávne), aby odvolací súd „v zmysle ustanovenia § 390 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok rozhodol vo veci sám a to tak, že žalobu zamietne.“ Poukazovali na to, že pôvodný žalobca sám na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na nový C.s.p. a skutočnosť, že súdny znalec B.. H. už nepracuje, pokiaľ súd poskytne lehotu, sú schopní zabezpečiť aj súkromný znalecký posudok ohľadne tých skutočností, ktoré uviedol aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Dňa 26.02.2018 súd prvej inštancie uviedol, že poskytne poslednú dvojmesačnú lehotu na predloženie geometrického plánu na zidentifikovanie pôvodných pozemno-knižných parciel, od ktorých pôvodný žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo z dedičského rozhodnutia bývalého štátneho notárstva F. sp. zn. N na súčasný stav s tým, že ak takýto súkromný znalecký posudok nepredloží, súd žalobe nemôže vyhovieť. Dňa 25.04.2018 sa uskutočnilo pojednávanie súdu, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavili pôvodný žalobca ani jeho právny zástupca. Pôvodný žalobca požiadal súd o poskytnutie ďalšej lehoty na doplnenie dokladov a úpravy petitu žaloby a to najmenej 1 mesiac. Zmenu petitu, ako aj znalecký posudok mal mať pripravený už na prvom pojednávaní po vrátení veci z Krajského súdu v Trenčíne dňa 26.02.2017. Takže dôvod odvolania - nevykonanie dokazovania - nie je na vrub sudkyne, ale zapríčinil si ho sám pôvodný žalobca.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: 7. V priebehu odvolacieho konania po podaní odvolania stratil pôvodný žalobca C. E., naposledy bytom U. procesnú subjektivitu. Uznesením zo dňa 7. septembra 2020 č.k. 27Co/71/2020-584 odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu, žalobkyňami 1/, 2/, 3/.
8. Žalobkyňa 1/ žiadala, aby ju ako zákonnú dedičku, ako aj ďalších zákonných dedičov „súd neobišiel a zabezpečil im ich zákonný nárok“.
9. Žalobkyne 2/ a 3/ sa napriek výzve odvolacieho súdu k veci nevyjadrili.
10. Podľa § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
11. Pôvodný odvolateľ v priebehu odvolacieho konania dňa 16.09.2019 doručil súdu podanie označené ako „predloženie úradných dokladov k odvolaniu“, v ktorom uviedol, že predkladá geometrické plány, ktoré sú zhotovené presne podľa jeho dedičstva D XXXX/ XX a potvrdzujú aj susediace parcely presne podľa dedičstva D XXX/ XX. Uviedol, že jeho žaloba je plne opodstatnená a preto so zrušením a spochybňovaním žaloby, ktorú vykonal súd prvej inštancie počas jeho ospravedlnenej neprítomnosti, nesúhlasí a verí, že parcely, ktoré zákonným dedičstvom nadobudol, mu budú vrátené do vlastníctva. Zároveň predložil geometrické plány zo dňa 01.03.2018 a 06.11.2018, identifikáciu parciel, pozemnostný hárok č. XX, výpis z listu vlastníctva č.XXX k.ú. Q. a fotografie.
12. Predloženým podaním odvolateľ v podstate doplnil, rozšíril svoje odvolanie o ďalší odvolací dôvod, a to dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p., ktorým je nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami.
13. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
14. Vzhľadom na to, že uvedený dôvod odvolania (vrátane predložených nových dôkazov- novôt) uplatnil odvolateľ až po uplynutí odvolacej lehoty t.j. po 02.01.2019, ide o procesne neprípustný úkon, na ktorý nemôže odvolací súd podľa § 365 ods. 3 C.s.p. prihliadať, a preto sa týmto odvolacím dôvodom a podaním pôvodného žalobcu ani nezoberal. 15. Aj v prípade, ak by sa dospelo k záveru, že ide o procesne prípustný dôvod, nie sú splnené podmienky uplatnenia novôt podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. Pôvodným žalobcom predložené dôkazy dňa 16.09.2019 sú „nové dôkazy“, pre ktorých oprávnené uplatnenie v odvolacom konaní platia zákazy resp. obmedzenia definované v § 366 C.s.p.
16. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Z odvolania vyplýva, že pôvodný žalobca resp. žalobkyne nenamietajú nedostatky podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo vady konania. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa § 366 písm. a), b), c). Žalobkyne a pôvodný žalobca netvrdili, prečo tieto nové dôkazy uplatňujú až v odvolacom konaní a prečo ich nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené nie je splnená výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa § 366 písm. d) C.s.p. Nové dôkazy nie sú akceptovateľným odvolacím dôvodom a nemožno ich v odvolacom konaní vykonať.
18. K odvolacej námietke tvrdeného porušenia práva pôvodného žalobcu na spravodlivý proces, pokiaľ ide o nevyhovenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania a prejednanie veci a rozhodnutie o veci v jeho neprítomnosti, odvolací súd uvádza, že táto nie je tiež dôvodná.
19. Príkladom porušenia práva na spravodlivý proces je okrem iných aj prípad, kedy súd vec prejednal v rozpore s C.s.p. v neprítomnosti strany sporu. Strana sporu má právo, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Nie je však vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti strany sporu; je však vždy povinný poskytnúť mu možnosť, aby na jej prejednaní bol prítomný. Ustanovenie § 178 C.s.p. ukladá súdu, aby na nariadené pojednávanie predvolal stranu sporu; potom je len na strane sporu, či svoje právo využije.
20. V danej veci súd prvej inštancie predvolal pôvodného žalobcu osobitne a osobitne jeho vtedajšieho zástupcu na sporné pojednávanie ústne na pojednávaní dňa 24.09.2018, teda v dostatočnom časovom predstihu (viac ako jeden a pol mesiaca vopred). Pôvodný žalobca podaním doručeným súdu 02.11.2018 oznámil súdu, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu kúpeľnej liečby a žiadal o presunutie termínu pojednávania. Súd prvej inštancie obratom pôvodnému žalobcovi oznámil, že nebude meniť termín pojednávania z dôvodu, že menil pojednávania jeden a pol roka, vo veci ho už vypočul a vo veci má zástupcu. Na to reagoval pôvodný žalobca odvolaním plnomocenstva zástupcovi - advokátovi, ktoré súdu oznámil dňa 12.11.2018, teda dva dni pred pojednávaním. Potvrdenie o kúpeľnej liečbe doručil súdu až po pojednávaní a rozhodnutí vo veci dňa 23.11.2018.
21. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie opakovane na žiadosť a z dôvodov pôvodného žalobcu odročoval pojednávania, a to po obdobie viac ako poldruha roka. Túto skutočnosť súdu prvej inštancie napokon vytkol aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 24. apríla 2019 č.k. IV. ÚS 668/2018-44, ktorým konštatoval porušenie práva žalovaných 1/ a 2/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom súdu prvej inštancie.
22. Napriek tomu pôvodný žalobca až 02.11.2018 teda viac ako mesiac po ústnom predvolaní požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu kúpeľnej liečby, no nijako nepreukázal, kedy sa o tomto dôvode odročenia dozvedel. Ustanovenie § 183 ods. 3 C.s.p. pritom ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „hneď“.
23. V prípade kúpeľnej liečby ako plánovaného zdravotného úkonu sa javí ako málo pravdepodobné, že by o jej termíne a kolízii s pojednávaním nevedel pôvodný žalobca skôr. Opak pôvodný žalobca netvrdil ani nepreukázal. Zároveň spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania nepredložil dôkaz o tomto dôvode odročenia pojednávania. Z dodatočne predloženého potvrdenia L. nevyplynulo, žeby sa jednalo o neodkladnú liečebnú starostlivosť bez možnosti presunutia jej termínu.
24. Rozhodujúca pre posúdenie dôležitosti dôvodu odročenia pojednávania je však najmä reakcia pôvodného žalobcu, ktorý po oznámení súdu, že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania, pretože má zástupcu, reagoval odvolaním plnomocenstva advokátovi a to krátko pred pojednávaním (oznámené 2 dni pred pojednávaním) a naviac v čase, keď vedel, že sa nechce osobne pojednávania zúčastniť. Takéto konanie vzhľadom na všetky okolnosti prípadu (odročovanie pojednávaní po dobu viac ako pol roka na žiadosti a z dôvodov na strane pôvodného žalobcu, nepredloženie dôkazu o kúpeľnej liečbe, dôkazu o nemožnosti presunutia termínu liečby a o čase, kedy sa o ňom dozvedel) nemožno vyhodnotiť inak ako procesnú obštrukciu pôvodného žalobcu s cieľom bezdôvodného predlžovania civilného sporového konania. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 19/2014), ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
25. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti strany sporu nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jej žiadosti o odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“(§ 183 C.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Z týchto aspektov situáciu, ktorá nastala v prípade pôvodného žalobcu, nie je možné považovať za dôležitý dôvod umožňujúci vyhovieť jeho požiadavke o odročenie pojednávania. Odvolací súd tak nezistil v postupe súdu prvej inštancie porušenie procesných práv pôvodného žalobcu v súvislosti s jeho neúčasťou na pojednávaní.
26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa vecného právneho posúdenia sporu, odvolací súd na základe preskúmania rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne poukazuje.
27. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom uznesením zo dňa 30.06.2015 č.k. 6Co/783/2014-220 postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. V priebehu ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie vstúpila do účinnosti nová procesnoprávna úprava, dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie do toho času postupoval a podľa ktorého úpravy bol zrušený skorší rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd prvej inštancie sa riadil týmto ustanovením, ktoré mu od 01.07.2016 ukladá v konaní postupovať podľa procesných pravidiel upravených Civilným sporovým poriadkom.
28. Základným princípom novej procesnoprávnej úpravy (odlišujúcej ho od predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy, čo je aj obsahom odvolacej námietky pôvodného žalobcu) je princíp procesnej zodpovednosti strany sporu, ktorým je popretkávaný celý sporový poriadok. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, uplatňoval uvedený princíp procesnej aktivity a od pôvodného žalobcu vyžadoval preukázať žalobný nárok a zároveň označiť a predložiť odvolacím súdom spomínané rozhodujúce dôkazy.
29. Odvolací súd skúmal procesnú aktivitu pôvodného žalobcu v ďalšom konaní a zistil, že pôvodný žalobca podaním doručeným 7. novembra 2016 navrhol, aby sa dokazovanie doplnilo znaleckým posudkom. Dňa 13. februára 2017 pôvodný žalobca uviedol, že zabezpečí súkromný znalecký posudok. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil na neurčito a určil pôvodnému žalobcovi lehotu troch mesiacov na predloženie súkromného znaleckého posudku. Súkromný znalecký posudok pôvodný žalobca nepredložil. Súd prvej inštancie následne upozornil pôvodného žalobcu, že ním predložený geometrický plán, „neobsahuje identifikáciu pôvodných pozemno-knižných parciel uvedených v zápisniciach... z dedičského rozhodnutia bývalého H. zo dňa 08. 10. 1976, č. k. D XXXX/XX-XX so súčasným stavom evidovanom v katastri nehnuteľností, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože pôvodný žalobca nepreukázal svoj tvrdený žalobný návrh...“. Na pojednávaní 24. septembra 2018 pôvodný žalobca predložil zameranie parciel - grafickú identifikáciu, požadovaný geometrický plán súdu nedoručil.
30. Strana je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď § 185 ods. 1 C.s.p.). Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci.
31. Pôvodný žalobca si najneskôr od doručenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu musel byť a aj bol vedomý svojej procesnej povinnosti predložiť rozhodujúce dôkazy. Súd prvej inštancie mu bol v tomto smere v súlade s procesnoprávnymi možnosťami nápomocný, jednak uvedením predbežného právneho posúdenia k žalobcom predkladaným dôkazom so záverom o ich nedostatočnosti a jednak určovaním lehoty na dodatočné splnenie dôkaznej povinnosti (§ 181 ods. 4 C.s.p.). Pôvodný žalobca však svoju povinnosť napriek výzve súdu nesplnil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pôvodný žalobca existenciu a dôvodnosť svojho žalobného nároku nepreukázal, neuniesol tak dôkazné bremeno, čoho následkom bolo zamietnutie žaloby.
32. Žalobkyňami uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za dané, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
33. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
34. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ až 3/. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaných 3/, 4/, 5/, 6/, 7a/ a 7b/ v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných 1/ a 2/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).