Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 91/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej JUDr. Viktorom Novýsedlákom,

L. Svobodu 2674/1, Poprad, advokát, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a , práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uzneseniami Okresného súdu Košice I

č. k. -62 zo 14. júla 2016 a č. k. -177 z 22. novembra 2017,

uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 31. januára 2017

a sp. zn. zo 16. februára 2018 a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a sp. zn. zo 6. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 4. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej aj „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a (ďalej len „“),

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“),

uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -62

zo 14. júla 2016 a č. k. -177 z 22. novembra 2017, uzneseniami Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. januára 2017

a sp. zn. zo 16. februára 2018 a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. a sp. zn.

zo 6. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka je žalobkyňou v súdnom spore

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. proti žalovaným o určenie

vlastníckeho práva. V rámci tohto súdneho konania sa sťažovateľka návrhom domáhala

aj vydania neodkladného opatrenia, aby súd zakázal žalovaným v 1. a 2. rade nakladať

s pozemkami, ktoré sú predmetom sporu. Napadnutým uznesením č. k. -62

zo 14. júla 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. -114

zo 7. novembra 2016 okresný súd návrh sťažovateľky na neodkladné opatrenie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom

namietala, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a z nesprávne zisteného skutkového stavu. Krajský súd napadnutým uznesením

sp. zn. z 31. januára 2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil,

pričom mal svoje rozhodnutie odôvodniť tým, že sťažovateľka sa domáhala ochrany práva,

ktoré vlastne nemá, respektíve ho nepreukázala na základe listinných dôkazov.

Ďalším namietaným uznesením č. k. -177 z 22. novembra 2017

okresný súd zamietol návrh sťažovateľky na vydanie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhala zákazu fyzicky a právne nakladať s pozemkami, ktoré sú predmetom

sporu, keďže vlastníci začali s ich úpravou.

Aj proti tomuto v poradí druhému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn.

zo 16. februára 2018 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

3. Proti obom uvedeným uzneseniam krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie

z dôvodov podľa (ďalej aj „“)

a podľa , ktoré odôvodnila tým, že v konaní boli predložené

listinné dôkazy, ktoré preukazujú oprávnenosť podanej žaloby aspoň v tej miere,

že bola podľa sťažovateľky splnená podmienka danosti práva z hľadiska nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorého vydania sa sťažovateľka domáhala. Sťažovateľka

tiež namietala argumentáciu súdu, ktorú považovala za arbitrárnu, nedostatočnú a nemajúcu

oporu v zákone.

Najvyšší súd napadnutými uzneseniami sp. zn.

a sp. zn. zo 6. decembra 2018 dovolania sťažovateľky odmietol z dôvodu,

že dovolanie nemôže byť podané proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, ktoré nemá

charakter konečného rozhodnutia.

4. Sťažovateľka sa domnieva, že uvedeným postupom jej najvyšší súd odňal

možnosť konať pred súdom, keďže nakladanie so sporným pozemkom „má takú povahu,

ktorá znemožňuje dosiahnuť pre sťažovateľku spravodlivé rozhodnutie vo veci“.

Sťažovateľka namieta, že krajský súd a najvyšší súd porušili jej základné právo

na spravodlivé súdne konanie, keďže sa nespravovali zásadou vyslovenou v čl. 2

ods. 1 , podľa ktorého musí byť ochrana ohrozených alebo porušených práv spravodlivá

a účinná, rozhodnutiu musí predchádzať spoľahlivé zistenie skutkového stavu,

t. j. dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého procesu. Krajský súd a najvyšší

súd podľa sťažovateľky svoje napadnuté uznesenia náležitým spôsobom neodôvodnili,

sú rozporuplné a arbitrárne, pretože nereagujú relevantným a dostatočným spôsobom

na právnu argumentáciu sťažovateľky, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia

bude jej vlastníckeho právo ohrozené. Taktiež súdy nijako nereagovali na námietku

sťažovateľky, že dochádza k fyzickému znehodnocovaniu spornej parcely.

5. Sťažovateľka vyjadrila presvedčenie, že v jej prípade bolo uzneseniami krajského

súdu a najvyššieho súdu bezdôvodne znevýhodnené jej vlastnícke právo oproti

vlastníckemu právu druhej strany sporu, t. j. vlastníckemu právu žalovaných, a preto došlo

aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej takto nálezom rozhodol:

„Uzneseniami Okresného súdu Košice I č. -62, Krajského súdu

Košice sp. zn. zo dňa 31.01.2017, Okresného súdu Košice I č.

-177 Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 16.02.2018, Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. zo dňa 6.12.2018,

doručenom sťažovateľke 3.1. 2019 bolo porušené základné právo sťažovateľky vlastniť

majetok zaručené SR, právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

SR a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Okresného súdu Košice 1 č. -62, Uznesenie Krajského

súdu Košice sp. zn. zo dňa 31.01.2017, Uznesenie Okresného súdu Košice I

č. -177, Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn.

zo dňa 16.02.2018 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. zo dňa 6.12.2018, doručené sťažovateľke

3.1. 2019 sa zrušujú a vec vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľka má právo náhradu trov konania.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

11. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť

vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti

procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti

v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana

súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,

pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

13. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

14. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

15. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

III.

16. Podstata sťažnosti sťažovateľky spočíva v tvrdenom porušení jej základného

práva na ochranu vlastníctva, základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie, ku ktorému malo dôjsť napadnutými uzneseniami okresného súdu, krajského

súdu a najvyššieho súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia. Týmto návrhom sa sťažovateľka v konaní o určenie vlastníckeho

práva proti žalovaným domáhala vyslovenia zákazu nakladania (aj fyzicky aj právne)

s pozemkami, ktoré sú predmetom sporu. Konajúce súdy napadnutými uzneseniami

návrhom sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhoveli, ich rozhodnutia

sú preto podľa sťažovateľky arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, založené na nesprávne

zistenom skutkovom stave a zároveň nimi bolo „znevýhodnené“ vlastnícke právo

sťažovateľky vo vzťahu k vlastníckemu právu žalovaných.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru uzneseniami okresného súdu č. k. 41

C 105/2016-62 zo 14. júla 2016 a č. k. -177 z 22. novembra 2017

17. Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

je právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd

pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom

chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (porovnaj m. m. , , , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť a aj domáhal využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

18. Napadnutými uzneseniami okresný súd rozhodol o dvoch návrhoch sťažovateľky

na nariadenie neodkladného opatrenia. Proti obom napadnutým uzneseniam okresného súdu

podala sťažovateľka odvolania, o ktorých krajský súd rozhodol uzneseniami

sp. zn. z 31. januára 2017 a sp. zn. zo 16. februára 2018

tak, že uznesenia okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka teda bola oprávnená podať

proti napadnutým uzneseniu okresného súdu odvolanie (čo aj využila), o ktorom

bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o odvolaní sťažovateľky proti napadnutým uzneseniam okresného súdu vylučuje právomoc

ústavného súdu. Ústavný preto túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. a) pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru uzneseniami krajského súdu

sp. zn. z 31. januára 2017 a sp. zn. zo 16. februára 2018

19. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovil názor (zdôrazňujúc pritom

závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53 a 54),

podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 , v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní

je sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému uzneseniu)

odvolacieho súdu (porov. napr. , ).

20. Uvedená zásada sa premietla aj do novej právnej úpravy zákona o ústavnom

súde, ktorý v poslednej vete ustanovenia § 124 uvádza, že ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,

ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia

rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

21. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie

lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku,

však v každom prípade predpokladá riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.

O riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku pritom nemožno hovoriť

v prípade, že je podaný neoprávnenou osobou, je podaný po lehote, je podaný bez

povinného právneho zastúpenia advokátom, prípadne ak je podaný proti rozhodnutiu, proti

ktorému právna úprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa.

V opačnom prípade by sme totiž pripustili možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty na

podanie ústavnej sťažnosti.

22. O tento prípad ide aj vo veci sťažovateľky. Sťažovateľka dovolaním napadla dve

uznesenia krajského súdu, ktorými krajský súd ako súd odvolací rozhodoval o návrhu

sťažovateľky na vydanie neodkladného opatrenia v konaní, kde meritum veci predstavuje

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

23. Z ustanovenia vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

24. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí za splnenia podmienok uvedených

pod písmenom a) až f).

25. Ústavný súd si je vedomý toho, že prijatím

sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery strán

sporu a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej

exekúcie. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah

by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ), na rozdiel od úpravy podľa

, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala

možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej.

Vo veci sťažovateľky však nešlo o prípad trvalej úpravy pomerov, ale o návrh,

ktorým sa malo zabrániť žalovaným nakladať s nehnuteľnosťami do vyriešenia sporu

v merite veci, teda určenia vlastníckeho práva. Oba návrhy na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktoré boli podané v priebehu konania o merite veci, boli okresným súdom

zamietnuté a krajský súd ako súd druhej inštancie dvakrát zamietnutie návrhu potvrdil.

V žiadnom prípade preto nemôžeme hovoriť o tom, že by v prípadne namietaných uznesení

krajského súdu vo veci sťažovateľky išlo o rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia,

ktorými sa konanie končí, tak ako to predpokladá ustanovenie .

26. Ustanovenie pripúšťa možnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení

sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne. Zároveň však samotná zákonná úprava v

vylučuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ktorými odvolací

súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Z možnosti podať

dovolanie je tak vylúčené aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia [ ].

27. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno

prihliadať na rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím

dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti (predtým § 53 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov; teraz § 124 zákona o ústavnom

súde) (m. m. , , , ). Neprípustné

dovolanie nemožno totiž z hľadiska považovať za účinný a dostupný

právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti

na ústavnom súde podľa tohto článku , a na jeho podanie nie je preto z hľadiska

plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať

().

28. Vzhľadom na už uvedené preto ústavný súd musí konštatovať, že sťažovateľka

podala mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, proti napadnutým uzneseniam

krajského súdu, predmetom ktorých bolo rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia,

hoci zákon možnosť podať tento mimoriadny opravný prostriedok proti takému rozhodnutiu

nepripúšťa. V prípade sťažovateľky nemožno hovoriť o riadnom vyčerpaní opravného

prostriedku, a preto nemožno lehotu na podanie ústavnej sťažnosti počítať od momentu,

keď bolo sťažovateľke doručené rozhodnutie najvyššieho súdu o tomto mimoriadnom

opravnom prostriedku, ale od momentu, keď napadnuté uznesenia krajského súdu

(uznesenia o odvolaní) nadobudli právoplatnosť.

29. Z obsahu sťažnosti nevyplýva deň právoplatnosti napadnutých uznesení

krajského súdu, keďže sťažovateľka riadne zastúpená právnym zástupcom mylne

orientovala svoju pozornosť na deň, keď jej boli doručené rozhodnutia najvyššieho súdu

o dovolaní, a navyše žiadne z napadnutých uznesení k svojej ústavnej sťažnosti nepriložila.

Ústavný súd však dopytom na okresnom súde zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 31. januára 2017 nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 2017

a napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 16. februára 2018 nadobudlo

právoplatnosť 13. marca 2018. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená

4. marca 2019, teda celkom zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov vo vzťahu

k uvedeným napadnutým uzneseniam krajského súdu.

30. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť, v ktorej sťažovateľka

namieta porušenie svojich základných práv podľa a ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,

odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) ako podanú oneskorene.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru uzneseniami najvyššieho súdu

sp. zn. a sp. zn. zo 6. decembra 2018

31. Napadnutým uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn.

a sp. zn. zo 6. decembra 2018 boli dovolania sťažovateľky podané proti

uzneseniam krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2017 a sp. zn.

zo 16. februára 2018 odmietnuté, ako sťažovateľka sama v sťažnosti uvádza, z dôvodu,

že dovolanie nemôže byť podané proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, ktoré nemá

charakter konečného rozhodnutia.

32. Týmito rozhodnutiami došlo podľa sťažovateľky k odňatiu možnosti konať

pred súdom, keďže nakladanie s pozemkom má takú povahu, ktorá znemožňuje

pre sťažovateľku spravodlivé rozhodnutie vo veci. Zo strany žalovaných totiž dochádza

k výraznému fyzickému znehodnoteniu charakteru a využiteľnosti sporného pozemku.

33. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

, ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom,

ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma ().

34. Ústavný súd poukazuje aj na to, že je primárnym

východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ). V súvislosti so základným právom

podľa treba mať zároveň na zreteli aj , podľa

ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51

ods. 1 , podľa ktorého sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v

len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (,

).

35. Postup najvyššieho súdu, ktorý odmietol dovolania sťažovateľky

proti uzneseniam krajského súdu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, keďže ide

o rozhodnutia, proti ktorým právna úprava neumožňuje

podať dovolanie, nemožno považovať za postup, ktorý by bol spôsobilý porušiť

sťažovateľkou označené základné práva na ochranu vlastníctva a súdnu ochranu. Navyše

je tiež potrebné podotknúť, že sťažovateľka, riadne zastúpená advokátom, v sťažnosti

okrem nespokojnosti s výsledkom konania o jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

neuviedla žiadne konkrétne okolnosti, pochybenia v postupe najvyššieho súdu, prípadne

nedostatky jeho odôvodnenia a namietané uznesenia ani k ústavnej sťažnosti nepriložila.

36. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje

aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení

(neodkladných opatrení), pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach

alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000,

č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní

o zrušení predbežného opatrenia).

Keďže v tomto prípade sa sťažovateľka návrhom na vydanie neodkladného opatrenia

domáhala dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania v merite veci o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozri bod 25 uznesenia), čl. 6 ods. 1 dohovoru

nie je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva na konanie o neodkladnom

opatrení v prípade sťažovateľky aplikovateľný.

37. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky

v časti namietajúcej uznesenia najvyššieho súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu

základných práv sťažovateľky na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a na súdnu

ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) ako zjavne

neopodstatnenú.

38. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2019