Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 149/05
PDF · 172.65 KB
No categories available
III. ÚS 149/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2005 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya
prerokoval sťažnosť J. B., bytom M., zastúpeného advokátkou Mgr. M. M., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. Er 955/00 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. Er 955/00 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Er 955/00
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 Sk
(slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava
p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia J. B.
na účet advokátky Mgr. M. M., P., vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských
korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti J. B. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2005
doručená sťažnosť J. B., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
Mgr. M. M., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Er 955/00 o vymoženie pohľadávky z titulu úverových zmlúv.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „na základe vykonateľného exekučného
titulu – rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14 C 129/98-32, zo dňa 12. 01. 2000
a návrhu oprávneného S., a. s., pobočka T. (...), teraz postupník S., a. s. (...) bolo dňa 11.
10. 2002 Okresným súdom Trnava vydané poverenie na vykonanie exekúcie (...) súdnemu
exekútorovi JUDr. P. G. (...) na majetok povinnej – J. K.“.
Dňa 22. januára 2004 sa uskutočnila dražba nehnuteľností povinnej nachádzajúcich
sa v katastrálnom území M. Ako dražiteľ č. 3 sa zúčastnil dražby sťažovateľ, pričom zaplatil
najvyššie podanie vo výške 156 030 Sk. Súdny exekútor udelil sťažovateľovi príklep
vzhľadom na to, že zaplatil najvyššie podanie a splnil všetky podmienky ustanovené
zákonom.
Keďže o schválení príklepu okresným súdom nebolo rozhodnuté, sťažovateľ svojím
podaním z 2. septembra 2004 požiadal okresný súd o informáciu, z akého dôvodu nebol
príklep schválený. Dňa 9. novembra 2004 sa sťažovateľ sťažoval predsedovi okresného
súdu na postup zákonného sudcu.
Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk.
Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil sťažovateľ tým,
že od vydraženia nehnuteľností na dražbe v rámci exekúcie nie je doteraz rozhodnuté
o schválení príklepu okresným súdom, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty. Sťažovateľ
zaplatil najvyššie podanie v rámci dražby, pričom k dnešnému dňu nemá ani peniaze a nie je
ani vlastníkom nehnuteľností, ktoré vydražil.
Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom,
že od 22. januára 2004 (deň konania dražby v rámci exekúcie) nie je do dnešného dňa
schválený príklep okresným súdom nehnuteľnosti, ktorá bola vydražená.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Er 955/00 porušil právo J. B.,
aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR.
2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Er 955/00 prikazuje konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. J. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk..., ktoré
je Okresný súd Trnava povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. J. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.300,- Sk, ktorú
je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť advokátke Mgr. M. M., P. na jej účet.“
Sťažovateľ zároveň požiadal o nahradenie jeho mena iniciálami v rámci
uverejňovania rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného
súdu listom z 2. mája 2005, v ktorom uviedla prehľad vykonaných úkonov v danej právnej
veci a poukázala na to, že 27. apríla 2005 oznámila zákonná sudkyňa súdnemu exekútorovi,
že vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky
oprávneného, súd musí najskôr rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníkov konania, ktorý
dosiaľ nebol okresnému súdu doručený, a po rozhodnutí o zmene účastníkov konania bude
rozhodované o návrhu na schválenie príklepu. Predsedníčka okresného súdu uznala
sťažnosť sťažovateľa za čiastočne dôvodnú.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 13. júna 2005 súhlasila
s upustením od ústneho pojednávania. Sťažovateľ vo svojom podaní z 15. júna 2005
súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 149/05-15 z 18. mája 2005 bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie
ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval
(II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu
Konanie o vydanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. Er 955/00, v rámci
ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je
zložité na dokazovanie.
V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil také
správanie účastníkov konania, ktorým by prispeli k celkovej dĺžke konania.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. Er 955/00 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto
úkony (sťažovateľ sa stal účastníkom exekučného konania od momentu účasti na dražbe
nehnuteľností 22. januára 2004):
Dňa 22. januára 2004 sa uskutočnila dražba nehnuteľností.
Dňa 9. februára 2004 došiel okresnému súdu návrh súdneho exekútora na schválenie
príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností.
Dňa 27. apríla 2005 bolo súdnemu exekútorovi oznámené, že vzhľadom na to,
že počas konania došlo k zmene oprávneného z titulu postúpenia pohľadávky, je potrebné
rozhodnúť najprv o zmene účastníka konania.
Dňa 2. mája 2005 podpredsedníčka okresného súdu informovala sťažovateľa o tom,
že o schválení príklepu môže byť rozhodnuté až po rozhodnutí o zmene účastníkov
konania.
Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. Er 955/00 došlo
k zbytočným prieťahom od 9. februára 2004 (návrh súdneho exekútora na schválenie
príklepu) do 27. apríla 2005 (oznámenie okresného súdu adresované súdnemu exekútorovi)
v trvaní 14 mesiacov.
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa
odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal.
Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd
mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. Er 955/00.
Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Svoj
návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním
okresného súdu je v stave právnej neistoty.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Er 955/00 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho
právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení
smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy
predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný
súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené
kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného
súdu.
Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.
Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov
konania okresným súdom.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred
ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.
Predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – je v zásade
nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.
Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej
služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti.
Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý
úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.
Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. júna 2005