Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 227/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného

advokátom JUDr. Adamom Puškárom, Karpatská 5, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , a 2,

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4

postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu

na výkon väzby Leopoldov a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 19

ods. 1 a 2, (ďalej len „“), práv podľa ,

čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj porušenie a a 4 postupom Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „ústav

na výkon trestu“). Svoju ústavnú sťažnosť doplnil podaním z 28. februára 2019, v ktorom

doložil oznámenie Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“)

o vybavení jeho podnetu č. k. -6 z 11. februára 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že ústav na výkon trestu

neumožňuje sťažovateľovi priamy, intímny a sexuálny kontakt s jeho partnerkou.

Sťažovateľ dospel k záveru, že neumožňovanie pravidelného sexuálneho styku s jeho

partnerkou zo strany ústavu na výkon trestu porušuje jeho dôstojnosť, resp. súkromie, je

diskriminačné a poškodzuje jeho rodinný život. V konečnom dôsledku tento postup ústavu

na výkon trestu sťažovateľ považoval za mučenie a neľudské zaobchádzanie. Tieto svoje

tvrdenia zhrnul v ústavnej sťažnosti, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením

č. k. -14 z 15. augusta 2018 tak, že ju odmietol ako neprípustnú, pretože

sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nevyužil možnosť ochrany jeho práv

prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho dozor

nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu. Po odmietnutí jeho „prvej“ ústavnej

sťažnosti adresoval sťažovateľ 26. novembra 2018 krajskej prokuratúre podnet v zmysle

a nasl. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“), v ktorom uviedol obdobnú argumentáciu ako v tejto svojej „prvej“

ústavnej sťažnosti. Krajská prokuratúra podaním z 10. decembra 2018 oznámila

sťažovateľovi, že pre účely vybavenia jeho podnetu si vyžiadala spisový materiál z ústavu

na výkon trestu, a tiež, že o jeho vybavení bude informovaný v zákonnej lehote. Listom

č. ÚVTOSaÚVV-673-2/13-2018 z 31. decembra 2018 sa vyjadril k podnetu sťažovateľa,

ktorý mu bol postúpený krajskou prokuratúrou, aj samotný ústav na výkon trestu. V reakcii

na predmetný list ústavu na výkon trestu adresoval sťažovateľ krajskej prokuratúre

8. februára 2019 opakovaný podnet, ktorým nesúhlasil s postúpením jeho podnetu ústavu

na výkon trestu a žiadal, aby o ňom rozhodla príslušná prokuratúra. Po preskúmaní podnetu

sťažovateľa doručila krajská prokuratúra sťažovateľovi upovedomenie

č. k. -6 z 11. februára 2019, ktorým sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet

ako nedôvodný odkladá, pretože vo veci nie je možné prijať žiadne opatrenie

prokurátorského dozoru. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa a ani zo žiadnej z jej príloh, resp.

z doplnenia ústavnej sťažnosti nie je zrejmé, či a ako bolo rozhodnuté o opakovanom

podnete sťažovateľa. V rámci príloh svojej ústavnej sťažnosti síce sťažovateľ predložil

aj list krajskej prokuratúry č. k. -2 zo 14. februára 2019, ktorý sa ale týkal

vybavenia opakovaného podnetu , t. č. v rovnakom ústave na výkon trestu

a zastúpeného rovnakým advokátom ako sťažovateľ, a teda nemal žiadnu súvislosť

s predmetným prípadom sťažovateľa.

3. Sťažovateľ aj vo svojej „druhej“ ústavnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii

z „prvej“ ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ tvrdí, že ústav na výkon trestu mu ani počas

návštevných hodín, ani iným spôsobom neumožňuje priamy, intímny a sexuálny kontakt

s jeho partnerkou, s ktorou chcú spoločne splodiť dieťa. Sťažovateľ vníma svoju situáciu

ako psychické a duševné týranie a tiež namieta, že je ako heterosexuálne orientovaná osoba

diskriminovaný v porovnaní s homosexuálne a bisexuálne orientovanými spoluväzňami,

ktorí v podmienkach ústavu na výkon trestu môžu aj naďalej praktizovať svoj sexuálny

život. Sťažovateľ považuje pohlavný styk so svojou partnerkou za základnú ľudskú potrebu

ako napríklad spánok, príjem potravy a tekutín alebo vylučovanie, preto nesúhlasí

s hodnotením krajskej prokuratúry, že ide o obmedzenie charakterizujúce výkon trestu

odňatia slobody. Sťažovateľ sa tiež obáva, že táto jeho nútená sexuálna abstinencia môže

vyústiť až k jeho nedobrovoľnej zmene sexuálnej orientácie a rozpadu partnerského vzťahu

s jeho družkou. Takýto postup podľa sťažovateľa predstavuje porušenie jeho základných

práv podľa , a 2, , jeho práv podľa ,

ods. 1 a dohovoru, ako aj porušenie a a 4 .

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva podľa čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a ods. 4,

, a ods. 2, a jeho práva

podľa čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

počas výkonu trestu odňatia slobody v čase od 12.05.2016 (začiatok výkonu trestu) až

doposiaľ, konaním Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby

Leopoldov, porušené boli.

2. Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov sa

prikazuje, aby sťažovateľovi vo výkone trestu odňatia slobody

za účelom ochrany jeho rodinného života umožnil pri návšteve jeho partnerky možnosť

návštevy aspoň raz týždenne aj bez zrakovej a sluchovej kontroly zamestnancov ústavu

a vytvoril na to vo svojich priestoroch podmienky.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Do 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

9. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak,

použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.

Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

13. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

14. Podľa manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom

a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.

Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana

detí a mladistvých.

15. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

16. Podľa zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať

na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

17. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému

alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

18. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

19. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

20. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

21. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

22. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

III.

23. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta štyri okruhy porušenia svojich

práv: porušený zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania, neprípustné obmedzenie

súkromného života, diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a nedostatočnú ochranu

rodiny, resp. rodičovstva.

24. Sťažovateľ už uvedené porušenia pripisuje postupu ústavu na výkon trestu.

Uvedený postup v súlade s uznesením ústavného súdu č. k. -14

z 15. augusta 2018 napadol sťažovateľ podnetom adresovaným krajskej prokuratúre. Podnet

a opakovaný podnet príslušným orgánom prokuratúry vo svojej stabilizovanej judikatúre

totiž ústavný súd považuje za účinné právne prostriedky nápravy v zmysle § 132 ods. 2

(m. m. , , ,

, , , , ).

25. Z ústavnej sťažnosti nie je zrejmé, či v súlade s § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre

sťažovateľ žiadal o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor. Sťažovateľ

síce adresoval krajskej prokuratúre podanie, ktoré označil ako opakovaný podnet,

no nenapádal ním vybavenie podnetu krajskou prokuratúrou listom č. k. -6

z 11. februára 2019, ale iba postup krajskej prokuratúry pred samotným vybavením jeho

podnetu, ktorým bol jeho podnet zaslaný na vedomie ústavu na výkon trestu.

26. Bez ohľadu na pochybnosti týkajúce sa opakovaného podnetu v predmetnej

situácii je rozhodujúce, že aj vo svojej „druhej“ ústavnej sťažnosti sťažovateľ označuje

za výlučného porušovateľa svojich základných práv a práv iba ústav na výkon trestu.

Z takéhoto postupu sťažovateľa sa dá vyvodiť, že zákonnú podmienku na podanie ústavnej

sťažnosti v zmysle považoval za splnenú tým,

že príslušný orgán prokuratúry konal o jeho podnete, a to bez toho, aby tento postup

krajskej prokuratúry (ktorý neviedol k náprave tvrdeného porušovania sťažovateľových

práv) zároveň napadol svojou „druhou“ ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd uvádza,

že podmienky vyplývajúce z sa sťažovateľovi iba

javili ako splnené napriek tomu, že pred doručením „druhej“ ústavnej sťažnosti formálne

využil dostupné právne prostriedky nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv účinne

poskytuje (teda aj podnet a opakovaný podnet). Samotné využitie týchto prostriedkov

nápravy (bez ohľadu na pochybnosti, či sťažovateľ aj efektívne využil možnosť podať

vo veci opakovaný podnet a či o ňom príslušný orgán prokuratúry aj rozhodol) ale nemôže

vytvoriť predpoklady na prípadný ústavný prieskum napadnutého postupu ústavu na výkon

trestu v konaní o „druhej“ ústavnej sťažnosti bez toho, aby sťažovateľ touto ústavnou

sťažnosťou zároveň napadol aj rozhodnutie, resp. postup toho orgánu verejnej moci, ktorý

bol (ako posledný) oprávnený v predmetnej veci zabezpečiť nápravu, t. j. rozhodnutie

príslušnej prokuratúry, ktorým bol vybavený opakovaný podnet sťažovateľa.

27. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity, na ktorom je založená

právomoc ústavného súdu vyplývajúca z a ktorý vyplýva tiež z

ods. 2 . Zmysel a účel tohto princípu vychádza z toho, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje z tohto hľadiska inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú (porovnaj m. m. , , , ),

pričom z podstaty tejto ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva, že predmetom ústavného

prieskumu zo strany ústavného súdu môže byť (v zásade) len také rozhodnutie, prípadne

postup orgánu verejnej moci, proti ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá

k dispozícii žiaden účinný prostriedok nápravy v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

28. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ – zastúpený

v konaní pred ústavným súdom kvalifikovaným právnym zástupcom – svojou ústavnou

sťažnosťou napadol iba postup ústavu na výkon trestu. Nenapadol však prípis krajskej

prokuratúry, ktorým bol vybavený jeho podnet smerujúci proti napádanému postupu ústavu

na výkon trestu (ktorý síce priložil k svojej ústavnej sťažnosti, pozn.) a už vôbec nie prípis

prokuratúry príslušnej na vybavenie jeho opakovaného podnetu (ktorý k svojej ústavnej

sťažnosti ani nepripojil, pozn.). Za týchto okolností nie sú splnené podmienky na konanie

o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplývajúce z a zákona

o ústavnom súde, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

odmietol podľa ako neprípustnú.

29. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako neprípustnú, sťažovateľa už

nevyzýval na doplnenie rozhodnutia príslušnej prokuratúry o jeho opakovanom podnete.

Pretože bez ohľadu na to, či by sťažovateľ doplnil predmetné rozhodnutie o jeho

opakovanom podnete, ústavná sťažnosť samotná (tak ako bola formulovaná) by bola stále

neprípustná.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa už druhýkrát obrátil na ústavný súd

s rovnakými argumentmi v rámci neprípustnej ústavnej sťažnosti, ústavný súd nad rámec už

uvedeného podotýka, že ak by aj túto ústavnú sťažnosť neodmietal ako neprípustnú, musel

by ju odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

31. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

32. K sťažovateľovej argumentácii, ktorou podoprel už uvedené štyri okruhy

namietaného porušenia jeho práv (bod 23), ústavný súd uvádza (veľmi stručne, keďže ide

iba o nezáväzný obiter dictum, pozn.) toto:

Špecifikom prostredia ústavu na výkon trestu je izolácia odsúdeného od vonkajšej

spoločnosti, a teda logicky aj odopretie možnosti prežívať intímne chvíle a sexuálny styk

s osobou opačného pohlavia. Táto skutočnosť je daná uzavretosťou predmetného prostredia

(samozrejme to závisí od stupňa stráženia konkrétneho ústavu na výkon trestu, pozn.)

a sama osebe nepredstavuje mučenie, resp. neľudské zaobchádzanie (podrobnejšie o hranici

medzi zákazom mučenia a trestom odňatia slobody pozri relevantnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva, napr. Vinter a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 9. 7. 2013,

sťažnosť č.66069/09, č. 130/10 a č. 3896/10, Tyrer proti Spojenému kráľovstvu z 25. 4.

1978, sťažnosť č. 5856/72, Soering proti Spojenému kráľovstvu zo 7. 7. 1989, sťažnosť

č. 14038/88, Babar Ahmad a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 10. 4. 2012, sťažnosti

č. 24027/07, č. 11949/08, č. 36742/08, č. 66911/09 a č. 67354/09, resp. aj rozhodnutie

ústavného súdu sp. zn. ).

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému obmedzeniu súkromného života ústavný

súd poukazuje na o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je

odsúdený počas výkonu trestu povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv

a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu

vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve

na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového

tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby

povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby. Z povahy veci je teda zrejmé,

že súkromný život odsúdených vo výkone trestu je podrobený značným obmedzeniam,

medzi ktoré patrí aj obmedzenie sexuálnych stykov medzi odsúdenými väzňami a ich

partnerkami, a to najmä z bezpečnostných dôvodov.

Vo vzťahu k ochrane rodiny a rodičovstva ústavný súd konštatuje, že čl. 41 ods. 1

predstavuje ochranu spoločenských inštitútov (manželstvo, rodičovstvo, rodina),

ktorej sa podľa možno domáhať iba v medziach príslušných zákonov.

Sťažovateľ bez poukazu na akékoľvek zákonné ustanovenie iba účelovo argumentuje tým,

že bez pravidelného sexuálneho styku môže dôjsť k rozpadu jeho partnerského vzťahu

s jeho družkou.

Napokon ústavný súd podotýka, že nemožno prisvedčiť ani sťažovateľovmu

tvrdeniu, podľa ktorého ústav na výkon trestu diskriminuje heterosexuálnych väzňov oproti

ich homosexuálnym a bisexuálnym spoluväzňom. Skutočnosť, že v ústave na výkon trestu

dochádza medzi väzňami k homosexuálnemu sexuálnemu styku, nie je dôsledkom

akejkoľvek diskriminácie, ale následkom toho, že ústav na výkon trestu vo všeobecnosti

nemá kapacity, aby vo výlučne mužskej populácii väzňov takýmto sexuálnym stykom

efektívne zabránil.

33. Z už uvedeného vyplýva, že argumentácia sťažovateľa pozostáva v rozhodujúcej

miere z jeho pocitov a jeho hodnotení. Inými slovami, sťažovateľ účelovo vytvára

myšlienkové konštrukcie, ktoré síce opiera o formálne správne gramatické znenie článkov

a dohovoru, ale závery, ku ktorým dochádza, sú už na prvý pohľad nelogické

a nezmyselné, a preto pri meritórnom, resp. kvázimeritórnom posudzovaní ústavnej

sťažnosti sťažovateľa by ju ústavný súd musel odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť

[ ].

34. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa

ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019