Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)IV. ÚS 461/2018
PDF · 127.5 KB
No categories available
IV. ÚS 461/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),
zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
,
, zastúpeného advokátom JUDr. Adamom Puškárom,
Karpatská 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16
ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho práv podľa čl. 3,
čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), jeho práv podľa čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia
čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
(ďalej len „ústav na výkon trestu“).
Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že ústav na výkon trestu mu „ani počas
návštevných hodín, ani iným spôsobom, neumožňuje priamy, intímny a sexuálny kontakt“
s jeho manželkou, s ktorou chcú spoločne splodiť dieťa. Takéto konanie ústavu na výkon
trestu môže podľa sťažovateľa viesť k nevere alebo až rozpadu manželstva. V jeho prípade
ide z dôvodu (ne)konania ústavu na výkon trestu v podstate o ďalší trest. Sťažovateľ vníma
svoju situáciu ako psychické a duševné týranie a ďalej namieta, že je ako heterosexuálne
orientovaná osoba diskriminovaný v porovnaní s homosexuálne a bisexuálne orientovanými
spoluväzňami, ktorí v podmienkach ústavu na výkon trestu „môžu praktizovať svoj
sexuálny život aj ďalej“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva podľa čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a ods. 4,
čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva
podľa čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
počas výkonu trestu odňatia slobody v čase od 12.05.2016 (začiatok výkonu trestu)
až doposiaľ, konaním Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby –
porušené boli.
2. Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby –
sa prikazuje, aby sťažovateľovi vo výkone trestu odňatia slobody
za účelom ochrany jeho rodinného života umožnil pri návšteve jeho partnerky možnosť
návštevy aspoň raz týždenne aj bez zrakovej a sluchovej kontroly zamestnancov ústavu
a vytvoril na to vo svojich priestoroch podmienky.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta nemožnosť mať „priamy, intímny a sexuálny kontakt“ so svojou
manželkou v podmienkach ústavu na výkon trestu, s čím spája porušenie svojich v sťažnosti
označených práv. Za ich porušovateľa označuje ústav na výkon trestu.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde
sa vykonáva trest odňatia slobody, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo
iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby
sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný c) písomným príkazom
zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov
vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu,
ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone
trestu“) dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor
podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je práve zákon o prokuratúre.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ako z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre vyplýva,
sťažovateľ mal/má možnosť domáhať sa ochrany ním označených práv tak, ako to namietal
v sťažnosti podanej ústavnému súdu, práve prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako
orgánu vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu, ktorá
je oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia právnych predpisov ústavom
na výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť nápravu nezákonného stavu.
Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
resp. podľa § 49 zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany ústavou (alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je totiž
princíp subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale
úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. III. ÚS 149/04). Ústavný súd
môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú
ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).
Proti namietanému porušeniu svojich práv teda mohol sťažovateľ podať
sťažnosť prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho dozor
nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu (I. ÚS 732/2013, IV. ÚS 154/2013,
II. ÚS 346/2016). Sťažovateľ však pred ústavným súdom nepreukázal, že by tento
prostriedok ochrany svojich práv, o ktorých tvrdí, že mu boli postupom ústavu na výkon
trestu porušené, využil, a nepreukázal ani to, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnú.
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní
odmietnutá, ústavný súd sa jeho ďalšími požiadavkami nezaoberal, pretože rozhodovanie
o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu
v danom prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2018