Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 461/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

,

, zastúpeného advokátom JUDr. Adamom Puškárom,

Karpatská 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16

ods. 2, a 2, , jeho práv podľa ,

čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj namietaného porušenia a a 4

postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , a 2,

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), jeho práv podľa čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

a a 4 postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

(ďalej len „ústav na výkon trestu“).

Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že ústav na výkon trestu mu „ani počas

návštevných hodín, ani iným spôsobom, neumožňuje priamy, intímny a sexuálny kontakt“

s jeho manželkou, s ktorou chcú spoločne splodiť dieťa. Takéto konanie ústavu na výkon

trestu môže podľa sťažovateľa viesť k nevere alebo až rozpadu manželstva. V jeho prípade

ide z dôvodu (ne)konania ústavu na výkon trestu v podstate o ďalší trest. Sťažovateľ vníma

svoju situáciu ako psychické a duševné týranie a ďalej namieta, že je ako heterosexuálne

orientovaná osoba diskriminovaný v porovnaní s homosexuálne a bisexuálne orientovanými

spoluväzňami, ktorí v podmienkach ústavu na výkon trestu „môžu praktizovať svoj

sexuálny život aj ďalej“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva podľa čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a ods. 4,

, a ods. 2, a jeho práva

podľa čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

počas výkonu trestu odňatia slobody v čase od 12.05.2016 (začiatok výkonu trestu)

až doposiaľ, konaním Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby –

porušené boli.

2. Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby –

sa prikazuje, aby sťažovateľovi vo výkone trestu odňatia slobody

za účelom ochrany jeho rodinného života umožnil pri návšteve jeho partnerky možnosť

návštevy aspoň raz týždenne aj bez zrakovej a sluchovej kontroly zamestnancov ústavu

a vytvoril na to vo svojich priestoroch podmienky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta nemožnosť mať „priamy, intímny a sexuálny kontakt“ so svojou

manželkou v podmienkach ústavu na výkon trestu, s čím spája porušenie svojich v sťažnosti

označených práv. Za ich porušovateľa označuje ústav na výkon trestu.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde

sa vykonáva trest odňatia slobody, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo

iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby

sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný c) písomným príkazom

zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov

vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu,

ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone

trestu“) dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor

podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je práve zákon o prokuratúre.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ako z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre vyplýva,

sťažovateľ mal/má možnosť domáhať sa ochrany ním označených práv tak, ako to namietal

v sťažnosti podanej ústavnému súdu, práve prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako

orgánu vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu, ktorá

je oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia právnych predpisov

na výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť nápravu nezákonného stavu.

Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je totiž

princíp subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu vyplývajúceho z (m. m. ). Ústavný súd

môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú

ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (, ).

Proti namietanému porušeniu svojich práv teda mohol sťažovateľ podať

sťažnosť prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho dozor

nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu (, ,

). Sťažovateľ však pred ústavným súdom nepreukázal, že by tento

prostriedok ochrany svojich práv, o ktorých tvrdí, že mu boli postupom ústavu na výkon

trestu porušené, využil, a nepreukázal ani to, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní

odmietnutá, ústavný súd sa jeho ďalšími požiadavkami nezaoberal, pretože rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu

v danom prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018