Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 154/2013
PDF · 150.02 KB
No categories available
IV. ÚS 154/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť I. G., nar..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozhodnutiami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby L.
č. 1191642/1-2012 z 20. apríla 2012 a z 23. apríla 2012, ako aj postupom, ktorý predchádzal
ich vydaniu, a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. G. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2012
doručená sťažnosť I. G., nar..., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to rozhodnutím Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby L. (ďalej len „ústav na výkon
trestu“) č. 1191642/1-2012 z 20. apríla 2012 o uložení disciplinárneho trestu a rozhodnutím
ústavu na výkon trestu č. 1191642/1-2012 z 23. apríla 2012 o zamietnutí sťažnosti proti
rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, ako aj postupmi, ktoré predchádzali vydaniu
týchto rozhodnutí.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi ako odsúdenému, ktorý
vykonáva trest odňatia slobody, bol rozhodnutím pedagóga ústavu na výkon trestu
z 20. apríla 2012 podľa § 52 ods. 3 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu
odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o výkone trestu“) uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzatvoreného
oddelenia v mimopracovnom čase na dobu troch dní za disciplinárne previnenie podľa § 39
písm. b) zákona o výkone trestu, ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť tým, že nevhodným
a posmešným spôsobom reagoval na pokyny príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky (ďalej len „zbor“).
Sťažovateľ podal po vyhlásení rozhodnutia proti nemu sťažnosť, o ktorej rozhodla
vedúca oddelenia výkonu trestu 23. apríla 2012 tak, že sťažnosť podľa § 59e ods. 2 písm. b)
zákona o výkone trestu zamietla a rozhodnutie pedagóga potvrdila s odôvodnením, že
„Disciplinárne previnenie sa stalo, dopustil sa ho ods. tým spôsobom, že na pokyny
príslušníka..., aby sa správal slušne, reagoval zvýšeným hlasom, posmešne, drzo
a arogantne. Skutok je disciplinárnym previnením. Disc. právomoc príslušníka, ktorý disc.
trest uložil nebola prekročená. Disciplinárny trest je úmerný závažnosti disc. previnenia.“.
Sťažovateľ uviedol, že uloženie disciplinárneho trestu bolo následne dôvodom na
jeho preradenie na výkon trestu odňatia slobody do prísnejšej diferenciačnej podskupiny.
Podľa názoru sťažovateľa týmito rozhodnutiami, ako aj postupmi, ktoré ich vydaniu
predchádzali, bolo porušené jeho základné právo „na spravodlivé prejednanie veci“ podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože príslušníci zboru „pri
odôvodňovaní svojích rozhodnutí nedodržali určité kvalitatívne požiadavky stanovené
judikatúrou Ústavného súdu SR... a Európskym súdom pre ľudské práva“. Sťažovateľ
namieta, že podnetom na disciplinárne konanie bolo nejasné a nepodložené tvrdenie
pedagóga, z rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu nemožno zistiť, na základe akých
dôkazov a úvah pedagóg dospel k záveru o jeho vine ani ako sa vysporiadal s jeho
obhajobou. Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti je podľa sťažovateľa nepreskúmateľné,
pretože z neho nevyplývajú dôvody, pre ktoré boli odmietnuté jeho ústne a písomné
námietky proti napadnutému konaniu a rozhodnutiu.
Za porušenie základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru sťažovateľ považuje formuláciu skutku v zázname
o disciplinárnom previnení, ako aj to, že vykonanie uloženého disciplinárneho trestu bolo
nariadené už po vyhlásení rozhodnutia 20. apríla 2012, ešte pred rozhodnutím o sťažnosti.
Na základe uvedeného sťažovateľ požaduje ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom a navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie
a rozhodol, že v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 1191642/1-2012 boli porušené jeho
základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 2
dohovoru, aby ústavný súd zrušil sťažnosťou napadnuté rozhodnutia, vec vrátil na nové
prerokovanie a rozhodnutie a aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 1 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za
nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za
nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich v sťažnosti uvedených základných práv podľa
ústavy a práv podľa dohovoru postupom orgánov ústavu na výkon trestu v konaní o jeho
disciplinárnom previnení vedenom pod č. 1191642/1-2012 a jeho rozhodnutiami
z 20. a 23. apríla 2012. Ústavný súd sa najskôr zameral na posúdenie, či je splnená
podmienka konania o sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv
a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov.
Ústavný súd vo vzťahu k podmienke vyčerpania účinných právnych prostriedkov
ochrany základných práv a slobôd pred podaním sťažnosti vo svojej judikatúre už uviedol,
že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha právomoc ústavnému súdu
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody sťažovateľa len za
predpokladu, že právna úprava takémuto právu alebo slobode neposkytuje účinnú ochranu
využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom
verejnej moci (m. m. I. ÚS 78/99).
Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy
veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej
moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad
uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
Podľa § 96 zákona o výkone trestu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave
vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Zákon o výkone trestu tu odkazuje na § 18
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“).
Podľa § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúra chráni práva a zákonom chránené
záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú
prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby
pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe
rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde
sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,
ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu,
ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu
alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody
a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Pri výkone tejto pôsobnosti prokuratúry je prokurátor podľa § 18 ods. 2 písm. a) a c)
zákona o prokuratúre povinný
a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,
c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu
alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich
nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným
právnym predpisom.
Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre,
v prípade sťažovateľa existuje orgán, do pôsobnosti ktorého zákon zveril ochranu práv
sťažovateľa pred namietaným zásahom a ktorý má právomoc svojím rozhodnutím odstrániť
účinky tohto zásahu, ak zistí, že ním došlo k porušeniu práv sťažovateľa. Sťažovateľ teda
mal a má možnosť domáhať sa ochrany ním označených práv tak, ako to namietal
v sťažnosti podanej ústavnému súdu prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu
vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu, ktorá je
oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia právnych predpisov ústavom na
výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť nápravu nezákonného stavu (pozri
Podľa názoru ústavného súdu nevyužitie prostriedku nápravy prostredníctvom
orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným
súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej
kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa
zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických
prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05, IV. ÚS 126/07).
Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na
tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať
všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.
III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).
Sťažovateľ sa neobrátil na príslušnú prokuratúru s požiadavkou o preskúmanie
zákonnosti postupu orgánov ústavu na výkon trestu v konaní vedenom pod č. 1191642/1-
2012 a ich rozhodnutí z 20. apríla 2012 o uložení disciplinárneho trestu a z 23. apríla 2012 o
zamietnutí jeho sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu.
Skutočnosť, že preskúmanie rozhodnutí o disciplinárnom previnení vydaných
orgánmi ústavu na výkon trestu spadá do právomoci príslušnej prokuratúry, potvrdzuje aj
judikatúra všeobecných súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Sžo 53/2011 z 20. marca 2012).
Ústavný súd preto konštatuje, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ
nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje, a preto jeho sťažnosť odmietol pre neprípustnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013