Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 154/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. G., nar..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozhodnutiami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby L.

č. 1191642/1-2012 z 20. apríla 2012 a z 23. apríla 2012, ako aj postupom, ktorý predchádzal

ich vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. G. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2012

doručená sťažnosť I. G., nar..., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to rozhodnutím Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby L. (ďalej len „ústav na výkon

trestu“) č. 1191642/1-2012 z 20. apríla 2012 o uložení disciplinárneho trestu a rozhodnutím

ústavu na výkon trestu č. 1191642/1-2012 z 23. apríla 2012 o zamietnutí sťažnosti proti

rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, ako aj postupmi, ktoré predchádzali vydaniu

týchto rozhodnutí.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi ako odsúdenému, ktorý

vykonáva trest odňatia slobody, bol rozhodnutím pedagóga ústavu na výkon trestu

z 20. apríla 2012 podľa o výkone trestu

odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o výkone trestu“) uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzatvoreného

oddelenia v mimopracovnom čase na dobu troch dní za disciplinárne previnenie podľa § 39

písm. b) zákona o výkone trestu, ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť tým, že nevhodným

a posmešným spôsobom reagoval na pokyny príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky (ďalej len „zbor“).

Sťažovateľ podal po vyhlásení rozhodnutia proti nemu sťažnosť, o ktorej rozhodla

vedúca oddelenia výkonu trestu 23. apríla 2012 tak, že sťažnosť podľa § 59e ods. 2 písm. b)

zákona o výkone trestu zamietla a rozhodnutie pedagóga potvrdila s odôvodnením, že

„Disciplinárne previnenie sa stalo, dopustil sa ho ods. tým spôsobom, že na pokyny

príslušníka..., aby sa správal slušne, reagoval zvýšeným hlasom, posmešne, drzo

a arogantne. Skutok je disciplinárnym previnením. Disc. právomoc príslušníka, ktorý disc.

trest uložil nebola prekročená. Disciplinárny trest je úmerný závažnosti disc. previnenia.“.

Sťažovateľ uviedol, že uloženie disciplinárneho trestu bolo následne dôvodom na

jeho preradenie na výkon trestu odňatia slobody do prísnejšej diferenciačnej podskupiny.

Podľa názoru sťažovateľa týmito rozhodnutiami, ako aj postupmi, ktoré ich vydaniu

predchádzali, bolo porušené jeho základné právo „na spravodlivé prejednanie veci“ podľa

a právo podľa dohovoru, pretože príslušníci zboru „pri

odôvodňovaní svojích rozhodnutí nedodržali určité kvalitatívne požiadavky stanovené

judikatúrou Ústavného súdu SR... a Európskym súdom pre ľudské práva“. Sťažovateľ

namieta, že podnetom na disciplinárne konanie bolo nejasné a nepodložené tvrdenie

pedagóga, z rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu nemožno zistiť, na základe akých

dôkazov a úvah pedagóg dospel k záveru o jeho vine ani ako sa vysporiadal s jeho

obhajobou. Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti je podľa sťažovateľa nepreskúmateľné,

pretože z neho nevyplývajú dôvody, pre ktoré boli odmietnuté jeho ústne a písomné

námietky proti napadnutému konaniu a rozhodnutiu.

Za porušenie základného práva na prezumpciu neviny podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru sťažovateľ považuje formuláciu skutku v zázname

o disciplinárnom previnení, ako aj to, že vykonanie uloženého disciplinárneho trestu bolo

nariadené už po vyhlásení rozhodnutia 20. apríla 2012, ešte pred rozhodnutím o sťažnosti.

Na základe uvedeného sťažovateľ požaduje ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom a navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a rozhodol, že v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 1191642/1-2012 boli porušené jeho

základné práva podľa a a práva podľa a 2

dohovoru, aby ústavný súd zrušil sťažnosťou napadnuté rozhodnutia, vec vrátil na nové

prerokovanie a rozhodnutie a aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 1 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za

nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za

nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich v sťažnosti uvedených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru postupom orgánov ústavu na výkon trestu v konaní o jeho

disciplinárnom previnení vedenom pod č. 1191642/1-2012 a jeho rozhodnutiami

z 20. a 23. apríla 2012. Ústavný súd sa najskôr zameral na posúdenie, či je splnená

podmienka konania o sťažnosti podľa , podľa ktorého

sťažnosť podľa nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov.

Ústavný súd vo vzťahu k podmienke vyčerpania účinných právnych prostriedkov

ochrany základných práv a slobôd pred podaním sťažnosti vo svojej judikatúre už uviedol,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha právomoc ústavnému súdu

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody sťažovateľa len za

predpokladu, že právna úprava takémuto právu alebo slobode neposkytuje účinnú ochranu

využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci (m. m. ).

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

Podľa § 96 zákona o výkone trestu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Zákon o výkone trestu tu odkazuje na § 18

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Podľa § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúra chráni práva a zákonom chránené

záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú

prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby

pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe

rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde

sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,

ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu,

ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Pri výkone tejto pôsobnosti prokuratúry je prokurátor podľa § 18 ods. 2 písm. a) a c)

zákona o prokuratúre povinný

a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,

c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu

alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich

nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným

právnym predpisom.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre,

v prípade sťažovateľa existuje orgán, do pôsobnosti ktorého zákon zveril ochranu práv

sťažovateľa pred namietaným zásahom a ktorý má právomoc svojím rozhodnutím odstrániť

účinky tohto zásahu, ak zistí, že ním došlo k porušeniu práv sťažovateľa. Sťažovateľ teda

mal a má možnosť domáhať sa ochrany ním označených práv tak, ako to namietal

v sťažnosti podanej ústavnému súdu prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu

vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu, ktorá je

oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia právnych predpisov na

výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť nápravu nezákonného stavu (pozri

).

Podľa názoru ústavného súdu nevyužitie prostriedku nápravy prostredníctvom

orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa

zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (m. m. , , ).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na

tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Sťažovateľ sa neobrátil na príslušnú prokuratúru s požiadavkou o preskúmanie

zákonnosti postupu orgánov ústavu na výkon trestu v konaní vedenom pod č. 1191642/1-

2012 a ich rozhodnutí z 20. apríla 2012 o uložení disciplinárneho trestu a z 23. apríla 2012 o

zamietnutí jeho sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu.

Skutočnosť, že preskúmanie rozhodnutí o disciplinárnom previnení vydaných

orgánmi ústavu na výkon trestu spadá do právomoci príslušnej prokuratúry, potvrdzuje aj

judikatúra všeobecných súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 20. marca 2012).

Ústavný súd preto konštatuje, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ

nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje, a preto jeho sťažnosť odmietol pre neprípustnosť podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013