Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 732/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. Ch., t. č. v vo výkone trestu odňatia slobody, vo

veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl.

16 ods. 1 a 2, , , a 2, a

Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 10 ods. 1, čl. 13 a

čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody Ilava č. 593051/1-2013 z 10. mája 2013 o uložení

disciplinárneho trestu a zo 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu o uložení

disciplinárneho trestu a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Ch. o d m i e t a z dôvodu jej neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2013

doručená sťažnosť R. Ch., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

v ktorej namieta porušenie čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 16

ods. 1 a 2, , , a 2, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 10 ods. 1,

čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutiami Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody Ilava (ďalej len „ústav na výkon trestu“) č. 593051/1-2013 z 10. mája

2013 o uložení disciplinárneho trestu a zo 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti proti

rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi ako odsúdenému, ktorý

vykonáva trest odňatia slobody, bol rozhodnutím ústavu na výkon trestu č. 593051/1-2013

z 10. mája 2013 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2013) podľa § 52 ods. 3 písm. a)

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu“) uložený

disciplinárny trest – pokarhanie pre porušenie ustanovení § 40 písm. i) zákona o výkone

trestu. Rozhodnutie vydal pedagóg oddelenia výkonu trestu (ďalej len „pedagóg“). Proti

rozhodnutiu pedagóga o uložení disciplinárneho trestu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej

vedúci oddelenia výkonu trestu 17. mája 2013 rozhodol tak, že ju podľa § 59e ods. 2

písm. b) zákona o výkone trestu zamietol a rozhodnutie pedagóga potvrdil.

3. Sťažovateľ v merite svojej sťažnosti argumentuje tým, že „Všetky namietané

zásahy do mojich práv boly spôsobené všeobecným znením ustanovení § 26 ods. 2, § 35

ods. 1, z. č. a svojvolnému výkladu a aplikovaniu konkrétne

ustanovenia § 40 písm. i) na moju osobu a to bez zohľadnenia ľudských práv, ktoré majú

prednosť pred zákonmy.“. Pri svojej argumentácii sťažovateľ vychádzal z toho, že „Žiaden

čl. dohovoru, nedovoľuje štátnemu orgánu trestať plnoletého občana SR za to, že má

erotické obrázky, časopisy alebo vydeo pretože by sa tým zasahovalo do ľudskej

prirodzenosti. Práve dohovor a túto možnosť zaručujú i keď sa v nich nespomína

pojem erotika či porno. Možno ich odvodiť s práv na slobodu myslenia, prejavu, šírenia

a vyhľadávania informácií, slobody náboženského vyznania, slobody povolania a pod., keď

kdo koľvek môže mať materiály o spiritualyzme aj obrazové, tak môže mať aj o sexualyte.

Ak nejaký zákon to zakazuje tak je proti právny a nepoužiteľný, pretože ľudské práva majú

prednosť pred zákonmy. Ja som bol potrestaný za svoju prirodzenosť.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „... vydal tento nález:

„1. Namietané práva R. Ch. Rozhodnutím zo dňa 10. mája 2013 č. 593051/1-2013

ústavu pre výkon trestu o udelení disciplinárneho trestu a rozhodnutím zo dňa 17. mája

2013 o zamietnutí sťažnosti ústavu pre výkon trestu porušené boli.

2. Rozhodnutia ústavný súd SR zrušuje a vec vracia ústavu pre výkon trestu na ďalšie

konanie.

3. Ústavný súd SR prikazuje uhradiť trovy právneho zastúpenia ústavnému súdu SR

do 1 mesiaca od vyslovenia nálezu, ktoré je povinný zaplatiť ústav pre výkon trestu.

4. Ústavný súd SR R. Ch. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100 000 €“.

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

v konaní pred ústavným súdom a upovedomil ústavný súd o tom, že „V prípade akého

koľvek negatívneho rozhodnutia ústavného súdu SR, obrátim sa na európsky súd pre ľudské

práva.“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na

ďalšie konanie...

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Vychádzajúc z petitu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosťou napadnuté

rozhodnutia ústavu na výkon trestu z 10. mája 2013 a 17. mája 2013 sú rozhodnutia

o disciplinárnom previnení, ktorými bol sťažovateľovi vykonávajúcemu trest odňatia

slobody v ústave na výkon trestu uložený disciplinárny trest.

8. Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde

sa vykonáva... trest odňatia slobody..., boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný

a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených

v odseku 1...,

c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu

alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich

nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným

právnym predpisom... Podľa § 97 zákona o výkone trestu dozor nad zachovávaním

zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je

práve zákon o prokuratúre.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (). Inými

slovami, sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy,

ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

11. Ako z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre

vyplýva, sťažovateľ mal a má možnosť domáhať sa ochrany všetkých ním označených práv

tak, ako to namietal v sťažnosti podanej ústavnému súdu, práve prostredníctvom príslušnej

prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na

výkon trestu, ktorá je oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia právnych

predpisov na výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť nápravu

nezákonného stavu.

12. Podľa názoru ústavného súdu nevyužitie prostriedku nápravy prostredníctvom

orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa

zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (m. m. , , ).

13. Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov

(napr. , ). V okolnostiach veci je teda sťažovateľ povinný

obrátiť sa na príslušnú prokuratúru s požiadavkou o preskúmanie zákonnosti postupu

orgánov ústavu na výkon trestu v konaní vedenom pod č. 593051/1-2013 a ich rozhodnutí

z 10. mája 2013 o uložení disciplinárneho trestu a zo 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti

sťažovateľa proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu zo 17. mája 2013.

14. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie

je prípustná pre nevyčerpanie dostupného a účinného právneho prostriedku ochrany

základných práv a slobôd, a preto ju odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

.

15. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že všeobecné súdy rozhodnutia

funkcionárov ústavov na výkon trestu odňatia o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému

vo výkone trestu môžu preskúmať taktiež v rámci správneho súdnictva na základe podanej

správnej žaloby podľa relevantných procesnoprávnych ustanovení (pozri napr. rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. januára 2013). V takom prípade by ochranu

sťažovateľovým základným právam bol oprávnený a povinný poskytnúť práve všeobecný

súd. Za týchto podmienok by ústavný súd musel sťažnosť sťažovateľa vzhľadom na princíp

subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 in fine („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) odmietnuť podľa pre nedostatok

svojej právomoci na prerokovanie veci. Pre úplnosť je potrebné dodať, a to vzhľadom

na nejednotnosť názorov všeobecných (správnych) súdov, že ústavný súd nie je orgánom

oprávneným zjednocovať právne názory všeobecných súdov (, ,

); v konkrétnych prípadoch posudzuje ústavný súd len ich ústavnú

akceptovateľnosť (). V tejto veci však o takýto prípad nejde.

16. Tieto okolnosti ale nič nemenia na závere o potrebe odmietnutia sťažnosti

sťažovateľa podanej ústavnému súdu, a to z dôvodu existencie orgánu verejnej moci,

do kompetencie ktorého spadá ochrana sťažovateľom namietaného porušenia všetkých ním

označených (základných) práv.

17. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013