Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 732/2013
PDF · 168.3 KB
No categories available
I. ÚS 732/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. Ch., t. č. v vo výkone trestu odňatia slobody, vo
veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl.
16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 10 ods. 1, čl. 13 a
čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Ilava č. 593051/1-2013 z 10. mája 2013 o uložení
disciplinárneho trestu a zo 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu o uložení
disciplinárneho trestu a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Ch. o d m i e t a z dôvodu jej neprípustnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2013
doručená sťažnosť R. Ch., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),
v ktorej namieta porušenie čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 16
ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 10 ods. 1,
čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutiami Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Ilava (ďalej len „ústav na výkon trestu“) č. 593051/1-2013 z 10. mája
2013 o uložení disciplinárneho trestu a zo 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti proti
rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi ako odsúdenému, ktorý
vykonáva trest odňatia slobody, bol rozhodnutím ústavu na výkon trestu č. 593051/1-2013
z 10. mája 2013 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2013) podľa § 52 ods. 3 písm. a)
zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu“) uložený
disciplinárny trest – pokarhanie pre porušenie ustanovení § 40 písm. i) zákona o výkone
trestu. Rozhodnutie vydal pedagóg oddelenia výkonu trestu (ďalej len „pedagóg“). Proti
rozhodnutiu pedagóga o uložení disciplinárneho trestu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej
vedúci oddelenia výkonu trestu 17. mája 2013 rozhodol tak, že ju podľa § 59e ods. 2
písm. b) zákona o výkone trestu zamietol a rozhodnutie pedagóga potvrdil.
3. Sťažovateľ v merite svojej sťažnosti argumentuje tým, že „Všetky namietané
zásahy do mojich práv boly spôsobené všeobecným znením ustanovení § 26 ods. 2, § 35
ods. 1, § 40 písm. i) z. č. 475/2005 Z. z. a svojvolnému výkladu a aplikovaniu konkrétne
ustanovenia § 40 písm. i) na moju osobu a to bez zohľadnenia ľudských práv, ktoré majú
prednosť pred zákonmy.“. Pri svojej argumentácii sťažovateľ vychádzal z toho, že „Žiaden
čl. dohovoru, ústavy nedovoľuje štátnemu orgánu trestať plnoletého občana SR za to, že má
erotické obrázky, časopisy alebo vydeo pretože by sa tým zasahovalo do ľudskej
prirodzenosti. Práve dohovor a ústava túto možnosť zaručujú i keď sa v nich nespomína
pojem erotika či porno. Možno ich odvodiť s práv na slobodu myslenia, prejavu, šírenia
a vyhľadávania informácií, slobody náboženského vyznania, slobody povolania a pod., keď
kdo koľvek môže mať materiály o spiritualyzme aj obrazové, tak môže mať aj o sexualyte.
Ak nejaký zákon to zakazuje tak je proti právny a nepoužiteľný, pretože ľudské práva majú
prednosť pred zákonmy. Ja som bol potrestaný za svoju prirodzenosť.“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „... vydal tento nález:
„1. Namietané práva R. Ch. Rozhodnutím zo dňa 10. mája 2013 č. 593051/1-2013
ústavu pre výkon trestu o udelení disciplinárneho trestu a rozhodnutím zo dňa 17. mája
2013 o zamietnutí sťažnosti ústavu pre výkon trestu porušené boli.
2. Rozhodnutia ústavný súd SR zrušuje a vec vracia ústavu pre výkon trestu na ďalšie
konanie.
3. Ústavný súd SR prikazuje uhradiť trovy právneho zastúpenia ústavnému súdu SR
do 1 mesiaca od vyslovenia nálezu, ktoré je povinný zaplatiť ústav pre výkon trestu.
4. Ústavný súd SR R. Ch. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100 000 €“.
Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov
v konaní pred ústavným súdom a upovedomil ústavný súd o tom, že „V prípade akého
koľvek negatívneho rozhodnutia ústavného súdu SR, obrátim sa na európsky súd pre ľudské
práva.“.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na
ďalšie konanie...
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Vychádzajúc z petitu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosťou napadnuté
rozhodnutia ústavu na výkon trestu z 10. mája 2013 a 17. mája 2013 sú rozhodnutia
o disciplinárnom previnení, ktorými bol sťažovateľovi vykonávajúcemu trest odňatia
slobody v ústave na výkon trestu uložený disciplinárny trest.
8. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde
sa vykonáva... trest odňatia slobody..., boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu
alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody
a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný
a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených
v odseku 1...,
c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu
alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich
nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným
právnym predpisom... Podľa § 97 zákona o výkone trestu dozor nad zachovávaním
zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je
práve zákon o prokuratúre.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
10. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa
povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov
verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti
všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu
podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04). Inými
slovami, sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy,
ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.
11. Ako z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre
vyplýva, sťažovateľ mal a má možnosť domáhať sa ochrany všetkých ním označených práv
tak, ako to namietal v sťažnosti podanej ústavnému súdu, práve prostredníctvom príslušnej
prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na
výkon trestu, ktorá je oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia právnych
predpisov ústavom na výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť nápravu
nezákonného stavu.
12. Podľa názoru ústavného súdu nevyužitie prostriedku nápravy prostredníctvom
orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným
súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej
kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa
zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických
prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05, IV. ÚS 126/07).
13. Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať
všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov
(napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07). V okolnostiach veci je teda sťažovateľ povinný
obrátiť sa na príslušnú prokuratúru s požiadavkou o preskúmanie zákonnosti postupu
orgánov ústavu na výkon trestu v konaní vedenom pod č. 593051/1-2013 a ich rozhodnutí
z 10. mája 2013 o uložení disciplinárneho trestu a zo 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti
sťažovateľa proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu zo 17. mája 2013.
14. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie
je prípustná pre nevyčerpanie dostupného a účinného právneho prostriedku ochrany
základných práv a slobôd, a preto ju odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2
15. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že všeobecné súdy rozhodnutia
funkcionárov ústavov na výkon trestu odňatia o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému
vo výkone trestu môžu preskúmať taktiež v rámci správneho súdnictva na základe podanej
správnej žaloby podľa relevantných procesnoprávnych ustanovení (pozri napr. rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 40/2012 zo 16. januára 2013). V takom prípade by ochranu
sťažovateľovým základným právam bol oprávnený a povinný poskytnúť práve všeobecný
súd. Za týchto podmienok by ústavný súd musel sťažnosť sťažovateľa vzhľadom na princíp
subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 in fine („... ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd“) odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok
svojej právomoci na prerokovanie veci. Pre úplnosť je potrebné dodať, a to vzhľadom
na nejednotnosť názorov všeobecných (správnych) súdov, že ústavný súd nie je orgánom
oprávneným zjednocovať právne názory všeobecných súdov (I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08,
IV. ÚS 331/09); v konkrétnych prípadoch posudzuje ústavný súd len ich ústavnú
akceptovateľnosť (III. ÚS 313/2010). V tejto veci však o takýto prípad nejde.
16. Tieto okolnosti ale nič nemenia na závere o potrebe odmietnutia sťažnosti
sťažovateľa podanej ústavnému súdu, a to z dôvodu existencie orgánu verejnej moci,
do kompetencie ktorého spadá ochrana sťažovateľom namietaného porušenia všetkých ním
označených (základných) práv.
17. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd nepovažoval za dôvodné
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2013