Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 328/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Mojmíra Mamojku

a Miroslava Duriša predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť správcu JUDr. Martina

Morochoviča, Hviezdoslavova 7, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom

Kasenčákom, Juraja Fándlyho 2163/7, Žilina, pre namietané porušenie základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. z 28. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť JUDr. Martina Morochoviča, správcu, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2019

doručená ústavná sťažnosť správcu JUDr. Martina Morochoviča, Hviezdoslavova 7, Košice

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. marca 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým okresný súd

vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu spoločnosti Rapid life životná poisťovňa,

a. s. v konkurze (ďalej len „úpadca“), o odvolaní správcu rozhodol tak, že správcu odvolal

a odvolanému správcovi uložil povinnosť, aby prezval a zabezpečil správcovský spis

a hnuteľné veci úpadcu od bývalej správkyne podstaty JUDr. Jany Závodskej a zároveň, aby

vykonával neodkladné úkony v predmetnom konkurznom konaní, a to až do ustanovenia

nového správcu podstaty.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že do vydania sťažnosťou napadnutého uznesenia

okresného súdu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu nastal nasledujúci

skutkový stav: „Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 5.3.2018

bola odvolaná z výkonu funkcie správcu JUDr. Dana Husťáková... a za správcu podstaty

bol ustanovený JUDr. Martin Morochovič...

Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 2.5.2018 bol

odvolaný z výkonu JUDr. Martin Morochovič... a za správcu podstaty bola ustanovená

JUDr. Jana Závodská... Dôvodom na odvolanie správcu boli zdravotné dôvody.

Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. SKP zo dňa 2.5.2018

bol správca JUDr. Martin Morochovič, S1407 vyčiarknutý zo zoznamu správcov, predmetné

rozhodnutie sa stalo vykonateľným nasledujúcim dňom po jeho doručení, tzn. 3.5.2018,

nakoľko rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR bol vylúčený odkladný účinok včas

podaného rozkladu voči predmetnému rozhodnutiu.

Osvedčením Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15.10.2018 bol JUDr. Martin

Morochovič opätovne zapísaný od 15.10.2018 do zoznamu správcov, a to v oddiele

správcov pre fyzické osoby, so sídlom kancelárie: Hviezdoslavova 7, 04001 Košice, pod

číslom S1910.

Ústavný súd Slovenskej republiky svojím Nálezom -75 zo dňa

29.11.2018 zrušil Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 2.5.2018

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 21.5.2019 bol

v konkurznom konaní ustanovený nový správca podstaty: Ing. Jana Kollárová...“

3. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, že napadnutým uznesením okresného súdu

došlo k neprípustnému zásahu do jeho v záhlaví označených práv a slobôd podľa

a dohovoru, a to z dôvodu, že napadnuté uznesenie „Je arbitrárne a svojvoľné, nerešpektuje

zákonné ustanovenia na ustanovenie správcu, ktoré Okresný súd Košice I musí zohľadňovať

ex offo, nerešpektuje skorší nález ústavného súdu, ktorý bol vo vzťahu k predmetnému

konkurznému konaniu vydaný.“.

4. K porušeniu svojich ústavných práv sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že

„Okresný súd Košice I v odôvodnení napadnutého uznesenia vyslovil záver, že s „poukazom

na nález, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 2.5.2018,

sp. zn. -1928 (odvoláva JUDr. Martin Morochovič, S1407 a ustanovuje

JUDr. Jana Závodská, S737) sa konkurzné konanie dostalo do štádia, kedy je správcom

podstaty úpadcu JUDr. Martin Morochovič, S1407 (v súčasnosti pod zn. správcu: S1910).“.

5. Podľa sťažovateľa je takýto postup okresného súdu formalistický, „... nakoľko

Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom -75 zo dňa 29.11.2018 zrušil

Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 2.5.2018 a vec mu vrátil na

ďalšie konanie pre účely opätovného prerokovania a rozhodnutia...“. Sťažovateľ v priamej

súvislosti s napadnutým uznesením poukazuje na skutočnosť, že „okresný súd

v konkurznom konaní sp. zn. v podstate odignoroval nález ústavného súdu,

ktorým mu bolo uložené vo veci ďalej konať a opätovne rozhodnúť, pričom pri rozhodovaní

mal byť Okresný súd Košice I viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý bol

vyslovený v predmetnom náleze“.

6. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „V náleze ústavný súd vyslovil právny

názor, že Okresný súd Košice I musí ex offo skúmať, či generátorom ustanovený správca

spĺňa zákonom požadované predpoklady na výkon správcovskej činnosti vo vzťahu

k úpadcovi, ktorým je poisťovňa, a to bez ambície uzavrieť, či dovtedajšia správkyňa

predmetné predpoklady spĺňa alebo nie. Okresný súd Košice I mal vo veci ďalej konať

a rozhodnúť, a to vo vzťahu k ustanoveniu JUDr. Jany Závodskej, S737 do funkcie správcu

úpadcu, či spĺňa alebo nespĺňa požiadavky na výkon funkcie správcu, ktorým je poisťovňa

a výsledkom predmetného konania, v prípade, že predmetné podmienky nespĺňa, malo byť

rozhodnutie o odvolaní JUDr. Jany Závodskej, S737 z funkcie správcu úpadcu.

Je potrebné poukázať, že ústavný súd sa v náleze nijako nezaoberal výrokom

uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 2.5.2018, sp. zn. -1928, ktorým bol

sťažovateľ odvolaný z výkonu funkcie správcu úpadcu, čo je logické nakoľko predmetný

výrok, ani nijako nebol sťažovateľkou napádaný. Okresný súd Košice I v danom prípade

postupoval svojvoľne a svojím extenzívnym výkladom nálezu ústavného súdu konal ústavne

neprípustným spôsobom, a to vo vzťahu k sťažovateľovi.“.

7. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že „Okresný súd Košice I v danom

prípade... postupoval neprípustným spôsobom, keď odignoroval nález ústavného súdu,

ktorým mu bolo uložené vo veci ďalej konať a rozhodnúť vo vzťahu k odvolaniu alebo

neodvolaniu správcu JUDr. Jana Závodská, S737 a pristúpil k rozhodovaniu o odvolaní

správcu JUDr. Martina Morochoviča, S1407, ktorý bol ku dňu 3.5.2018 zo zoznamu

správcov vyčiarknutý a k dnešnému dňu ide o subjekt, ktorý neexistuje, a ktorý nie je

oprávnený na výkon žiadnej správcovskej činnosti.

Okresný súd Košice I napadnutým uznesením uložil povinnosti vykonávať neodkladné

úkony v konkurznom konaní správcovi JUDr. Martinovi Morochovičovi, S1910, tzn.

správcovskému subjektu, ktorý vznikol až dňa 15.10.2018, nikdy nebol, ani nemohol byť

ustanovený do funkcie správcu v konkurznom konaní , nakoľko ide o konkurzné

konanie vedené voči právnickej osobe a správca JUDr. Martin Morochovič, S1910 je

zapísaný iba v oddiele konkurzných správcov pre fyzické osoby a čase vydania Uznesenia

Okresného súdu Košice I zo dňa 2.5.2018, sp. zn. -1928 ani neexistoval.“.

8. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že

o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o správcoch“), ktorý uvádza pravidlá pre náhodný výber správcu, ak osobitný

predpis ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou

technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, „... nie je

samoúčelný, ale dáva správcovi možnosť konaním s odbornou starostlivosťou zhodnotiť, či

je technicky, personálne, materiálne schopný zabezpečiť správcovskú činnosť aj

v náročnejších konkurzných konaniach vedených voči právnickým osobám. Napriek

skutočnosti, že správca sa z uvedených dôvodov dal zapísať len do oddielu konkurzných

správcov pre fyzické osoby bolo mu napadnutým uznesením uložená povinnosť vykonávať

neodkladné úkony v konkurznom konaní, nielen vo vzťahu k právnickým osobám, ale

vo vzťahu k osobitným subjektom podľa § 4 ods. 4 zákona o správcoch.“.

9. Podľa sťažovateľa o tom, že postup súdu v konkurznom konaní je ústavne

neudržateľný, svedčí aj skutočnosť, že „v danom konkurznom konaní bol správca

JUDr. Martin Morochovič odvolaný už 2 krát, a to Uznesením Okresného súdu Košice I

zo dňa 2.5.2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 88/2018 zo dňa 9.5.2018 a následne

aj touto sťažnosťou napadnutým uznesením. JUDr. Jana Závodská, S737 bola ustanovená

Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 2.5.2018 a v predmetnom konkurznom konaní

dodnes nebola z funkcie správcu odvolaná“.

10. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že „Neudržateľnosť postupu Okresného súdu

Košice I potvrdzujú aj zápisy o správcovi v registri úpadcov, kde tento systém spravovaný

Ministerstvom spravodlivosti SR eviduje ako správcu v danom konkurznom konaní

JUDr. Janu Závodskú od 10.5.2018 do 27.5.2019 kedy nastali účinky Uznesenia Okresného

súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 21.5.2019, ktorým bol v konkurznom konaní

ustanovený nový správca podstaty: Ing. Jana Kollárová...“.

11. Podľa sťažovateľa už samotné výroky napadnutého uznesenia sú zmätočné

a nevykonateľné z nasledujúcich dôvodov: «Napadnutým uznesením Okresný súd Košice I

vytvoril dvojjedinosť správcu JUDr. Martina Morochoviča, ktorého odvoláva aj pod zn.

správcu S1407 a aj pod zn. správcu S1910, obdobne tomuto správcovi ukladá povinnosti,

Okresný súd Košice I zavádza nový pojem „bývalá správkyňa“, ktorá nie je

odvolaná, ale už nevykonáva funkciu správcu, takýto pojem (

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pozn.) nepozná,

Ukladá odvolanému správcovi prevziať správcovský spis a hnuteľné veci, pričom

logickým výkladom jednotlivých ustanovení sa odvolanému správcovi neukladá

povinnosť prevziať spis a hnuteľné veci, ale ich odovzdať,

Ukladá správcovi vykonávať neodkladné úkony, pričom takýto pojem nepozná,

podľa súd môže v uznesení o odvolaní správcu odvolanému správcovi určiť

rozsah činnosti a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do

ustanovenia nového správcu,

Napadnutým uznesením súd správcovi určil vykonávať neodkladné úkony, pričom mu

neboli priznané žiadne súvisiace oprávnenia, ktoré by mu prislúchali.»

12. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že k podaniu ústavnej sťažnosti pristúpil aj

napriek skutočnosti, že „Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa

21.5.2019 bol ustanovený správca podstaty: Ing. Jana Kollárová... Predmetné uznesenie

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 100/2019 zo dňa 27.5.2019, tzn. škodlivé následky

sťažnosťou napadnutého uznesenia zanikli dňa 28.5.2019, nakoľko povinnosť vykonávať

neodkladné úkony bola sťažovateľovi uložená do ustanovenia nového správcu podstaty.“.

13. Podľa sťažovateľa „V danom konkurznom konaní je zrejmé, a to aj s poukazom

na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -75 zo dňa 29.11.2018, že

Okresný súd Košice I v celom jeho priebehu ustanovoval správcov, ktorý nespĺňali

podmienky § 4 ods. 4 Zákona o správcoch (poisťovňa), čo mal posudzovať ex offo. Aj

z uznesenia súdu, ktorým bola za správcu ustanovená Ing. Jana Kollárová je zrejmé, že

Okresný súd Košice I sa nevysporiadal náležite s odôvodnením jej ustanovenia za správcu,

tzn. v budúcnosti je pravdepodobné, že predmetné uznesenie môže byť napadnuté ústavnou

sťažnosťou a následne ústavným súdom zrušené...“.

14. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... štátne orgány ignorovali právny názor

ústavného súdu o ich povinnosti vytvoriť efektívne organizačné – technické mechanizmy na

ustanovovanie správcov v súlade s platnými právnymi predpismi“.

15. K primeranému finančnému zadosťučineniu, ktoré sťažovateľ v petite sťažnosti

požaduje, uvádza: „Tým, že došlo k závažnému zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivé

súdne konanie, a to ústavne neakceptovateľnými pochybeniami Okresného súdu Košice I,

nakoľko mu boli uložené povinnosti prevziať a zabezpečiť správcovský spis a hnuteľné veci

a zároveň uložená povinnosť vykonávať neodkladné úkony v konkurznom konaní vedenom

voči právnickej osobe, ktorá spĺňa podmienky podľa § 4 ods. 4 Zákona o správcoch

(poisťovňa), k čomu ako správca zapísaný do zoznamu správcov iba v oddiele pre fyzické

osoby nemá oprávnenie.

Po posúdení výšky primeraného finančného zadosťučinenia podľa názoru

sťažovateľa je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že Okresný súd Košice I uložil

sťažovateľovi povinnosti, pričom mal k dispozícii všetky informácie o skutočnosti, že ukladá

povinnosti správcovi, ktorý je zapísaný iba v oddiele správcov pre fyzické osoby

a správcovský subjekt vznikol až 15.10.2018 a bol si plne vedomý, že správca nie je

oprávnený na výkon činnosti v konkurzných konaniach vedených voči právnickým osobám,

a už vôbec nie voči osobitným subjektom podľa § 4 ods. 4 zákona o správcoch.

S ohľadom na uvedené si sťažovateľ uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 5.000 €, čo považuje za významné z pohľadu verejného záujmu, na riadny priebeh

dotknutého konkurzného konania, ako aj za spôsobenú ujmu, ktorá mu tým vznikla. Aj

s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -75 zo dňa

29.11.2018 je zrejmé, že Okresný súd Košice I v celom priebehu konkurzného konania

ustanovoval správcov, ktorý nespĺňali podmienky § 4 ods. 4 Zákona o správcoch

(poisťovňa), čo mal posudzovať ex offo.“

16. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa

28.3.2019 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 28.3.2019 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice I je povinný do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000 €.

4. Okresný súd Košice I je povinný do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť trovy konania vo výške 346,26 € na účet

právneho zástupcu JUDr. Jána Kasenčáka...“

II.

17. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

20. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd (každý) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

21. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

22. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré v sťažnosti označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sťažovateľ namieta,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konania (napr. , , , ).

23. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

24. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých

sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ). Ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je

jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

, , , , , ).

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana

pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho

práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

25. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo

prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ), a preto ich porušenie skúma spoločne.

Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. právo na spravodlivý proces sa

nezaručuje iba čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale je implikované aj v siedmom oddiele druhej hlavy

, a to v (, -36). Z uvedeného dôvodu

v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

26. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd

uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky

procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia

a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax

a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Všeobecný súd však nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces

().

27. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje

rozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď

(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.4.1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).

Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len

so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť

svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je

potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako

aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami,

právnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz

Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd

neprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore

s požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo

strany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to

explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R.

49, s. 67, 74). Odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia

nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12. 1997, č. 20772/92).

28. Sťažnosťou napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa

z funkcie správcu podstaty v konkurze na majetok úpadcu a uložil mu povinnosť, aby

prezval a zabezpečil správcovský spis a hnuteľné veci úpadcu od bývalej správkyne

podstaty a aby vykonával neodkladné úkony v predmetnom konkurznom konaní, a to až

do ustanovenia nového správcu podstaty.

29. Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutým uznesením porušil jeho základné

právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu, že napadnuté uznesenie „je arbitrárne

a svojvoľné, nerešpektuje zákonné ustanovenia na ustanovenie správcu... a nerešpektuje

skorší nález ústavného súdu, ktorý bol vo vzťahu k predmetnému konkurznému konaniu

vydaný“.

30. Okresný súd v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia odkazuje na nález

ústavného súdu č. k. -75 z 29. novembra 2018, ktorým ústavný súd

rozhodol, že základné právo JUDr. Jany Závodskej podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 2. mája 2018 a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 15. mája 2018 porušené boli, uvedené uznesenia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie. Ústavným súdom zrušeným uznesením okresného súdu sp. zn.

z 2. mája 2018 okresný súd o návrhu sťažovateľa na jeho odvolanie z funkcie

správcu podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu rozhodol tak, že sťažovateľa

z funkcie správcu odvolal a za nového správcu podstaty ustanovil JUDr. Janu Závodskú.

31. Okresný súd v napadnutom uznesení uvádza, že „S poukazom na nález sa

konkurzné konanie dostalo do fázy rozhodovania o návrhu na odvolanie správcu podstaty:

JUDr. Martin Morochovič... preto súd výzvou zo dňa 07.02.2019 vyzval správcu podstaty:

JUDr. Martin Morochovič... na to, aby súdu predložil listinné dôkazy, a to či v súčasnosti

u neho pretrvávajú zdravotné dôvody, na základe ktorých požaduje návrhom zo dňa

24.03.2018, doručeným súdu dňa 25.03.2018 vrátane jeho doplnení, odvolanie z funkcie

správcu úpadcu - poisťovne; písomne sa vyjadril k obsahu podania JUDr. Jany Závodskej

zo dňa 01.02.2019 vrátane jeho prílohy, okrem iného písomne oznámil a listinnými dôkazmi

preukázal súdu skutočnosť, v ktorých oddieloch v zozname konkurzných správcov vedených

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je v súčasnosti zapísaný; písomne

oznámil, odôvodnil a listinnými dôkazmi preukázal súdu, či podľa ust. § 4 ods. 4 zákona

č. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov... v spojení s ust.

ods. 3, 4 a 5 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov spĺňa alebo nespĺňa zákonné požiadavky pre výkon funkcie správcu úpadcu -

poisťovne.“.

32. Okresný súd na základe odpovede sťažovateľa na uvedenú výzvu, v ktorej okrem

iného sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že nespĺňa zákonné požiadavky pre výkon

funkcie správcu úpadcu – poisťovne podľa § 4 ods. 4 zákona o správcoch v spojení s § 148

ods. 3, 4 a 5 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“), a predložených

listinných dôkazov považoval za preukázané, že sťažovateľovi ustanovenému do funkcie

správcu podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu bráni v riadnom výkone

správcovskej činnosti zákonná prekážka, ktorá spočíva v skutočnosti, že nie je zapísaný

do oddielu správcov konkurznej podstaty pre právnické osoby, a keďže dospel k záveru, že

sťažovateľ nespĺňa zákonné predpoklady pre výkon správcovskej činnosti v predmetnom

konkurznom konaní, keďže toto je vedené na právnickú osobu, rozhodol tak, že sťažovateľa

z funkcie správcu podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu odvolal.

33. V napadnutom uznesení okresný súd napokon uvádza, že „S poukazom na nález

(ústavného súdu sp. zn. z 29. novembra 2018, pozn.), ktorým zároveň

došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 02.05.2018, č. k.

1928 (odvoláva JUDr. Martin Morochovič... a ustanovuje JUDr. Janu Závodskú...) sa

konkurzné konanie dostalo do štádia, kedy je správcom podstaty úpadcu JUDr. Martin

Morochovič... S ohľadom na daný skutkový stav v zmysle platnej právnej úpravy podľa ust.

súd uložil odvolanému správcovi podstaty: JUDr. Martin Morochovič...

povinnosť prevziať správcovsky spis a hnuteľné veci úpadcu od bývalej správkyne podstaty

JUDr. Jany Závodskej... a vykonávať neodkladné úkony v predmetnom konkurznom konaní

a to až do ustanovenia nového správcu podstaty...“.

34. Okresný súd napadnutým uznesením vo veci sťažovateľa rozhodol na základe

na vec sťažovateľa aplikovateľnej právnej úpravy, a to ustanovení § 40 a § 42 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)

upravujúcich ustanovenie a odvolanie správcu a ustanovení § 3 ods. 4, § 4 ods. 4 a § 20

ods. 2 a 3 zákona o správcoch, na ktoré v napadnutom uznesení odkazuje a cituje.

35. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru dochádza vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť

domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, resp. ak by súd odmietol konať

a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (m. m.

, , -36). Účelom práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť

všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (). Právo na súdnu ochranu

v zmysle dohovoru a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, chápané ako právo

na spravodlivý proces, je vykladané od prípadu Golder v. Spojené kráľovstvo (rozhodnutie

z 21. 2. 1975) ako právo na prístup k súdu, právo na súd určitej kvality so zárukami jeho

nezávislosti a nestrannosti a právo na spravodlivé súdne konanie. Základné právo na súdnu

ochranu podľa podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu všeobecný

súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi

postupy v konaní. Takýmito predpismi sú aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii a zákon

o správcoch.

36. Podľa ústavného súdu okresný súd napadnutým uznesením rešpektoval právne

relevantné požiadavky zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zákona o správcoch

na ustanovenie a odvolanie správcu v konkurznom konaní. Okresný súd napadnutým

uznesením rovnako rešpektoval aj pre neho záväzný právny názor ústavného súdu

vyslovený v jeho náleze č. k. -75 z 29. novembra 2018, podľa ktorého má

príslušný konkurzný súd povinnosť v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti zabezpečiť

dodržiavanie právnej úpravy ustanovovania správcov v súlade so zákonom ustanovenými

odbornými predpokladmi. Plnením si práve tejto povinnosti okresný súd napadnutým

uznesením rozhodol o odvolaní sťažovateľa z funkcie správcu podstaty v konkurze

na majetok úpadcu.

37. Vzhľadom na požiadavky vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivé súdne konanie napadnuté uznesenie okresného súdu z ústavného

hľadiska obstojí. Keďže po zrušení uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 2. mája 2018, ktorým okresný súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa z funkcie správcu

podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a za nového správcu podstaty ustanovil

JUDr. Janu Závodskú, nálezom ústavného súdu č. k. -75 z 29. novembra

2018 sa konkurzné konanie dostalo do štádia, keď bol správcom podstaty úpadcu

sťažovateľ, okresný súd postupoval ústavne konformne, keď preskúmal odborné

predpoklady sťažovateľa na výkon funkcie správcu podstaty v konkurze vyhlásenom

na majetok úpadcu a po tom, čo dospel k záveru, že sťažovateľ príslušné odborné

predpoklady nespĺňa, rozhodol o jeho odvolaní. Okresný súd v predmetnom konkurznom

konaní reflektoval skutočnosť, že úpadcom je subjekt – poisťovňa, a teda, že generovaný

a následne ustanovený správca musí spĺňať oproti tzv. „bežným konkurzom“ aj podmienku

definovanú v § 4 ods. 4 zákona o správcoch v spojení s § 148 ods. 3 až 5 zákona

o poisťovníctve. Pri odvolaní sťažovateľa z funkcie správcu podstaty v predmetnom

konkurznom konaní okresný súd rešpektoval požiadavku vyplývajúcu z § 4 ods. 4 zákona

o správcoch. Okresný súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa z funkcie správcu na základe

racionálneho odôvodnenia zodpovedajúceho označeným zákonným ustanoveniam.

38. Podstata sťažovateľom namietaného porušenia v záhlaví označených základných

práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu však nespočíva v jeho odvolaní

z funkcie správcu podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, ale v uložení mu

povinnosti, aby prezval a zabezpečil správcovský spis a hnuteľné veci úpadcu od bývalej

správkyne podstaty a zároveň, aby vykonával neodkladné úkony v predmetnom

konkurznom konaní, a to až do ustanovenia nového správcu podstaty. K uloženiu

uvedených povinností okresný súd pristúpil na základe výslovného znenia ustanovenia § 42

ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom rozsah činnosti, na ktoré okresný súd

napadnutým uznesením sťažovateľa zaviazal vykonávať až do ustanovenia nového správcu,

nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho a efektívneho priebehu

konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, a preto ich uloženie je možné kvalifikovať ako

ústavne konformné.

39. Sťažovateľ v sťažnosti tiež namieta, že mu okresný súd napadnutým uznesením

nepriznal aj oprávnenia súvisiace s plnením uložených povinností, ktoré má vykonávať

do ustanovenia nového správcu. Aké oprávnenia mu mal v záujme plnenia uložených

povinností priznať a prečo ich nepriznaním by malo dôjsť k porušeniu jeho v záhlaví

označených práv a slobôd podľa a dohovoru, však sťažovateľ v sťažnosti

nekonkretizuje.

40. Za nového správcu podstaty okresný súd uznesením sp. zn.

z 21. mája 2019 ustanovil Ing. Janu Kollárovú, ktorej uložil povinnosť vykonávať úkony

v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v lehote každých 30 kalendárnych dní

odo dňa ustanovenia do funkcie správcu podávať súdu podrobnú správu o stave

konkurzného konania, v ktorej bude súd priebežne informovať o všetkých skutočnostiach

týkajúcich sa predmetného konania, ktoré nastali od podania poslednej správy. Ustanovením

nového správcu podstaty došlo k zániku povinností sťažovateľa uložených mu napadnutým

uznesením. Obdobie, počas ktorého mal sťažovateľ plniť povinnosti uložené mu

napadnutým uznesením, je pomerne krátke, a okrem povinnosti prevziať a zabezpečiť

správcovský spis a hnuteľné veci úpadcu od bývalej správkyne podstaty mal uloženú

povinnosť vykonávať len neodkladné úkony v predmetnom konkurznom konaní, t. j. len

úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Za týchto okolností postup a napadnuté uznesenie

okresného súdu nemožno kvalifikovať ako ústavne neakceptovateľné. Sťažovateľ

v sťažnosti neuvádza žiadne negatívne dôsledky, resp. škodlivé následky uloženia mu

uvedených povinností a ani dôvody, prečo by ich uložením mal okresný súd porušiť jeho

v záhlaví označené základné práva a slobody podľa a dohovoru.

41. Podľa ústavného súdu sa okresný súd nedopustil ústavne nekonformnej

interpretácie a aplikácie právnej úpravy aplikovateľnej na vec sťažovateľa. Skutkové

a právne závery okresného súdu, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého uznesenia,

nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň za také, ktoré by mali za následok porušenie

v záhlaví označených základných práv a slobôd sťažovateľa. Závery okresného súdu sú

preskúmateľné, logické a vychádzajú z aplikácie príslušných zákonných ustanovení

a právnych záverov nálezu ústavného súdu č. k. -75 z 29. novembra 2018.

Okresný súd náležite a presvedčivo odôvodnil napadnuté uznesenia v zmysle § 220 ods. 2

.

42. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet

žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť podľa § 56 ods. 2

písm. g) odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

43. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2019