Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 338/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , , t. č.

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 2 a práva

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Levice sp. zn. zo 4. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára

2019 doručená sťažnosť , , t. č. v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a 2

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 4. apríla 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a obsahu napadnutého rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 4. apríla 2016 vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený pre zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania alebo obchodovania s nimi podľa a ,

pre obzvlášť závažný zločin nedovolanej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20

, a a s poukazom

na , a pre prečin

ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa .

Sťažovateľovi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, bol zaradený

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený trest zákazu

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 30 mesiacov.

Bol mu tiež uložený ochranný dohľad v trvaní 3 rokov a ochranné ústavné

protitoxikomanické liečenie. Ako z napadnutého rozsudku vyplýva, obžalovaní, ktorých

bolo v trestnej veci sťažovateľa viac, sa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní

výslovne vzdali práva na podanie odvolania.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že mu bol vymeraný neprimeraný

a neproporcionálny trest, a preto okresný súd podľa neho rozhodol arbitrárne, svojvoľne

a sťažovateľovi bolo zmarené „právo na riadny súdny prieskum“. Sťažovateľ uvádza,

že okresný súd v tej istej veci odsúdil obžalovanú len na 5 rokov

a 6 mesiacov, aj keď v jej veci išlo o horší „po sebe 2x obzvlášť závažný zločin“.

Sťažovateľ, ktorý je podľa vlastného tvrdenia len „užívateľom“, dostal 10 rokov, len preto,

že sa „musel vzdať práva na odvolanie, inak podľa slov prokurátora môžem rátať 13 rokov

do III. NVS“.

4. Sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že okresný súd nepostupoval zákonným ani

ústavne akceptovateľným spôsobom, keď recidivistke za 2x obzvlášť závažný zločin uložil

„len smiešny trest“ bez ochranného dohľadu. Sťažovateľ uvádza, že „Manipulátorka

z tohto prípadu vyšla najlepšie“, a domnieva sa, že súd mal v oboch prípadoch rozhodnúť

o uložení rovnakého trestu odňatia slobody.

5. Sťažovateľ v sťažnosti ako „nemajetný“ žiada ústavný súd o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, pretože nemá žiadne zdroje

na zaplatenie advokáta.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd konštatuje, že základné práva v zmysle a 2 SR

a čl. 6 Dohovoru porušené bolo.

Rozsudok OS Levice sp. zn.: zo 04.04.2016 zrušuje v celom rozsahu

a vec sa vracia na ďalšie konanie v zmysle nálezu ÚS SR č.k. z 3. nov. 2006.

Rozsudok OS Levice nezodpovedá zásadám spravodlivého súdneho konania a nezodpovedá

ani smernici EP a Rady EÚ 2016/343 z 9. marca 2016 L.65, ktorá pre čl. 288 Lisabonská

zmluva je právne záväzná.“

7. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorého funkčné obdobie

sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 2 písm. a)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 bola vec pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi

a v zmysle čl. II bodu 3 písm. b) bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení

Jana Baricová (predsedníčka senátu), Ivan Fiačan a Mojmír Mamojka.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na

prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez

zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

13. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

16. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a ods. 2 a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 dohovoru rozsudkom okresného súdu, ktorým bol sťažovateľ

právoplatne odsúdený pre viacero trestných činov a bol mu okrem iných ochranných

opatrení uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov. Sťažovateľ sa domnieva, že

uložený trest je neprimeraný, nezákonný a v porovnaní s ďalšou spoluobžalovanou

aj nespravodlivý.

17. Z ustanovenia vyplýva, že sťažovateľovi,

ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú jeho majetkové pomery a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Všetky tri uvedené

podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Ak po preskúmaní obsahu sťažnosti dospeje ústavný súd k záveru, že v danom

prípade nie je daná právomoc ústavného súdu, sťažnosť nie je prípustná, je podaná

oneskorene alebo zistí, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, znamená to, že

ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti a nie je splnený jeden

z predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. V takom

prípade nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

18. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa sťažnosť vykazovala

viaceré nedostatky obsahových náležitostí, avšak ústavný súd nepovažoval za potrebné

vyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania, keďže obsahovo bola sťažnosť do tej miery

zrozumiteľná, aby umožnila ústavnému súdu realizovať ústavný prieskum (m. m.

, ).

19. V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný

súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124

. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

20. Ústavný súd požiadal o súčinnosť okresný súd a z jeho odpovede doručenej

ústavnému súdu 1. júla 2019 zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn.

zo 4. apríla 2016 nadobudol právoplatnosť 5. apríla 2016. Z obsahu

napadnutého rozsudku zároveň vyplýva, že sťažovateľ bol ako obžalovaný prítomný pri

vyhlásení rozsudku a výslovne sa vzdal práva na podanie odvolania, čo v sťažnosti aj sám

uviedol. Sťažovateľ následne podal proti rozsudku okresného súdu dovolanie, ktoré však

bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 23. novembra 2017 odmietnuté bez preskúmania veci, keďže sťažovateľ

nevyužil možnosť podať proti napadnutému rozsudku odvolanie a nesplnil tak jednu

z podmienok dovolania. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 13. februára

2019, teda celkom zjavne po zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote ako vo vzťahu

k napadnutému rozsudku okresného súdu zo 4. apríla 2016, tak aj vo vzťahu k uzneseniu

najvyššieho súdu z 23. novembra 2017, ktoré navyše sťažovateľ v sťažnosti vôbec

neoznačil.

21. Sťažovateľ v sťažnosti ako prílohu uvádza aj list Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. 45362/2018/61/381 z 11. decembra 2018,

ktorý bol sťažovateľovi doručený 18. decembra 2018. Sťažovateľ túto prílohu k sťažnosti

nepriložil, v sťažnosti sa k listu nevyjadruje, neuviedol ho ani v petite svojej ústavnej

sťažnosti. V tejto súvislosti však ústavný súd konštatuje, že dopytom na ministerstve zistil,

že uvedeným listom bol odložený podnet sťažovateľa, ktorý adresoval ministerstvu

a ktorým sa domáhal podania dovolania, keďže bol presvedčený, že mu bol uložený

neprimeraný trest a súd mal podľa neho zvážiť mimoriadne zníženie trestu.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nie je v konaní pred ústavným súdom

zastúpený advokátom, ústavný súd považuje za potrebné obiter dictum dodať, že ak sa

sťažovateľ domnieval, že počítanie zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti proti rozsudku okresného súdu možno počítať od doručenia listu

ministerstva, nie je tomu tak.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu totiž mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (napr. , ). Podnet

na podanie dovolania podľa nie je riadnym ani

mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva ho možno

považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

,,minister spravodlivosti“) ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá

zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie

neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra

spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe

iného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí,

že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie

dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (m. m. , , , ,

). Vzhľadom na uvedené nemohla byť lehota na podanie ústavnej sťažnosti

proti napadnutému rozsudku okresného súdu zachovaná.

Dovolanie ministra spravodlivosti nie je pre účastníka (stranu súdneho konania)

právne nárokovateľným opravným prostriedkom, a teda ani iným účinným prostriedkom,

ktorým by sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (m. m. , ).

23. Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa ako podanú oneskorene.

24. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o žiadosť

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, vo veci

sťažovateľa nie je splnená jedna z podmienok upravená v ustanovení § 37 ods. 1 zákona

o ústavnom súde. Po preskúmaní sťažnostných námietok sťažovateľa dospel ústavný súd

k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť ako oneskorene podanú, a teda

v prípade sťažovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti. Ústavný súd uzatvára, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené

podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

25. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými

v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2019