Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 34 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)II. ÚS 86/2019
PDF · 283.11 KB
No categories available
II. ÚS 86/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, , ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Šimunym,
Nám. M. R. Štefánika 33, Topoľčany, vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda
pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 10. augusta 2018 v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 T 78/2017 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených
pod sp. zn. 5 Tos 160/2018 a sp. zn. 5 Tos 214/2018 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 T 78/2017 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených
pod sp. zn. 5 Tos 160/2018 a sp. zn. 5 Tos 214/2018 p o r u š e n é b o l i .
2. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
, (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby z 10. augusta 2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 78/2017
a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených
pod sp. zn. 5 Tos 160/2018 a sp. zn. 5 Tos 214/2018.
2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 86/2019-21 z 23. mája 2019 prijal podľa § 56
ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie.
3.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je väzobne
trestne stíhaný pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a väzba začala plynúť
21. februára 2017.
3.2 Žiadosťou z 10. augusta 2018 sťažovateľ požiadal okresný súd o prepustenie
z väzby na slobodu a jej nahradenie písomným sľubom, resp. dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Predmetnú žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018
okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 78/2017 z 22. augusta 2018 podľa § 79 ods. 3 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub
sťažovateľa neprijal a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa
o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamietol.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol
krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tos 160/2018 z 27. septembra 2018 tak, že podľa § 194
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom
rozsahu a uložil okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
O žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 rozhodol
okresný súd opätovne uznesením sp. zn. 2 T 78/2017 zo 17. októbra 2018 tak, že ju
podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku písomný sľub sťažovateľa neprijal a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka
zamietol. Predmetným uznesením okresný súd zároveň zamietol návrh prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len „okresná prokuratúra“) na zmenu dôvodov väzby
u sťažovateľa.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali sťažovateľ, ako aj prokurátor okresnej
prokuratúry sťažnosti, o ktorých rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tos 214/2018
z 3. januára 2019 tak, že ich podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
3.3 Sťažovateľ po priblížení skutkového stavu namieta, že v zmysle § 79 ods. 3
Trestného poriadku sa musí o žiadosti o prepustení z väzby na slobodu bez meškania
rozhodnúť. Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie o väzbe nie je možné charakterizovať
ako rozhodnutie bez meškania v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku, keď predmetnú
žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podal 10. augusta 2018 a o tejto jeho žiadosti bolo
právoplatne rozhodnuté až 3. januára 2019, t. j. takmer po piatich mesiacoch odo dňa jej
podania. Sťažovateľ pritom v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu,
v zmysle ktorej ak súdy nerozhodujú o žiadosti o prepustenie z väzby urýchlene, môže tým
dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5
ods. 4 dohovoru.
4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru
sťažovateľa k namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom okresného
súdu, resp. krajského súdu došlo tým, že všeobecné súdy o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 nerozhodli urýchlene, resp. bez meškania, keďže
o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 bolo právoplatne
rozhodnuté až 3. januára 2019, t. j. až takmer po piatich mesiacoch od podania predmetnej
žiadosti.
5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„ - základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Dunajská pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby zo dňa 22.08.2018 vedenom pod spis. zn. 2T/78/2017 porušené bolo.
- základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom krajského súdu Trnava zo dňa 27.09.2018, 5Tos/160/2018
pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
22.08.2018 vedenom pod spis. zn. 2T/78/2017 porušené bolo.
- základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Dunajská pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby zo dňa 17.10.2018 vedenom pod spis. zn. 2T/78/2017 porušené bolo.
- základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom krajského súdu Trnava zo dňa 03.01.2019, 5Tos/214/2018 pri
rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
17.10.2018 vedenom pod spis. zn. 2T/78/2017 porušené bolo.
- Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/214/2018 zo dňa 03.01.2019 sa
zrušuje a krajskému súdu Trnava sa prikazuje, aby prepustil neodkladne
z väzby na slobodu.“
6. V rámci ústavnej sťažnosti sťažovateľ zároveň uviedol, že v zmysle § 58 ods. 3
zákona o ústavnom súde súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
II.
Vyjadrenia odporcov
7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd
a krajský súd, aby sa vyjadrili k ústavnej sťažnosti a možnému upusteniu od ústneho
pojednávania vo veci.
8.1 V podaní doručenom ústavnému súdu 27. júna 2019 predsedníčka okresného
súdu k priebehu napadnutého konania na okresnom súde v podstatnom uviedla túto
chronológiu jednotlivých úkonov:
- 10. augusta 2018 sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby
na slobodu,
- 15. augusta 2018 bol stanovený termín výsluchu sťažovateľa na 22. august 2018,
- 22. augusta 2018 okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 78/2017 zamietol žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018, písomný sľub sťažovateľa
neprijal a žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka zamietol. Obhajca sťažovateľa aj sťažovateľ hneď podali sťažnosť proti všetkým
výrokom uznesenia okresného súdu, prokurátor okresnej prokuratúry sa práva podať
sťažnosť vzdal,
- 24. augusta 2018 bolo uznesenie okresného súdu vyhotovené a expedované,
- 3. septembra 2018 obhajca sťažovateľa doručil okresnému súdu odôvodnenie
sťažnosti,
- 3. septembra 2018 bola daná úprava sudkyne na doručenie odôvodnenia okresnej
prokuratúre spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 3 dní a táto úprava bola asistentkou
realizovaná v ten istý deň. Lehota na podanie vyjadrenia plynula do 7. septembra 2018
a zo strany okresnej prokuratúry vyjadrenie v stanovenej lehote podané nebolo,
- 10. septembra 2018 bola daná zo strany zákonnej sudkyne úprava na predloženie
spisu odvolaciemu súdu a táto úprava bola asistentkou realizovaná nasledujúci deň,
- 12. septembra 2018 bol celý spisový materiál predložený krajskému súdu,
- 26. septembra 2018 krajský súd stanovil termín neverejného zasadnutia
na 27. september 2018,
- 27. septembra 2018 krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tos 160/2018 napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a uložil okresnému súdu, aby vo veci
znova konal a rozhodol,
- 10. októbra 2018 bol celý spisový materiál vrátený okresnému súdu a v ten istý deň
zákonná sudkyňa stanovila termín výsluchu na 17. október 2018,
- 17. októbra 2018 okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 78/2017 zamietol návrh
prokurátora okresnej prokuratúry na zmenu dôvodov väzby u sťažovateľa, zamietol žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018, písomný sľub sťažovateľa
neprijal a žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka zamietol. Obhajca sťažovateľa aj sťažovateľ hneď podali sťažnosť proti výrokom
II až IV uznesenia okresného súdu, prokurátor okresnej prokuratúry podal sťažnosť proti
výroku I uznesenia okresného súdu,
- 31. októbra 2018 bolo uznesenie okresného súdu expedované, okresná prokuratúra
ho prevzala 2. novembra 2018 a obhajca sťažovateľa 5. novembra 2018,
- 7. novembra 2018 sa obhajca sťažovateľa na hlavnom pojednávaní v trestnej veci
sťažovateľa vyjadril, že dôvody sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu doručí okresnému
súdu do 9. novembra 2018,
- 13. novembra 2018 bol celý spis predložený krajskému súdu, ktorý ho prevzal
14. novembra 2018,
- 15. novembra 2018 dal krajský súd úpravu na termín neverejného zasadnutia
na 22. november 2018,
- 15. novembra 2018 obhajca sťažovateľa doručil okresnému súdu odôvodnenie
sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 17. októbra 2018 a okresný súd toto
odôvodnenie sťažnosti doručil krajskému súdu 20. novembra 2018,
- 22. novembra 2018 krajský súd zrušil neverejné zasadnutie nariadené
na 22. november 2018 s tým, že spis je potrebné vrátiť okresnému súdu ako predčasne
predložený, keďže je potrebné zabezpečiť odôvodnenie sťažnosti, ktorú podala okresná
prokuratúra,
- 23. novembra 2018 bol celý spisový materiál vrátený okresnému súdu,
- 23. novembra 2018 okresná prokuratúra doručila okresnému súdu odôvodnenie
sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 17. októbra 2018,
- 26. novembra 2018 boli úpravou zákonnej sudkyne dôvody sťažnosti okresnej
prokuratúry s výzvou na vyjadrenie zaslané obhajcovi sťažovateľa a dôvody sťažnosti
sťažovateľa boli s výzvou na vyjadrenie zaslané okresnej prokuratúre,
- 1. decembra 2018 bola daná úprava zákonnej sudkyne na predloženie spisu
krajskému súdu,
- 6. decembra 2018 bol celý spis doručený krajskému súdu, ktorý stanovil termín
neverejného zasadnutia na 3. január 2019,
- 3. januára 2019 krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tos 214/2018 sťažnosti proti
uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T 78/2017 zo 17. októbra 2018 zamietol.
8.2 Vychádzajúc z uvedenej chronológie úkonov, predsedníčka okresného súdu
zastáva názor, že procesné úkony okresného súdu boli vykonané vždy bez zbytočného
odkladu. Od podania žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby, t. j. od 10. augusta 2019,
do prvého predloženia spisu odvolaciemu súdu, t. j. do 12. septembra 2018, je to 32 dní
a potom od vrátenia spisu z krajského súdu, t. j. od 10. októbra 2018, do opätovného
predloženia spisu krajskému súdu, t. j. do 14. novembra 2018, je to 35 dní
a od 23. novembra 2018 do 6. decembra 2018 je to obdobie 13 dní. Uznesenie krajského
súdu z 3. januára 2019 už doručoval sťažovateľovi a obhajcovi sťažovateľa odvolací súd.
Z už uvedeného považuje predsedníčka okresného súdu za preukázané, že nie je možné
ustáliť, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy
a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom okresného súdu, a preto ústavnú sťažnosť
nepovažuje za dôvodnú.
8.3 Predsedníčka okresného súdu vo svojom podaní zároveň uviedla, že súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
9.1 V podaní doručenom ústavnému súdu 26. júla 2019 predseda krajského súdu
vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 5 Tos 160/2018 uviedol:
- 12. septembra 2018 napadla krajskému súdu (senátu 5 Tos) sťažnosť sťažovateľa
proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T 78/2017 z 22. augusta 2018 a krajský súd vo veci
určil termín neverejného zasadnutia na 27. september 2018,
- 27. septembra 2018 krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tos 160/2018 podľa § 194
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a uložil
okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol,
- 8. októbra 2018 bolo predmetné uznesenie vypracované,
- 11. októbra 2018 bolo predmetné uznesenie doručené sťažovateľovi, obhajcovi,
ako aj Krajskej prokuratúre v Trnave.
9.2 Vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 5 Tos 214/2018
predseda krajského súdu uviedol:
- 6. decembra 2018 napadla krajskému súdu (senátu 5 Tos) sťažnosť sťažovateľa,
ako aj sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu
sp. zn. 2 T 78/2017 zo 17. októbra 2018 a krajský súd určil termín neverejného zasadnutia
na 3. január 2019,
- 3. januára 2019 krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tos 214/2018 podľa § 193 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť sťažovateľa, ako aj sťažnosť prokurátora
okresnej prokuratúry,
- 17. januára 2019 bolo predmetné uznesenie vypracované,
- 24. januára bolo predmetné uznesenie doručené sťažovateľovi a obhajcovi.
9.3 V nadväznosti na chronológiu úkonov predseda krajského súdu uviedol,
že podľa vyjadrenia predsedu príslušného senátu sú lehoty v súlade so zákonom a považuje
ich za primerané k obťažnosti veci a pracovnému zaťaženiu senátu. Predseda krajského
súdu zároveň k situácii v senáte 5 Tos považoval za potrebné uviesť, že od augusta 2018
je riadiaci predseda senátu JUDr. Vladimír Tencer dlhodobo práceneschopný a v decembri
2018 a januári 2019 si sudcovia trestného úseku čerpali dovolenku, a nemožno tiež
opomenúť, že od 24. do 26. decembra sú dni pracovného pokoja a 1. január je štátnym
sviatkom. Rozhodnutie vo veci ponechal na úvahe ústavného súdu.
9.4 Predseda krajského súdu vo svojom podaní zároveň uviedol, že súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
10. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu
a oznámil mu, že má možnosť v lehote 14 dní od doručenia výzvy ústavného súdu zaujať
stanovisko k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu a v prípade, ak ústavnému súdu
nebude v stanovenej lehote vyjadrenie sťažovateľa doručené, bude zastávať názor,
že v danej veci sťažovateľ nepotrebuje k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu
zaujímať žiadne stanovisko. Ústavnému súdu v stanovenej lehote a ani následne nebolo
doručené žiadne stanovisko sťažovateľa k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu.
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava
12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
16. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania,
ktorý prijal na ďalšie konanie, doručí ostatným účastníkom konania a zúčastnenej osobe
s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.
17. Podľa § 58 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde sa ústne pojednávanie
uskutočňuje v konaní o ústavnej sťažnosti. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde
od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť,
ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažovateľom označené referenčné právne normy
18.1 Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len
pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
18.2 Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
19.1 Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený
slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď
predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej
právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.
Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
19.2 Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo
iným spôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene
rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie
slobody nezákonné.
IV.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
20. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného
práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom
okresného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 10. augusta 2018
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 78/2017 a postupom krajského v konaniach vedených
pod sp. zn. 5 Tos 160/2018 a sp. zn. 5 Tos 214/2018. Podľa názoru sťažovateľa
k namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom okresného súdu,
resp. krajského súdu malo dôjsť tým, že všeobecné súdy o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 nerozhodli urýchlene, resp. bez meškania, keďže
o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 bolo právoplatne
rozhodnuté až 3. januára 2019, t. j. až takmer po piatich mesiacoch od podania predmetnej
žiadosti.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy
a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu
a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby
21. Z čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorými sa zaručuje osobná
sloboda, možno vyvodiť aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne
alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná
(III. ÚS 7/00, II. ÚS 642/2017, I. ÚS 299/2019).
22. Ústavný súd už vo svojej judikatúre k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe
obvineného/obžalovaného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek
neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla
lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (III. ÚS 7/00,
I. ÚS 18/03). V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že požiadavke, aby súd
bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4
dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto
spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu
dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 126/05, III. ÚS 216/07,
III. ÚS 147/2011, I. ÚS 299/2019).
23. Článok 5 ods. 4 dohovoru predstavuje habeas corpus ustanovenie dohovoru.
Toto ustanovenie poskytuje zadržanej osobe právo aktívne sa domáhať súdneho
preskúmania pozbavenia slobody [pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
aj „ESĽP“) z 28. 10. 2003 vo veci Rakevich proti Rusku, sťažnosť č. 58973/00, bod 43].
24. Podľa judikatúry ESĽP má mať väzba striktne obmedzené trvanie, a preto má byť
zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý
anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „bref délai“ (v slovenskom preklade
„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.
Otázka rýchlosti rozhodovania sa musí posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu (pozri rozsudok z 28. 11. 2000 vo veci Rehbock proti Slovinsku, sťažnosť
č. 29462/95, bod 84).
25. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo
iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto
osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté
o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné
(už citovaný Rehbock proti Slovinsku, bod 84; tiež I. ÚS 18/03). Vzhľadom na to,
že „v stávke“ je osobná sloboda jednotlivca, zmluvný štát musí zabezpečiť, aby sa v konaní
postupovalo tak rýchlo, ako je to možné (pozri rozsudok Veľkej komory vo veci Khlaifia
a ďalší proti Taliansku z 15. 12. 2016, sťažnosť č. 16483/12, bod 131).
26. Európsky súd pre ľudské práva už v súvislosti s rýchlosťou rozhodovania o väzbe
judikoval, že nadmerná pracovná zaťaženosť sudcov a ani dovolenkové obdobie nemôžu
ospravedlniť obdobia nečinnosti súdu (pozri rozsudok vo veci E. proti Nórsku z 29. 8. 1990,
bod 66, rozsudok vo veci Bezicheri proti Taliansku z 25. 10. 1989, sťažnosť č. 11400/85,
bod 25; tiež II. ÚS 642/2017).
27. Akékoľvek výnimky z požiadavky „rýchleho“ preskúmania vyplývajúce z čl. 5
ods. 4 dohovoru si vyžadujú striktný výklad (pozri rozsudok vo veci Lavrentiadis proti
Grécku z 22. 9. 2015, sťažnosť č. 29896/13, bod 45).
28. Zo spisu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 78/2017 a z prehľadu
procesných úkonov, ktoré vo svojich vyjadreniach uviedli predsedníčka okresného súdu
(bod 8.1) a predseda krajského súdu (body 9.1 a 9.2), vyplýva, že konanie o sťažovateľovej
žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 trvalo na okresnom súde
od 10. augusta 2018 do 12. septembra 2018, od 10. októbra 2018 do 13. novembra 2018
a od 23. novembra do 5. decembra 2018, teda celkovo 79 (!) dní.
Konanie o sťažnostiach proti rozhodnutiam okresného súdu, ktorými okresný súd
opakovane rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
z 10. augusta 2018, trvalo na krajskom súde od 13. septembra 2018 do 9. októbra 2018,
od 14. novembra 2018 do 22. novembra 2018 a od 6. decembra 2018 do 3. januára 2019,
keď bolo definitívne právoplatne rozhodnuté o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 (z obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva,
že namietané porušenie svojich práv ohraničuje okamihom právoplatnosti rozhodnutia
krajského súdu z 3. januára 2019, nie až okamihom, keď mu bolo toto rozhodnutie
krajského súdu doručené), teda celkovo 65 (!) dní.
29. Ústavný súd konštatuje, že doba rozhodovania o žiadosti sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 predstavovala na okresnom súde
i na krajskom súde samostatne podstatne viac ako mesiac a celkovo takmer päť (!)
mesiacov, čo už na prvý pohľad signalizuje neprimeranú dĺžku konania o väzbe.
30. Predsedníčka okresného súdu zastáva názor, že procesné úkony okresného súdu
boli vykonané vždy bez zbytočného odkladu. Zároveň neuviedla, že by sa na predĺžení
napadnutého konania podieľal sťažovateľ.
31. Predseda krajského súdu poukázal v súvislosti s dĺžkou napadnutého konania
na krajskom súde na dlhodobú práceneschopnosť predsedu senátu, čerpanie dovoleniek
a na viaceré dni pracovného pokoja, resp. na štátny sviatok. Zároveň nepoukázal na žiadnu
skutočnosť, ktorú by pri vyhodnocovaní postupu krajského súdu bolo možné pripísať
na ťarchu sťažovateľa.
32. V nadväznosti na túto argumentáciu dáva ústavný súd do pozornosti záväzky
vyplývajúce pre Slovenskú republiku z dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva
konštantne judikuje, že zmluvné štáty si majú právny poriadok organizovať tak,
aby konajúce súdy mohli naplniť rôzne požiadavky, ktoré z dohovoru vyplývajú.
Je zodpovednosťou štátu a úlohou príslušných súdov zabezpečiť organizáciu práce tak,
aby sa väzobné konanie viedlo čo najrýchlejšie (pozri rozsudok Veľkej komory vo veci
Khlaifia a ďalší proti Taliansku z 15. 12. 2016, sťažnosť č. 16483/12, bod 131), a preto
je ich úlohou prijať potrebné administratívne opatrenia na zabezpečenie rýchleho vybavenia
naliehavých vecí, obzvlášť v prípadoch týkajúcich sa osobnej slobody jednotlivca,
a to aj počas dovolenkového obdobia či napriek nadmernej pracovnej zaťaženosti sudcov
(pozri už citované rozsudky E. proti Nórsku a Bezicheri proti Taliansku,
tiež II. ÚS 642/2017, kde ústavný súd neakceptoval „mimoriadnu rodinnú udalosť“ ako
relevantnú okolnosť, ktorá by mohla ospravedlniť celkové predĺženie väzobného konania).
33. Ústavný súd vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní osobitne
poukazuje na nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu, keďže krajský súd
uznesením sp. zn. 5 Tos 160/2018 z 27. septembra 2018 o sťažnosti podanej proti uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 2 T 78/2017 z 22. augusta rozhodol tak, že toto uznesenie okresného
súdu zrušil v celom rozsahu a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Krajský súd
taktiež 23. novembra 2018 vrátil celý spisový materiál okresnému súdu ako predčasne
predložený, keďže bolo potrebné zabezpečiť odôvodnenie sťažnosti, ktorú podala okresná
prokuratúra proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T 78/2017 zo 17. októbra 2018.
34. Vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu ústavný súd konštatuje,
že úlohou krajského súdu bolo zabezpečiť organizáciu práce tak, aby dlhodobá
práceneschopnosť predsedu senátu zbytočne nepredlžovala napadnuté konanie. Ústavný súd
akceptuje, že objektívnu okolnosť na strane sudcu (práceneschopnosť) nemožno vopred
vylúčiť, avšak ak nastane, jej dôsledky nemôže znášať obvinený či obžalovaný (sťažovateľ).
Riešenie takejto situácie spočíva v organizácii práce súdu a konkrétneho sudcu.
35. Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že okresný súd ani krajský súd
neidentifikovali predĺženie konania, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa.
36. Uvedomujúc si záväzky Slovenskej republiky plynúce z dohovoru, ústavný súd
konštatuje, že okresný súd a ani krajský súd svojím postupom v napadnutých konaniach
nevyhoveli prísnym požiadavkám na urýchlenosť väzobného konania vyplývajúcim z čl. 5
ods. 4 dohovoru, ako aj z čl. 17 ústavy.
37. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní a krajský súd
v napadnutých konaniach porušili sťažovateľovo základné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5
ústavy a jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
38. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti zároveň žiadal, aby ústavný súd zrušil
uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tos 214/2018 z 3. januára 2019 a krajskému súdu
prikázal, aby ho prepustil z väzby na slobodu.
Ústavný súd vo vzťahu k tejto žiadosti konštatuje, že za dôvod na prepustenie
obvineného z väzby možno považovať takú situáciu, keď sa v trestnej veci riešenej väzobne
nekoná zo strany orgánov činných v trestnom konaní s osobitnou starostlivosťou
a urýchlením. To znamená, že dôvodom na prepustenie z väzby sú prieťahy v konaní
vo veci samej, teda napríklad pomalý postup policajného vyšetrovania. Naproti tomu
pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní spravidla nie je dôvodom
na zrušenie väzobného rozhodnutia všeobecného súdu a prepustenie obvineného z väzby.
Výnimkou z tohto pravidla sú napríklad tie prípady, keď priamo zo zákona vyplýva lehota,
v ktorej má byť o väzbe rozhodnuté (m. m. II. ÚS 80/2015, I. ÚS 288/2017).
Inak povedané, dĺžka konania o väzbe spravidla nie je dôvodom na zrušenie
väzobného rozhodnutia všeobecného súdu a prepustenie obvineného z väzby.
Vzhľadom na uvedené nebolo možné vyhovieť žiadosti sťažovateľa, aby ústavný súd
zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tos 214/2018 z 3. januára 2019 a krajskému súdu
prikázal, aby ho prepustil z väzby na slobodu (bod 2 výroku tohto nálezu).
K namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým
postupom okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa
o prepustenie z väzby
39. Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou
námietkou porušenia čl. 5 ods. 3 dohovoru v kontexte argumentácie obsiahnutej v ústavnej
sťažnosti a upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej je čl. 5 ods. 3
dohovoru aplikovateľný na situáciu prvotnej súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia
osobnej slobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (t. j. na prvotné rozhodovanie
o vzatí do väzby). Na prípad sťažovateľa, u ktorého išlo o nasledujúcu previerku zákonnosti
väzby – žiadosť sťažovateľa o prepustenie na slobodu a rozhodovanie o jeho ponechaní
vo väzbe, teda aplikovateľné nie je (II. ÚS 81/2017).
Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým postupom okresného
súdu aj krajského súdu a namietaným porušením čl. 5 ods. 3 dohovoru, nebolo možné
dospieť k záveru o porušení práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru, a preto ústavný
súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu).
V.
Primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania
40. Vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) v prípade úspechu ústavnej sťažnosti
priznať sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal [§ 133 ods. 3
písm. e) zákona o ústavnom súde], pričom však sťažovateľ o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia nepožiadal, ústavný súd o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia sťažovateľovi nerozhodoval.
41. Obdobne vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) v odôvodnených prípadoch
uložiť podľa výsledku konania niektorému účastníkovi konania pred ústavným súdom,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi jeho trovy (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľ si úhradu žiadnych trov konania
nenárokoval, ústavný súd o priznaní úhrady trov konania sťažovateľovi ani nerozhodoval.
42. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu