Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 86/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Šimunym,

Nám. M. R. Štefánika 33, Topoľčany, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a 5 a práva podľa a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda

pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 10. augusta 2018 v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa a 5

Slovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5

(ďalej len „“) a práva podľa a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby z 10. augusta 2018 v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. .

2. Ústavný súd uznesením č. k. -21 z 23. mája 2019 prijal podľa § 56

ods. 5 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavnú sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

3.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je väzobne

trestne stíhaný pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov a väzba začala plynúť

21. februára 2017.

3.2 Žiadosťou z 10. augusta 2018 sťažovateľ požiadal okresný súd o prepustenie

z väzby na slobodu a jej nahradenie písomným sľubom, resp. dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Predmetnú žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018

okresný súd uznesením sp. zn. z 22. augusta 2018 podľa § 79 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) zamietol, podľa písomný sľub

sťažovateľa neprijal a podľa žiadosť sťažovateľa

o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamietol.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 27. septembra 2018 tak, že podľa § 194

ods. 1 písm. b) napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom

rozsahu a uložil okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

O žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 rozhodol

okresný súd opätovne uznesením sp. zn. zo 17. októbra 2018 tak, že ju

podľa zamietol, podľa Trestného

poriadku písomný sľub sťažovateľa neprijal a podľa

žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

zamietol. Predmetným uznesením okresný súd zároveň zamietol návrh prokurátora Okresnej

prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len „okresná prokuratúra“) na zmenu dôvodov väzby

u sťažovateľa.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali sťažovateľ, ako aj prokurátor okresnej

prokuratúry sťažnosti, o ktorých rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 3. januára 2019 tak, že ich podľa zamietol.

3.3 Sťažovateľ po priblížení skutkového stavu namieta, že v zmysle § 79 ods. 3

sa musí o žiadosti o prepustení z väzby na slobodu bez meškania

rozhodnúť. Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie o väzbe nie je možné charakterizovať

ako rozhodnutie bez meškania v zmysle , keď predmetnú

žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podal 10. augusta 2018 a o tejto jeho žiadosti bolo

právoplatne rozhodnuté až 3. januára 2019, t. j. takmer po piatich mesiacoch odo dňa jej

podania. Sťažovateľ pritom v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu,

v zmysle ktorej ak súdy nerozhodujú o žiadosti o prepustenie z väzby urýchlene, môže tým

dôjsť k porušeniu základného práva podľa a 5 , ako aj práva podľa

ods. 4 dohovoru.

4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru

sťažovateľa k namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom okresného

súdu, resp. krajského súdu došlo tým, že všeobecné súdy o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 nerozhodli urýchlene, resp. bez meškania, keďže

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 bolo právoplatne

rozhodnuté až 3. januára 2019, t. j. až takmer po piatich mesiacoch od podania predmetnej

žiadosti.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„ - základné právo sťažovateľa podľa a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby zo dňa 22.08.2018 vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

- základné právo sťažovateľa podľa a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom krajského súdu Trnava zo dňa 27.09.2018,

pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa

22.08.2018 vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

- základné právo sťažovateľa podľa a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby zo dňa 17.10.2018 vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

- základné právo sťažovateľa podľa a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom krajského súdu Trnava zo dňa 03.01.2019, pri

rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa

17.10.2018 vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

- Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 03.01.2019 sa

zrušuje a krajskému súdu Trnava sa prikazuje, aby prepustil neodkladne

z väzby na slobodu.“

6. V rámci ústavnej sťažnosti sťažovateľ zároveň uviedol, že v zmysle § 58 ods. 3

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

II.

Vyjadrenia odporcov

7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd

a krajský súd, aby sa vyjadrili k ústavnej sťažnosti a možnému upusteniu od ústneho

pojednávania vo veci.

8.1 V podaní doručenom ústavnému súdu 27. júna 2019 predsedníčka okresného

súdu k priebehu napadnutého konania na okresnom súde v podstatnom uviedla túto

chronológiu jednotlivých úkonov:

- 10. augusta 2018 sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu,

- 15. augusta 2018 bol stanovený termín výsluchu sťažovateľa na 22. august 2018,

- 22. augusta 2018 okresný súd uznesením sp. zn. zamietol žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018, písomný sľub sťažovateľa

neprijal a žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka zamietol. Obhajca sťažovateľa aj sťažovateľ hneď podali sťažnosť proti všetkým

výrokom uznesenia okresného súdu, prokurátor okresnej prokuratúry sa práva podať

sťažnosť vzdal,

- 24. augusta 2018 bolo uznesenie okresného súdu vyhotovené a expedované,

- 3. septembra 2018 obhajca sťažovateľa doručil okresnému súdu odôvodnenie

sťažnosti,

- 3. septembra 2018 bola daná úprava sudkyne na doručenie odôvodnenia okresnej

prokuratúre spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 3 dní a táto úprava bola asistentkou

realizovaná v ten istý deň. Lehota na podanie vyjadrenia plynula do 7. septembra 2018

a zo strany okresnej prokuratúry vyjadrenie v stanovenej lehote podané nebolo,

- 10. septembra 2018 bola daná zo strany zákonnej sudkyne úprava na predloženie

spisu odvolaciemu súdu a táto úprava bola asistentkou realizovaná nasledujúci deň,

- 12. septembra 2018 bol celý spisový materiál predložený krajskému súdu,

- 26. septembra 2018 krajský súd stanovil termín neverejného zasadnutia

na 27. september 2018,

- 27. septembra 2018 krajský súd uznesením sp. zn. napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a uložil okresnému súdu, aby vo veci

znova konal a rozhodol,

- 10. októbra 2018 bol celý spisový materiál vrátený okresnému súdu a v ten istý deň

zákonná sudkyňa stanovila termín výsluchu na 17. október 2018,

- 17. októbra 2018 okresný súd uznesením sp. zn. zamietol návrh

prokurátora okresnej prokuratúry na zmenu dôvodov väzby u sťažovateľa, zamietol žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018, písomný sľub sťažovateľa

neprijal a žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka zamietol. Obhajca sťažovateľa aj sťažovateľ hneď podali sťažnosť proti výrokom

II až IV uznesenia okresného súdu, prokurátor okresnej prokuratúry podal sťažnosť proti

výroku I uznesenia okresného súdu,

- 31. októbra 2018 bolo uznesenie okresného súdu expedované, okresná prokuratúra

ho prevzala 2. novembra 2018 a obhajca sťažovateľa 5. novembra 2018,

- 7. novembra 2018 sa obhajca sťažovateľa na hlavnom pojednávaní v trestnej veci

sťažovateľa vyjadril, že dôvody sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu doručí okresnému

súdu do 9. novembra 2018,

- 13. novembra 2018 bol celý spis predložený krajskému súdu, ktorý ho prevzal

14. novembra 2018,

- 15. novembra 2018 dal krajský súd úpravu na termín neverejného zasadnutia

na 22. november 2018,

- 15. novembra 2018 obhajca sťažovateľa doručil okresnému súdu odôvodnenie

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 17. októbra 2018 a okresný súd toto

odôvodnenie sťažnosti doručil krajskému súdu 20. novembra 2018,

- 22. novembra 2018 krajský súd zrušil neverejné zasadnutie nariadené

na 22. november 2018 s tým, že spis je potrebné vrátiť okresnému súdu ako predčasne

predložený, keďže je potrebné zabezpečiť odôvodnenie sťažnosti, ktorú podala okresná

prokuratúra,

- 23. novembra 2018 bol celý spisový materiál vrátený okresnému súdu,

- 23. novembra 2018 okresná prokuratúra doručila okresnému súdu odôvodnenie

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 17. októbra 2018,

- 26. novembra 2018 boli úpravou zákonnej sudkyne dôvody sťažnosti okresnej

prokuratúry s výzvou na vyjadrenie zaslané obhajcovi sťažovateľa a dôvody sťažnosti

sťažovateľa boli s výzvou na vyjadrenie zaslané okresnej prokuratúre,

- 1. decembra 2018 bola daná úprava zákonnej sudkyne na predloženie spisu

krajskému súdu,

- 6. decembra 2018 bol celý spis doručený krajskému súdu, ktorý stanovil termín

neverejného zasadnutia na 3. január 2019,

- 3. januára 2019 krajský súd uznesením sp. zn. sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 17. októbra 2018 zamietol.

8.2 Vychádzajúc z uvedenej chronológie úkonov, predsedníčka okresného súdu

zastáva názor, že procesné úkony okresného súdu boli vykonané vždy bez zbytočného

odkladu. Od podania žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby, t. j. od 10. augusta 2019,

do prvého predloženia spisu odvolaciemu súdu, t. j. do 12. septembra 2018, je to 32 dní

a potom od vrátenia spisu z krajského súdu, t. j. od 10. októbra 2018, do opätovného

predloženia spisu krajskému súdu, t. j. do 14. novembra 2018, je to 35 dní

a od 23. novembra 2018 do 6. decembra 2018 je to obdobie 13 dní. Uznesenie krajského

súdu z 3. januára 2019 už doručoval sťažovateľovi a obhajcovi sťažovateľa odvolací súd.

Z už uvedeného považuje predsedníčka okresného súdu za preukázané, že nie je možné

ustáliť, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a 5

a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom okresného súdu, a preto ústavnú sťažnosť

nepovažuje za dôvodnú.

8.3 Predsedníčka okresného súdu vo svojom podaní zároveň uviedla, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

9.1 V podaní doručenom ústavnému súdu 26. júla 2019 predseda krajského súdu

vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn. uviedol:

- 12. septembra 2018 napadla krajskému súdu (senátu 5 Tos) sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 22. augusta 2018 a krajský súd vo veci

určil termín neverejného zasadnutia na 27. september 2018,

- 27. septembra 2018 krajský súd uznesením sp. zn. podľa § 194

ods. 1 písm. b) napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a uložil

okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol,

- 8. októbra 2018 bolo predmetné uznesenie vypracované,

- 11. októbra 2018 bolo predmetné uznesenie doručené sťažovateľovi, obhajcovi,

ako aj Krajskej prokuratúre v Trnave.

9.2 Vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn.

predseda krajského súdu uviedol:

- 6. decembra 2018 napadla krajskému súdu (senátu 5 Tos) sťažnosť sťažovateľa,

ako aj sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. zo 17. októbra 2018 a krajský súd určil termín neverejného zasadnutia

na 3. január 2019,

- 3. januára 2019 krajský súd uznesením sp. zn. podľa § 193 ods. 1

písm. c) zamietol sťažnosť sťažovateľa, ako aj sťažnosť prokurátora

okresnej prokuratúry,

- 17. januára 2019 bolo predmetné uznesenie vypracované,

- 24. januára bolo predmetné uznesenie doručené sťažovateľovi a obhajcovi.

9.3 V nadväznosti na chronológiu úkonov predseda krajského súdu uviedol,

že podľa vyjadrenia predsedu príslušného senátu sú lehoty v súlade so zákonom a považuje

ich za primerané k obťažnosti veci a pracovnému zaťaženiu senátu. Predseda krajského

súdu zároveň k situácii v senáte 5 Tos považoval za potrebné uviesť, že od augusta 2018

je riadiaci predseda senátu JUDr. Vladimír Tencer dlhodobo práceneschopný a v decembri

2018 a januári 2019 si sudcovia trestného úseku čerpali dovolenku, a nemožno tiež

opomenúť, že od 24. do 26. decembra sú dni pracovného pokoja a 1. január je štátnym

sviatkom. Rozhodnutie vo veci ponechal na úvahe ústavného súdu.

9.4 Predseda krajského súdu vo svojom podaní zároveň uviedol, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

10. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu

a oznámil mu, že má možnosť v lehote 14 dní od doručenia výzvy ústavného súdu zaujať

stanovisko k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu a v prípade, ak ústavnému súdu

nebude v stanovenej lehote vyjadrenie sťažovateľa doručené, bude zastávať názor,

že v danej veci sťažovateľ nepotrebuje k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu

zaujímať žiadne stanovisko. Ústavnému súdu v stanovenej lehote a ani následne nebolo

doručené žiadne stanovisko sťažovateľa k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania,

ktorý prijal na ďalšie konanie, doručí ostatným účastníkom konania a zúčastnenej osobe

s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.

17. Podľa sa ústne pojednávanie

uskutočňuje v konaní o ústavnej sťažnosti. Podľa

od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť,

ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

18.1 Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

18.2 Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

19.1 Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený

slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď

predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej

právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.

Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

19.2 Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene

rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie

slobody nezákonné.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

20. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného

práva podľa a 5 a práva podľa a 4 dohovoru postupom

okresného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 10. augusta 2018

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. . Podľa názoru sťažovateľa

k namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom okresného súdu,

resp. krajského súdu malo dôjsť tým, že všeobecné súdy o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 nerozhodli urýchlene, resp. bez meškania, keďže

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 bolo právoplatne

rozhodnuté až 3. januára 2019, t. j. až takmer po piatich mesiacoch od podania predmetnej

žiadosti.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a 5

a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu

a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

21. Z a dohovoru, ktorými sa zaručuje osobná

sloboda, možno vyvodiť aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne

alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná

(, , ).

22. Ústavný súd už vo svojej judikatúre k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe

obvineného/obžalovaného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla

lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (,

). V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že požiadavke, aby súd

bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle a

dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto

spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu

dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (, ,

, ).

23. Článok 5 ods. 4 dohovoru predstavuje habeas corpus ustanovenie dohovoru.

Toto ustanovenie poskytuje zadržanej osobe právo aktívne sa domáhať súdneho

preskúmania pozbavenia slobody [pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

aj „ESĽP“) z 28. 10. 2003 vo veci Rakevich proti Rusku, sťažnosť č. 58973/00, bod 43].

24. Podľa judikatúry ESĽP má mať väzba striktne obmedzené trvanie, a preto má byť

zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý

anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „bref délai“ (v slovenskom preklade

„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.

Otázka rýchlosti rozhodovania sa musí posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu (pozri rozsudok z 28. 11. 2000 vo veci Rehbock proti Slovinsku, sťažnosť

č. 29462/95, bod 84).

25. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto

osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(už citovaný Rehbock proti Slovinsku, bod 84; tiež ). Vzhľadom na to,

že „v stávke“ je osobná sloboda jednotlivca, zmluvný štát musí zabezpečiť, aby sa v konaní

postupovalo tak rýchlo, ako je to možné (pozri rozsudok Veľkej komory vo veci Khlaifia

a ďalší proti Taliansku z 15. 12. 2016, sťažnosť č. 16483/12, bod 131).

26. Európsky súd pre ľudské práva už v súvislosti s rýchlosťou rozhodovania o väzbe

judikoval, že nadmerná pracovná zaťaženosť sudcov a ani dovolenkové obdobie nemôžu

ospravedlniť obdobia nečinnosti súdu (pozri rozsudok vo veci E. proti Nórsku z 29. 8. 1990,

bod 66, rozsudok vo veci Bezicheri proti Taliansku z 25. 10. 1989, sťažnosť č. 11400/85,

bod 25; tiež ).

27. Akékoľvek výnimky z požiadavky „rýchleho“ preskúmania vyplývajúce z čl. 5

ods. 4 dohovoru si vyžadujú striktný výklad (pozri rozsudok vo veci Lavrentiadis proti

Grécku z 22. 9. 2015, sťažnosť č. 29896/13, bod 45).

28. Zo spisu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a z prehľadu

procesných úkonov, ktoré vo svojich vyjadreniach uviedli predsedníčka okresného súdu

(bod 8.1) a predseda krajského súdu (body 9.1 a 9.2), vyplýva, že konanie o sťažovateľovej

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 trvalo na okresnom súde

od 10. augusta 2018 do 12. septembra 2018, od 10. októbra 2018 do 13. novembra 2018

a od 23. novembra do 5. decembra 2018, teda celkovo 79 (!) dní.

Konanie o sťažnostiach proti rozhodnutiam okresného súdu, ktorými okresný súd

opakovane rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

z 10. augusta 2018, trvalo na krajskom súde od 13. septembra 2018 do 9. októbra 2018,

od 14. novembra 2018 do 22. novembra 2018 a od 6. decembra 2018 do 3. januára 2019,

keď bolo definitívne právoplatne rozhodnuté o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 (z obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva,

že namietané porušenie svojich práv ohraničuje okamihom právoplatnosti rozhodnutia

krajského súdu z 3. januára 2019, nie až okamihom, keď mu bolo toto rozhodnutie

krajského súdu doručené), teda celkovo 65 (!) dní.

29. Ústavný súd konštatuje, že doba rozhodovania o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2018 predstavovala na okresnom súde

i na krajskom súde samostatne podstatne viac ako mesiac a celkovo takmer päť (!)

mesiacov, čo už na prvý pohľad signalizuje neprimeranú dĺžku konania o väzbe.

30. Predsedníčka okresného súdu zastáva názor, že procesné úkony okresného súdu

boli vykonané vždy bez zbytočného odkladu. Zároveň neuviedla, že by sa na predĺžení

napadnutého konania podieľal sťažovateľ.

31. Predseda krajského súdu poukázal v súvislosti s dĺžkou napadnutého konania

na krajskom súde na dlhodobú práceneschopnosť predsedu senátu, čerpanie dovoleniek

a na viaceré dni pracovného pokoja, resp. na štátny sviatok. Zároveň nepoukázal na žiadnu

skutočnosť, ktorú by pri vyhodnocovaní postupu krajského súdu bolo možné pripísať

na ťarchu sťažovateľa.

32. V nadväznosti na túto argumentáciu dáva ústavný súd do pozornosti záväzky

vyplývajúce pre Slovenskú republiku z dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva

konštantne judikuje, že zmluvné štáty si majú právny poriadok organizovať tak,

aby konajúce súdy mohli naplniť rôzne požiadavky, ktoré z dohovoru vyplývajú.

Je zodpovednosťou štátu a úlohou príslušných súdov zabezpečiť organizáciu práce tak,

aby sa väzobné konanie viedlo čo najrýchlejšie (pozri rozsudok Veľkej komory vo veci

Khlaifia a ďalší proti Taliansku z 15. 12. 2016, sťažnosť č. 16483/12, bod 131), a preto

je ich úlohou prijať potrebné administratívne opatrenia na zabezpečenie rýchleho vybavenia

naliehavých vecí, obzvlášť v prípadoch týkajúcich sa osobnej slobody jednotlivca,

a to aj počas dovolenkového obdobia či napriek nadmernej pracovnej zaťaženosti sudcov

(pozri už citované rozsudky E. proti Nórsku a Bezicheri proti Taliansku,

tiež , kde ústavný súd neakceptoval „mimoriadnu rodinnú udalosť“ ako

relevantnú okolnosť, ktorá by mohla ospravedlniť celkové predĺženie väzobného konania).

33. Ústavný súd vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní osobitne

poukazuje na nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu, keďže krajský súd

uznesením sp. zn. z 27. septembra 2018 o sťažnosti podanej proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 22. augusta rozhodol tak, že toto uznesenie okresného

súdu zrušil v celom rozsahu a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Krajský súd

taktiež 23. novembra 2018 vrátil celý spisový materiál okresnému súdu ako predčasne

predložený, keďže bolo potrebné zabezpečiť odôvodnenie sťažnosti, ktorú podala okresná

prokuratúra proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 17. októbra 2018.

34. Vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu ústavný súd konštatuje,

že úlohou krajského súdu bolo zabezpečiť organizáciu práce tak, aby dlhodobá

práceneschopnosť predsedu senátu zbytočne nepredlžovala napadnuté konanie. Ústavný súd

akceptuje, že objektívnu okolnosť na strane sudcu (práceneschopnosť) nemožno vopred

vylúčiť, avšak ak nastane, jej dôsledky nemôže znášať obvinený či obžalovaný (sťažovateľ).

Riešenie takejto situácie spočíva v organizácii práce súdu a konkrétneho sudcu.

35. Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že okresný súd ani krajský súd

neidentifikovali predĺženie konania, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

36. Uvedomujúc si záväzky Slovenskej republiky plynúce z dohovoru, ústavný súd

konštatuje, že okresný súd a ani krajský súd svojím postupom v napadnutých konaniach

nevyhoveli prísnym požiadavkám na urýchlenosť väzobného konania vyplývajúcim z čl. 5

ods. 4 dohovoru, ako aj z .

37. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní a krajský súd

v napadnutých konaniach porušili sťažovateľovo základné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a jeho právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

38. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti zároveň žiadal, aby ústavný súd zrušil

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 3. januára 2019 a krajskému súdu

prikázal, aby ho prepustil z väzby na slobodu.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto žiadosti konštatuje, že za dôvod na prepustenie

obvineného z väzby možno považovať takú situáciu, keď sa v trestnej veci riešenej väzobne

nekoná zo strany orgánov činných v trestnom konaní s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením. To znamená, že dôvodom na prepustenie z väzby sú prieťahy v konaní

vo veci samej, teda napríklad pomalý postup policajného vyšetrovania. Naproti tomu

pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní spravidla nie je dôvodom

na zrušenie väzobného rozhodnutia všeobecného súdu a prepustenie obvineného z väzby.

Výnimkou z tohto pravidla sú napríklad tie prípady, keď priamo zo zákona vyplýva lehota,

v ktorej má byť o väzbe rozhodnuté (m. m. , ).

Inak povedané, dĺžka konania o väzbe spravidla nie je dôvodom na zrušenie

väzobného rozhodnutia všeobecného súdu a prepustenie obvineného z väzby.

Vzhľadom na uvedené nebolo možné vyhovieť žiadosti sťažovateľa, aby ústavný súd

zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. z 3. januára 2019 a krajskému súdu

prikázal, aby ho prepustil z väzby na slobodu (bod 2 výroku tohto nálezu).

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým

postupom okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby

39. Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou

námietkou porušenia čl. 5 ods. 3 dohovoru v kontexte argumentácie obsiahnutej v ústavnej

sťažnosti a upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej je čl. 5 ods. 3

dohovoru aplikovateľný na situáciu prvotnej súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia

osobnej slobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (t. j. na prvotné rozhodovanie

o vzatí do väzby). Na prípad sťažovateľa, u ktorého išlo o nasledujúcu previerku zákonnosti

väzby – žiadosť sťažovateľa o prepustenie na slobodu a rozhodovanie o jeho ponechaní

vo väzbe, teda aplikovateľné nie je ().

Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým postupom okresného

súdu aj krajského súdu a namietaným porušením čl. 5 ods. 3 dohovoru, nebolo možné

dospieť k záveru o porušení práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru, a preto ústavný

súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania

40. Vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) v prípade úspechu ústavnej sťažnosti

priznať sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal [§ 133 ods. 3

písm. e) ], pričom však sťažovateľ o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia nepožiadal, ústavný súd o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia sťažovateľovi nerozhodoval.

41. Obdobne vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) v odôvodnených prípadoch

uložiť podľa výsledku konania niektorému účastníkovi konania pred ústavným súdom,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi jeho trovy (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľ si úhradu žiadnych trov konania

nenárokoval, ústavný súd o priznaní úhrady trov konania sťažovateľovi ani nerozhodoval.

42. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu