Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 489/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Kvetánom, Štefánikova 17, Humenné, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. z 26. februára 2019,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)

bola 15. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 26. februára 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“), ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019

pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5

rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa pred všeobecnými

súdmi domáhal náhrady ušlého zisku s príslušenstvom proti Železniciam Slovenskej

republiky.

4. Okresný súd vo veci sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. -659

z 15. marca 2018 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému

rozsudku odvolanie.

5. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) o sťažovateľom podanom

odvolaní rozhodol rozsudkom sp. zn. z 29. novembra 2018 tak, že rozsudok

okresného súdu potvrdil.

6. Proti označenému rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie

a tiež požiadal o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie.

7. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že sťažovateľovi nepriznáva

oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok v dovolacom konaní.

8. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že napadnuté uznesenie je nezákonné.

Tvrdí, že ho mal vydať vyšší súdny úradník s tým, že takto by proti nemu bolo možné podať

opravný prostriedok. Avšak napadnuté uznesenie vydala priamo sudkyňa okresného súdu

s tým, že proti nemu opravný prostriedok nemožno podať.

9. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že okresný súd ho nevyzval na zaplatenie konkrétnej sumy

poplatku za dovolanie a ani mu neoznámil lehotu na jeho zaplatenie.

10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol: „1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom v konaní

a uznesením Okresného súdu Košice I. zo dňa 26. februára 2019 sp.zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice I.

zo dňa 26. februára 2019 č.k. -915815 (správne má byť č. k. 15C/226/2015-

815, pozn. ÚS) a vec vracia Okresnému súdu Košice I. na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Okresný súd Košice 1. je povinný uhradiť trovy

konania…“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

14. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

17. Ústavný súd tiež judikoval, že k iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, , ).

18. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

21. Ústavný súd stabilne judikuje (z najnovšej judikatúry porovnaj ,

), že rozhodovanie o súdnych poplatkoch – napr. o oslobodení od súdnych

poplatkov, o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a podobne ‒spravidla

nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok sekundárne

dotýka účastníka konania, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom

na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných

práv a slobôd sťažovateľa. Rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonom ustanovené

podmienky, napríklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov, patrí zásadne

do rozhodovacej sféry všeobecných súdov (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. ).

22. Ústavný súd taktiež judikoval, že samotné nepriznanie oslobodenia od súdneho

poplatku samo osebe ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu (porovnaj , ).

23. Rozhodovanie o súdnych poplatkoch – o naplnení zákonom ustanovených

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov, o následkoch nepriznania oslobodenia

od povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku ‒spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Je preto vecou

judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii

zákonných ustanovení týkajúcich sa súdnych poplatkov vychádzať (porovnaj

, , ).

24. Ústavný súd však tiež judikoval (, ),

že je oprávnený v ojedinelých prípadoch zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o poplatkovej povinnosti, a to iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu

o neoslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok došlo vzhľadom na (i) výšku súdneho

poplatku, posudzovanú (ia) v rámci konkrétnych okolností prípadu a (ib) v rámci

ekonomických (finančných) možností sťažovateľa zaplatiť tento súdny poplatok,

a na (ii) fázu konania pred všeobecným súdom, k obmedzeniu samotnej podstaty práva

sťažovateľa na súdnu ochranu (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Jedamski a Jedamska proti Poľsku z 26. 7. 2005, sťažnosť č. 73547/01, body 60

a 66). Príčinou uvedeného stavu býva najčastejšie úplná rezignácia všeobecného súdu

na vyvažovanie verejného a súkromného záujmu, prípadne nedôsledné vyvažovanie

(opomenutie podstatnej „premennej“ pri vyvažovaní).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od platenia súdneho

poplatku v dovolacom konaní.

26. Ústavný súd bez bližšieho skúmania sťažovateľom uplatnených námietok

poukazuje na to, že z predložených dokumentov vyplýva, že proti napadnutému uzneseniu

podal sťažovateľ okrem ústavnej sťažnosti aj odvolanie.

27. Krajský súd uznesením sp. zn. z 9. apríla 2019 odvolanie

sťažovateľa odmietol, pretože toto odvolanie smerovalo proti (napadnutému) uzneseniu,

proti ktorému zákon podanie odvolania nepripúšťa. Krajský súd však v odôvodnení

svojho uznesenia upriamil pozornosť okresného súdu na jeho pochybenia pri rozhodovaní

o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za dovolanie

a na to, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval sťažovateľom predložené listinné dôkazy

za neaktuálne či nedostačujúce, bolo potrebné sa s tým náležitým spôsobom vysporiadať

v odôvodnení napadnutého uznesenia. V opačnom prípade mal okresný súd pri rešpektovaní

princípov spravodlivého súdneho konania vyzvať stranu sporu (sťažovateľa)

na zdokladovanie aktuálneho stavu jej osobných a majetkových pomeroch.

28. Krajský súd zároveň uviedol, že v prípade, ak sťažovateľ opätovne požiada

o oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní či už v lehote, ktorá bude určená

na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, alebo pred doručením tejto výzvy, úlohou

súdu prvej inštancie bude opätovne o tejto žiadosti žalobcu rozhodnúť s ohľadom na novo

predložené doklady, ktorými preukazuje dôvodnosť oslobodenia od úhrady súdnych

poplatkov, ktoré súčasne predstavujú zmenu skutkového stavu veci a odstránenie prekážky

„rei iudicatae“ spočívajúcej v totožnosti veci.

29. Z vlastných zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľ podal

20. mája 2019 okresnému súdu (novú) žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku

v dovolacom konaní a že okresný súd uznesením č. k. -905 z 24. júla 2019

rozhodol tak, že sťažovateľovi priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok

v dovolacom konaní.

30. Z uvedeného vyplýva, že ochranu sťažovateľom označeným právam podľa

a dohovoru, a to predovšetkým právu na prístup k (dovolaciemu) súdu, poskytol

okresný súd svojím uznesením č. k. -905 z 24. júla 2019.

31. Sťažovateľ teda v konaní pred okresným súdom napokon dosiahol to, čoho

sa pred ním domáhal, a pre čo v dôsledku prvotného nevyhovenia podal túto ústavnú

sťažnosť. Preto možno z pohľadu ochrany základných práv sťažovateľa v konaní

pred všeobecnými súdmi konštatovať, že predmet konania pred ústavným súdom

sa v dôsledku sťažovateľom podaného odvolania a následného prijatia uznesenia okresného

súdu č. k. -905 z 24. júla 2019 v istom zmysle „vyprázdnil“ (porovnaj

, ).

32. Vzhľadom na uvedené ústavný súd, zohľadňujúc predmet konania (rozhodovanie

o žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za dovolanie) a predovšetkým

skutočnosť, že namietané pochybenia okresného súdu v napadnutom uznesení

boli dodatočne napravené, teda aj ústavnoprávnu intenzitu prvotného pochybenia okresného

súdu, odmietol túto ústavnú sťažnosť podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok

odmietnutá, ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími v nej uvedenými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu