Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)II. ÚS 400/2019
PDF · 220.86 KB
No categories available
II. ÚS 400/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej
koná advokát a konateľ JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného
trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby z 1. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 29/2019, ako aj postupom
Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica pri rozhodovaní o jeho
žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017
a jeho oznámením sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 7. augusta 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská
Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby z 1. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Tost 29/2019, ako aj postupom špecializovaného súdu pri rozhodovaní o jeho
žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017
a jeho oznámením sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 7. augusta 2019.
2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu pri príprave
jej predbežného prerokovania vyplýva, že sťažovateľ je stíhaný pre podozrenie zo spáchania
zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c)
a ods. 4 Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej
činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) a c)
2.2 Žiadosťou z 1. júla 2019 sťažovateľ žiadal o prepustenie z väzby na slobodu
a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky túto
žiadosť predložil špecializovanému súdu na rozhodnutie 4. júla 2019.
Predmetnú žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019
špecializovaný súd uznesením sp. zn. 4 Tp 26/2017 z 9. júla 2019 podľa § 79 ods. 3 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) zamietol.
Proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola
spolu s príslušným spisom predložená 23. júla 2019 najvyššiemu súdu, ktorý o tejto
sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. 2 Tost 29/2019 zo 6. augusta 2019 tak, že podľa § 194
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie špecializovaného súdu
vo výrokoch týkajúcich sa sťažovateľa zrušil a uložil špecializovanému súdu, aby vo veci
znova konal a rozhodol.
Príslušný spis bol vrátený 12. augusta 2019 špecializovanému súdu, ktorý o žiadosti
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 opätovne rozhodol uznesením
sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 14. augusta 2019 tak, že ju podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku
zamietol.
Proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola
spolu s príslušným spisom predložená 21. augusta 2019 najvyššiemu súdu, ktorý o tejto
sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. 2 Tost 31/2019 z 27. augusta 2019 tak, že sťažovateľa
prepustil z väzby na slobodu.
2.3 Okrem žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 sťažovateľ
následne žiadal o prepustenie z väzby na slobodu aj žiadosťou z 31. júla 2019, na ktorú
špecializovaný súd reagoval oznámením sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 7. augusta 2019
oznamujúcim sťažovateľovi záver, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
z 31. júla 2019 s poukazom na § 79 ods. 3 Trestného poriadku rozhodovať nebude, pretože
najvyšším súdom nebolo dosiaľ rozhodnuté o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 a v žiadosti o prepustenie z väzby
na slobodu z 31. júla 2019 sťažovateľ neuvádza iné dôvody, než sú tie, ktoré ním boli
opakovane uvádzané.
3. Sťažovateľ po priblížení skutkového stavu namieta, že v zmysle Trestného
poriadku, ako aj v zmysle judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sa
o žiadosti o prepustení z väzby na slobodu musí bez meškania rozhodnúť. Podľa názoru
sťažovateľa rozhodnutie o väzbe nie je možné charakterizovať ako rozhodnutie
bez meškania, keď sťažovateľ predmetnú žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podal
1. júla 2019 a o tejto jeho žiadosti nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti (14. augusta
2019), t. j. po štyridsiatich štyroch dňoch, stále právoplatne rozhodnuté a nerozhodnutie
o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 1. júla 2019 bráni rozhodovaniu o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby z 31. júla 2019.
4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru
sťažovateľa k namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom
špecializovaného súdu, resp. najvyššieho súdu došlo tým, že všeobecné súdy o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 nerozhodli urýchlene, ako aj tým, že o jeho
žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 nebolo rozhodnuté vôbec.
5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
«1. „... Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu
zaručené v čl. 17 ods. 2, ako aj jeho právo zaručené podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody
zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 4Tp/26/2017, a postupom Najvyššieho sudu Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Tost 29/2019 v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie z väzby
zo dňa 1. júla 2019, porušené boli...
2. „... Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu
zaručené v čl. 17 ods. 2, ako aj jeho právo zaručené podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody
zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 4Tp/26/2017, a jeho Oznámením č. k. 4Tp/26/2017 zo dňa 7. augusta 2019,
v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie z väzby zo dňa 31. júla 2019, porušené boli...
3... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré sú mu
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica a Najvyšší súd Slovenskej
republiky, povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu...
4... Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica a Najvyšší súd
Slovenskej republiky sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi
trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 (slovom
štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej
kancelárie Bauer s. r. o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“»
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá
tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody.
Sťažovateľom označené referenčné právne normy
14. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
15. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
16. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo
iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
17. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať
ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.
18. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv
podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom
špecializovaného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 1. júla 2019
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a súvisiacim postupom najvyššieho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 29/2019, ako aj postupom špecializovaného súdu
pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a jeho oznámením sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 7. augusta 2019.
Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým, že všeobecné
súdy o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 nerozhodli urýchlene,
resp. bez meškania, ako aj tým, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019
nebolo rozhodnuté vôbec.
19. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
20. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť
sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),
všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné
náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)
a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
21. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované
argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné
odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom
špecializovaného súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby
z 1. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a postupom najvyššieho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 29/2019
22. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je
zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. 59/2019,
23. Z čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorými sa zaručuje osobná
sloboda, možno vyvodiť aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne
alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná
(III. ÚS 7/00, II. ÚS 642/2017, I. ÚS 299/2019).
24. Ústavný súd už vo svojej judikatúre k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe
obvineného/obžalovaného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek
neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla
lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (III. ÚS 7/00,
I. ÚS 18/03). V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že požiadavke, aby príslušný súd
bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4
dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto
spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu
jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr. III. ÚS 126/05, III. ÚS 216/07,
III. ÚS 147/2011, I. ÚS 276/2019, I. ÚS 299/2019, II. ÚS 86/2019).
25. Ústavný súd teda posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu
k napadnutému postupu špecializovaného súdu a najvyššieho súdu v súvislosti
s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 1. júla 2019.
26. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu
pri príprave jej predbežného prerokovania (bod 2.2) vyplýva, že konanie o sťažovateľovej
žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 trvalo na špecializovanom súde
od 4. júla 2019 do 22. júla 2019 a od 12. augusta 2019 do 20. augusta 2019, teda celkovo
28 dní.
Konanie o sťažnostiach proti rozhodnutiam špecializovaného súdu, ktorými
opakovane rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla
2019, trvalo na najvyššom súde od 23. júla 2019 do 11. augusta 2019 a od 21. augusta 2019
do 27. augusta 2019, keď bolo definitívne právoplatne rozhodnuté o sťažovateľovej žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019, teda celkovo 27 dní.
27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že doba rozhodovania
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 nepresiahla
na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca. Doba rozhodovania o väzbe obvineného
na jednom stupni v trvaní 28 dní (špecializovaný súd), resp. 27 dní (najvyšší súd), ako to je
v prípade sťažovateľa, je pritom, vychádzajúc z už poukazovanej stabilnej judikatúry
ústavného súdu, v súlade s požiadavkou na neodkladné rozhodnutie o väzbe. Ústavný súd
zároveň konštatuje, že v okolnostiach posudzovaného prípadu nevzhliadol žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by boli (v kontexte práva na prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe)
spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť postupu príslušných orgánov verejnej moci
vo veci sťažovateľa.
28. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postup
špecializovaného súdu, ako ani postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažovateľovej
žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 nevykazujú také ústavne relevantné
nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne
viesť k vysloveniu porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,
resp. jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom
prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom
špecializovaného súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby
z 31. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a jeho oznámením
sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 7. augusta 2019
29. Sťažovateľ taktiež namietal porušenie svojich práv postupom špecializovaného
súdu pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a jeho oznámením sp. zn. 4 Tp 26/2017
zo 7. augusta 2019, ku ktorému podľa názoru sťažovateľa malo dôjsť tým, že
špecializovaný súd vôbec nerozhodoval o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
z 31. júla 2019.
30. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019 reagoval špecializovaný súd napadnutým
oznámením sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 7. augusta 2019, v ktorom poukázal na § 79 ods. 3
Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju
bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí
bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné
dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
31. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu špecializovaný súd v napadnutom
oznámení konštatoval, že keďže o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa o prepustenie
z väzby na slobodu špecializovaný súd rozhodoval uznesením sp. zn. 4 Tp 26/2017
z 9. júla 2019, o sťažovateľovej sťažnosti proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu
najvyšší súd dosiaľ nerozhodol a v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019
sťažovateľ neuvádza iné dôvody, než sú tie, čo ním boli opakovane uvádzané, tak
špecializovaný súd o tejto sťažovateľovej žiadosti rozhodovať nebude.
32. Ústavný súd konštatuje, že špecializovaný súd na žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019 adekvátne reagoval
poukazom na konkrétne ustanovenie procesnoprávneho predpisu, ktorým sa konanie riadilo,
t. j. na § 79 ods. 3 Trestného poriadku, a jasne a zreteľne uviedol dôvody, prečo aplikoval
práve túto normu. Podľa názoru ústavného súdu forma odpovede špecializovaného súdu,
ako aj jej obsah plne zodpovedajú zneniu, zmyslu, ale aj účelu použitého ustanovenia
Trestného poriadku. Inak povedané, špecializovaný súd sa žiadosťou sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019 náležite zaoberal a výsledkom tejto jeho
činnosti bol záver, že príslušné zákonné ustanovenie mu nedovoľovalo o predmetnej
žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu rozhodovať.
33. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť
sťažovateľa aj v časti smerujúcej proti postupu špecializovaného súdu pri rozhodovaní
o žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017
a jeho oznámením sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 7. augusta 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu