Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 400/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a 5 a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného

trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby z 1. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica pri rozhodovaní o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho oznámením sp. zn. zo 7. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a 5 (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská

Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby z 1. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj postupom špecializovaného súdu pri rozhodovaní o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho oznámením sp. zn. zo 7. augusta 2019.

2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu pri príprave

jej predbežného prerokovania vyplýva, že sťažovateľ je stíhaný pre podozrenie zo spáchania

zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c)

a ods. 4 a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej

činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) a c)

.

2.2 Žiadosťou z 1. júla 2019 sťažovateľ žiadal o prepustenie z väzby na slobodu

a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky túto

žiadosť predložil špecializovanému súdu na rozhodnutie 4. júla 2019.

Predmetnú žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019

špecializovaný súd uznesením sp. zn. z 9. júla 2019 podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) zamietol.

Proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola

spolu s príslušným spisom predložená 23. júla 2019 najvyššiemu súdu, ktorý o tejto

sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. zo 6. augusta 2019 tak, že podľa § 194

ods. 1 písm. b) napadnuté uznesenie špecializovaného súdu

vo výrokoch týkajúcich sa sťažovateľa zrušil a uložil špecializovanému súdu, aby vo veci

znova konal a rozhodol.

Príslušný spis bol vrátený 12. augusta 2019 špecializovanému súdu, ktorý o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 opätovne rozhodol uznesením

sp. zn. zo 14. augusta 2019 tak, že ju podľa

zamietol.

Proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola

spolu s príslušným spisom predložená 21. augusta 2019 najvyššiemu súdu, ktorý o tejto

sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. z 27. augusta 2019 tak, že sťažovateľa

prepustil z väzby na slobodu.

2.3 Okrem žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 sťažovateľ

následne žiadal o prepustenie z väzby na slobodu aj žiadosťou z 31. júla 2019, na ktorú

špecializovaný súd reagoval oznámením sp. zn. zo 7. augusta 2019

oznamujúcim sťažovateľovi záver, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

z 31. júla 2019 s poukazom na rozhodovať nebude, pretože

najvyšším súdom nebolo dosiaľ rozhodnuté o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 a v žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu z 31. júla 2019 sťažovateľ neuvádza iné dôvody, než sú tie, ktoré ním boli

opakovane uvádzané.

3. Sťažovateľ po priblížení skutkového stavu namieta, že v zmysle Trestného

poriadku, ako aj v zmysle judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sa

o žiadosti o prepustení z väzby na slobodu musí bez meškania rozhodnúť. Podľa názoru

sťažovateľa rozhodnutie o väzbe nie je možné charakterizovať ako rozhodnutie

bez meškania, keď sťažovateľ predmetnú žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podal

1. júla 2019 a o tejto jeho žiadosti nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti (14. augusta

2019), t. j. po štyridsiatich štyroch dňoch, stále právoplatne rozhodnuté a nerozhodnutie

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 1. júla 2019 bráni rozhodovaniu o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby z 31. júla 2019.

4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru

sťažovateľa k namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom

špecializovaného súdu, resp. najvyššieho súdu došlo tým, že všeobecné súdy o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 nerozhodli urýchlene, ako aj tým, že o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 nebolo rozhodnuté vôbec.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

«1. „... Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu

zaručené v , ako aj jeho právo zaručené podľa Slovenskej

republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody

zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. , a postupom Najvyššieho sudu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie z väzby

zo dňa 1. júla 2019, porušené boli...

2. „... Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu

zaručené v , ako aj jeho právo zaručené podľa Slovenskej

republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody

zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. , a jeho Oznámením č. k. zo dňa 7. augusta 2019,

v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie z väzby zo dňa 31. júla 2019, porušené boli...

3... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré sú mu

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica a Najvyšší súd Slovenskej

republiky, povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu...

4... Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica a Najvyšší súd

Slovenskej republiky sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi

trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 (slovom

štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej

kancelárie Bauer s. r. o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“»

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

14. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

15. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

16. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

18. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv

podľa a 5 , resp. práva podľa dohovoru postupom

špecializovaného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 1. júla 2019

v konaní vedenom pod sp. zn. a súvisiacim postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom špecializovaného súdu

pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho oznámením sp. zn. zo 7. augusta 2019.

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým, že všeobecné

súdy o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 nerozhodli urýchlene,

resp. bez meškania, ako aj tým, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019

nebolo rozhodnuté vôbec.

19. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

20. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

21. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa , a to z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom

špecializovaného súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

z 1. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

22. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je

zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

).

23. Z a dohovoru, ktorými sa zaručuje osobná

sloboda, možno vyvodiť aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne

alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná

(, , ).

24. Ústavný súd už vo svojej judikatúre k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe

obvineného/obžalovaného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla

lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (,

). V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že požiadavke, aby príslušný súd

bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle a

dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto

spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr. , ,

, , , ).

25. Ústavný súd teda posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu

k napadnutému postupu špecializovaného súdu a najvyššieho súdu v súvislosti

s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 1. júla 2019.

26. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu

pri príprave jej predbežného prerokovania (bod 2.2) vyplýva, že konanie o sťažovateľovej

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 trvalo na špecializovanom súde

od 4. júla 2019 do 22. júla 2019 a od 12. augusta 2019 do 20. augusta 2019, teda celkovo

28 dní.

Konanie o sťažnostiach proti rozhodnutiam špecializovaného súdu, ktorými

opakovane rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla

2019, trvalo na najvyššom súde od 23. júla 2019 do 11. augusta 2019 a od 21. augusta 2019

do 27. augusta 2019, keď bolo definitívne právoplatne rozhodnuté o sťažovateľovej žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019, teda celkovo 27 dní.

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že doba rozhodovania

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 nepresiahla

na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca. Doba rozhodovania o väzbe obvineného

na jednom stupni v trvaní 28 dní (špecializovaný súd), resp. 27 dní (najvyšší súd), ako to je

v prípade sťažovateľa, je pritom, vychádzajúc z už poukazovanej stabilnej judikatúry

ústavného súdu, v súlade s požiadavkou na neodkladné rozhodnutie o väzbe. Ústavný súd

zároveň konštatuje, že v okolnostiach posudzovaného prípadu nevzhliadol žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by boli (v kontexte práva na prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe)

spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť postupu príslušných orgánov verejnej moci

vo veci sťažovateľa.

28. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postup

špecializovaného súdu, ako ani postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažovateľovej

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 1. júla 2019 nevykazujú také ústavne relevantné

nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne

viesť k vysloveniu porušenia základných práv sťažovateľa podľa a 5 ,

resp. jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom

prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom

špecializovaného súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

z 31. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho oznámením

sp. zn. zo 7. augusta 2019

29. Sťažovateľ taktiež namietal porušenie svojich práv postupom špecializovaného

súdu pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho oznámením sp. zn.

zo 7. augusta 2019, ku ktorému podľa názoru sťažovateľa malo dôjsť tým, že

špecializovaný súd vôbec nerozhodoval o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

z 31. júla 2019.

30. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019 reagoval špecializovaný súd napadnutým

oznámením sp. zn. zo 7. augusta 2019, v ktorom poukázal na

, podľa ktorého obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju

bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí

bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné

dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

31. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu špecializovaný súd v napadnutom

oznámení konštatoval, že keďže o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu špecializovaný súd rozhodoval uznesením sp. zn.

z 9. júla 2019, o sťažovateľovej sťažnosti proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu

najvyšší súd dosiaľ nerozhodol a v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019

sťažovateľ neuvádza iné dôvody, než sú tie, čo ním boli opakovane uvádzané, tak

špecializovaný súd o tejto sťažovateľovej žiadosti rozhodovať nebude.

32. Ústavný súd konštatuje, že špecializovaný súd na žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019 adekvátne reagoval

poukazom na konkrétne ustanovenie procesnoprávneho predpisu, ktorým sa konanie riadilo,

t. j. na , a jasne a zreteľne uviedol dôvody, prečo aplikoval

práve túto normu. Podľa názoru ústavného súdu forma odpovede špecializovaného súdu,

ako aj jej obsah plne zodpovedajú zneniu, zmyslu, ale aj účelu použitého ustanovenia

. Inak povedané, špecializovaný súd sa žiadosťou sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu z 31. júla 2019 náležite zaoberal a výsledkom tejto jeho

činnosti bol záver, že príslušné zákonné ustanovenie mu nedovoľovalo o predmetnej

žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu rozhodovať.

33. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

sťažovateľa aj v časti smerujúcej proti postupu špecializovaného súdu pri rozhodovaní

o žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2019 v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho oznámením sp. zn. zo 7. augusta 2019 odmietol podľa

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu