Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 276/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)

a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a 5 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 15/17/1000

a postupom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola

15. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a 5 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad

špeciálnej prokuratúry“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 15/17/1000 a postupom

Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný

trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola po jej doručení pridelená sudcovi

spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu

skončilo 16. februára 2019.

Na zasadnutí pléna ústavného súdu 13. februára 2019 bol schválený Dodatok č. 1

k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018

do 28. februára 2019 (ďalej len „dodatok“), ktorým bola predĺžená doba platnosti rozvrhu

práce do prijatia nového rozvrhu práce plénom ústavného súdu kreovaným na základe

vymenovania a ujatia sa funkcie nových sudcov ústavného súdu vymenovaných namiesto

sudcov ústavného súdu, ktorých funkčné obdobie skončilo 16. februára 2019. Dodatok

nadobudol účinnosť 17. februára 2019.

V súlade s čl. II bodom 7 dodatku bola vec sťažovateľa na základe rozhodnutia

o nariadení jej pridelenia z 9. apríla 2019, keďže ide o naliehavú vec patriacu

do rozhodovacej pôsobnosti senátu, rozhodnutie o ktorej neznesie odklad, pridelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov sudcovi

spravodajcovi Miroslavovi Durišovi.

3. Z ústavnej sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu pri príprave jej

predbežného prerokovania vyplýva, že sťažovateľ je z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) väzobne stíhaný pre podozrenie zo spáchania zločinu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pokračovacieho zločinu skrátenia

dane a poistného podľa , a a obzvlášť

závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2

písm. b), ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) a c) .

4. Dňa 27. decembra 2018 bola úradu špeciálnej prokuratúry doručená žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu datovaná k 19. decembru 2018 (ďalej

aj „žiadosť“). Dňa 10. januára 2019 úrad špeciálnej prokuratúry prípisom sp. zn.

VII/2 Gv 15/17/1000 označenú žiadosť sťažovateľa (so svojím negatívnym stanoviskom

k jeho prepusteniu, pozn.) doručil na rozhodnutie špecializovanému trestnému súdu, ktorý

o nej rozhodol uznesením sp. zn. zo 17. januára 2019 (tak, že ju zamietol,

pozn.).

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho práva na prednostné

a urýchlené rozhodnutie o väzbe garantovaného prostredníctvom a 5

a čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj postupom

špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu z 19. decembra 2018. Sťažovateľ tvrdí, že žiadosť o prepustenie podal

20. decembra 2018 a špecializovaný trestný súd určil termín výsluchu k jeho žiadosti

až na 17. január 2019. Dobu rozhodovania v trvaní (najmenej) 28 dní považuje sťažovateľ

za neprimeranú a porušujúcu jeho „právo na periodický prieskum materiálnych

a formálnych podmienok a predpokladov jeho väzby“. Vo vzťahu k postupu úradu

špeciálnej prokuratúry (označovanému sťažovateľom ako „porušovateľ v 2. rade“, pozn.)

sťažovateľ tiež uvádza, že „nie je zrejmé, aké úkony so žiadosťou sťažovateľa vykonával

porušovateľ v 2. rade v čase od 20. decembra 2018 do neznámeho dátumu kedy ju predložil

porušovateľovi v 1. rade“ (t. j. špecializovanému trestnému súdu, pozn.). Podľa sťažovateľa

„porušovatelia sú zodpovední za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania

o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu... má tiež za to, že počas doby viac ako 26

(dvadsaťšesť) dní od podania žiadosti nekonali porušovatelia efektívne a urýchlene takým

spôsobom, aby mu poskytli v konaní o jeho žiadosti ochranu jeho práv a oprávnených

záujmov“.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa... na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2, ako aj

jeho právo zaručené podľa a právo na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , a postupom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

č. VII/2 Gv 15/17/1000 v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie z väzby zo dňa

20. decembra 2018, porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi... finančné

zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré sú mu Špecializovaný

trestný súd, pracovisko Banská Bystrica a Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3... Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica a Úrad špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sú povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne sťažovateľovi... trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 (slovom

štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má

právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, orgány

činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné

vybavovať prednostne a urýchlene.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,

predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi

pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa

musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie

iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

III.

13. Sťažovateľ v posudzovanej veci na základe argumentácie, ktorej podstata je

popísaná v časti I tohto uznesenia, namieta porušenie svojho práva na prednostné

a urýchlené rozhodnutie o väzbe garantované prostredníctvom a 5 a

ods. 4 dohovoru postupom úradu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

VII/2 Gv 15/17/1000 a postupom špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu z 19. decembra 2018.

14. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (účinným v čase

doručenia ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, pozn.) a či nie sú dané dôvody

na jej odmietnutie podľa .

15. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú (ústavnú) sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

16. V kontexte sťažovateľom namietaného nedodržania požiadavky na prednostné

a urýchlené rozhodnutie o jeho väzbe ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju

konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že obsahom (ako aj dohovoru)

týkajúceho sa práva na osobnú slobodu je právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne a urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto

nezákonná, ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú

dobu alebo byť prepustený počas konania (napr. , ,

).

17. Ústavne akceptovateľné v zmysle je držanie osoby vo väzbe

z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj také zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá

zákonu, to znamená . Požiadavka rozhodovať vo väzobných veciach

prednostne a urýchlene (resp. neodkladne) je vyjadrená výslovne v už citovanom § 2 ods. 6

a v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti obvineného o prepustenie

z väzby aj v už citovanom .

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti pritom už opakovane uviedol,

že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú

podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti rozhodovania

o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle a 5 (ako aj

dohovoru, pozn.) nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke

preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (m. m. , ,

).

18. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu

pri príprave jej predbežného prerokovania vyplýva, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu datovaná k 19. decembru 2018 bola úradu špeciálnej prokuratúry

doručená 27. decembra 2018. Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry odôvodneným

prípisom z 9. januára 2019 podľa špecializovanému

trestnému súdu oznámil, že žiadosti sťažovateľa nevyhovel, a súdu navrhol žiadosť

zamietnuť. Špecializovaný trestný súd po doručení veci 10. januára 2019 rozhodol

o žiadosti sťažovateľa uznesením zo 17. januára 2019 (tak, že ju zamietol, pozn.).

Prvostupňové konanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu teda trvalo

celkovo 21 dní (od doručenia žiadosti úradu špeciálnej prokuratúry do rozhodnutia

špecializovaného trestného súdu o nej) a v rámci uvedeného obdobia bola vec v dispozícii

príslušného orgánu prokuratúry 14 dní a v dispozícii špecializovaného trestného súdu 7 dní.

19. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že postup

príslušnej prokuratúry a prvostupňového súdu pri rozhodovaní o žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby je potrebné z časového hľadiska posudzovať ako jeden celok (napr.

). Celková doba rozhodovania o väzbe obvineného na jednom stupni

v trvaní 21 dní, ako je to v prípade sťažovateľa, je pritom, vychádzajúc z už poukazovanej

stabilnej judikatúry ústavného súdu, v súlade s požiadavkou na neodkladné rozhodnutie

o väzbe. Ústavný súd zároveň konštatuje, že v okolnostiach posudzovaného prípadu

nevzhliadol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli (v kontexte práva na prednostné

a urýchlené rozhodnutie o väzbe) spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť postupu

príslušných orgánov verejnej moci vo veci sťažovateľa.

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postup úradu

špeciálnej prokuratúry, ako ani postup špecializovaného trestného súdu v sťažovateľom

namietanej veci nevykazujú také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prípadnom

prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia

základných práv sťažovateľa podľa a 5 , resp. jeho práva podľa

ods. 4 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2019