Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 140/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

- 17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra

2019 v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca)

a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

spoločnosti , , ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Štefánikova 26, Košice, za ktorú

koná advokát a konateľ JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 49,

ako aj a v spojení s a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 5. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a , ako aj a v spojení s (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. z 5. marca 2019

(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka je žalobkyňou v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu práce (ďalej len „žalovaný)

č. OPS/BEZ/2017/3434, O-128/2017 z 26. apríla 2017 (ďalej len „rozhodnutie

žalovaného“), ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

pod sp. zn. . Krajský súd jej žalobu zamietol rozsudkom z 25. apríla 2018.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší

súd rozsudkom zamietol.

3. Rekapitulujúc doterajší priebeh konania pred správnymi orgánmi, v ústavnej

sťažnosti sťažovateľka uvádza, že v správnom súdnictve jej zodpovednosť nie je daná

a rozhodnutie o treste je okolnostiam prípadu neprimerané. Jej námietky spočívali v tom,

že žiadala aplikovať materiálny korektív, brojila proti záveru o spôsobení závažných

sociálnych dôsledkov, namietala nerovné a diskriminačné zaobchádzanie, fakultatívnosť

ukladania pokút a ich výšku a porušenie procesných princípov v administratívnom konaní.

4. Sťažovateľka ďalej cituje v ústavnej sťažnosti závery najvyššieho súdu

k jej námietkam uvedeným v bode 3, judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) a tvrdí, že v danom prípade „nedošlo k naplneniu

skutkovej podstaty správneho deliktu“. V podstatnom namieta, že nespôsobila svojím trom

zamestnancom (nevyplatené mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a neúplné poskytnutie

náhrady mzdy vzhľadom na konkrétne sumy) závažné sociálne dôsledky a závažné

porušenie pracovnoprávnych predpisov, ako to uzavrel žalovaný. Sťažovateľka svojím

nezavineným konaním bola aj diskriminovaná oproti iným subjektom a v činnosti

žalovaného neexistuje žiadna jednotná prax, ktorá by zabezpečovala, že podobné porušenia

budú trestané podobne.

5. Na základe uvedeného sa domáha, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení

jej označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru rozsudkom

najvyššieho súdu (bod 2), ktorý následne žiada zrušiť a navrhuje vec vrátiť najvyššiemu

súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa sťažovateľka v texte ústavnej sťažnosti domáha

aj úhrady trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o

ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné

náležitosti predpísané (, a ) a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa . Ústavný súd zistil,

že v okolnostiach prípadu existuje dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [ v spojení s

ods. 1 (, , , )].

14. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a

) (, , , ).

15. Z konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie

je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

16. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných

súdov. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom

má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím

(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej

slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou

požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne,

zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

17. Podstatou námietok sťažovateľky sú jej tvrdenia o porušení jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodov uvedených v časti I bodoch 3 a 4.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci

súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv

a slobôd. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...

19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru, pokiaľ ide o právo

na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť ().

20. Ústavný súd zistil, že Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 524/16/Or

zo 4. januára 2017 uložil sťažovateľke pokutu 2 000 € (teda v spodnej hranici zákonnej

sankcie, pozn.) podľa osobitného predpisu za porušenie za to,

že svojím trom zamestnancom neposkytla „mzdové zvýhodnenie v sume 25 %

ich priemerného zárobku za prácu nadčas dňa 06.03.2016“, a za porušenie § 122 ods. 3

náhradu mzdy „v sume ich priemerného zárobku za deň štátneho sviatku

(28.03.2016), ktorý podľa rozvrhu pracovných zmien pripadol na ich obvyklý pracovný

deň“.

21. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, ktorému žalovaný

nevyhovel a svojím rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu.

Nespokojná sťažovateľka sa ďalej bránila žalobou v správnom súdnictve. Ústavný súd mal

k dispozícii všetky rozhodnutia a po preštudovaní ich odôvodnení a námietok sťažovateľky

konštatuje, že aj keď sa javia na prvý pohľad ako dôvodné, na druhej strane vzhľadom

na uloženie sankcie za porušenie dvoch ustanovení , ktoré boli

sťažovateľkou akceptované, ktorá si priznala chybu a aj odstránila nedostatky, už nemožno

až tak akceptovať jej tvrdenie, že v okolnostiach daného prípadu sa jej nezdá výška uloženej

pokuty, pretože nedošlo podľa jej názoru k veľkému zásahu do práv jej zamestnancov

(sťažovateľka je organizačná zložka veľkej medzinárodnej spoločnosti so základným

imaním 58 mil. € a naozaj jej bola uložená iba na zákonnej spodnej hranici 2 000 € a pritom

inšpektoráty môžu ukladať pokuty až do výšky 100 000 €). Ústavný súd tu nie je na to,

aby posudzoval právny názor všeobecného súdu, či naozaj išlo o závažné alebo menej

závažné porušenie , ako to rozporuje a navrhuje sťažovateľka

(v podmienkach Slovenskej republiky sa blíži suma uloženej pokuty bagateľnej sume,

kde ústavný súd poskytuje ústavnoprávnu ochranu len v celkom výnimočných prípadoch,

ak ústavná sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd

v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite, pričom podľa názoru ústavného súdu

v jej veci ako právnickej osoby s vysokým základným imaním určite o takýto výnimočný

prípad zjavne nejde, pozn.).

22. Najvyšší súd, ktorý rozhodoval o kasačnej sťažnosti sťažovateľky, podľa názoru

ústavného súdu neodoprel sťažovateľke právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 2 , resp. právo podľa dohovoru, a je tu preto aj vzhľadom

na vyčerpávajúce, jasné a zrozumiteľné rozhodnutie najvyššieho súdu na 18 stranách,

ktorého obsah sťažovateľka dobre pozná a iba sa s ním nestotožňuje, dôvod na odmietnutie

sťažnosti podľa už pri jej predbežnom

prerokovaní pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu totiž

obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich

na prvostupňové konanie pred krajským súdom, alebo správnych orgánov, a ústavný súd

nezistil, že by tieto závery najvyššieho súdu boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené

(bližšie pozri body 22 až 53). V tejto súvislosti pripomína, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

, ).

23. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné

a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo

aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ). O taký prípad tu však nejde.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namieta aj porušenie svojho

základného práva podľa , keďže jej sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu

vydanému najvyšším súdom v rámci správneho súdnictva, ústavný súd považuje

za potrebné poukázať aj na povahu a špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je

nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale „len“ preskúmať zákonnosť rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne

a procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom

skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy, t. j. orgánov, ktoré netvoria súčasť sústavy súdov

(m. m. , , ).

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá v časti namietaného porušenia

označených práv v bode 18, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími súvisiacimi

článkami a dohovoru, ktoré sťažovateľka popri týchto právach namietala.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu