Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)III. ÚS 72/2019
PDF · 237.07 KB
No categories available
III. ÚS 72/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina
Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátkou
, , pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 208/2017 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 208/2017
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 P 208/2017 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jej
právnej zástupkyne , , do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 72/2019-14 z 29. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej len „sťažovateľka),
podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 208/2017 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom
pred okresným súdom, v ktorom je sťažovateľka ako matka maloletých
a v procesnej pozícii navrhovateľky „o úpravu rodičovských práv
a povinností a určenie výživného pre maloleté deti“, dochádza k zbytočným prieťahom.
Konanie sa na jej návrh začalo 16. novembra 2017 a do podania ústavnej sťažnosti a jej
doplnenia nebolo vo veci rozhodnuté a dokonca nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.
3. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že vo veci bolo nariadené
pojednávanie na 4. október 2019, ktoré bolo odročené na 6. december 2019.
4. Sťažovateľka tiež vytkla, že okresný súd je nečinný, od podania návrhu nevykonal
žiadny relevantný úkon smerujúci k rýchlemu prejednaniu veci, čo spôsobuje sťažovateľke
stav právnej neistoty spojený s nemožnosťou uspokojovať všetky oprávnené potreby
maloletých.
5. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru, že
neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca o právnej zložitosti veci a tiež o jej skutkovej
zložitosti vyžadujúcej si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania. Zároveň zdôraznila, že
žiadnym úkonom neprispela k prieťahom ani k spomaleniu postupu okresného súdu,
naopak, snažila sa súdu dať kontakt na otca, ak by tento nepreberal zásielky a mohol tým
mariť konanie.
6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako
aj náhradu trov konania.
7. Vec napadla ústavnému súdu 29. januára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi
spravodajcovi Petrovi Brňákovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie
sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku
č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec prerozdelená
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená
sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je
na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka
(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky
8. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 644/19 z 20. novembra 2019
doručeným ústavnému súdu 25. novembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda
okresného súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného
súdu a tiež poukázal na nasledovné:
«K možným namietaným prieťahom v konaní je potrebné uviesť, že s doručovaním
do Spojeného kráľovstva sú spojené všeobecne známe problémy, aj z dôvodu rozličných
právnych úprav týkajúcich sa doručovania písomností. Ako z obsahu spisu vyplýva, len
samotné reklamačné konanie doručovacieho orgánu prebiehalo od 07.09.2018
do 04.03.2019 (č.l. 36, 67, 69, 71, 72). Zároveň účastník konania - otec predložil listiny
potrebné pre konanie vo veci v cudzom jazyku, čo si vyžiadalo pribratie prekladateľa
do konania. Vo veci sa uskutočnili tri termíny pojednávaní 26.07.2019, 02.08.2019,
04.10.2019 a ďalšie dva vytýčené termíny pojednávania boli zrušené na základe žiadosti
matky za účelom dosiahnutia dohody resp. z dôvodu nedodržania lehoty prekladateľom.
Zákonný sudca, ktorý vo veci koná, vychádzajúc pri tom zo štatistických výkazov
za rok 2017, 2018 mal v senáte pridelených 249, 280 vecí a rozhodol v roku 2017, 2018 -
294, 298 vecí, preto v súvislosti s uvedeným si dovoľujem poukázať na Nález Ústavného
súdu SR zo dňa 07. 05. 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75, podľa ktorého „enormná
zaťaženosť súdov hraničiaca s ich schopnosťou zabezpečiť v obvyklom čase riadny chod
orgánov predstavuje okolnosť hodnú osobitého zreteľa“, na viaceré rozhodnutia Ústavného
súdu ČR, ktorý v Náleze zo dňa 14.09.1994, sp. zn. IV. ÚS 55/94, vyslovil, že“ je vecou
štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak. aby princípy súdnictva zakotvené v Listine
a Dohovore boli rešpektované.“
S poukazom na uvedené, mám za to, že k prieťahom v konaní zo strany súdu nedošlo
a uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia v sume 4.000,- EUR pre sťažovateľku
považujem za nedôvodnú.»
9. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
10. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu
stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Táto vo svojom podaní doručenom
ústavnému súdu 27. novembra 2019 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej
ústavnej sťažnosti, ako aj jej doplnenia a je toho názoru, že v napadnutom konaní
dochádzalo k prieťahom. Zároveň argumentovala:
„- návrh bol súdu doručený 16.11.2017/ už pred viac ako 2 rokmi / a do dnešného
dňa nie je vo veci rozhodnuté a to ani neprávoplatne, pričom predmetom konania je úprava
práv a povinností k maloletým deťom, najmä určenie výživného
- prvý úkon konajúceho súdu /prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka/ bol
urobený až 19.02.2019, teda až po 3 mesiacoch po podaní návrhu! - prvé prieťahy v konaní
- sťažnosť podaná zo strany matky prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa
13.09.2018- do dnešného dňa sťažovateľka neeviduje odpoveď od Okresného súdu Piešťany
- závada v doručovaní otcovi- k uvedenému sťažovateľka uvádza, že prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne Okresnému súdu Piešťany telefonicky ako i mailom oznámila
kontakt na otca a to dňa 28.05.2018, Okresný súd Piešťany mohol otca mailom príp.
telefonicky kontaktovať a zistiť, že otcovi bol návrh doručený, reklamačné konanie
prebiehalo v období od 07.09.2018 do 04.03.2019 nadbytočne a neefektívne, pričom
od 26.09.2018 je otec maloletých detí právne zastúpený advokátom, ktorý súdu doručil
plnomocenstvo a dňa 26.10.2018 sa otec prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu
vyjadril, z čoho je zrejmé, že mu návrh bol doručený –nebolo treba čakať na skončenie
reklamačného konania na Slovenskej pošte- Okresný súd Piešťany od 26.09.2018
do 04.06.2019/ kedy bol spis predložený zákonnej sudkyni, vo veci nekonal- a to viac ako
9 mesiacov...
- Od doručenia splnomocnenia advokátom otca mohol súd tohto vyzvať
a komunikovať s ním ohľadom doručenia návrhu otcovi, najneskôr od 26.10.2018 kedy otec
doručil súdu vyjadrenie mal súd preukázané, že otcovi sa návrh dostal do sféry dispozície
a mohol a mal konať. Prvé pojednávanie v tejto veci bolo následne vytýčené až na deň
26.07.2019- nie je pravda, že bolo odročené na žiadosť matky, bolo odročené na žiadosť
oboch rodičov, nakoľko otec nebol prítomný a jeho právny zástupca deklaroval záujem otca
uzavrieť s matkou rodičovskú dohodu, čo sa však nepodarilo, nakoľko otec nesúhlasil
Uvedené konanie – nekonanie OS Piešťany počas obdobia /od 26.10. 2018 –
doručenia vyjadrenia otca až do dnešných dní nie je možné vyhodnotiť inak, ako neefektívne
konanie, ktoré spôsobuje prieťahy v konaní o určenie výživného pre maloleté deti, ktoré sú
odkázané výživou len na matku.
Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po viac ako 24 mesiacov
od doručenia návrhu nebolo rozhodnuté ani neprávoplatne, nemožno podľa názoru
sťažovateľky ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.“
11. Sťažovateľka už v podanej ústavnej sťažnosti vyslovila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania.
12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
18. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom
k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu
v napadnutom konaní.
19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľky.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
23. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), ktorý určuje, že
súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, ďalej z § 30 CMP, podľa ktorého po začatí
konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo
najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
24. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka
navrhovateľkou v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností a určenie výživného pre
maloleté deti, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej
agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej
náročnosti prerokovávanej veci.
25. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností a určenie výživného pre maloleté deti, ktorý má priamo
vplyv na kvalitu životnej úrovne maloletých, preto ústavný súd je toho názoru, že takéto
konania si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu, ktorá by mala viesť
k efektívnemu a rýchlemu postupu v konaní.
26. Ústavný súd ďalej pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým
pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP (napr. H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987)
prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov maloletých detí a ich
osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou
(m. m. II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie
hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou
alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom (m. m. I. ÚS 419/2015).
27. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom
konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
28. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil z vyjadrenia predsedu
okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého
súdneho spisu vyplýva, že návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený
16. novembra 2017, pričom prvý úkon vo veci bol vykonaný vzhľadom na predmet konania
až 19. februára 2018, teda po 3 mesiacoch. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
v súvislosti s chybou v doručovaní zásielky otcovi a opakovaným doručovaním
sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne okresnému súdu 28. mája 2018
oznámila telefonický a mailový kontakt na otca maloletých, pričom okresný súd, vediac
o problémoch s doručovaním zásielky otcovi, tohto mailovo kontaktoval až 5. septembra
2018, teda po vyše 3 mesiacoch. Otec maloletých na mailový kontakt zo strany okresného
súdu reagoval a 26. septembra 2018 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie
pre advokáta na jeho zastupovanie v napadnutom konaní. Následne okresný súd doručil
príslušné písomnosti otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý sa k návrhu
sťažovateľky vyjadril písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. októbra 2018.
Vyjadrenie otca okresný súd zaslal sťažovateľke a kolíznemu opatrovníkovi až 14. marca
2019, pravdepodobne z dôvodu čakania na skončenie reklamačného konania Slovenskej
pošty, a. s., čo už nebolo potrebné, vzhľadom na doručenie príslušných písomností
právnemu zástupcovi otca. Z uvedeného vyplýva nečinnosť a neefektívna činnosť
okresného súdu v dĺžke 4 a pol mesiaca. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu
matky bol okresný súd nečinný 2 mesiace (apríl a máj 2019) a následne bol spis 4. júna
2019 predložený zákonnej sudkyni na nariadenie termínu pojednávania.
29. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
a neefektívnej činnosti okresného súdu vyše 1 rok.
30. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená
a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom)
zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho
činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).
31. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje už uvedené, že konanie s takýmto predmetom si
vyžaduje promptný postup okresného súdu. S ohľadom na túto skutočnosť a fakt, že
napadnuté konanie v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti prebiehalo
vyše 2 roky a že okresný súd bol nečinný a konal neefektívne v období dlhom vyše 1 rok, je
dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky.
32. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
33. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
34. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 P 208/2017 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne
skončená.
35. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
36. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
37. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
38. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
39. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 4 000 €, čo odôvodnila predovšetkým celkovou dĺžkou napadnutého
konania a stavom právnej neistoty spojeným s nemožnosťou uspokojovať všetky oprávnené
potreby maloletých.
40. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
41. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
42. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť v trvaní spolu vyše 1 roka, berúc do
úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti
daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre sťažovateľku za
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
VI.
Trovy konania
43. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
44. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
45. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania
v sume 346,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)
v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Náhradu
za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému
súdu 27. novembra 2019, ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného
stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.
46. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
47. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2019
Mojmír Mamojka
predseda senátu