Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 72/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátkou

, , pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jej

právnej zástupkyne , , do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 29. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľka),

podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom

pred okresným súdom, v ktorom je sťažovateľka ako matka maloletých

a v procesnej pozícii navrhovateľky „o úpravu rodičovských práv

a povinností a určenie výživného pre maloleté deti“, dochádza k zbytočným prieťahom.

Konanie sa na jej návrh začalo 16. novembra 2017 a do podania ústavnej sťažnosti a jej

doplnenia nebolo vo veci rozhodnuté a dokonca nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.

3. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že vo veci bolo nariadené

pojednávanie na 4. október 2019, ktoré bolo odročené na 6. december 2019.

4. Sťažovateľka tiež vytkla, že okresný súd je nečinný, od podania návrhu nevykonal

žiadny relevantný úkon smerujúci k rýchlemu prejednaniu veci, čo spôsobuje sťažovateľke

stav právnej neistoty spojený s nemožnosťou uspokojovať všetky oprávnené potreby

maloletých.

5. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru, že

neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca o právnej zložitosti veci a tiež o jej skutkovej

zložitosti vyžadujúcej si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania. Zároveň zdôraznila, že

žiadnym úkonom neprispela k prieťahom ani k spomaleniu postupu okresného súdu,

naopak, snažila sa súdu dať kontakt na otca, ak by tento nepreberal zásielky a mohol tým

mariť konanie.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako

aj náhradu trov konania.

7. Vec napadla ústavnému súdu 29. januára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi Petrovi Brňákovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie

sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je

na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky

8. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 644/19 z 20. novembra 2019

doručeným ústavnému súdu 25. novembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda

okresného súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného

súdu a tiež poukázal na nasledovné:

«K možným namietaným prieťahom v konaní je potrebné uviesť, že s doručovaním

do Spojeného kráľovstva sú spojené všeobecne známe problémy, aj z dôvodu rozličných

právnych úprav týkajúcich sa doručovania písomností. Ako z obsahu spisu vyplýva, len

samotné reklamačné konanie doručovacieho orgánu prebiehalo od 07.09.2018

do 04.03.2019 (č.l. 36, 67, 69, 71, 72). Zároveň účastník konania - otec predložil listiny

potrebné pre konanie vo veci v cudzom jazyku, čo si vyžiadalo pribratie prekladateľa

do konania. Vo veci sa uskutočnili tri termíny pojednávaní 26.07.2019, 02.08.2019,

04.10.2019 a ďalšie dva vytýčené termíny pojednávania boli zrušené na základe žiadosti

matky za účelom dosiahnutia dohody resp. z dôvodu nedodržania lehoty prekladateľom.

Zákonný sudca, ktorý vo veci koná, vychádzajúc pri tom zo štatistických výkazov

za rok 2017, 2018 mal v senáte pridelených 249, 280 vecí a rozhodol v roku 2017, 2018 -

294, 298 vecí, preto v súvislosti s uvedeným si dovoľujem poukázať na Nález Ústavného

súdu SR zo dňa 07. 05. 2013, sp. zn. -75, podľa ktorého „enormná

zaťaženosť súdov hraničiaca s ich schopnosťou zabezpečiť v obvyklom čase riadny chod

orgánov predstavuje okolnosť hodnú osobitého zreteľa“, na viaceré rozhodnutia Ústavného

súdu ČR, ktorý v Náleze zo dňa 14.09.1994, sp. zn. , vyslovil, že“ je vecou

štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak. aby princípy súdnictva zakotvené v Listine

a Dohovore boli rešpektované.“

S poukazom na uvedené, mám za to, že k prieťahom v konaní zo strany súdu nedošlo

a uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia v sume 4.000,- EUR pre sťažovateľku

považujem za nedôvodnú.»

9. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle .

10. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Táto vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 27. novembra 2019 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej

ústavnej sťažnosti, ako aj jej doplnenia a je toho názoru, že v napadnutom konaní

dochádzalo k prieťahom. Zároveň argumentovala:

„- návrh bol súdu doručený 16.11.2017/ už pred viac ako 2 rokmi / a do dnešného

dňa nie je vo veci rozhodnuté a to ani neprávoplatne, pričom predmetom konania je úprava

práv a povinností k maloletým deťom, najmä určenie výživného

- prvý úkon konajúceho súdu /prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka/ bol

urobený až 19.02.2019, teda až po 3 mesiacoch po podaní návrhu! - prvé prieťahy v konaní

- sťažnosť podaná zo strany matky prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa

13.09.2018- do dnešného dňa sťažovateľka neeviduje odpoveď od Okresného súdu Piešťany

- závada v doručovaní otcovi- k uvedenému sťažovateľka uvádza, že prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne Okresnému súdu Piešťany telefonicky ako i mailom oznámila

kontakt na otca a to dňa 28.05.2018, Okresný súd Piešťany mohol otca mailom príp.

telefonicky kontaktovať a zistiť, že otcovi bol návrh doručený, reklamačné konanie

prebiehalo v období od 07.09.2018 do 04.03.2019 nadbytočne a neefektívne, pričom

od 26.09.2018 je otec maloletých detí právne zastúpený advokátom, ktorý súdu doručil

plnomocenstvo a dňa 26.10.2018 sa otec prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu

vyjadril, z čoho je zrejmé, že mu návrh bol doručený –nebolo treba čakať na skončenie

reklamačného konania na Slovenskej pošte- Okresný súd Piešťany od 26.09.2018

do 04.06.2019/ kedy bol spis predložený zákonnej sudkyni, vo veci nekonal- a to viac ako

9 mesiacov...

- Od doručenia splnomocnenia advokátom otca mohol súd tohto vyzvať

a komunikovať s ním ohľadom doručenia návrhu otcovi, najneskôr od 26.10.2018 kedy otec

doručil súdu vyjadrenie mal súd preukázané, že otcovi sa návrh dostal do sféry dispozície

a mohol a mal konať. Prvé pojednávanie v tejto veci bolo následne vytýčené až na deň

26.07.2019- nie je pravda, že bolo odročené na žiadosť matky, bolo odročené na žiadosť

oboch rodičov, nakoľko otec nebol prítomný a jeho právny zástupca deklaroval záujem otca

uzavrieť s matkou rodičovskú dohodu, čo sa však nepodarilo, nakoľko otec nesúhlasil

Uvedené konanie – nekonanie OS Piešťany počas obdobia /od 26.10. 2018 –

doručenia vyjadrenia otca až do dnešných dní nie je možné vyhodnotiť inak, ako neefektívne

konanie, ktoré spôsobuje prieťahy v konaní o určenie výživného pre maloleté deti, ktoré sú

odkázané výživou len na matku.

Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po viac ako 24 mesiacov

od doručenia návrhu nebolo rozhodnuté ani neprávoplatne, nemožno podľa názoru

sťažovateľky ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.“

11. Sťažovateľka už v podanej ústavnej sťažnosti vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania.

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

23. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), ktorý určuje, že

súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého po začatí

konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo

najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

24. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka

navrhovateľkou v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností a určenie výživného pre

maloleté deti, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej

agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej

náročnosti prerokovávanej veci.

25. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na úpravu

rodičovských práv a povinností a určenie výživného pre maloleté deti, ktorý má priamo

vplyv na kvalitu životnej úrovne maloletých, preto ústavný súd je toho názoru, že takéto

konania si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu, ktorá by mala viesť

k efektívnemu a rýchlemu postupu v konaní.

26. Ústavný súd ďalej pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým

pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP (napr. H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987)

prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov maloletých detí a ich

osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou

(m. m. , ). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie

hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom (m. m. ).

27. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

28. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil z vyjadrenia predsedu

okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého

súdneho spisu vyplýva, že návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený

16. novembra 2017, pričom prvý úkon vo veci bol vykonaný vzhľadom na predmet konania

až 19. februára 2018, teda po 3 mesiacoch. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že

v súvislosti s chybou v doručovaní zásielky otcovi a opakovaným doručovaním

sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne okresnému súdu 28. mája 2018

oznámila telefonický a mailový kontakt na otca maloletých, pričom okresný súd, vediac

o problémoch s doručovaním zásielky otcovi, tohto mailovo kontaktoval až 5. septembra

2018, teda po vyše 3 mesiacoch. Otec maloletých na mailový kontakt zo strany okresného

súdu reagoval a 26. septembra 2018 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie

pre advokáta na jeho zastupovanie v napadnutom konaní. Následne okresný súd doručil

príslušné písomnosti otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý sa k návrhu

sťažovateľky vyjadril písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. októbra 2018.

Vyjadrenie otca okresný súd zaslal sťažovateľke a kolíznemu opatrovníkovi až 14. marca

2019, pravdepodobne z dôvodu čakania na skončenie reklamačného konania Slovenskej

pošty, a. s., čo už nebolo potrebné, vzhľadom na doručenie príslušných písomností

právnemu zástupcovi otca. Z uvedeného vyplýva nečinnosť a neefektívna činnosť

okresného súdu v dĺžke 4 a pol mesiaca. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu

matky bol okresný súd nečinný 2 mesiace (apríl a máj 2019) a následne bol spis 4. júna

2019 predložený zákonnej sudkyni na nariadenie termínu pojednávania.

29. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

a neefektívnej činnosti okresného súdu vyše 1 rok.

30. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená

a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom)

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho

činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. ).

31. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje už uvedené, že konanie s takýmto predmetom si

vyžaduje promptný postup okresného súdu. S ohľadom na túto skutočnosť a fakt, že

napadnuté konanie v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti prebiehalo

vyše 2 roky a že okresný súd bol nečinný a konal neefektívne v období dlhom vyše 1 rok, je

dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky.

32. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

33. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

34. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne

skončená.

35. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

36. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

37. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

38. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

39. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 4 000 €, čo odôvodnila predovšetkým celkovou dĺžkou napadnutého

konania a stavom právnej neistoty spojeným s nemožnosťou uspokojovať všetky oprávnené

potreby maloletých.

40. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

41. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

42. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť v trvaní spolu vyše 1 roka, berúc do

úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti

daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre sťažovateľku za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .

VI.

Trovy konania

43. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

44. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

45. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v sume 346,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)

v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Náhradu

za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému

súdu 27. novembra 2019, ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného

stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.

46. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 v znení neskorších predpisov)

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

47. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu