Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 270/2019
PDF · 288.45 KB
No categories available
II. ÚS 270/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Karolom Spišákom, Bajkalská 5/C, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 85/2009
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 C 85/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 85/2009
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II
p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť
trovy právneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur
a dvadsaťšesť centov) na účet právneho zástupcu JUDr. Karola Spišáka, Bajkalská 5/C,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 85/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že 9. apríla 2009
podal sťažovateľ na okresnom súde návrh na určenie náhrady za užívanie nehnuteľností
z titulu zákonného vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bytoch“) a náhrady vo forme opakujúceho sa plnenia
za užívanie nehnuteľností, ktorých výlučným vlastníkom sa stal na základe osvedčenia
o dedičstve, celkove proti 69 odporcom. Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn.
Na pojednávaní 11. júna 2014 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom
č. k. 16 C 85/2009-535 tak, že návrh sťažovateľa zamietol a rozhodol o trovách konania.
Rozsudok okresného súdu sťažovateľ napadol odvolaním z 20. augusta 2014.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že až „po troch rokoch odo dňa podania
odvolania voči Rozsudku Okresného súdu... Krajský súd v Bratislave vrátil súdny spis
Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu procesných pochybení súdu a predčasného
odstúpenia spisu na Krajský súd v Bratislave, nakoľko rozsudok ako aj opravné uznesenie
k nemu neboli riadne doručené všetkým žalovaným, a preto im neuplynula lehota
na podanie odvolania. Krajský súd v Bratislave zistil, že plnomocenstvo udelené právnej
zástupkyni... na zastupovanie v predmetom súdnom konaní bolo neúčinné a neplatné voči
tým žalovaným, ktorí neboli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu postaveného na pozemkoch v mojom vlastníctve, a teda nevyslovili súhlas,
aby poverení vlastníci splnomocnili advokátku v ich mene na ich zastupovanie v tomto
súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu tak bolo potrebné doručovať rozsudok vo veci samej
spolu s opravným uznesením týmto žalovaným.
Okresný súd... vydal dňa 12.02.2018 Výzvu na doručenie potrebného počtu
rovnopisov odvolania... a dňa 27.01.2019 po vyše roku odo dňa doručenia potrebného
počtu rovnopisov na súd, mi bolo doručené Uznesenie sp. zn. 16C/85/2009-1071, ktorým
rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami niektorých žalovaných.
Považujem za potrebné zdôrazniť, že od začatia konania, t.j. od 09.04.2009 uplynulo
vyše 10 rokov. Okresný súd Bratislava II meritórne rozhodol až dňa 11.06.2014, teda
po 5 rokoch a 2 mesiacoch... Desať rokov je z objektívneho hľadiska neprimerane dlhá
doba na to, aby súd v predmetnej veci nemohol právoplatne rozhodnúť. Vzhľadom na
skutočnosť, že v bytovom dome, v prospech ktorého vlastníkov bytov a nebytových
priestorov je zriadené vecné bremeno na ťarchu sťažovateľa, dochádza neustále k zmene
vlastníkov a aj túto skutočnosť by mal konajúci súd brať na zreteľ a čo najskôr v predmetnej
veci rozhodnúť.“.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol
nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 85/2009, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie
v sume 20 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 270/2019-42 z 2. októbra 2019 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu,
aby sa vyjadrila k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila ústavnému súdu, či trvá
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti
prípisom sp. zn. Spr 122/2019 zo 7. novembra 2019, v ktorom predsedníčka okresného súdu
predložila chronologický prehľad procesných úkonov napadnutého konania s vyjadrením
zákonnej sudkyne a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že sťažovateľ poukazuje
predovšetkým na neprimeranú dĺžku konania, ktoré trvá pred tunajším súdom už od roku
2009, k čomu je potrebné uviesť, že v danej veci sa jedná o procesne náročný spor, v ktorom
je na strane žalovaných 93 osôb. Uvedená skutočnosť procesne veľmi sťažuje, resp.
predlžuje konanie, nakoľko žalovaní nemajú spoločného zástupcu a zároveň v takýchto
prípadoch dochádza často k zmene strany sporu z dôvodu úmrtia, resp. iných dôvodov,
s čím sa súd musí v priebehu konania vždy procesne vysporiadať a tieto úkony spôsobujú
predlžovanie konania. Vo veci už bolo meritórne rozhodnuté, vec však bola tunajšiemu súdu
vrátená práve z dôvodov doručovania rozhodnutia.“
V liste predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
7. Zákonná sudkyňa uviedla tieto podstatné skutočnosti:
„V predmetnom sporovom konaní sa žalobca žalobou dourčenou súdu
dňa 09.04.2009 a doplnenou dňa 09.07.2009, domáha voči žalovaným (ostatným vlastníkom
bytov a nebytových priestorov na ulici ) náhrady za užívanie
nehnuteľností z titulu zákonného vecného bremena. Žalobca svojou žalobou žaloval
69 subjektov...
Od pridelenia veci novej zákonnej sudkyni súd postupoval aktívne za účelom
riadneho prejednania a rozhodnutia vo veci v súčinnosti so všetkými subjektmi konania.
Súd mal snahu o zefektívnenie a zrýchlenie zákonného procesného postupu
predchádzajúcemu prejednaniu veci na pojednávaní doručovaním žaloby zvolenej
zástupkyni vlastníkov bytov na - .
Vzhľadom na skutočnosť, že pani súdu uviedla, že nemá oprávnenie na zastupovanie
vlastníkov bytov v konaní pred súdom, pristúpil súd k doručovaniu žaloby žalobcu do
vlastných rúk všetkým žalovaným. Žalobca vo svojej sťažnosti uvádza, že súd mu doručil až
po roku a dvoch mesiacoch vyjadrenia žalovaných v 4.1 a 13. rade a až po dvoch rokoch a
štyroch mesiacoch vyjadrenie právnej zástupkyne ostatných vlastníkov bytov. Uvedené
časové úseky medzi doručovaním písomností stranám sporu však neboli zapríčinené
nečinnosťou súdu. V uvedenom časovom období súd aktívne postupoval v súčinnosti so
všetkými subjektmi súdneho konania (leda aj so žalobcom), za účelom riadneho
doručovania súdnych písomností. Listom zo dňa 21.01.2011 informovala pani tunajší
súd, že žalovaní - ostatní vlastníci bytov sa v danom čase ocitli v procese uzatvárania
zmluvy o poskytnutí právnych služieb so zvoleným advokátom a zároveň požiadala súd o
trpezlivosť. Tejto žiadosti súd za účelom zefektívnenia a zrýchlenia komunikácie so stranami
sporu vyhovel. Vyjadrenie žalovaných splnomocnených právnym zástupcom bolo súdu
doručené dňa 26.08.2011.
Následne súd bez zbytočného odkladu nariadil termín pojednávania na deň
14.09.2011. Na predmetnom pojednávaní strany sporu zhodne uviedli, že žiadajú odročenie
pojednávania na mesiac január 2012, za účelom mimosúdnej dohody. Keďže žalovaní
požiadali súd o odročenie pojednávania nariadeného na 20.01.2012, súd pojednávanie
odročil na najskorší možný voľný termín dňa 16.03.2012. Na uvedenom pojednávaní strany
sporu zhodne navrhli vykonanie znaleckého dokazovania. Súd strany informoval, že
po doručení otázok znalcovi, nariadi znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa 30.04.2012,
súd nariadil znalecké dokazovanie. Žalobca síce poukazuje na to, že uvedený termín
pojednávania bol nariadený po takmer 4 rokoch od podania návrhu vo veci samej,
zo skutočností uvádzaných súdom však jasne vyplýva, že súd vo veci stále aktívne konal
a dlhé trvanie súdneho konania nebolo zapríčinené nečinnosťou súdu, ale okolnosťami,
ktoré nastali v priebehu konania v súvislosti s prejednávaním sporovej veci.
Ustanovený znalec doručil súdu znalecký posudok dňa 28.08.2012. Po doručení
znaleckého posudku stranám sporu, súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 13.02.2013.
Súd na podklade návrhu žalobcu požiadal dňa 12.04.2013 správu katastra hlavného mesta
o doručenie listín nevyhnutných pre ďalší procesný postup vo veci. Na základe ďalších
návrhov žalobcu súd následne uznesením č. k.: 16C/85/2009-466, zo dňa 07.02.2014,
rozšíril okruh žalovaných subjektov na 93 a uznesením zo dňa 14.05.2014,
č. k.: 16C/85/2009-471, pripustil zmenu žalobného návrhu.
Na ďalšom termíne pojednávania dňa 11.06.2014, súd vec riadne prejednal
a rozhodol vo veci samej rozsudkom. Po doručení odvolania žalobcu a vyjadrení
žalovaných k odvolaniu žalobcu bola sporová vec dňa 06.08.2015 predložená Krajskému
súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu. Krajský súd v Bratislave
vrátil spis tunajšiemu súdu bez rozhodnutia dňa 08.06.2017 z dôvodu, že napadnutý
rozsudok a opravné uznesenie neboli riadne doručené všetkým žalovaným. Od času
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa až do času vrátenia spisu z Krajského súdu
na tunajší súd bez rozhodnutia o podanom odvolaní, zomrelo viacero žalovaných subjektov.
... Tunajší súd aktívne a bez zbytočného odkladu postupoval v zmysle pokynu
Krajského súdu za účelom ustálenia okruhu žalovaných subjektov. V predmetnej sporovej
veci vystupuje na strane žalovaného 93 žalovaných subjektov. Po vrátení spisu z Krajského
súdu došlo k úmrtiu žalovaných v 25., 30., 48., 60., 65., 71., 79. a 80. rade. Bolo preto
potrebné následne zisťovať stav dedičských konaní po zosnulých žalovaných za účelom
ustálenia okruhu účastníkov konania v súlade s § 63 CSP. Uznesením zo dňa 17.12.2018,
č. k.: 16C/85/2008-1071, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaných
v 25., 30., 65., 71., 79. a 80. rade a rozhodol o zastavení konania voči žalovanému
v 60. rade. Následne súd pristúpil k zisťovaniu stavu dedičských konaní po ďalších
zosnulých žalovaných v konaní, konkrétne žalovaných v 23., 24., 35., 76. a 82. rade
za účelom ďalšieho ustálenia okruhu účastníkov konania a riadne doručenie napadnutého
rozsudku a opravného uznesenia všetkým žalovaným v súlade s pokynom Krajského súdu.
Zároveň súd vyzval dňa 05.09.2019 právnu zástupkyňu žalovaných na doplnenie plných
mocí a oznámenie, ktorých žalovaných v konaní zastupuje... Uvedené je nevyhnutné
za účelom riadneho doručenia všetkých písomností v zmysle pokynu Krajského súdu.
Súd nemôže vo veci konať, pokiaľ nemá ustálený okruh subjektov konania a vyriešenú
otázku právneho zastúpenia. Súd si uvedomuje istú zdĺhavosť niektorých procesných
postupov, tá je však daná veľkým počtom žalovaných subjektov (93 žalovaných) a s tým
súvisiacimi a neustále sa meniacimi okolnosťami, ktoré sú objektívne neovplyvniteľné
(ako smrť či zmena vlastníka bytu), ktoré ovplyvňujú aj priebeh a dĺžku súdneho konania
ako takého. Súd je názoru, že postupuje plne v súlade s požiadavkami Civilného sporového
poriadku za účelom zachovania práva na spravodlivý proces všetkých subjektov konania.
Len po vykonaní všetkých zákonom predpokladaných procesných úkonov za účelom
ustálenia okruhu účastníkov konania a riadneho doručenia súdnych písomností, môže byť
vec predložená Krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu. Uvedené
jasne vyplýva aj z pokynu Krajského súdu v Bratislave.“
8. Ústavný súd výzvou (doručenou do eDesku 14. novembra 2019) umožnil
právnemu zástupcovi sťažovateľa vyjadriť sa k stanovisku predsedníčky okresného súdu
a oboznámil ho aj so žiadosťou o oznámení o upustení ústneho pojednávania. Túto možnosť
právny zástupca v stanovenej lehote nevyužil a ani sa nevyjadril k účasti na ústnom
pojednávaní, v dôsledku čoho ústavný súd zastáva názor, ako to uviedol aj vo výzve
na vyjadrenie zo 14. novembra 2019, že sťažovateľ v danej veci súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania.
9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Obsah súdneho spisu
10. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení
účastníkov konania a z chronológie úkonov okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh
a stav napadnutého konania:
- 9. apríla 2009 bola okresnému súdu (v tomto bode nálezu ďalej aj „súd“) doručená
žaloba sťažovateľa,
- 27. mája 2009 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu žaloby,
- 6. júla 2009 súd vydal oznámenie o predĺžení lehoty na doplnenie a opravu podania,
- 9. júla 2009 bola súdu doručená doplnená a opravená žaloba,
- 7. januára 2010 bola zaslaná výzva súdu na úhradu súdneho poplatku,
- 8. marca 2010 bola vydaná výzva súdu na úhradu opravenej výšky súdneho
poplatku,
- 6. mája 2010 súd zaslal výzvu na vyjadrenie k žalobe ,
zástupkyni vlastníkov bytov,
- 27. mája 2010 súd zaslal sťažovateľovi výzvu na doplnenie rovnopisov žaloby,
- 9. júla 2010 súd uznesením vyrubil sťažovateľovi súdny poplatok,
- 22. septembra a 7. októbra 2010 súd doručoval žalobu žalovaným,
- 11. februára 2011 súd informoval sťažovateľa, že žalovaní požiadali o poskytnutie
lehoty na ustanovenie spoločného právneho zástupcu,
- 11. februára 2011 súd výzvou informoval zástupkyňu vlastníkov o poskytnutí
lehoty 30 dní na ustanovenie právneho zástupcu,
- 11. mája 2011 súd predvolal strany sporu na termín pojednávania,
- 14. septembra 2011 sa uskutočnilo prvé pojednávanie,
- 16. marca 2012 sa uskutočnilo druhé pojednávanie vo veci,
- 30. apríla 2012 súd uznesením ustanovil znalca,
- 28. augusta 2012 bol súdu doručený znalecký posudok,
- 30. augusta 2012 súd zasielal znalecký posudok stranám sporu,
- 24. septembra 2012 súd uznesením určil odmenu znalcovi,
- 15. novembra 2012 bol určený termín pojednávania,
- 13. februára 2013 sa uskutočnilo tretie pojednávanie,
- 25. marca 2013 sťažovateľ navrhol súdu, aby vyžiadal informácie z katastra
nehnuteľností,
- 12. apríla 2013 súd zaslal žiadosť správe katastra o súčinnosť v konaní,
- 13. mája 2013 súd vyzval sťažovateľa na úpravu okruhu účastníkov a úpravu petitu
v zmysle dohody z posledného pojednávania,
- 20. augusta 2013 súd zaslal sťažovateľovi opätovnú výzvu,
- 10. septembra 2013 bol súdu doručený sťažovateľom opravený petit žaloby a návrh
na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaných,
- 30. októbra 2013 zaslal súd sťažovateľovi výzvu na opravu podania doručeného
súdu,
- 27. novembra 2013 súd vyslovil súhlas s predĺžením lehoty na opravu podania,
- 12. decembra 2013 sťažovateľ zaslal súdu opravený návrh podania,
- 7. februára 2014 súd uznesením rozhodol o pristúpení ďalších účastníkov
do konania na strane žalovaných,
- 14. mája 2014 súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu a strany sporu
predvolal na ďalšie pojednávanie,
- 11. júna 2014 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom súd uznesením
pripustil vstup ďalšieho žalovaného do konania,
- 11. júna 2014 bol vyhlásený rozsudok v napadnutom konaní,
- 20. augusta 2014 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku,
- 3. novembra 2014 súd zaslal výzvu žalovaným na vyjadrenie k odvolaniu
sťažovateľa a sťažovateľovi výzvu na doplnenie plnej moci udelenej novému právnemu
zástupcovi,
- 25. marca 2015 súd vydal opravné uznesenie k svojmu rozsudku,
- 25. marca 2015 súd vydal uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podané
odvolanie,
- 6. augusta 2015 okresný súd zaslal odvolanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“),
- 27. októbra 2015 súd zaslal krajskému súdu návrh žalobcu na prerušenie konania,
- 21. januára 2016 súd zaslal krajskému súdu podanie žalobcu,
- 16. augusta 2016 súd zaslal krajskému súdu oznámenie o úmrtí žalovanej
v 79. rade,
- 8. júna 2017 krajský súd vrátil súdu spis bez rozhodnutia,
- 19. júna 2017 súd vyzval právnych zástupcov žalovaných na predloženie plných
mocí v zmysle pokynu krajského súdu,
- 22. augusta 2017 im súd zaslal urgenciu,
- 13. septembra 2017 súd vyhovel žiadosti o predĺženie lehoty a zaslal výzvu notárovi
o súčinnosť v konaní,
- 9. februára 2018 súd vyzval notára na ďalšiu súčinnosť v konaní,
- 12. februára 2018 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie 35 rovnopisov odvolaní
sťažovateľa proti rozsudku súdu v zmysle pokynu krajského súdu,
- 22. februára 2018 súd vyzval notára na ďalšiu súčinnosť v konaní,
- 2. júla 2018 súd opäť vyzval notára na súčinnosť v príslušnom dedičskom konaní,
- 12. septembra 2018 súd vyzval na súčinnosť v dedičskom konaní,
- 17. decembra 2018 súd uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi
nástupcami zosnulých žalovaných a zastavení konania proti žalovanému v 60. rade a vyzval
právnych nástupcov na vyjadrenie sa k odvolaniu sťažovateľa,
- 12. februára 2019 súd zaslal uznesenia žalovaným v 91. a 92. rade,
- 13. februára 2019 súd požiadal o súčinnosť Slovenskú poštu a príslušné oddelenie
Policajného zboru na účely doručovania písomností,
- 21. februára 2019 súd doručoval písomnosti žalovanej v 30. rade.
11. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré
uviedla predsedníčka okresného súdu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa
spornými nestali a ústavný súd ich považuje za preukázané.
IV.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiska v judikatúre ústavného súdu
12. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
17. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna
neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného
stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 85/2009, v ktorom vystupuje v pozícii
žalobcu (navrhovateľa).
21. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, I. ÚS 54/02).
Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
22. Pokiaľ ide o posúdenie podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný
súd konštatuje, že predmetom konania pred okresným súdom je žaloba, ktorou sa sťažovateľ
(v procesnom postavení žalobcu) domáha určenia náhrady za užívanie nehnuteľností,
bytového domu z titulu zákonného vecného bremena podľa zákona o bytoch a náhrady
vo forme opakujúceho sa plnenia za užívanie nehnuteľností, ktorých výlučným vlastníkom
sa stal na základe osvedčenia o dedičstve. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá
netvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Čo sa týka skutkovej
stránky, ústavný súd konštatuje, že k faktickej zložitosti veci, a tým aj k predĺženiu konania
prispieva väčší počet účastníkov na strane žalovaných a s tým súvisiaca neustálenosť
okruhu účastníkov. V priebehu konania totiž došlo k viacerým procesným nástupníctvam
z dôvodu zmeny vlastníka bytu v bytovom dome, ako aj z dôvodu smrti niektorých
účastníkov napadnutého konania. Uvedené skutočnosti si zo strany okresného súdu
vyžiadali potrebu zisťovať okruh dedičov a v nadväznosti na to i potrebu rozhodovať
napríklad viackrát o čiastočnom zastavení konania. Ani týmito skutočnosťami však
nemožno ospravedlniť doterajší neprimerane dlhý čas napadnutého konania okresného súdu,
ktoré nielenže nie je právoplatne skončené, ale v súčasnosti sa po viac ako 10 rokov od jeho
začatia stále nachádza v procesnom počiatku ustaľovania okruhu účastníkov konania.
23. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sám sťažovateľ prispel svojím
správaním k doterajšej dĺžke, resp. spomaleniu napadnutého konania. Na ťarchu sťažovateľa
z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať podávanie
neúplných návrhov, v dôsledku čoho bol príslušným súdom vyzývaný na opravu,
resp. doplnenie podaní, v súvislosti s ktorými nadväzne žiadal o predĺženie lehoty
na odstránenie vytýkaných nedostatkov. V prvom prípade sťažovateľ návrh žaloby opravil
do dvoch mesiacov od jeho podania, v druhom prípade išlo o obdobie 9 mesiacov
(od 13. februára 2013 do 12. decembra 2013), kým sťažovateľ nedostatky odstránil.
Sťažovateľ je v postavení žalobcu pánom sporu a táto jeho pozícia si vyžaduje aktívny
prístup ku konaniu a k súčinnosti pri realizovaní jednotlivých úkonov súdu. Uvedené
správanie sťažovateľa malo nepochybne za následok spomalenie priebehu napadnutého
konania, čo ústavný súd primerane zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia.
24. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní
došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru,
že v napadnutom konaní nie sú zaznamenané obdobia nečinnosti, v ktorých by okresný súd
vo veci dlhšie nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka. Okresný súd konal
v napadnutom konaní v zásade plynulo. Ústavný súd zistil, že jediným obdobím nečinnosti
okresného súdu v rozsahu 5 mesiacov bolo obdobie bezprostredne nasledujúce po podaní
žaloby a jej doplnení od 10. júla 2009 do 7. januára 2010 v súvislosti so zmenou zákonného
sudcu.
Doterajší priebeh napadnutého konania je poznačený predovšetkým nesústredeným
postupom okresného súdu, ktorý nesmeroval efektívne k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa. Ako nesústredený hodnotí ústavný súd najmä postup okresného súdu
pred vydaním rozsudku č. k. 16 C 85/2009-535 z 25. marca 2015, v dôsledku ktorého bol
spis vrátený krajským súdom bez rozhodnutia. V príslušnom prípise krajský súd konštatoval
procesné pochybenie okresného súdu spočívajúce v konaní bez riadneho doručenia
rozsudku tým žalovaným, ktorí neudelili poverenie na zastupovanie v súdnom konaní
právnej zástupkyni väčšiny žalovaných. Uvedená nesústredená činnosť okresného súdu
predĺžila napadnuté konanie, ktoré sa po vrátení spisu z krajského súdu dostalo opätovne
do štádia vykonávania procesných úkonov súvisiacich s identifikovaním aktuálneho okruhu
účastníkov konania a ustálením ich zastupovania splnomocnenými zástupcami.
25. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru,
podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu
(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil
na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 22/02, II. ÚS 32/03, I. ÚS 376/06,
III. ÚS 90/07, III. ÚS 103/09).
26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd (zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú
dĺžku napadnutého konania) dospel k záveru, že najmä nesústredeným postupom okresného
súdu, ale aj kratším obdobím jeho nečinnosti, došlo v napadnutom konaní k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
27. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo
slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal.
28. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej
sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1
výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal
okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 85/2009 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
VI.
Primerané finančné zadosťučinenie
29. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
30. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na utrpenú ujmu, keďže už
od roku 2004 nemôže so svojimi oprávnene nadobudnutými pozemkami v rámci dedičského
konania, na ktorých je zriadené zákonné záložné právo podľa zákona o bytoch, voľne
nakladať, mať z nich primeraný výnos a nečinnosť okresného súdu a prieťahy v konaní mu
tak komplikujú život.
31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). V tomto prípade prichádza do úvahy
priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd
vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
32. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, väčšiu skutkovú
zložitosť veci a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch na jednej
strane, berúc však do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä skutočnosť,
že sťažovateľ priebeh napadnutého konania v istom rozsahu negatívne ovplyvnil svojím
konaním podrobne vyhodnoteným na inom mieste tohto nálezu, ústavný súd považoval
za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 3 výroku
nálezu).
VII.
Náhrada trov konania
33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny zástupca
sťažovateľa si nárok na náhradu trov konania uplatnil, ale trovy konania nevyčíslil.
34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrok 2018, ktorá bola v sume 980 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané
v roku 2019.
35. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia advokátom za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie ústavnej
sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2019 patrí odmena v sume dvakrát po 163,33 €
a režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 346,26 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.
36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP).
37. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného
súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu