Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 72/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , vo veci namietaného porušenia

, a , jeho základných práv

podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16, čl. 19 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4

a , práv podľa , , ,

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv

podľa čl. 2, čl. 3, písm. a), b), d), e), f), čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3 a 4,

čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15 a čl. 28 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Dohovoru

OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami sp. zn.

z 30. apríla 2019, sp. zn. z 25. júna 2019 a sp. zn. z 5. augusta

2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1,

a (ďalej len „“), jeho základných

práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16, čl. 19 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3

a 4 a , práv podľa , , , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práv podľa čl. 1 ods. 1

a 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) a práv podľa čl. 2, čl. 3, písm. a), b), d), e), f), čl. 4 ods. 1

písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3 a 4, čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15 a čl. 28

ods. 1 a 2 písm. b) a c) (ďalej spolu len „označené práva“) Dohovoru OSN o právach osôb

so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho

uzneseniami sp. zn. z 30. apríla 2019, sp. zn. z 25. júna 2019

a sp. zn. z 5. augusta 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom

na krajskom súde pod sp. zn. sa sťažovateľ ako žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci – Kancelárie Trenčín ako

žalovaného (ďalej len „žalovaný“) zo 16. júla 2018, ktorým žalovaný

rozhodol o nepriznaní nároku sťažovateľovi ako žalobcovi na poskytovanie právnej pomoci

v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ podal v napadnutom konaní žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov. Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. apríla 2019 vydaným vyšším

súdnym úradníkom mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto

uzneseniu sťažovateľ podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 25. júna 2019 tak, že ju zamietol.

4. Krajský súd výzvou z 15. júla 2019 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za podanú správnu žalobu s poučením, že v prípade ak nebude poplatok v určenej

lehote 10 dní zaplatený, krajský súd napadnuté konanie zastaví. Krajský súd uznesením

sp. zn. z 5. augusta 2019 napadnuté konanie zastavil v dôsledku nezaplatenia

súdneho poplatku sťažovateľom.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na svoje nepriaznivé majetkové

a sociálne pomery a poukazuje na skutočnosť, že bol v iných konaniach za tých istých

podmienok aj s manželkou od súdnych poplatkov oslobodený. V tejto súvislosti uvádza:

„Súd pri svojom konaní a rozhodovaní, ignoroval taktiež aj Nálezy a rozhodnutia, či už

Ústavného súdu SR, alebo Najvyššieho súdu SR , Obdo V 74/2007, 3Sžo

43/2011, , , , , ,

dokonca aj rozhodnutia samotných krajských súdov, ktorými bol sťažovateľ za takých istých

sociálnych, majetkových a zdravotných podmienok od súdnych poplatkov oslobodený a boli

rušené aj odmietavé rozhodnutia centier a ktorými je súd tiež viazaný. To znamená, že sa

jedná o nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu sťažovateľa, čo je neprípustné, navyše

keď je ťažko zdravotne postihnutý a hrozí mu infarkt.“

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje aby ústavný súd vo veci samej nálezom

rozhodol:

„1/ základné právo , zamietnutím jeho návrhu na oslobodenie

od súdnych poplatkov a zamietnutím podanej žaloby s nerešpektovaním jeho ťažkého

zdravotného postihnutia, podľa čl. 12 ods.1, ods.2, ods.4, čl. 2 ods.2, čl. 1, čl. 7 ods. 5,

, , , ods.2, , až 4, , SR,

čl.3, čl.5 ods.1, čl. 13, čl.14, čl. 6 ods.1, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, čl.1 ods.1, ods.2. Protokolu č. 12 k tomuto Dohovoru a čl.2, čl. 3

ods. a, b, d, e, f, čl.4 ods. 1 písm. a, b, c, d, e, ods.2 až ods.4, čl.5, ods. 2, ods. 3, čl.12 ods. 3

až 5, čl. 13, čl.l5, čl. 28 ods. 1, ods. 2 písm. b, písm. c, medzinárodného dohovoru o právach

osôb so zdravotným postihnutím, postupom Krajského súdu Žilina vo veci vedenej pod

sp. zn. zo dňa 30.04.2019, sp. zn. zo dňa 25.06.2019

a sp. zn. zo dňa 05. 08.2019, porušené bolo.

2/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie krajského súdu v Žiline

sp. zn. zo dňa 30.04.2019 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie krajského súdu v Žiline

sp. zn. zo dňa 25.06.2019 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

4/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie krajského súdu v Žiline

sp. zn. zo dňa 05.08.2019 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

8/ Sťažovateľovi , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3500

Eur ( slovom tritisíc päťsto Eur), ktoré je Krajský súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9/ priznáva náhradu trov spojených s týmto konaním v sume

20 eur.“

7. Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní

pred ústavným súdom.

8. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola

vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II

bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ,

dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným

postihnutím postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. apríla 2019

14. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

16. V danom prípade mal sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy, ktorý

mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje. Proti uzneseniu krajského

súdu sp. zn. z 30. apríla 2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom mohol

podať sťažnosť, o ktorej je oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Z obsahu

sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že proti uvedenému uzneseniu krajského súdu

bola sťažovateľom 19. mája 2019 podaná sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd

uznesením z 25. júna 2019. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť

v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2019

odmietol podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ,

dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným

postihnutím postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. júna 2019

17. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

18. Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti dopytom

na krajskom súde zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn. z 25. júna 2019

o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa z 19. mája 2019 nadobudlo právoplatnosť 11. júla 2019.

19. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu, ako aj elektronickými

prostriedkami bez autorizácie 7. októbra 2019. Z uvedeného je zrejmé, že ústavná sťažnosť

v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie označených práv uznesením krajského súdu

sp. zn. z 25. júna 2019 bola podaná oneskorene.

20. Ústavný súd už mnohokrát uviedol, že nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene.

V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, ).

21. Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti podľa ako podanú oneskorene.

III.3 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ,

dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným

postihnutím postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 5. augusta 2019

22. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

23. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

24. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ).

25. Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142

ods. 1 v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky

im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva

alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto

základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1

(m. m. , , , ).

26. Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

dopytom na krajskom súde zistil, že sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 5. augusta 2019 o zastavení napadnutého konania, ktoré vydal vyšší

súdny úradník, sťažnosť a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 2019.

27. Tak ako to vyplýva aj zo samotného poučenia, ktoré obsahuje uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 5. augusta 2019, v konaní podľa zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), koná a rozhoduje

vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania.

28. Podľa ak nebol zaplatený poplatok

splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd

podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote

desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,

súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve

poučený.

29. Podľa prvoinštančný súd zruší

uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok

zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa

odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom

pokračuje namiesto poplatníka.

30. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) okrem § 357 písm. a).

31. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie

pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového

poriadku okrem ustanovení o intervencii.

32. Vychádzajúc predovšetkým z už citovaných ustanovení príslušnej právnej úpravy

(v zmysle ktorej sa na konania vo veciach poplatkov, teda aj na zastavenie konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku), je zrejmé, že na konanie vo veciach poplatkov, ktoré je súčasťou konania

v správnom súdnictve, sa vzťahuje okrem úprava Civilného

sporového poriadku s tým, že subsidiárne použitie

na konanie pred správnym súdom zároveň vyplýva z , podľa ktorého je možná

aplikácia ustanovení prvej a druhej časti .

33. V danom prípade mal sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy, ktorý

mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje. Proti uzneseniu krajského

súdu sp. zn. z 5. augusta o zastavení napadnutého konania vydanému vyšším

súdnym úradníkom mohol sťažovateľ podať sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Tak, ako už bolo uvedené dopytom na krajskom súde ústavný súd

zistil, že sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu sťažnosť nepodal.

34. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) pre neprípustnosť.

35. Sťažovateľ netvrdil (tým menej preukazoval), že sťažnosť nepodal z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný možný postup

ústavného súdu podľa .

36. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť,

že ústavná sťažnosť neobsahuje (bez ohľadu na skutočnosť, že sťažovateľ nie je zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.) vo vzťahu k namietanému porušeniu

označených práv uznesením krajského súdu sp. zn. z 5. augusta 2019

o zastavení napadnutého konania žiadne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa

sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, čo je samo osebe dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom

súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

IV.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

37. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

38. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne

splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

39. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

ani zjavne neopodstatnená.

40. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa jednak preto, lebo

nemá právomoc na jej prerokovanie (stať III.1), jednak z dôvodu, že bola podaná

oneskorene (stať III.2), ako aj z dôvodu, že je v časti neprípustná (stať III.3), je zrejmé, že

v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti

(m. m. , ).

41. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).

42. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu