Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 72/2020
PDF · 228.23 KB
No categories available
I. ÚS 72/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,
, , vo veci namietaného porušenia
čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv
podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16, čl. 19 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4
a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv
podľa čl. 2, čl. 3, písm. a), b), d), e), f), čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3 a 4,
čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15 a čl. 28 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Dohovoru
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu v Žiline
v konaní vedenom pod sp. zn. 30 S 104/2018 a jeho uzneseniami sp. zn. 30 S 104/2018
z 30. apríla 2019, sp. zn. 30 S 104/2018 z 25. júna 2019 a sp. zn. 30 S 104/2018 z 5. augusta
2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným
súdom n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra
2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1,
čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), jeho základných
práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16, čl. 19 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3
a 4 a čl. 47 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práv podľa čl. 1 ods. 1
a 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) a práv podľa čl. 2, čl. 3, písm. a), b), d), e), f), čl. 4 ods. 1
písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3 a 4, čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15 a čl. 28
ods. 1 a 2 písm. b) a c) (ďalej spolu len „označené práva“) Dohovoru OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 30 S 104/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho
uzneseniami sp. zn. 30 S 104/2018 z 30. apríla 2019, sp. zn. 30 S 104/2018 z 25. júna 2019
a sp. zn. 30 S 104/2018 z 5. augusta 2019.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom
na krajskom súde pod sp. zn. 30 S 104/2018 sa sťažovateľ ako žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci – Kancelárie Trenčín ako
žalovaného (ďalej len „žalovaný“) zo 16. júla 2018, ktorým žalovaný
rozhodol o nepriznaní nároku sťažovateľovi ako žalobcovi na poskytovanie právnej pomoci
v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 30 S 64/2017.
3. Sťažovateľ podal v napadnutom konaní žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov. Krajský súd uznesením sp. zn. 30 S 104/2018 z 30. apríla 2019 vydaným vyšším
súdnym úradníkom mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto
uzneseniu sťažovateľ podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd
uznesením sp. zn. 30 S 104/2018 z 25. júna 2019 tak, že ju zamietol.
4. Krajský súd výzvou z 15. júla 2019 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za podanú správnu žalobu s poučením, že v prípade ak nebude poplatok v určenej
lehote 10 dní zaplatený, krajský súd napadnuté konanie zastaví. Krajský súd uznesením
sp. zn. 30 S 104/2018 z 5. augusta 2019 napadnuté konanie zastavil v dôsledku nezaplatenia
súdneho poplatku sťažovateľom.
5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na svoje nepriaznivé majetkové
a sociálne pomery a poukazuje na skutočnosť, že bol v iných konaniach za tých istých
podmienok aj s manželkou od súdnych poplatkov oslobodený. V tejto súvislosti uvádza:
„Súd pri svojom konaní a rozhodovaní, ignoroval taktiež aj Nálezy a rozhodnutia, či už
Ústavného súdu SR, alebo Najvyššieho súdu SR -I ÚS 18/95, Obdo V 74/2007, 3Sžo
43/2011, 8Sžo 45/ /2012, 3Sžo 9/2013, 1 Sžr 118/2013, 7 Sžo 32/2015, 7Sžo 57/2016,
dokonca aj rozhodnutia samotných krajských súdov, ktorými bol sťažovateľ za takých istých
sociálnych, majetkových a zdravotných podmienok od súdnych poplatkov oslobodený a boli
rušené aj odmietavé rozhodnutia centier a ktorými je súd tiež viazaný. To znamená, že sa
jedná o nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu sťažovateľa, čo je neprípustné, navyše
keď je ťažko zdravotne postihnutý a hrozí mu infarkt.“
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje aby ústavný súd vo veci samej nálezom
rozhodol:
„1/ základné právo , zamietnutím jeho návrhu na oslobodenie
od súdnych poplatkov a zamietnutím podanej žaloby s nerešpektovaním jeho ťažkého
zdravotného postihnutia, podľa čl. 12 ods.1, ods.2, ods.4, čl. 2 ods.2, čl. 1, čl. 7 ods. 5,
čl. 16, čl. 19 ods. 1, čl.39 ods. 1, ods.2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl.47 ods.2, Ústavy SR,
čl.3, čl.5 ods.1, čl. 13, čl.14, čl. 6 ods.1, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čl.1 ods.1, ods.2. Protokolu č. 12 k tomuto Dohovoru a čl.2, čl. 3
ods. a, b, d, e, f, čl.4 ods. 1 písm. a, b, c, d, e, ods.2 až ods.4, čl.5, ods. 2, ods. 3, čl.12 ods. 3
až 5, čl. 13, čl.l5, čl. 28 ods. 1, ods. 2 písm. b, písm. c, medzinárodného dohovoru o právach
osôb so zdravotným postihnutím, postupom Krajského súdu Žilina vo veci vedenej pod
sp. zn. 30S 104/ /2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 30S 104/2018 zo dňa 25.06.2019
a sp. zn. 30S 104/2018 zo dňa 05. 08.2019, porušené bolo.
2/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie krajského súdu v Žiline
sp. zn. 30S 104/2018 zo dňa 30.04.2019 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
3/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie krajského súdu v Žiline
sp. zn. 30S 104/2018 zo dňa 25.06.2019 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
4/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie krajského súdu v Žiline
sp. zn. 30S 104/2018 zo dňa 05.08.2019 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
8/ Sťažovateľovi , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3500
Eur ( slovom tritisíc päťsto Eur), ktoré je Krajský súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
9/ priznáva náhradu trov spojených s týmto konaním v sume
20 eur.“
7. Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní
pred ústavným súdom.
8. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola
vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II
bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu
v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
II.
Relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
III.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ústavy,
dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 S 104/2018
a jeho uznesením z 30. apríla 2019
14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza
zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv
alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných
prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
16. V danom prípade mal sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy, ktorý
mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje. Proti uzneseniu krajského
súdu sp. zn. 30 S 104/2018 z 30. apríla 2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom mohol
podať sťažnosť, o ktorej je oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Z obsahu
sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že proti uvedenému uzneseniu krajského súdu
bola sťažovateľom 19. mája 2019 podaná sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd
uznesením z 25. júna 2019. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa
v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť
v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 30 S 104/2018 z 30. apríla 2019
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie.
III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ústavy,
dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 S 104/2018
a jeho uznesením z 25. júna 2019
17. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
18. Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti dopytom
na krajskom súde zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 30 S 104/2018 z 25. júna 2019
o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa z 19. mája 2019 nadobudlo právoplatnosť 11. júla 2019.
19. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu, ako aj elektronickými
prostriedkami bez autorizácie 7. októbra 2019. Z uvedeného je zrejmé, že ústavná sťažnosť
v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie označených práv uznesením krajského súdu
sp. zn. 30 S 104/2018 z 25. júna 2019 bola podaná oneskorene.
20. Ústavný súd už mnohokrát uviedol, že nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene.
V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje
zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
21. Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
III.3 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ústavy,
dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 S 104/2018
a jeho uznesením z 5. augusta 2019
22. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
23. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne
prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
24. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi
na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti
uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným
spôsobom (m. m. III. ÚS 1/04).
25. Sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej
judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej
ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými
súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá
sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo
je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142
ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 CSP). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky
im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva
alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto
základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).
26. Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
dopytom na krajskom súde zistil, že sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu
sp. zn. 30 S 104/2018 z 5. augusta 2019 o zastavení napadnutého konania, ktoré vydal vyšší
súdny úradník, sťažnosť a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 2019.
27. Tak ako to vyplýva aj zo samotného poučenia, ktoré obsahuje uznesenie
krajského súdu sp. zn. 30 S 104/2018 z 5. augusta 2019, v konaní podľa zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), koná a rozhoduje
vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania.
28. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok
splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd
podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote
desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,
súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve
poučený.
29. Podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch prvoinštančný súd zruší
uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok
zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa
odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom
pokračuje namiesto poplatníka.
30. Podľa § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak tento zákon neustanovuje
inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) okrem § 357 písm. a).
31. Podľa § 25 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie
pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového
poriadku okrem ustanovení o intervencii.
32. Vychádzajúc predovšetkým z už citovaných ustanovení príslušnej právnej úpravy
(v zmysle ktorej sa na konania vo veciach poplatkov, teda aj na zastavenie konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku), je zrejmé, že na konanie vo veciach poplatkov, ktoré je súčasťou konania
v správnom súdnictve, sa vzťahuje okrem zákona o súdnych poplatkoch úprava Civilného
sporového poriadku s tým, že subsidiárne použitie Civilného sporového poriadku
na konanie pred správnym súdom zároveň vyplýva z § 25 SSP, podľa ktorého je možná
aplikácia ustanovení prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku.
33. V danom prípade mal sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy, ktorý
mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje. Proti uzneseniu krajského
súdu sp. zn. 30 S 104/2018 z 5. augusta o zastavení napadnutého konania vydanému vyšším
súdnym úradníkom mohol sťažovateľ podať sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný
rozhodnúť krajský súd. Tak, ako už bolo uvedené dopytom na krajskom súde ústavný súd
zistil, že sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu sťažnosť nepodal.
34. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) pre neprípustnosť.
35. Sťažovateľ netvrdil (tým menej preukazoval), že sťažnosť nepodal z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný možný postup
ústavného súdu podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
36. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť,
že ústavná sťažnosť neobsahuje (bez ohľadu na skutočnosť, že sťažovateľ nie je zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.) vo vzťahu k namietanému porušeniu
označených práv uznesením krajského súdu sp. zn. 30 S 104/2018 z 5. augusta 2019
o zastavení napadnutého konania žiadne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa
sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, čo je samo osebe dôvodom
na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom
súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
IV.
K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
37. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže
ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
38. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu
žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne
splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery
odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti.
39. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc
ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná
ani zjavne neopodstatnená.
40. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa jednak preto, lebo
nemá právomoc na jej prerokovanie (stať III.1), jednak z dôvodu, že bola podaná
oneskorene (stať III.2), ako aj z dôvodu, že je v časti neprípustná (stať III.3), je zrejmé, že
v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti
(m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017).
41. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).
42. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie
o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy,
alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,
k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu