Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 399/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46

a čl. 10 ods. 1 a 2 a čl. 32 a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajskej

prokuratúry v Nitre a jej upovedomením č. k. -6 z 27. júna 2020 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , , t. č. v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

v petite namieta porušenia základných práv podľa (ďalej

len „ústava“) a čl. 10 ods. 1 a 2 a čl. 32 a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) postupom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) a jej

upovedomením č. k. -6 z 27. júna 2020 (ďalej len „napadnuté

upovedomenie krajskej prokuratúry“).

1.1 Okrem označených práv sťažovateľ namieta aj porušenie iných základných práv

a tiež článkov , napr. a 2, , a ,

listiny z dôvodu, že krajská prokuratúra sa vôbec nevysporiadala s jeho argumentmi, vec

racionálne a objektívne neposúdila v zmysle a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ nesúhlasí

s hodnotením dôkazov vykonaných krajskou prokuratúrou. Namieta, že konaním osoby

(ktorý nebol ani trestne stíhaný a viackrát napadol verbálne jeho rodinu

a dieťa, pozn.) došlo aj k morálnym dôsledkom na jeho rodinu, a tým aj k porušeniu

ustanovení „zákona o rodine“, pričom krajská prokuratúra neskúmala ex offo aj jeho citový

vzťah k chorému dieťaťu. Krajská prokuratúra tieto skutočnosti prehliadla a len uviedla, že

útoky zo strany tejto osoby nemohli mať na sťažovateľa žiadny vplyv. Sťažovateľ však trvá

na tom, že ak tieto útoky prebiehali na každodennej báze, mali zásadný vplyv aj na jeho

psychický stav a duševné zdravie.

3. Sťažovateľ nesúhlasí aj s predchádzajúcim postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Komárne a Okresnej prokuratúry Komárno, ktoré nevzali spomínanú

osobu do väzby v čase spáchania týchto skutkov.

4. Sťažovateľ tiež nepriamo uvádza (vyplýva to aj z napadnutého upovedomenia

krajskej prokuratúry, pozn.), že v zmysle čl. 6 ods. 5 príkazu Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. 11/2019 z 28. novembra

2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti

v predsúdnom trestnom konaní nemal účinný prostriedok nápravy (ďalej len „príkaz“),

pretože opakovaná žiadosť v tej istej veci sa už nevybavuje, a o tom nemal byť sťažovateľ

ani upovedomený. Z tohto dôvodu podal iba ústavnú sťažnosť.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ, žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho označených práv podľa a listiny v bode 1 napadnutým

upovedomením krajskej prokuratúry. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd napadnuté

upovedomenie zrušil a vec vrátil krajskej prokuratúre na ďalšie konanie. Súčasne sa domáha

náhrady trov právneho zastúpenia, ak mu bude na základe jeho žiadosti, ktorú priložil

k ústavnej sťažnosti, ustanovený právny zástupca v konaní pred ústavným súdom.

II.

Relevantná právna úprava a právomoc ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to

odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide

vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ,

a podobne).

12. Podľa (i listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12.1 Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a práva podľa listiny nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých

ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam

v zásade identické.

12.2 I keď sťažovateľ poukazuje iba na porušenie a listiny bez

špecifikovania konkrétneho odseku tohto ustanovenia, z obsahu ústavnej sťažnosti je možné

s určitosťou vyvodiť, že namieta porušenie a listiny, t. j.

svojho základného práva na inú právnu ochranu.

13. Podľa čl. 10 ods. 1 listiny každý má právo na zachovanie svojej ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa čl. 10 ods. 2 listiny každý

má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

13.1 Podľa čl. 32 ods. 1 listiny rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.

Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená. Podľa čl. 32 ods. 2 listiny žene

v tehotenstve je zaručená osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch

a zodpovedajúce pracovné podmienky. Podľa odseku 3 tohto článku deti narodené

v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. Podľa čl. 32 ods. 4 starostlivosť o deti a ich

výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva

rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba

rozhodnutím súdu na základe zákona. Podľa čl. 32 ods. 5 rodičia, ktorí sa starajú o deti,

majú právo na pomoc štátu a podľa odseku 6 tohto článku podrobnosti ustanoví zákon.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti a právne posúdenie veci ústavným súdom

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa na inú právnu ochranu zaručeného v a listiny

napadnutými upovedomením krajskej prokuratúry (z inej ústavnej sťažnosti vedenej

na ústavnom súde pod sp. zn. ) vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Okresného súdu Komárno sp. zn. z 31. októbra 2002 odsúdený pre trestný čin

vraždy, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov,

z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 22. marca 2010 na skúšobnú dobu v trvaní

7 rokov. Ďalším rozsudkom okresného súdu č. k. -2951 z 20. októbra 2016 bol

sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil

v období od 31. júla 2013 do 13. februára 2014, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody

v trvaní 11 rokov nepodmienečne a súčasne mu bolo uložené protialkoholické liečenie

ústavnou formou. Okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody okrem iného zohľadnil,

že išlo o opätovné spáchanie zločinu, zločin bol spáchaný na viacerých osobách

a v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia

slobody.

15. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa a namietaného

postupu krajskej prokuratúry v predmetnej veci konštatuje, že krajská prokuratúra sa

podaním označeným ako „žiadosť o preskúmanie postupu Okresnej prokurátorky

v Komárne“ riadne zaoberala a o spôsobe preskúmania jeho trestného oznámenia podaného

18. decembra 2019 ho aj riadne vyrozumela. Postup krajskej prokuratúry v napadnutom

konaní považuje ústavný súd za zákonný (keďže obsah upovedomenia sťažovateľ dobre

pozná a priložil ho aj k ústavnej sťažnosti, preto ani z jeho obsahu na 4 stranách osobitne

necitoval, pozn.).

16. Len nesúhlas sťažovateľa s názorom krajskej prokuratúry, ktorá sa opierala aj

o ďalšie skutočnosti zistené inými orgánmi činnými v trestnom konaní, a ani prípadné

nedanie priamej odpovede na jeho argumenty vo vzťahu k jeho maloletému dieťaťu (bod 2)

nemôžu viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti názoru krajskej

prokuratúry a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jej právny názor svojím

vlastným (m. m. , ).

17. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

tiež nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby orgány verejnej moci preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Ústavný súd tiež vyslovil, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby

na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde

prokurátorom nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr.

, , , , ,

). Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave ani v Trestnom

poriadku (, , , ). Inak povedané,

právo podľa nie je možné vykladať tak, že by garantovalo úspech

v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa.

18. Ústavný súd ešte zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní po zvážení

všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutkov, ktoré boli predmetom trestného

oznámenia sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani chránené práva. Nikto

totiž nemá právny nárok a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu bolo

vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov činných v trestnom konaní,

nedávajú podklad na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, nemôže príslušný

orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo pokračovať v konaní, prípadne nariadiť,

aby sa trestné konanie začalo alebo sa v ňom pokračovalo. Sťažovateľ ako oznamovateľ

trestného činu má iba zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho oznámením či

sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok

konania zodpovedal jeho predstave (napr. , , ).

19. upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov

tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo

potrestaní. Ústavný súd nepatrí medzi orgány činné v trestnom konaní a nie je ani súčasťou

sústavy všeobecných súdov, ktorým je zákonom zverený výkon trestného súdnictva.

20. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(bod 2 výroku rozhodnutia), pretože nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým

upovedomením krajskej prokuratúry a označenými základnými právami podľa čl. 46 ods. 1

a listiny, ako aj ostatnými článkami listiny uvedenými v bode 13 a 13.1,

ktorých porušenie sťažovateľ namieta.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

21. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný

súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri

podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce

takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

22. Ústavný súd vychádzal predovšetkým z toho, že hoci sťažovateľ nebol zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, jeho ústavná sťažnosť mala náležitosti vyžadované

. Ústavná sťažnosť bola aj primerane odôvodnená a obsahovala aj

petit. Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom, ale na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že ide

o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona

o ústavnom súde) a v danom prípade nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Preto predmetnému procesnému návrhu

sťažovateľa ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu