Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 458/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou,

advokátska kancelária, Slovenská 69, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej

prokuratúry Vranov nad Topľou sp. zn. z 15. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť , bez uvedenia povinného

údaja, dátumu narodenia (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry

Vranov nad Topľou (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.

z 15. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal

7. januára 2020 na Kriminálnom úrade finančnej správy Slovenskej republiky oznámenie

o možnom porušení colných predpisov postupom Polície Slovenskej republiky.

Jeho oznámeniu predchádzalo uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Východ

v Košiciach (ďalej len „vyšetrovateľ NAKA“) zo 16. marca 2018, ktorým bolo začaté

trestné stíhanie vo veci zločinu „neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami

a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1 písm. b) a c), ods. 3 písm. b) Trestného

zákona“.

3. Vyšetrovateľ NAKA vydal 27. marca 2018 príkaz na vykonanie prehliadky

priestorov spoločnosti , na základe operatívno-pátracej činnosti, že došlo

k spáchaniu prečinu porušovania predpisov o obehu tovarov v styku s cudzinou podľa § 254

ods. 1 .

4. Dňa 29. marca 2018 vyšetrovateľ NAKA vykonal v priestoroch spoločnosti

, , prehliadku iných priestorov

a pozemkov, počas ktorej bol zaistený deklarovaný tovar, a to lieky s rôznym označením

určených na liečbu erektilnej disfunkcie, ktoré nie sú registrované ani prepustené na trh

Európskej únie. Vyšetrovateľ tak mal konať v rozpore s čl. 240 ods. 3 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje

Colný kódex Únie v znení neskorších predpisov, tým spôsobom, že bez vedomia

a povolenia colných orgánov vyňal z colného skladu tovar prepustený do colného režimu

colné uskladnenie.

5. Uznesením zo 4. mája 2020 sp. zn. ČVS: KUFS-9//7082-V-2020 podľa § 197

ods. 1 písm. d) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) vyšetrovateľ NAKA oznámenie sťažovateľa (pozri bod 2)

odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197

ods. 2 . Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť

11. mája 2020, a to z dôvodu zrejmého rozporu výroku uznesenia s jeho odôvodnením,

v ktorej žiadal o jeho zrušenie, pretože nesúhlasí s rozhodnutím vyšetrovateľa,

keďže vyšetrovateľ NAKA mal vykonať prehliadku priestorov v spolupráci s colnou

správou a dané priestory sú colným skladom a tam sa nachádzal tovar v zmysle povolení

Colného úradu Prešov, pričom bol odňatý tovar definovaný na strane č. 2 až 10 zápisnice

o vykonaní prehliadky iných priestorov. Sťažovateľ ďalej poukazuje na znenie ustanovení

Colného kódexu Únie, , európsku judikatúru s tým, že zvýrazňuje to, že vyšetrovateľ

NAKA ani neoznámil odňatie tovaru spod colného dohľadu colným orgánom.

6. Okresná prokuratúra riadny opravný prostriedok sťažovateľa napadnutým

uznesením zamietla ako nedôvodný.

7. Podľa názoru sťažovateľa, ktorý bol osobou zodpovednou za prevádzku colného

skladu, okresná prokuratúra napadnutým uznesením zasiahla do jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa , listiny a tiež práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože colné orgány podľa čl. 240 Colného kódexu

Únie nedali súhlas na to, aby sa mohlo nakladať s tovarom pod colným dohľadom.

8. Uznesenie okresnej prokuratúry je podľa sťažovateľa zjavne svojvoľné, arbitrárne

a nedávajúce odpoveď na základné otázky tohto prípadu (ide o tvrdenie prokurátora,

že v tomto prípade škoda nevznikla, hoci v colnom sklade sa nachádzal tovar v hodnote

7 mil. € a preukázateľne bol tovar aj odňatý z colného skladu za viac ako 80 000 €,

ale aj ďalšie námietky sťažovateľa, že napr. tovar bol odňatý v rozpore s čl. 240 Colného

kódexu Únie, pozn.).

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že základné práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a listiny, ako aj právo na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli. Súčasne požaduje, aby ústavný súd napadnuté

uznesenie okresnej prokuratúry zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a domáha

sa aj náhrady trov konania pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa ( listiny) každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v a

ods. 1 listiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo

dôjsť vydaním napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry o zamietnutí jeho sťažnosti

proti rozhodnutiu vyšetrovateľa NAKA, ktoré sťažovateľ považuje za svojvoľné

a arbitrárne.

17. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , a podobne).

18. Ústavný súd najprv zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní po zvážení

všetkých okolností prípadu nerozhodli o prípadnej trestnosti skutkov, ktoré boli predmetom

trestného oznámenia sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani chránené

práva. Nikto totiž nemá právny nárok a už vôbec nie ústavnoprávny nárok

na to, aby jeho podaniu bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov

činných v trestnom konaní nedávajú podklad na začatie trestného stíhania

alebo pokračovanie v ňom, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať

alebo pokračovať v konaní, prípadne nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo

sa v ňom pokračovalo.

19. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu má iba zákonné právo domáhať

sa len toho, aby sa s jeho oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal.

Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave

(napr. , , ).

20. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv

príslušné orgány prokuratúry, ale tomuto právu zodpovedá iba povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

21. Ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľa uvedené v ústavnej sťažnosti

(najmä body 4 a 5), ako aj prílohy k nej priložené, najmä napadnuté uznesenie okresnej

prokuratúry a konštatuje, že jeho sťažnosť je neopodstatnená.

22. Prokurátor ako nadriadený orgán k sťažnosti sťažovateľa v podstatnom uviedol:

„V prvom rade je potrebné poukázať na to, oznamovateľ svojou argumentáciou

odvoláva na citácie Súdneho dvora Únie ohľadom pojmu vyššia moc. Pričom však nikde

ani náznakom nespomína škodu, ktorá mu mala byť samotným prečinom porušovania

predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa

spôsobená, pričom je to obligatórny znak tohto trestného činu. K danému treba uviesť,

že škoda by mu ani nemohla vzniknúť, nakoľko takýto tovar by nemohol byť prepustený

do príslušného režimu, nakoľko sa jedná o tovar neregistrovaný ani neprepustený na trh

Európskej únie. V danej veci je potrebné uviesť, že oznamovateľ vo svojej sťažnosti a tiež

aj samotným oznámením vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu, ako už bolo

uvedené aj v samotnom uznesení o odmietnutí, uvádza skutočnosti týkajúce sa vznesenia

obvinenia voči jeho osobe zo zločinu neoprávneného zaobchádzaniu s liekmi,

liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1 písm. a), b) c),

ods. 2 písm. b) s poukazom na , vedeného

pod ČVS; PPZ-58/NKA-VY1-2019, ktoré priamo súvisia s vykonanou prehliadkou

iných priestorov a pozemkov dňa 29. marca 2018 vyšetrovateľom PZ NAKA Východ

v priestoroch spoločností

počas ktorej bol zaistený deklarovaný tovar a to lieky s rôznym označením

určené na liečbu erektilnej disfunkcie. ktoré nie sú registrované ani prepustené na trh

Európskej únie. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že prehliadka vykonaná

v priestoroch spoločnosti bola zákonná a v súlade s príslušnými

ustanoveniami , pričom bol pri nej prítomný i prokurátor OP Vranov

nad Topľou. K danému treba tiež poznamenať, že z Trestného oznámenia podaného

vyplýva, že colnici Colného úradu Prešov sa o odňatí tovaru

dozvedeli až 13 dní od vyšetrovateľa PZ NAKA Východ. Uvedená skutočnosť sa však

nezakladá na pravde, nakoľko už samotný konatelia spoločnosti

, v prítomnosti ich advokáta JUDr Tomáša

Husovského dňa 03. apríla 2018 informovali Colný úrad Prešov o zásahu NAKA. expozitúra

Východ v colnom sklade na adrese , pričom

predložili i zápisnicu o tejto prehliadke.

Vzhľadom k vyššie uvedenému bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko neboli zistené skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali postup podľa resp. iné rozhodnutie

vo veci.“

23. Vychádzajúc z citácie záverov okresnej prokuratúry, je teda zrejmé, že tvrdenia

sťažovateľa o arbitrárnosti názoru okresnej prokuratúry sú naozaj nedôvodné. Navyše,

sťažovateľ ako zamestnanec skladu bol síce jednou z osôb zodpovednou za prevádzku

skladu, ale nebol vlastníkom nehnuteľnosti a ani vlastníkom „nelegálneho“ tovaru,

ktorý bol zaistený, keďže nebol spoločníkom spoločnosti alebo osobou oprávnenou konať

v mene spoločnosti, ktorej mala vzniknúť škoda, a podľa prokuratúry išlo o tovar

neregistrovaný ani neprepustený na trh Európskej únie.

24. Okresná prokuratúra napokon nemá ani v tomto predprípravnom konaní

postavenie súdneho orgánu a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím

v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nevzťahujú sa na ňu preto ani prísne požiadavky

vyplývajúce z práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru (). Článok 6 ods. 1 dohovoru sa týka predovšetkým rozhodnutí

súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného

obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom (m. m. ).

25. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite (bod 9).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu