Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 56/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom JUDr.

Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

19. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej

len ,,okresný súd“) pod sp. zn. (ďalej len ,,napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom

konaní vystupuje ako žalobca proti Dopravnému podniku mesta (ďalej len

„žalovaný“). Sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde 23. októbra 2017. Ide o spor

o zaplatenie sumy 72,00 € a súčasne o spor o ochranu spotrebiteľa pred nekalými

praktikami.

3. Podľa sťažovateľa bol okresný súd nečinný až do augusta 2018, keď si vyžiadal

vyjadrenie žalovaného, ktorý ho doručil okresnému súdu 22. augusta 2018. Sťažovateľ

sa na základe výzvy okresného súdu z 30. augusta 2018 vyjadril k vyjadreniu žalovaného

27. novembra 2018, kde presne popísal, v čom spočívajú nekalé obchodné praktiky

žalovaného. Sťažovateľ tiež žiadal, aby okresný súd zabezpečil od žalovaného písomné

dôkazy, napr. platné tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platné v roku 2016,

v ktorých sa presne uvádzalo, že cestovné je 70 centov a prirážka za jazdu bez platného

lístka je 70,00 €.

4. Prvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom nariadené na 12. september

2019, čo podľa názoru sťažovateľa znamená, že od posledného procesného úkonu (výzvy

na vyjadrenie sa žalobcu z 30. augusta 2018) bol okresný súd absolútne nečinný viac

ako 12 mesiacov. Konajúci súd bol vo veci tiež absolútne nečinný aj v čase od podania

žaloby až do augusta 2018, keď si vyžiadal stanovisko žalovaného.

5. Vzhľadom na osobnú negatívnu skúsenosť sťažovateľa s postupom konajúceho

súdu v iných konaniach sťažovateľ doručil 26. augusta 2019 okresnému súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu v odpovedi neuviedol žiaden prehľad

procesných úkonov súdu a len na základe vyjadrenia zákonnej sudkyne tvrdil, že sa koná

bez zbytočných prieťahov. Takéto vyhodnotenie sťažnosti na porušovanie základných práv

je podľa sťažovateľa neodborné a popierajúce . Na sťažnosť sťažovateľa,

že prieťahy sa sústavne opakujú, čo je možné považovať za šikanovanie občana, predseda

okresného súdu vôbec neodpovedal.

6. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že v troch súdnych sporoch vedených

na okresnom súde, majúcich súvislosť so žalovaným, boli vydané štyri nálezy ústavného

súdu a piaty je v súčasnej dobe v riešení. Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd

prieťahy v napadnutom konaní chápal aj v kontexte preukázaných prieťahov v iných

konaniach od roku 2004.

7. Podľa názoru sťažovateľa každý ďalší procesný úkon súdu alebo odvolacie

konanie sa bude odohrávať už v omeškaní, a tým sa neprimerane predlžuje doba právnej

neistoty, a to v spore na ochranu slabšej strany pred nekalými obchodnými praktikami.

8. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné práva , upravené čl. 48 ods. 2

SR postupom Okresného súdu Bratislava 1 v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní spis.zn.: nariaďuje konať

ďalej bez prieťahov.

3. . priznáva finančné zadosťučinenie

5 000,00 € (slovom päťtisíc), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania/ trovy právneho

zastúpenia 361,50 € (slovom tristošesťdesiatjeden 50 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť

na účet advokáta vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, číslo účtu: SK79 0900 000

0001 7374 2168 do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

9. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania okresného súdu.

10. Predseda okresného súdu sa v prípise sp. zn. z 9. decembra

2019, ústavnému súdu doručenom 16. decembra 2019, vyjadril k ústavnej sťažnosti

a zároveň v rámci prípisu a príloh k nemu priložených uviedol aj procesné úkony vykonané

okresným súdom v napadnutom konaní okresného súdu v období, ako bolo vymedzené

v predchádzajúcom bode, z čoho vyplýva:

„Žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený

od sťažovateľa (žalobcu) požadovať sumu 72,- € bola osobne podaná na Okresný súd

Bratislava I dňa 23.10.2017. Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

dňa 23.10.2017.

Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy

v konaní sp. zn. . Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť v správnom denníku

evidujeme a bola riešená pod 1SprV/364/2019 ako nedôvodná s poukazom na prehľad

úkonov vykonaných v spise sp. zn. a po oboznámení sa s vyjadrením zákonnej

sudkyne.

Po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľa a po preštudovaní

spisového materiálu sp. zn. sa mi podaná sťažnosť javí ako neopodstatnená.

Vychádzajúc z prehľadu úkonov vykonaných v predmetnom spise v konaní sa nevyskytlo

žiadne podstatné obdobie nečinnosti. Vec je vybavovaná priebežne podľa poradia a s

prihliadnutím na počet iných vecí v oddelení.

Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že tunajší súd bol v konaní sp. zn.

nečinný až do augusta 2018. Mám za to, že tunajší súd koná plynulo

a bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti poukazujem na prehľad úkonov vykonaných

v spise sp. zn. , kedy dňa 07.05.2018 tunajší súd vyzval sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. Dňa 20.06.2018 tunajší súd uznesením

vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Dňa 30.08.2018 tunajší súd uznesením vyzval

sťažovateľa na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Dňa 01.02.2019 tunajší súd

uznesením vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu sťažovateľa. Dňa 24.07.2019

bol daný pokyn na nariadenie termínu pojednávania na deň 12.09.2019. Dňa 07.08.2019

tunajší súd nariadil termín pojednávania na deň 12.09.2019. Dňa 03.09.2019 tunajší súd

oznámil sťažovateľovi, že zákonná sudkyňa nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie termínu

pojednávania, nakoľko riadne nepreukázal dôvod. Dňa 10.09.2019 pojednávanie nariadené

na deň 12.09.2019 bolo zrušené zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne. Dňa 12.09.2019

tunajší súd opakovane neúspešne kontaktoval sťažovateľa ohľadom zrušenia termínu

pojednávania.“

11. Ústavný súd konštatuje, že okresným súdom uvedená chronológia úkonov

v napadnutom konaní korešponduje v celom rozsahu s predloženým súdnym spisom.

II.

Právomoc ústavného súdu a judikatúrne východiská

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav

pred porušením. V zmysle ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

15. vo svojom uvádza, že ústavný súd návrh

na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd

zisťuje, či ústavná sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie.

16. v uvádza, že ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Pokiaľ ide o podanú sťažnosť sťažovateľa, jej podstatou a predmetom konania

pred ústavným súdom je sťažovateľom uplatnený nárok na jeho ochranu voči postupu

okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

19. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie možno kvalifikovať

ako sťažnosť v zmysle v spojení s a a nasl. zákona

o ústavnom súde, pričom sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom v zmysle .

20. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

21. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil,

že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

22. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v

zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, , , ).

III.

Právne posúdenie

23. Sťažovateľ namieta porušenie označeného práva v namietanom konaní, v ktorom

sa domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený od sťažovateľa požadovať sumu 72 €

ako sankciu za cestovanie bez platného cestovného lístka.

24. Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania, berúc

do úvahy najmä charakter uplatneného nároku a odkazujúc na judikatúru prezentovanú

v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia, hodnotí charakter nečinnosti okresného súdu

od podania žaloby do vyzvania sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v trvaní

siedmich mesiacov ako ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje takú intenzitu, ktorá

by umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o zbytočných prieťahoch v postupe

okresného súdu a o porušení označených práv sťažovateľa (, ,

, ).

25. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného

súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu

posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie

okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej

súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

. V takom prípade by toto rozhodnutie nemalo byť prekážkou

prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona

o ústavnom súde.

26. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na iné rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých

ústavný súd vyslovil porušenie označeného práva sťažovateľa v konaniach vedených

okresným súdom, ústavný súd konštatuje, že dosiaľ bolo vydaných päť nálezov ústavného

súdu, v ktorých bolo konštatované porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, z ktorých tri nálezy sa dotýkali postupu okresného súdu

v jedinom konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha poskytnutia ochrany pred diskrimináciou

v pracovnoprávnych vzťahoch, jedno rozhodnutie konania o náhradu škody spôsobenej

pri výkone práce vo verejnom záujme a ďalšie rozhodnutie konania o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru sťažovateľa. Ústavný súd v predmetných rozhodnutiach

zohľadnil okrem samotnej dĺžky namietaných konaní (ktorá zjavne presahovala dĺžku

aktuálne posudzovaného súdneho konania) najmä význam a dôležitosť samotného predmetu

týchto konaní pre sťažovateľa. Túto skutočnosť však v napadnutom konaní okresného súdu

nemožno konštatovať.

27. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu