Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 56/2020
PDF · 188.68 KB
No categories available
III. ÚS 56/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a sudcov Petra
Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom JUDr.
Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
11 C 46/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
19. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej
len ,,okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 46/2017 (ďalej len ,,napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom
konaní vystupuje ako žalobca proti Dopravnému podniku mesta (ďalej len
„žalovaný“). Sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde 23. októbra 2017. Ide o spor
o zaplatenie sumy 72,00 € a súčasne o spor o ochranu spotrebiteľa pred nekalými
praktikami.
3. Podľa sťažovateľa bol okresný súd nečinný až do augusta 2018, keď si vyžiadal
vyjadrenie žalovaného, ktorý ho doručil okresnému súdu 22. augusta 2018. Sťažovateľ
sa na základe výzvy okresného súdu z 30. augusta 2018 vyjadril k vyjadreniu žalovaného
27. novembra 2018, kde presne popísal, v čom spočívajú nekalé obchodné praktiky
žalovaného. Sťažovateľ tiež žiadal, aby okresný súd zabezpečil od žalovaného písomné
dôkazy, napr. platné tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platné v roku 2016,
v ktorých sa presne uvádzalo, že cestovné je 70 centov a prirážka za jazdu bez platného
lístka je 70,00 €.
4. Prvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom nariadené na 12. september
2019, čo podľa názoru sťažovateľa znamená, že od posledného procesného úkonu (výzvy
na vyjadrenie sa žalobcu z 30. augusta 2018) bol okresný súd absolútne nečinný viac
ako 12 mesiacov. Konajúci súd bol vo veci tiež absolútne nečinný aj v čase od podania
žaloby až do augusta 2018, keď si vyžiadal stanovisko žalovaného.
5. Vzhľadom na osobnú negatívnu skúsenosť sťažovateľa s postupom konajúceho
súdu v iných konaniach sťažovateľ doručil 26. augusta 2019 okresnému súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu v odpovedi neuviedol žiaden prehľad
procesných úkonov súdu a len na základe vyjadrenia zákonnej sudkyne tvrdil, že sa koná
bez zbytočných prieťahov. Takéto vyhodnotenie sťažnosti na porušovanie základných práv
je podľa sťažovateľa neodborné a popierajúce čl. 48 ods. 2 ústavy. Na sťažnosť sťažovateľa,
že prieťahy sa sústavne opakujú, čo je možné považovať za šikanovanie občana, predseda
okresného súdu vôbec neodpovedal.
6. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že v troch súdnych sporoch vedených
na okresnom súde, majúcich súvislosť so žalovaným, boli vydané štyri nálezy ústavného
súdu a piaty je v súčasnej dobe v riešení. Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd
prieťahy v napadnutom konaní chápal aj v kontexte preukázaných prieťahov v iných
konaniach od roku 2004.
7. Podľa názoru sťažovateľa každý ďalší procesný úkon súdu alebo odvolacie
konanie sa bude odohrávať už v omeškaní, a tým sa neprimerane predlžuje doba právnej
neistoty, a to v spore na ochranu slabšej strany pred nekalými obchodnými praktikami.
8. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
,,1. Základné práva , upravené čl. 48 ods. 2
Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava 1 v konaní vedenom pod spis. zn.:
11 C/46/2017 porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní spis.zn.: 11 C/46/2017 nariaďuje konať
ďalej bez prieťahov.
3. . priznáva finančné zadosťučinenie
5 000,00 € (slovom päťtisíc), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).
4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania/ trovy právneho
zastúpenia 361,50 € (slovom tristošesťdesiatjeden 50 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť
na účet advokáta vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, číslo účtu: SK79 0900 000
0001 7374 2168 do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“
9. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania okresného súdu.
10. Predseda okresného súdu sa v prípise sp. zn. 1 SprV 583/2019 z 9. decembra
2019, ústavnému súdu doručenom 16. decembra 2019, vyjadril k ústavnej sťažnosti
a zároveň v rámci prípisu a príloh k nemu priložených uviedol aj procesné úkony vykonané
okresným súdom v napadnutom konaní okresného súdu v období, ako bolo vymedzené
v predchádzajúcom bode, z čoho vyplýva:
„Žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený
od sťažovateľa (žalobcu) požadovať sumu 72,- € bola osobne podaná na Okresný súd
Bratislava I dňa 23.10.2017. Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
dňa 23.10.2017.
Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy
v konaní sp. zn. 11 C 46/2017. Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť v správnom denníku
evidujeme a bola riešená pod 1SprV/364/2019 ako nedôvodná s poukazom na prehľad
úkonov vykonaných v spise sp. zn. 11 C 46/2017 a po oboznámení sa s vyjadrením zákonnej
sudkyne.
Po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľa a po preštudovaní
spisového materiálu sp. zn. 11 C 46/2017 sa mi podaná sťažnosť javí ako neopodstatnená.
Vychádzajúc z prehľadu úkonov vykonaných v predmetnom spise v konaní sa nevyskytlo
žiadne podstatné obdobie nečinnosti. Vec je vybavovaná priebežne podľa poradia a s
prihliadnutím na počet iných vecí v oddelení.
Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že tunajší súd bol v konaní sp. zn.
11 C 46/2017 nečinný až do augusta 2018. Mám za to, že tunajší súd koná plynulo
a bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti poukazujem na prehľad úkonov vykonaných
v spise sp. zn. 11 C 46/2017, kedy dňa 07.05.2018 tunajší súd vyzval sťažovateľa
na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. Dňa 20.06.2018 tunajší súd uznesením
vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Dňa 30.08.2018 tunajší súd uznesením vyzval
sťažovateľa na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Dňa 01.02.2019 tunajší súd
uznesením vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu sťažovateľa. Dňa 24.07.2019
bol daný pokyn na nariadenie termínu pojednávania na deň 12.09.2019. Dňa 07.08.2019
tunajší súd nariadil termín pojednávania na deň 12.09.2019. Dňa 03.09.2019 tunajší súd
oznámil sťažovateľovi, že zákonná sudkyňa nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie termínu
pojednávania, nakoľko riadne nepreukázal dôvod. Dňa 10.09.2019 pojednávanie nariadené
na deň 12.09.2019 bolo zrušené zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne. Dňa 12.09.2019
tunajší súd opakovane neúspešne kontaktoval sťažovateľa ohľadom zrušenia termínu
pojednávania.“
11. Ústavný súd konštatuje, že okresným súdom uvedená chronológia úkonov
v napadnutom konaní korešponduje v celom rozsahu s predloženým súdnym spisom.
II.
Právomoc ústavného súdu a judikatúrne východiská
12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie
konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,
prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav
pred porušením. V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)
15. Zákon o ústavnom súde vo svojom § 56 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh
na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd
zisťuje, či ústavná sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody
na jej odmietnutie.
16. Zákon o ústavnom súde v § 56 ods. 2 uvádza, že ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
18. Pokiaľ ide o podanú sťažnosť sťažovateľa, jej podstatou a predmetom konania
pred ústavným súdom je sťažovateľom uplatnený nárok na jeho ochranu voči postupu
okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
19. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie možno kvalifikovať
ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona
o ústavnom súde, pričom sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
20. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
21. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
I. ÚS 42/01). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil,
že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
22. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v
zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04,
II. ÚS 199/02, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, IV. ÚS 290/04).
III.
Právne posúdenie
23. Sťažovateľ namieta porušenie označeného práva v namietanom konaní, v ktorom
sa domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený od sťažovateľa požadovať sumu 72 €
ako sankciu za cestovanie bez platného cestovného lístka.
24. Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania, berúc
do úvahy najmä charakter uplatneného nároku a odkazujúc na judikatúru prezentovanú
v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia, hodnotí charakter nečinnosti okresného súdu
od podania žaloby do vyzvania sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v trvaní
siedmich mesiacov ako ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje takú intenzitu, ktorá
by umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o zbytočných prieťahoch v postupe
okresného súdu a o porušení označených práv sťažovateľa (I. ÚS 670/2016, I. ÚS 641/2016,
I. ÚS 643/2016, I. ÚS 642/2016).
25. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného
súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu
posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie
okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej
súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. V takom prípade by toto rozhodnutie nemalo byť prekážkou
prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona
o ústavnom súde.
26. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na iné rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých
ústavný súd vyslovil porušenie označeného práva sťažovateľa v konaniach vedených
okresným súdom, ústavný súd konštatuje, že dosiaľ bolo vydaných päť nálezov ústavného
súdu, v ktorých bolo konštatované porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, z ktorých tri nálezy sa dotýkali postupu okresného súdu
v jedinom konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha poskytnutia ochrany pred diskrimináciou
v pracovnoprávnych vzťahoch, jedno rozhodnutie konania o náhradu škody spôsobenej
pri výkone práce vo verejnom záujme a ďalšie rozhodnutie konania o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru sťažovateľa. Ústavný súd v predmetných rozhodnutiach
zohľadnil okrem samotnej dĺžky namietaných konaní (ktorá zjavne presahovala dĺžku
aktuálne posudzovaného súdneho konania) najmä význam a dôležitosť samotného predmetu
týchto konaní pre sťažovateľa. Túto skutočnosť však v napadnutom konaní okresného súdu
nemožno konštatovať.
27. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2020
Mojmír Mamojka
predseda senátu