Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 140/2019
PDF · 507.26 KB
No categories available
IV. ÚS 140/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov
Ladislava Duditša a Libora Duľu v konaní o ústavnej sťažnosti ,
, , , ,
, ,
, , , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , , ,
, , , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , , ,
, , , ,
, , , ,
, , , ,
zastúpených advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,
Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Lukáš Labaš, vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II
č. k. 29 C 538/2015-405 z 28. mája 2019 takto
rozhodol:
1. Základné právo , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , , ,
, , na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice
II č. k. 29 C 538/2015-405 z 28. mája 2019 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 29 C 538/2015-405 z 28. mája 2019
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania ,
, , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , , ,
v sume 4 171,03 € (slovom štyritisícstosedemdesiatjeden eur a tri centy) na účet
spoločnosti AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Stav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5
zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením
č. k. IV. ÚS 140/2019-15 z 20. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , ,
, , , ,
, ,
, , , ,
, , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , , ,
, , , ,
, , ,
, , , ,
, , (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietali porušenie svojich v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 29 C 538/2015-405 z 28. mája
2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažovatelia sa domáhali vydania nálezu, ktorým by
ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označených základných práv a slobôd
napadnutým uznesením okresného súdu, a súčasne žiadali napadnuté uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Sťažovatelia zároveň požiadali o priznanie
náhrady trov konania.
II.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia sťažovateľov
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva:
«Žalobca (Mesto Košice) sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II domáhal
voči žalovaným ako sťažovateľom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území:
, zapísané na . Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 23.05.2018,
právoplatný dňa 24.7.2018, žalobu žalobcu zamietol a priznal sťažovateľom nárok na
náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej mal súd rozhodnúť samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku...
Okresný súd Košice II uznesením vyššieho súdneho úradníka, sp. zn.: 29C/538/2015-
317 zo dňa 10.01.2019 rozhodol tak, že: „Žalobca je povinný nahradiť žalovaným
v 1., v 3. až 20. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia
vo výške 7.660,66 € na účet právneho zástupcu žalovaných, ktorým je JUDr. Klaudia
Azariová, advokátka, so sídlom Kmeťova 26, Košice, v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovanému v 2. rade a žalovanej v 21. rade náhradu trov
konania nepriznáva.“...
Súd, resp. vyšší súdny úradník Okresného súdu Košice II, pri priznaní trov
neakceptoval niektoré úkony a ich počet, a pri tarifnej hodnote nevychádzal z hodnoty veci,
ale aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z. z.»
3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že «Sťažovatelia podali voči predmetnému
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 29C/538/2015- 317
zo dňa 10.01.2019 sťažnosť v zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP).
Uznesením zo dňa 28.05.2019, sp. zn. 29C/538/2015-405, sťažovateľom doručené
dňa 06.06.2019, Okresný súd Košice II zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak,
že: „Mení výrok uznesenia sp. zn. 29C/538/2015 - 317 zo dňa 10.1.2019 tak, že žalobca je
povinný nahradiť žalovaným v 1., v 3. až v 20. rade trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 9.847,55 € na účet právneho zástupcu žalovaných, ktorým je
JUDr. Klaudia Azariová, advokátka, so sídlom Kmeťova 26, Košice, v lehote do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“, avšak pri priznaný trov právneho zastúpenia naďalej
nevychádzal z ustanovenia § 9 ods. 1 a§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“).
Sťažovatelia, ktorým bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške, majú
prostredníctvom svojho právneho zástupcu za to, že uvedené rozhodnutie súdu o trovách
konania závažne porušuje právo na spravodlivý proces a princíp právnej istoty.
Okresný súd Košice II v predmetnom prípade rozhodol o náhrade trov konania
v rozpore s platnou právnou úpravou a ustálenou judikatúrou, čím došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom porušenie je v takej extrémnej miere, že má ústavnoprávnu
rovinu.».
4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zdôrazňujú, že «konajúci súd neuviedol žiadne
relevantné právne ani skutkové závery, ktoré by odôvodnili aplikáciu ustanovenia § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhlášky“) a nepriznanie trov konania sťažovateľom v zákonnej výške.».
5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľov arbitrárne a zjavne neodôvodnené,
keďže sa v ňom okresný súd nevysporiadal dostatočne s ich argumentáciou týkajúcou sa
skutočnosti, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa malo pri určení
tarifnej odmeny advokáta vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti. Namiesto toho okresný súd
podľa názoru sťažovateľov aplikoval nesprávne ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), podľa ktorého pri určení odmeny vychádzal z jednej trinástiny výpočtového
základu z dôvodu, že hodnotu nehnuteľnosti je možné podľa názoru okresného súdu určiť
len s nepomernými ťažkosťami, a to aj napriek tomu, že sťažovatelia predložili okresnému
súdu niekoľko stanovísk realitných kancelárií o trhovej cene nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom sporu.
III.
Vyjadrenia odporcu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľov
6. K veci sa vyjadrili predseda okresného súdu a zákonná sudkyňa listom sp. zn.
1 SprV 812/2019 z 11. decembra 2019, v ktorom skonštatovali:
„Uznesením č. k. 29C/538/2015-317 zo dňa 10.1.2019 vyšší súdny úradník v súlade
s ust. § 262 ods. 2 c.s.p. rozhodol o výške náhrady trov konania. Po sťažnosti žalovaných
proti predmetnému uzneseniu sudca v súlade s ust. § 248 c.s.p. uznesením
č. k. 29C/538/2015-405 zo dňa 28.5.2019 rozhodol tak, že zmenil I. výrok uznesenia
č. k. 29C/538/2015-317 zo dňa 10.1.2019, čím čiastočne akceptoval argumentáciu
žalovaných uvedenú v sťažnosti.
Dôvody, pre ktoré súd pri rozhodovaní vychádzal pri určení tarifnej odmeny podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. sú podrobne
a dostatočne určito a zrozumiteľne uvedené v bode 21 - 24, ale najmä v bode 25 uznesenia
29C/538/2015-405 zo dňa 28.5.2019 s odkazom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho, ale aj
Ústavného súdu SR a na tieto dôvody v plnej miere poukazuje.“
Okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.
7. Ústavný súd podaním zo 4. decembra 2019 upovedomil zúčastnenú osobu (mesto
Košice) podľa § 33 ods. 1 zákona o ústavnom súde o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie
konanie a o možnosti vyjadriť sa k nej podľa § 126 zákona o ústavnom súde. Zúčastnená
osoba sa v lehote stanovenej ústavným súdom k prijatej ústavnej sťažnosti nevyjadrila.
8. Sťažovatelia v stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného súdu doručenom
ústavnému súdu 15. januára 2020 zotrvali na svojich sťažnostných námietkach a zdôraznili:
«Považujeme za záver ad absurdum Okresného súdu Košice II, že tarifná hodnota
môže byť určená pri nehnuteľnostiach len a výhradne znaleckým posudkom, ak táto
povinnosť nie je nikde v zákone stanovená a nikdy v rozhodovacej praxi nebola ustálená.
Ide o hrubo nepredvídateľné rozhodnutie porušujúce právo sťažovateľov na spravodlivé
súdne konanie a spravodlivý súdny proces. Uvedené je okrem iného priamo v rozpore
s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, podľa ktorého nálezu z 11. decembra 2014,
sp. zn. II. ÚS 583/2013-31:
„Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu,
peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu,
a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citované ustanovenia
advokátskej tarify dôsledne rozlišujú situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet
právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je.
Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 advokátskej tarify vylučuje použitie § 11 ods. 1
písm. a) advokátskej tarify...
Uvedený záver je plne aplikovateľný na daný prípad, kedy Okresný súd Košice II mal
povinnosť, aj odhadom, určiť základ pre tarifnú hodnotu, pretože nehnuteľnosti boli
peniazmi oceniteľné.
Účelovosť a absurdnosť celého rozhodovania Okresného súdu Košice II o náhrade
trov konania je zvýraznená tým, že Uznesením OS KE II z 10.1.2019 vyšší súdny úradník
konštatoval, že len a jedine výhradne na základe znaleckého posudku je možné stanoviť
hodnotu nehnuteľností pre účely určenia tarifnej hodnoty, pretože považuje stanoviská
realitných kancelárií za irelevantné, ale zákonná sudkyňa v rozhodovaní o sťažnosti použila
v napadnutom Uznesení OS KE II z 28.5.2019 už inú argumentáciu ohľadom nutnosti
ocenenia hodnoty nehnuteľnosti len znaleckým posudkom a žiadnym iným spôsobom (bod
21 - 24 napadnutého uznesenia, kde už súd odkazuje na úplné inú argumentáciu po tom, ako
sme v rámci sťažnosti napádali nesprávnosť Uznesenia z 10.1.2019), kedy bez akéhokoľvek
racionálneho základu preferuje ako jediný možný dôkaz o hodnote nehnuteľností znalecký
posudok.
Ako sme aj uviedli v ústavnej sťažnosti, súd zjavne opomenul aplikovať ust. § 264
ods. 1 CSP, ktoré mu ukladá povinnosť určiť hodnotu veci odhadom, ak už absurdne
považoval stanoviská realitných kancelárií za irelevantné.
Sťažovatelia citovali v čl. III svojej ústavnej sťažnosti rozhodnutia z piatich rôznych
súdov, ktoré jednoznačne dôvodili, že hodnota nehnuteľností sa správne určuje aj
potvrdeniami realitných kancelárií a nikde sa nevyžaduje nutnosť zaobstarať znalecký
posudok. K tomu dodávame, že sú na portáli ministerstva spravodlivosti dostupné desiatky
ďalších rozhodnutí súdov, ktoré vychádzali z potvrdenia realitných kancelárií pri určení
hodnoty nehnuteľností, výšky nájmu, výšky bezdôvodného obohatenia a pod.
Je absolútne bežným spôsobom určenia hodnoty veci, výšky nájmov, bezdôvodného
obohatenia, určenie prostredníctvom potvrdenia realitných kancelárií. Preto Okresný súd
Košice II svojim rozhodnutím vytvoril absolútny stav právnej neistoty, kedy chce nútiť
účastníkov konania zaobstarávať si pred právoplatným rozhodnutím vo veci znalecké
posudky na určenie hodnoty nehnuteľnosti bez toho, aby na akomkoľvek inom súde
v Slovenskej republike to bolo potrebné, navyše, ak to nie je žiadna zákonná povinnosť.“»
Sťažovatelia súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach
fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity,
v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je
vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci
všeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou
v príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to,
že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného
súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií
(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie
zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
13. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto
právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,
I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať
právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli
k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol
náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,
14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením okresného súdu č. k. 29 C 538/2015-405 z 28. mája 2019.
15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,
na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto
označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).
18. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej
ochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,
a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy
len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, avšak v súlade s čl. 152 ods. 4
ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy
majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred zákonom,
ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).
19. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
je nepochybne aj rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08).
Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd
pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je
v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka
konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). To, či je základné právo na súdnu
ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 ústavy), určuje zákonná úprava náhrady
trov konania obsiahnutá v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“). Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov
konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného
práva na súdnu ochranu.
20. Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba
v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania
pristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09,
IV. ÚS 481/2013), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,
ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
21. V okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým uznesením
rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku
na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a v 3. až
20. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 9 847,55 €.
22. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré
advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
23. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota
pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej
vydanie je predmetom súdneho sporu.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami.
25. Sťažovatelia sú presvedčení, že napadnuté uznesenie trpí nedostatkom náležitého
a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré viedli okresný súd k záveru o určení
náhrady trov právneho zastúpenia v konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie
podľa hodnoty nehnuteľnosti, ale vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, čo má
za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.
26. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich
zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom
zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade
a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu
pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania
(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka
materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu
podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).
27. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú
(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva
na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).
28. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať
na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012 a nález sp. zn.
II. ÚS 583/2013 z 11. decembra 2014, podľa ktorých základná hodnota tarifnej odmeny
advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, a pritom tarifnou hodnotou
sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka (§ 9 a § 10 vyhlášky). Pokiaľ sú teda vec, právo alebo plnenie, ktoré sú predmetom
súdneho, sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto suma považuje za základ pre tarifnú
hodnotu aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citované
ustanovenia vyhlášky dôsledne rozlišujú situácie pre náhrady trov konania, keď je predmet
právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a keď nie je. Inými
slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky.
29. Predmetom sporu vo veci sťažovateľov bolo určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo v danom prípade oceniteľné
peniazmi, v dôsledku čoho okresný súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol
vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale bol povinný
na vec aplikovať § 10 ods. 2 vyhlášky.
30. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov
konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces. Ak okresný súd náhradu
trov právneho zastúpenia v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy
sťažovateľom nepriznal, odoprel im ochranu už označených práv.
31. Za splnenia zákonom stavených podmienok hodnotu veci pri rozhodovaní
o náhrade trov konania je možné určiť nielen na základe znaleckého posudku, ale aj
na základe odborného vyjadrenia vyžiadaného od odborne spôsobilej osoby (napríklad
realitná kancelária) alebo na základe vlastného odhadu súdu.
VI.
Záver
VI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu
32. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým
uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, preto podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3
písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).
33. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal
rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať
a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
34. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,
rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa
§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.
35. Úlohou okresného súdu preto bude opätovne rozhodnúť o otázke náhrady trov
konania, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 2 CSP (ako aj
v čl. 6 ods. 1 dohovoru), je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť
hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako
popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.
VI.2 K bodu 3 výrokovej časti nálezu
36. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti požiadali ústavný súd o priznanie náhrady trov
konania, ktoré vyčíslili sumou 219,52 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie právneho
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť) vrátane dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“).
37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
38. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal
z vyhlášky, podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto podľa oznámenia
Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018 predstavovala sumu 980 €.
39. Ústavný súd preto v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľom náhradu trov
konania v celkovej sume 4 171,03 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony
právnej služby u devätnástich sťažovateľov vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci
a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v sume po 163,33 € za dva úkony a dva režijné
paušály v sume po 9,80 € vrátane 20 % DPH, ktoré zaviazal nahradiť okresný súd (bod 3
výroku nálezu).
40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu