Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 140/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu v konaní o ústavnej sťažnosti ,

, , , ,

, ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

zastúpených advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,

Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Lukáš Labaš, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II

č. k. -405 z 28. mája 2019 takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice

II č. k. -405 z 28. mája 2019 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. -405 z 28. mája 2019

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

v sume 4 171,03 € (slovom štyritisícstosedemdesiatjeden eur a tri centy) na účet

spoločnosti AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Stav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) uznesením

č. k. -15 z 20. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , ,

, , , ,

, ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojich v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -405 z 28. mája

2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažovatelia sa domáhali vydania nálezu, ktorým by

ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označených základných práv a slobôd

napadnutým uznesením okresného súdu, a súčasne žiadali napadnuté uznesenie okresného

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Sťažovatelia zároveň požiadali o priznanie

náhrady trov konania.

II.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia sťažovateľov

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva:

«Žalobca (Mesto Košice) sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II domáhal

voči žalovaným ako sťažovateľom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území:

, zapísané na . Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 23.05.2018,

právoplatný dňa 24.7.2018, žalobu žalobcu zamietol a priznal sťažovateľom nárok na

náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej mal súd rozhodnúť samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku...

Okresný súd Košice II uznesením vyššieho súdneho úradníka, sp. zn.: 29C/538/2015-

317 zo dňa 10.01.2019 rozhodol tak, že: „Žalobca je povinný nahradiť žalovaným

v 1., v 3. až 20. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia

vo výške 7.660,66 € na účet právneho zástupcu žalovaných, ktorým je JUDr. Klaudia

Azariová, advokátka, so sídlom Kmeťova 26, Košice, v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovanému v 2. rade a žalovanej v 21. rade náhradu trov

konania nepriznáva.“...

Súd, resp. vyšší súdny úradník Okresného súdu Košice II, pri priznaní trov

neakceptoval niektoré úkony a ich počet, a pri tarifnej hodnote nevychádzal z hodnoty veci,

ale aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. »

3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že «Sťažovatelia podali voči predmetnému

uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Košice II, sp. zn.: - 317

zo dňa 10.01.2019 sťažnosť v zmysle Civilný sporový

poriadok (ďalej len ).

Uznesením zo dňa 28.05.2019, sp. zn. -405, sťažovateľom doručené

dňa 06.06.2019, Okresný súd Košice II zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak,

že: „Mení výrok uznesenia sp. zn. - 317 zo dňa 10.1.2019 tak, že žalobca je

povinný nahradiť žalovaným v 1., v 3. až v 20. rade trovy konania spočívajúce v trovách

právneho zastúpenia vo výške 9.847,55 € na účet právneho zástupcu žalovaných, ktorým je

JUDr. Klaudia Azariová, advokátka, so sídlom Kmeťova 26, Košice, v lehote do 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“, avšak pri priznaný trov právneho zastúpenia naďalej

nevychádzal z ustanovenia § 9 ods. 1 a§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“).

Sťažovatelia, ktorým bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške, majú

prostredníctvom svojho právneho zástupcu za to, že uvedené rozhodnutie súdu o trovách

konania závažne porušuje právo na spravodlivý proces a princíp právnej istoty.

Okresný súd Košice II v predmetnom prípade rozhodol o náhrade trov konania

v rozpore s platnou právnou úpravou a ustálenou judikatúrou, čím došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, pričom porušenie je v takej extrémnej miere, že má ústavnoprávnu

rovinu.».

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zdôrazňujú, že «konajúci súd neuviedol žiadne

relevantné právne ani skutkové závery, ktoré by odôvodnili aplikáciu ustanovenia § 11

ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhlášky“) a nepriznanie trov konania sťažovateľom v zákonnej výške.».

5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľov arbitrárne a zjavne neodôvodnené,

keďže sa v ňom okresný súd nevysporiadal dostatočne s ich argumentáciou týkajúcou sa

skutočnosti, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa malo pri určení

tarifnej odmeny advokáta vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti. Namiesto toho okresný súd

podľa názoru sťažovateľov aplikoval nesprávne ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), podľa ktorého pri určení odmeny vychádzal z jednej trinástiny výpočtového

základu z dôvodu, že hodnotu nehnuteľnosti je možné podľa názoru okresného súdu určiť

len s nepomernými ťažkosťami, a to aj napriek tomu, že sťažovatelia predložili okresnému

súdu niekoľko stanovísk realitných kancelárií o trhovej cene nehnuteľnosti, ktorá bola

predmetom sporu.

III.

Vyjadrenia odporcu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľov

6. K veci sa vyjadrili predseda okresného súdu a zákonná sudkyňa listom sp. zn.

z 11. decembra 2019, v ktorom skonštatovali:

„Uznesením č. k. -317 zo dňa 10.1.2019 vyšší súdny úradník v súlade

s ust. § 262 ods. 2 c.s.p. rozhodol o výške náhrady trov konania. Po sťažnosti žalovaných

proti predmetnému uzneseniu sudca v súlade s ust. § 248 c.s.p. uznesením

č. k. -405 zo dňa 28.5.2019 rozhodol tak, že zmenil I. výrok uznesenia

č. k. -317 zo dňa 10.1.2019, čím čiastočne akceptoval argumentáciu

žalovaných uvedenú v sťažnosti.

Dôvody, pre ktoré súd pri rozhodovaní vychádzal pri určení tarifnej odmeny podľa

ust. vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. sú podrobne

a dostatočne určito a zrozumiteľne uvedené v bode 21 - 24, ale najmä v bode 25 uznesenia

-405 zo dňa 28.5.2019 s odkazom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho, ale aj

Ústavného súdu SR a na tieto dôvody v plnej miere poukazuje.“

Okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd podaním zo 4. decembra 2019 upovedomil zúčastnenú osobu (mesto

Košice) podľa o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie a o možnosti vyjadriť sa k nej podľa . Zúčastnená

osoba sa v lehote stanovenej ústavným súdom k prijatej ústavnej sťažnosti nevyjadrila.

8. Sťažovatelia v stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného súdu doručenom

ústavnému súdu 15. januára 2020 zotrvali na svojich sťažnostných námietkach a zdôraznili:

«Považujeme za záver ad absurdum Okresného súdu Košice II, že tarifná hodnota

môže byť určená pri nehnuteľnostiach len a výhradne znaleckým posudkom, ak táto

povinnosť nie je nikde v zákone stanovená a nikdy v rozhodovacej praxi nebola ustálená.

Ide o hrubo nepredvídateľné rozhodnutie porušujúce právo sťažovateľov na spravodlivé

súdne konanie a spravodlivý súdny proces. Uvedené je okrem iného priamo v rozpore

s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, podľa ktorého nálezu z 11. decembra 2014,

sp. zn. -31:

„Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu,

peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu,

a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citované ustanovenia

advokátskej tarify dôsledne rozlišujú situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet

právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je.

Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 advokátskej tarify vylučuje použitie § 11 ods. 1

písm. a) advokátskej tarify...

Uvedený záver je plne aplikovateľný na daný prípad, kedy Okresný súd Košice II mal

povinnosť, aj odhadom, určiť základ pre tarifnú hodnotu, pretože nehnuteľnosti boli

peniazmi oceniteľné.

Účelovosť a absurdnosť celého rozhodovania Okresného súdu Košice II o náhrade

trov konania je zvýraznená tým, že Uznesením OS KE II z 10.1.2019 vyšší súdny úradník

konštatoval, že len a jedine výhradne na základe znaleckého posudku je možné stanoviť

hodnotu nehnuteľností pre účely určenia tarifnej hodnoty, pretože považuje stanoviská

realitných kancelárií za irelevantné, ale zákonná sudkyňa v rozhodovaní o sťažnosti použila

v napadnutom Uznesení OS KE II z 28.5.2019 už inú argumentáciu ohľadom nutnosti

ocenenia hodnoty nehnuteľnosti len znaleckým posudkom a žiadnym iným spôsobom (bod

21 - 24 napadnutého uznesenia, kde už súd odkazuje na úplné inú argumentáciu po tom, ako

sme v rámci sťažnosti napádali nesprávnosť Uznesenia z 10.1.2019), kedy bez akéhokoľvek

racionálneho základu preferuje ako jediný možný dôkaz o hodnote nehnuteľností znalecký

posudok.

Ako sme aj uviedli v ústavnej sťažnosti, súd zjavne opomenul aplikovať ust. § 264

ods. 1 , ktoré mu ukladá povinnosť určiť hodnotu veci odhadom, ak už absurdne

považoval stanoviská realitných kancelárií za irelevantné.

Sťažovatelia citovali v čl. III svojej ústavnej sťažnosti rozhodnutia z piatich rôznych

súdov, ktoré jednoznačne dôvodili, že hodnota nehnuteľností sa správne určuje aj

potvrdeniami realitných kancelárií a nikde sa nevyžaduje nutnosť zaobstarať znalecký

posudok. K tomu dodávame, že sú na portáli ministerstva spravodlivosti dostupné desiatky

ďalších rozhodnutí súdov, ktoré vychádzali z potvrdenia realitných kancelárií pri určení

hodnoty nehnuteľností, výšky nájmu, výšky bezdôvodného obohatenia a pod.

Je absolútne bežným spôsobom určenia hodnoty veci, výšky nájmov, bezdôvodného

obohatenia, určenie prostredníctvom potvrdenia realitných kancelárií. Preto Okresný súd

Košice II svojim rozhodnutím vytvoril absolútny stav právnej neistoty, kedy chce nútiť

účastníkov konania zaobstarávať si pred právoplatným rozhodnutím vo veci znalecké

posudky na určenie hodnoty nehnuteľnosti bez toho, aby na akomkoľvek inom súde

v Slovenskej republike to bolo potrebné, navyše, ak to nie je žiadna zákonná povinnosť.“»

Sťažovatelia súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

10. Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej

len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb podľa , ktorými namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity,

v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci

všeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou

v príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o ústavnej sťažnosti preskúmavané ().

13. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto

právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , , ,

).

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľov na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením okresného súdu č. k. -405 z 28. mája 2019.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská,

na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto

označeným právam v zásade identické ().

18. Článok 46 ods. 1 je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej

ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Zároveň v zmysle sa možno domáhať práv podľa

len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, avšak v súlade s čl. 152 ods. 4

musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov v súlade s a súčasne v zmysle c ods. 1

majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred zákonom,

ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd ().

19. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je nepochybne aj rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. , ).

Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd

pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom, ktorý nie je

v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka

konania na súdnu ochranu (obdobne ). To, či je základné právo na súdnu

ochranu naplnené reálnym obsahom ( ), určuje zákonná úprava náhrady

trov konania obsiahnutá v v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“). Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov

konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného

práva na súdnu ochranu.

20. Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba

v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania

pristupuje len za celkom výnimočných okolností (, ,

), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,

ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. V okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým uznesením

rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku

na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a v 3. až

20. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 9 847,55 €.

22. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa

tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré

advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

23. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú

hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba

týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota

pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej

vydanie je predmetom súdneho sporu.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami.

25. Sťažovatelia sú presvedčení, že napadnuté uznesenie trpí nedostatkom náležitého

a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré viedli okresný súd k záveru o určení

náhrady trov právneho zastúpenia v konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie

podľa hodnoty nehnuteľnosti, ale vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, čo má

za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.

26. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu

pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu

podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

27. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,

že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú

(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva

na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, ).

28. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať

na nález ústavného súdu sp. zn. zo 16. mája 2012 a nález sp. zn.

z 11. decembra 2014, podľa ktorých základná hodnota tarifnej odmeny

advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, a pritom tarifnou hodnotou

sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba

týka (§ 9 a § 10 vyhlášky). Pokiaľ sú teda vec, právo alebo plnenie, ktoré sú predmetom

súdneho, sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto suma považuje za základ pre tarifnú

hodnotu aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citované

ustanovenia vyhlášky dôsledne rozlišujú situácie pre náhrady trov konania, keď je predmet

právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a keď nie je. Inými

slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a)

vyhlášky.

29. Predmetom sporu vo veci sťažovateľov bolo určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo v danom prípade oceniteľné

peniazmi, v dôsledku čoho okresný súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol

vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale bol povinný

na vec aplikovať § 10 ods. 2 vyhlášky.

30. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov

konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý proces. Ak okresný súd náhradu

trov právneho zastúpenia v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy

sťažovateľom nepriznal, odoprel im ochranu už označených práv.

31. Za splnenia zákonom stavených podmienok hodnotu veci pri rozhodovaní

o náhrade trov konania je možné určiť nielen na základe znaleckého posudku, ale aj

na základe odborného vyjadrenia vyžiadaného od odborne spôsobilej osoby (napríklad

realitná kancelária) alebo na základe vlastného odhadu súdu.

VI.

Záver

VI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu

32. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým

uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, preto podľa a jemu zodpovedajúceho a

písm. b) zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).

33. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

34. Podľa ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,

rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa

§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.

35. Úlohou okresného súdu preto bude opätovne rozhodnúť o otázke náhrady trov

konania, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v (ako aj

v čl. 6 ods. 1 dohovoru), je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť

hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako

popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

VI.2 K bodu 3 výrokovej časti nálezu

36. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti požiadali ústavný súd o priznanie náhrady trov

konania, ktoré vyčíslili sumou 219,52 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie právneho

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť) vrátane dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“).

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

38. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal

z vyhlášky, podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky je priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto podľa oznámenia

Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018 predstavovala sumu 980 €.

39. Ústavný súd preto v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľom náhradu trov

konania v celkovej sume 4 171,03 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony

právnej služby u devätnástich sťažovateľov vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci

a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v sume po 163,33 € za dva úkony a dva režijné

paušály v sume po 9,80 € vrátane 20 % DPH, ktoré zaviazal nahradiť okresný súd (bod 3

výroku nálezu).

40. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu