Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Mlynská 26, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn.

z 27. apríla 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 25. apríla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 27. apríla 2018 (ďalej len

„napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 25. apríla 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok

krajského súdu“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bola 12. októbra 2010

podaná žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2 260,04 € s úrokom

z omeškania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že sťažovateľ ako jeho zamestnanec (vodič)

porušil svoje povinnosti, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu.

Oprava vozidla bola vyčíslená na sumu 19 079,06 €. Žalobca si proti sťažovateľovi

v zmysle a v znení neskorších

predpisov uplatňoval štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku.

4. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že sťažovateľ je povinný žalobcovi

zaplatiť sumu 2 260,04 € s úrokom z omeškania, a žalobcovi priznal právo na plnú náhradu

konania. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie.

5. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu

vo vyhovujúcom výroku a zrušil jeho výrok o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu

vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že v jeho veci došlo k svojvoľnej

zmene zákonného sudcu na okresnom súde. Tvrdí, že sudkyňa

naďalej pôsobí na okresnom súde.

7. Všeobecné súdy podľa názoru sťažovateľa taktiež nedostatočným spôsobom

posúdili pomer medzi žalobcom a sťažovateľom, ktorý predstavuje vzťah zamestnávateľa

a zamestnanca, a teda vo veci mali uplatniť a nasl. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Všeobecné súdy mali

v zmysle uvedeného vykonať aj dôkazy, ktoré sťažovateľ sám nenavrhol a hľadať

materiálnu pravdu.

8. Sťažovateľ napokon namieta, že krajský súd ako súd odvolací súd sa odmietol

zaoberať odborným vyjadrením , pričom týmto odborným vyjadrením sa

nezaoberal ani okresný súd. V dôsledku uvedeného bol sťažovateľ znevýhodnený

v porovnaní so žalobcom. Všeobecné súdy porušili , keď znalecké posudky

„povýšili“ nad odborné vyjadrenie, a to bez toho, aby odstránili rozpory medzi nimi.

9. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné práva sťažovateľa, , , trvalé bytom

, , na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. zo dňa 25.04.2019 v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Košice - okolie, sp. zn. zo dňa 27.04.2018 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 25.04.2019

a rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. zo dňa 27.04.2018 zrušuje

a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia ...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom

upravuje o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

15. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

19. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

, ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

20. Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

21. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstata základného práva na súdnu

ochranu podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany

svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne

vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana

v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu

vykonávajú ( v spojení s ; ,

, ).

22. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec

podstatný význam (, ). Ak ide o argument, ktorý je vo veci

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (,

).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým

rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu. Pozornosti ústavného

súdu neušlo, že ústavná sťažnosť je z hľadiska relevantnej ústavnoprávnej argumentácie

na veľmi nízkej úrovni, napriek tomu ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa posúdil

a rozhodol.

III.1 K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu

24. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

25. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (, , , , ).

26. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ mal

proti napadnutému rozsudku okresného súdu dostupný opravný prostriedok vo forme

odvolania na krajskom súde, ktorý aj využil. Na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti

tak nemá ústavný súd danú právomoc, a preto ju bolo ako takú potrebné odmietnuť podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu práv napadnutým rozsudkom krajského súdu

27. Sťažovateľ namieta, že v jeho veci došlo k nezákonnej zmene zákonného sudcu

a že sudkyňa naďalej pôsobí na okresnom súde (1), že v jeho veci

bolo potrebné prihliadať na vzťah zamestnávateľa a zamestnanca a s odkazom na § 316

a nasl. vykonať aj dôkazy, ktoré on sám nenavrhol (2), a to, že sa odvolací súd

nezaoberal odborným vyjadrením , resp. že prihliadal na znalecké posudky,

nie však na uvedené vyjadrenie.

28. Pokiaľ ide o námietku svojvoľnej zmeny zákonného sudcu, krajský súd

v napadnutom rozsudku (bod 20, s. 9 a 10) poukázal na to, že k zmene zákonného sudcu

došlo v dôsledku zániku funkcie pôvodne konajúcej sudkyne ,

ktorá sa vzdala funkcie sudcu. V súlade s rozvrhom práce bola následne právna vec

sťažovateľa pridelená náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov na rozhodnutie novému sudcovi, o čom bol sťažovateľ náležitým spôsobom

informovaný.

29. Ústavný súd konštatuje, že uvedené skutočnosti sťažovateľ v konaní

pred ústavným súdom žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Ak sťažovateľ tvrdí,

že menovaná sudkyňa naďalej pôsobí na okresnom súde, svoje tvrdenie nijakým spôsobom

nepodložil. Naopak, zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sa listom

doručeným Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky 29. septembra 2017 vzdala výkonu

funkcie sudcu a že podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jej funkcia sudcu zanikla

uplynutím 30. septembra 2017.

30. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa nevykonania dôkazov, krajský súd

v napadnutom rozsudku (bod 22, s. 10 a 11) uviedol, že v danej veci nedošlo k nevykonaniu

takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne

významnú skutočnosť. Podľa názoru krajského súdu samotná skutočnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemôže byť v sporovom konaní

spôsobilým dôvodom na spochybnenie tohto rozhodnutia. Okresný súd mal vykonať všetky

dôkazy potrebné na preukázanie skutočností, ktoré boli z hľadiska hmotného práva

významné pre rozhodnutie vo veci.

31. Ústavný súd konštatuje, že ani tomuto záveru krajského súdu nemožno vo svetle

sťažovateľom uplatnenej námietky nič vyčítať. Sťažovateľ sám v konaní pred ústavným

súdom s výnimkou odborného vyjadrenia , ktorému sa ešte ústavný súd

bude venovať, neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by mal byť vykonaný ako nevyhnutný

pre rozhodnutie vo veci. Z vyplýva možnosť súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré

zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako už bolo uvedené,

všetky takéto dôkazy podľa názoru krajského súdu vykonané boli a tento záver krajského

súdu sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom ústavnoprávne relevantným spôsobom

nespochybnil.

32. Ústavný súd k uvedeným námietkam dopĺňa, že sťažovateľ, ktorý je v konaní

pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený, žiadnym spôsobom nevysvetlil,

prečo ich neuplatnil v dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Takýto postup

sťažovateľa, teda nevyužitie jemu dostupného opravného prostriedku, by zakladal aj dôvod

na odmietnutie tejto časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) pre neprípustnosť.

33. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu krajský súd uviedol (bod 33

a 34, s. 14 a 15 napadnutého rozsudku), že toto odborné vyjadrenie nespochybnilo znalcami

ustálený priebeh vzniku škodovej udalosti a samo nestanovilo žiadnu inú možnú príčinu

vzniku škody. Ak ide o ďalšie vyjadrenie , ktoré bolo doručené po uplynutí

odvolacej lehoty, toto nemalo charakter odborného vyjadrenia, ale vyjadrenia nesúhlasu

s názorom právneho zástupcu žalobcu. Odborné stanovisko k znaleckému

posudku Ing. Mandelíka predstavovalo nový dôkazný prostriedok, ktorý nebol použitý

v konaní na súde prvej inštancie a pri ktorom neboli splnené podmienky na jeho uplatnenie

v odvolacom konaní v zmysle .

34. Ústavný súd konštatuje, že ani tieto závery krajského súdu neboli v ústavnej

sťažnosti relevantným spôsobom spochybnené. Sťažovateľ sa aj pri tejto svojej námietke

obmedzil na opakovanie svojej odvolacej argumentácie, ktorá je výlučne výrazom

jeho odlišného právneho hodnotenia veci, aké zastávajú všeobecné súdy, do posúdenia

ktorého ústavný súd, ako už bolo uvedené, nie je ani oprávnený a ani povinný vstupovať.

35. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že túto časť ústavnej

sťažnosti je potrebné odmietnuť podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

36. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu