Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-231-2018.pdf
PDF · 179.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/231/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu: KOSIT a.s., so sídlom Rastislavova 98, Košice, IČO: 36 205 214, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matej Kukura PhD., proti žalovanému : P. A.Q., J.. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, L. Y., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jurčišínom, so sídlom Mlynská 26, Košice, v konaní o zaplatenie 2.260,04 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27. apríla 2018 č.k. 8C/1/2011-308
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaného na plnenie.
Z r u š u j e výrok rozsudku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.260,04 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 25.7.2009 až do zaplatenia titulom náhrady škody zo zodpovednosti zamestnanca za škodu pri plnení pracovných úloh.
2. K vzniku škody došlo dňa 6.11.2008 počas výkonu pracovných povinností žalovaného, ktorý pracoval ako zamestnanec žalobcu v pracovnej pozícii vodiča, keď pri prejazde ľavotočivou zákrutou v areáli prevádzky triedenia odpadov žalobcu, žalovaným vedené motorové vozidlo (kontajnerový nosič) zn. IVECO STRALIS ev.č. H. XXX P. sa prevrátilo s naloženým kontajnerom na pravú stranu, v dôsledku čoho žalovaný utrpel poranenia hlavy, pravého ramena a zároveň došlo k poškodeniu motorového vozidla. Udalosť bola vyšetrovaná Inšpektorátom práce Košice ako závažný pracovný úraz podľa § 17 ods. 4 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci so záverom, že príčinou úrazu bolo porušenie predpisov a zásad bezpečnosti práce zo strany poškodeného zamestnanca vyplývajúcich z § 12 citovaného zákona, spočívajúcich v porušení povinnosti žalovaného skontrolovať, či kontajner je dobre umiestnený, a či hydraulické zámky kontajnera, ktoré blokujú kontajner proti posunu do strán, sú riadne zaistené, na plnenie ktorých povinností bol žalovaný riadne zaškolený. Porušenie povinnosti zamestnávateľa zistené nebolo. Vyvodenie zodpovednosti žalovaného vychádzalo z výsledkov odbornej, technickej kontroly kontajnerového nosiča (vozidla súčasťou ktorého je nadstavba na prepravu kontajnerov Multilift LHZ 260.56), záznamov z ohliadky bezprostredne po nehode a znaleckého posudku č. 119/2008 znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvia nehody v cestnej doprave F.. Z. S., K.. Kontajnerový nosič bol bez závad, prevádzkyschopný, naložením kontajnera s odpadom o hmotnosti 14,22 ton, jeho nosnosť nebola prekročená. Z fotodokumentácie vytvorenej bezprostredne po prevrátení vozidla bolo zrejmé, že kontajner bol oddelený od hydraulického zámku a uchytený
len hákom na prednom čele kontajnera, keď na spodnej strane profilu „I“ kontajnera bolo vidieť farebne odlišný odtlačok vrchnej časti konštrukcie hydraulického zámku, ktorá nezapadla do profilu a nezaistila kontajner proti pohybu. Podľa analýzy nehodového deja zohľadňujúceho technické údaje kontajnerového nosiča a kontajnera, systémom GPS zaznamenané údaje o rýchlosti motorového vozidla v čase prejazdu ľavotočivou zákrutou na opačne naklonenej vozovke (ľavá časť vozovky vyššia o 25-30 cm) a vyhodnotení stôp na kotviacich prvkoch nosiča a kontajnera bol znalcom F.. S. prijatý záver, že k prevráteniu vozidla s kontajnerom pri zaznamenanej rýchlosti vozidla 17 km/hod až 24 km/hod by nedošlo, ak by bol kontajner na nosič pripevnený v plnej miere. Bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bol pohyb neupevneného kontajnera následkom pohybu vozidla pri prejazde ľavotočivou zákrutou na šikmej vozovke, ktorej uhol sklonu smeroval k vonkajšej strane zákruty.
3. Hmotná škoda na vozidle predstavovala podľa vyúčtovania nákladov za opravu vozidla spoločnosťou MAŠAT, s.r.o. sumu 19.079,06 €. Vychádzajúc z priemerného mesačného hrubého zárobku žalovaného za obdobie od 1.7.2008 do 30.9.2008 vo výške 565,01 €, uplatnil si žalobca nárok na náhradu škody v sume 2.260,04 €, do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
4. Žalovaný s nárokom nesúhlasil dôvodiac, že upevnenie kontajnera riadne fyzicky skontroloval, pričom k jeho uvoľneniu mohlo dôjsť aj v priebehu cesty vykonanej do areálu prevádzky triedenia odpadov, keď do momentu dopravnej nehody prešiel s motorovým vozidlom bez problémov asi 30 km, a pokiaľ by došlo k nesprávnemu uchyteniu kontajnera, náklad by sa musel zosunúť v prvej pravotočivej zákrute, čo sa napriek prejdeným niekoľkým kilometrom nestalo. Tvrdil, že k uvoľneniu príchytky, ktoré mala zachytávať I profil kontajnera, mohlo dôjsť aj po prevrátení kontajnera, poukazoval na to, že vozidlo má signalizáciu o správnom uchytení kontajnera, ktorá neoznamovala nesprávnosť zaistenia kontajnera, ako i na fakt, že prepravoval plne naložený kontajner s výškou cca 3 m, a k nehode došlo na naklonenej vozovke, ktorá naklonená rovina terénu a následný posun ťažiska, spôsobili preklopenie vozidla.
5. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 179 ods. 1, § 186, § 188 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ZP), § 12 zákona č. 124/06 Z.z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, § 3, § 15 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a konštatoval, že žalobca splnil svoju povinnosť preukázať vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu preukázaním príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú zodpovednosť musí zamestnávateľ preukázať, okresný súd vychádzal zo zásad dokazovania vyplývajúcich z § 191, § 207, § 319 Civilného sporového poriadku (CSP) zohľadňujúc obsah znaleckých posudkov podaných do konania znalcami z odboru cestnej dopravnej, odvetvia nehody v cestnej doprave F.. Z. V., F.. Q. E., ktorí sa vyjadrovali k technickým príčinám vzniku škodovej udalosti, potvrdzujúc správnosť záverov znaleckého posudku F.. Z. S.. Znalecké posudky súd prvej inštancie rozsiahlo citoval a hodnotil ich ako dostatočne odôvodnené a presvedčivé.
6. Z posudku znalca F.. S. č. 119/2008 zo dňa 10. 12. 2008 zhotoveného po škodovej udalosti na žiadosť žalobcu vyplýva, že rýchlosť vozidla bola zaznamenávaná podľa sledovacieho systému GPS nainštalovaného v motorovom vozidle. Pri simulácii pohybu vozidla za použitia výpočtového programu PC-Crash 8.2. bolo zistené, že v prípade, ak by sa nosič kontajnerov s naloženým kontajnerom pohyboval v nehodovom úseku vozovky v ľavotočivej zákrute, ktorej ľavá časť povrchu vozovky v jazdnom koridore bola vyššia o 25 až 30 cm, počiatočnou rýchlosťou medzi 22km/h až 24km/h a bezprostredne pred prevrátením 17km/h až 19 km/h, tak za situácie, že kontajner by nebol pevne pripevnený, došlo by k prevráteniu vozidla následkom pohybu kontajnera na naklonenej vozovke. V prípade, ak by sa vozidlo pohybovalo v nehodovom úseku počiatočnou rýchlosťou 22 km/h až 24 km/ h bez toho, aby došlo zníženiu rýchlosti, tak za situácie, že kontajner by bol pripevnený, je technicky prijateľné, že k prevráteniu vozidla by nedošlo. O nedostatočnom uchytení kontajnera na nosič vozidla svedčili stopy kotviacich prvkov nosiča a kontajnera, keď ľavá zadná príchytka hydraulického zámku nebola zachytená v profile „I“ kontajnera, v dôsledku čoho došlo k pohybu kontajnera a k uvoľneniu aj pravého profilu „I“ kontajnera zo zadnej pravej príchytky. Kontajner sa na vozidlo zaisťoval úchytným hákom na prednom čele kontajnera a hydraulickým zámkom, ktorý blokoval kontajner proti posunu do strán ovládaný spínačom z kabíny vozidla. Ak by nebol hydraulický zámok kontajnera zatvorený, svieti červené svetlo. Po prevrátení vozidla bol kontajner oddelený od hydraulického zámku a zachytený len úchytným hákom na prednom čele kontajnera, pričom na spodnej strane kontajnera v profile I bolo vidieť farebný odtlačok vrchnej časti konštrukcie hydraulického zámku (farba červená). Súdom
ustanovený znalec F.. Z. V. v znaleckom posudku č. 12/2012 zo dňa 7.2.2012 potvrdil správnosť záverov F.. S., že príčinou škodovej udalosti z technického hľadiska bolo prevrátenie prevážaného kontajnera do pravej strany v ľavotočivej zákrute s opačným spádom vozovky v dôsledku neupevneného ľavého „I“ nosného profilu kontajnera zaisťovacím hydraulickým mechanizmom. Do pravej strany padajúci kontajner v prednej časti pevne spojený s nákladným vozidlom hákom zdvíhacieho zariadenia, stiahol na pravú stranu celé nákladné motorové vozidlo. Správne osadený kontajner bol uchytený v troch pevných bodov, a to hákom zdvíhacieho zariadenia v centre prednej hornej časti kontajnera, ľavou príchytkou zaisťovacieho hydraulického mechanizmu vozidla o nosný profil „I“ a pravou príchytkou zaisťovacieho hydraulického mechanizmu o nosný profil „I“ kontajnera. V dôsledku chybného uchytenia bol kontajner upevnený len v dvoch bodoch - predným hákom a pravou príchytkou zaisťovacieho mechanizmu. Predný hák zabezpečoval kontajner proti pohybu v pozdĺžnom smere, pravá príchytka zabezpečovala, aby nedošlo k bočnému posunutiu do pravej strany, resp. prevráteniu kontajnera do pravej strany v zákrutách. Znalec konštatoval, že na celom zaznamenanom úseku trasy z ulice G. I. H. do spaľovne odpadov, ktorú prešiel žalovaný motorovým vozidlom, sa nenachádza žiadna ľavotočivá zákruta s tak nízkym polomerom ako v mieste dopravnej nehody, ktorá by súčasne vykazovala aj tak výrazný opačný priečny sklon vozovky, preto nákladné motorové vozidlo mohlo prejsť celú pôvodnú trasu bez toho, aby došlo k zosunutiu kontajnera. V ľavotočivej zákrute v mieste dopravnej nehody sa na pravú stranu neprevrátil len kontajner, ale práve cez riadne zachytený hák multifunkčného zdvíhacieho zariadenia kontajner stiahol a prevrátil na pravú stranu aj samotné nákladné motorové vozidlo. V prípade, ak by bol kontajner správne zachytený, tak za rovnakých podmienok, pri rovnakom priečnom sklone vozovky, pri rovnakom polomere ľavotočivej zákruty, by rýchlosť pri ktorej sa vozidlo začne prevracať bola až v rozmedzí 32,2 km/h - 35,4 km/h za hodinu. Opačný priečny sklon vozovky mal vplyv na počiatok prevracania nezaisteného kontajnera, ktorý stiahol nákladné vozidlo, vodič je však povinný prispôsobiť vedenie vozidla stavu a povahe vozovky. Nedeliteľnou časťou priestoru, ktorou mal možnosť sa vodič pohybovať je ďalšia asfaltová vodorovná plocha bez spádových pomerov, ktorá bola v čase dopravnej nehody voľná. Znalec konštatoval, že prvky bezpečnostnej signalizácie nesignalizujú, či je kontajner zachytený, signalizujú len vysunutie prvkov slúžiacich k zachyteniu kontajnera. Či ale došlo k správnemu uchyteniu kontajnera je nevyhnutné zistiť fyzickou ohliadkou. Znalec poukázal na to, že dôkazy o príčine a vzniku dopravnej nehody prevrátením vozidla boli zabezpečené priamo na mieste fotodokumentáciou výrazného oteru červenej farby na vonkajšej strane ľavej príchytky a výraznej oterovej stopy červenej farby na spodnej časti ľavého „I“ profilu kontajnera. Pri správnom osadení a uchytení kontajnera by k vzniku takýchto stôp nedošlo. Zhodne tak znalec F.. E. v znaleckom posudku č. 4/2014 z 29.2.2014 ustálil, že príčinou prevrátenia vozidla bol nesprávne uchytený kontajner vo vodiacich „I“ profiloch na vozidle na jeho ľavej strane, keď príchytka neprichytila „I“ profil z hornej časti, ale spodná strana „I“ profilu ležala na hornej časti príchytky, o čom svedčia stopy oteru po červenej farbe, ktoré sa nachádzali na ráme vozidla, ktorú červenú farbu mala príchytka slúžiaca na uchytenie I profilu. Za príčinu nehody nemožno považovať opačný sklon vozovky, vysoké naloženie kontajnera, a výškový rozdiel medzi ľavou a pravou stranou vozidla 30 cm, nakoľko sklon v inkriminovanom úseku je 6 %, teda rozdiel medzi ľavou stranou kolies a pravou stranou kolies pri rozchode kolies 2,5 m je len 15 cm, nie 30 cm ako to tvrdil žalovaný, a ak by bol správne upevnený kontajner, vplyvom vjazdu do sklonu by sa neporušilo ťažisko sústavy, a nedošlo by k prevráteniu kontajnera. K zmene ťažiska a prevráteniu vozidla, došlo práve posunom kontajnera v dôsledku jeho nedostatočného upevnenia.
7. Vzhľadom na zhodné závery viacerých znaleckých posudkov ďalšie znalecké dokazovanie považoval okresný súd za odporujúce zásade hospodárnosti, keď neboli splnené podmienky pre nariadenie znaleckého dokazovania v zmysle § 207 ods. 3 CSP znaleckým ústavom, ktorý je prípustný len v závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak sú závery znalcov v zrejmom rozpore. Námietky žalovaného a výhrady k znaleckému posudku F.. V. M. F.. E. v odbornom vyjadrení K.. F.. N.Ľ., U.., z katedry aplikovanej mechaniky a strojného inžinierstva Technickej univerzity Košice podanom na žiadosť žalovaného, o nedostatočnej technickej dokumentácii, o absencii vážneho lístka, o absencii údajov o rýchlosti motorového vozidla, o nesprávnom, či nejasnom vypočítaní ťažiska, o neuvažovaní s výškou kontajnera, výhradám k intervalu rýchlosti, pri ktorej sa vozidlo začne prevracať, k tvrdeniam, že miesta oteru na spodnej časti ľavého „I“ profilu kontajneru a ľavej príchytky, ktorá mala kontajner zaisťovať si nezodpovedajú a mali byť dodatočne vytvorené, či obranu založenú na tvrdení, že technické zariadenie žalovanému nesignalizovalo nesprávne uchytenie kontajnera, a že pri nesprávnom uchytení kontajnera, by nemohol prejsť bez problémov vzdialenosť 30 km, považoval súd prvej inštancie za neopodstatnené, keďže boli vysvetlené obsahom znaleckých posudkov, ktorých súčasťou bola aj dokumentácia, ktorej neexistencia bola nedôvodne namietaná. Okresný súd konštatoval, že v príčinnej
súvislosti so vznikom škody bolo nesprávne upevnenie kontajnera na kontajnerový nosič, správnosť ktorého upevnenia mal žalovaný fyzicky skontrolovať. Nebolo sporné, že povinnosti kontroly riadneho upevnenia kontajnera si bol žalovaný vedomý, a o postupe pri upevňovaní kontajnera bol školený.
8. Vychádzajúc z výšky priemerného mesačného zárobku žalovaného pred vznikom škody v sume 565,01 €, uložil žalovanému v súlade s § 186 ods. 2 ZP povinnosť na náhradu škody spôsobenej žalobcovi v rozsahu 19.079,06 € len do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku v hodnote 2.260,04 €. Žalobcovi priznal právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 OZ, ktorý sa primerane aplikuje na pracovnoprávne vzťahy, výška ktorých úrokov bola určená v súlade s § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa právnej úpravy účinnej do 31.1.2013, podľa ktorej úroky z omeškania zodpovedali základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 8 %-tuálnych bodov čo predstavovalo v danom prípade 9 % ročne (ECB 1 % + 8 %). K námietkam žalovaného o neprerokovaní vzniknutej náhrady škody v lehote jedného mesiaca podľa § 191 ods. 2 ZP okresný súd uviedol, že nesplnenie povinnosti prerokovať právo na náhradu škody so zamestnancom neznamená zánik nároku zamestnávateľa na jeho náhradu, pričom bolo preukázané, že listom zo dňa 9.7.2009 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody 2.260,04 € v lehote 15 dní, keď žalovaný listom zo dňa 22.7.2009 oznámil, že požadovanú škodu neuznáva a túto neuhradí. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené 24.7.2009, preto je žalovaný v omeškaní so zaplatením náhrady škody najneskôr od 25.7.2009.
9. Výrok o trovách konania založil na zásade procesnej zodpovednosti za výsledok konania, keď plne procesne úspešný žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).
10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. c/, e/, f/, h/ CSP, a vychádzajúc z obsahu odvolania tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (c), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie alebo žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
11. Žalovaný v odvolaní namietal zmenu zákonného sudcu, ku ktorej došlo bez toho, aby s ňou súhlasil, resp. poznal kvalifikované dôvody zmeny, keď predchádzajúca sudkyňa JUDr. Svrčeková bola dokonale s kauzou oboznámená poznajúc zložitú technickú časť súdneho sporu. Žalovaný ďalej zopakoval svoje námietky prednesené už v konaní pred súdom prvej inštancie, majúc za to, že závery znaleckých posudkov F.. S. M. F.. V. M. F.. E. sú nepresvedčivé, nepresné, že oterové stopy ako prvotné dôkazy sú zmanipulované, keď znalci vôbec neprihliadali na fakt, že vozidlo malo vysoký kontajner, nezohľadnili plne naložený náklad, neprihliadli na fakt, že vozidlo prešlo trasu 27 km s preklopením možno aj viac ako 30 cm na jednej strane a počas celej prepravy sa neprevrátilo. Opätovne sa bránil tiež tvrdením, že nesvietila kontrolka, ktorá by signalizovala nesprávne naloženie alebo uchytenie kontajnera, že závery znalca F.. V., že na celej trase nebola zákruta s menším polomerom ako je tá, v ktorej sa stala nehoda, preto sa musela nehoda stať v mieste, kde sa vozidlo prevrátilo, je založená len na domnienke znalca, keď o stabilite vozidla nerozhoduje len polomer zákruty, ale aj rýchlosť prejazdu zákruty s čím sa v znaleckom posudku neuvažovalo, nie je zdôvodnená výška spoločného ťažiska ani správne vypočítaný interval rýchlosti, pri ktorých sa vozidlo začne prevracať pre uvažované hodnoty výšky ťažiska 2m resp. 2,2 m a polomer zákruty 15m resp. 20 m, ktorá na rozdiel od záverov znaleckého posudku F.. V. mala byť 30,81 km/h - 37,33km/h. Tvrdenie znalca F.. E. o tom, že v ľavotočivej zákrute vplyvom odstredivej sily došlo k presunu ťažiska súpravy vľavo pre nesprávny uchytený kontajner v ľavom I profile je nesprávny, lebo vplyvom odstredivej sily v ľavotočivej zákrute by mohlo dôjsť len k posunu ťažiska vpravo, čo sa stať nemohlo, lebo príchytka na pravej strane bola funkčná, v pravotočivej zákrute sa kontajner mohol posunúť doľava. Vytýkal zámenu pojmom radiálny a axiálny v posudku F.. E., keď radiálny smer je smer kolmý na smer jazdy, a axiálny je v smere jazdy vozidla, pričom v prípade posudzovanej nehody išlo o pohyb kontajnera radiálny, keď záver F.. E. o tom, že v dôsledku nesprávneho upevnenia bol možný pohyb kontajnera smerom vpravo, nepovažoval za správny, lebo
posun ťažiska v smere jazdy nebol možný, keďže pravá príchytka bola podľa znalcov funkčná. Žalovaný tvrdil, že ním zabezpečené odborné vyjadrenie K.. F.. N., znegovalo znalecké posudky doposiaľ v konaní vykonané, s čím sa súd nevysporiadal. Ako dôvody spochybnenia znaleckých posudkov F.. V. M. Q. E. odborným vyjadrením Prof. F.. N., označil žalovaný posudkami neriešené otázky, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody, prečo nedošlo k odtrhnutiu kontajnera, resp. prevráteniu vozidla po dlhej trase od miesta nakládky po vyskladnenie, akú úlohu zohrávala výška kontajnera a váha na celkové ťažisko a či váha a vysoké ťažisko mohli byť príčinou dopravnej nehody, či dovoľoval bezpečnostný systém chybné uchytenie kontajnera, prečo nebolo vypočítané správne ťažisko vozidla naloženého vysokým kontajnerom. Žalovaný spochybňoval existenciu príčinnej súvislosti tvrdiac, že pokiaľ prešiel trasu cca 27 km aj napriek údajnému porušeniu jeho povinnosti bez akejkoľvek nehody, a k nehode došlo až na naklonenej účelovej komunikácii vo vnútri areálu skládky odpadov, nešlo o porušenie takej povinnosti, za ktorou nasleduje automaticky a vždy druhý predpoklad, a to je vznik škody, preto nie je jasné, aké úvahy viedli súd k vydaniu rozsudku v prospech žalobcu. Rozsudok je preto nutné hodnotiť ako nepreskúmateľný, keďže je založený na dôkazoch, ktoré ako dôkaz byť použité nemohli pri objektívnom hodnotení skutočného stavu veci, pričom žalovanému nebolo vyhovené, pokiaľ ide o návrh na nariadenie kontrolného znaleckého posudku ústavom.
12. Napadnuté rozhodnutie žalovaný označil za nesprávne tiež preto, že súd prvej inštancie sa nezaoberal pri náhrade škody povinnosťou jej prejednania so zamestnancom v 30-dňovej lehote, nevysporiadal sa so zodpovednosťou žalobcu za prepravovaný náklad, za správnu signalizáciu kontajnera, nesprávne ustálil sumu náhrady škody, ktorú vôbec nemal preskúmanú.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalovaný v odvolaní len opakuje námietky prednesené už v priebehu konania na súde prvej inštancie, na ktoré už bola daná odpoveď obsahom podaných znaleckých posudkov, keď bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie povinností žalovaného zabezpečiť riadne uchytenie kontajnera a fyzicky uskutočniť kontrolu tohto uchytenia. Technická kontrolka spôsobila len vysunutie príchytiek hydraulického zámku nie aj ich zapadnutie, ktoré zapadnutie musí kontrolovať zamestnanec. Len riadnym uchytením kontajnera na nosič vznikne pevne prepojená sústava, ktorej jazdné vlastnosti umožňujú bezpečnostnú prepravu naloženého ťahača. V danom prípade, aj keď to žalovaný tvrdil, je zjavné, že nevykonal dôslednú vizuálnu kontrolu uchytenia kontajnera, pri ktorej došlo k nesprávnemu natiahnutiu kontajnera na nosič, takže ľavá časť kontajnera (v smere jazdy) nezapadla na miesto a nebola uchytená príchytkou v profile I kontajnera, ale tento ľavý profil bol iba voľne položený na hornú zaoblenú časť príchytky hydraulického zámku. Kontajner bol naložený odpadom dreva a hliny s hmotnosťou 14,22 ton, nosnosť vozidla nebola prekročená. Znaleckými prepočtami bolo preukázané, že v prípade riadneho upevnenia kontajnera na ťahači, by sa jednalo o pevne prepojenú sústavu, pri ktorej by za rovnakých podmienok k dopravnej nehode nedošlo. Samotné prejedenie trasy 27 km bolo irelevantné, keďže na žiadnom úseku neboli splnené podmienky pre prevrhnutie vozidla. Napriek tomu znalec F.. S. považoval za vysoko pravdepodobné, že pri presune dochádzalo k pohybom kontajnera na ťahači aj k možnému uvoľneniu z pravého profilu I kontajnera. Pokiaľ Prof. F.. N. spochybňoval fyzické dôkazy oteru farby ľavej príchytky na I profile kontajnera tvrdiac, že poloha oteru na hornej zaoblenej ploche ľavej príchytky sa mala nachádzať na jej najvyššej časti, z ktorých dôvodov usudzuje, že došlo k manipulácii s dôkazmi, žalobca zdôraznil, že z technického hľadiska ľavá príchytka má zaoblený tvar, avšak jej výbežok, ktorým sa zachytáva I profil kontajnera je kratší ako hĺbka samého ľavého I profilu kontajnera a súčasne ľavý I profil kontajnera je umiestňovaný tak, že nezasahuje cez celú ľavú príchytku, ale dosahuje zhruba do jej polovice, čo pri zaoblenom tvare ľavej príchytky znamená to, čo vyplýva aj z fotodokumentácie znalcov, že ľavý I profil kontajnera nepresahuje cez celú príchytku, ktorá pre svoj zaoblený tvar mala dotykovú plochu len na mieste, ktoré vyplývalo z fotodokumentácie a fyzického zachytenia oteru. Manipuláciu s dôkazmi vylučuje aj fakt, že nehodový dej vyšetroval ihneď aj Inšpektorát práce Košice a polícia. Pokiaľ Prof. F.. N. vypočítal iný interval rýchlosti, pri ktorom sa vozidlo začne prevracať, ním zistený rozdiel svedčil iba o tom, že už pri nižšej rýchlosti než stanovenej znalcami, by mohlo dôjsť k preklápaniu vozidla. K stanoveniu výšky HT spoločného ťažiska vozidla a kontajnera sú v znaleckých posudkoch dostupné všetky vstupné údaje, výška vozidla (nosiča) 4 m, výška zadnej časti nosiča 1,25 m, výška kontajnera 2,5 m, zároveň sa uvádza hmotnosť kontajnera 14200 kg a hmotnosť vozidla (nosiča) 12 000 kg. K.. F.. N.M. J., z akých dôvodov by mala byť výška ťažiska vypočítaná nesprávne. Ľavotočivá zákruta, kde sa stala dopravná nehoda bola opačne klopená, keď uhol smeroval k vonkajšej strane zákruty, preto vozidlo bolo po prechode ľavotočivou zákrutou výrazne naklonené doprava. Vzhľadom na neukotvenie kontajnera s vozidlom, obe časti sústavy mali inú výšku ťažiska a nesený kontajner bol tak nestabilným prvkom
sústavy. Ľavá zadná príchytka nebola zachytená v profile I, v dôsledku čoho došlo k pohybu kontajnera, k uvoľneniu pravého profilu i zo zadnej príchytky. Pravá príchytka bola vplyvom odstredivých síl výrazne zvýšených nakopením vozidla deformovaná a vypáčila pravý I profil kontajnera. Žiadosť žalovaného o nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom považoval za neprípustný s ohľadom na podmienky vyplývajúce z § 207 ods. 3 CSP, pretože sa nevyžadovalo osobitné vedecké posúdenie veci a závery znalcov neboli vo vzájomnom rozpore. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Ako odvolaciu repliku žalovaný doručil odborné vyjadrenie K.. F.. N. „vyjadrenie k znaleckým posudkom F.. V., F.. E., F.. S., vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 17.7.2018 prostredníctvom Z.. S. H.“. V uvedenom podaní K.. F.. N. zopakoval svoje výhrady voči znaleckým posudkom F.. V., F.. E. predložených do konania na súde prvej inštancie a doplnil o stanovisko k posudku znalca F.. S.. Namietal, že F.. S. použitá rýchlosť vozidla pri simulácii nehody 23 km je rozdielna od údajov na strane 5 posudku, keď sú zaznamenané aj rýchlosti 16 km/h a 18 km/h, z posudku nie je zrejmé, aké väzby medzi kontajnerom a nosičom sa uvažovali pri simulácii, formulácie vzbudzujú dojem, akoby sa kontajner uvažoval voľne položený na ráme vozidla, nie je uvedené, aká bola relatívna poloha pravého okraja kontajnera a pravej príchytky, mal pochybnosti o spôsobe modelovania väzieb vozidla na kontajner, chýbal mu fyzikálny a mechanický popis podstaty deja, následkom ktorého došlo k prevráteniu vozidla, z čoho usúdil, že simulácie počítačovým programom v riešení veci nepomohli. Nebolo jasné, či sa kontajner a vozidlo začali preklápať spolu, alebo najprv sa začal preklápať kontajner a neskôr i vozidlo, nie je vysvetlené, ako sa mohla dostať do zasunutej polohy ľavá príchytka, keď mal na nej ležať ľavý profil ťažkého kontajnera. Ku konštatovaniam, že išlo o výrazné naklonenie vozidla s kontajnerom na naklonenej ceste a naviac i sklon kontajnera spôsobený tým, že ľavý I profil sa opieral o ľavú príchytku zhora, uviedol, že tento efekt sa v posudkoch preháňa. V ďalšom sa K.. F.. N. vyjadroval k vyjadreniam zástupcu žalobcu JUDr. Kukuru v zásade zdôrazňujúc nepoznanie princípov mechaniky JUDr. Kukurom, čo ho vedie k nesprávnym intuitívnym záverom, keď považoval za dokázanú zjavnú odbornú neschopnosť znalcov F.. V. M. F.. E., a posudok F.. S. za nedostatočný, ktorého počítačové modelovanie nebolo vysvetlené. Zdôraznil, že jeho úlohou nebolo vysvetliť príčiny vzniku dopravnej nehody, ale poukázať na neprijateľnosť zdôvodnenia viny žalovaného, ktoré závery žalujúcej strany nie sú odborne a vedecky prijateľné, lebo neodhalili silové účinky, pôsobením ktorých k dopravnej nehode došlo.
15. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že podľa obsahu podania žalovaného tento doplnil podané odvolanie o vyjadrenie K.. F.. N., ktoré je dôkazným prostriedkom, nakoľko sa jedná o odborné vyjadrenie. Uplatňovanie novôt v odvolacom konaní sa viaže na dodatočné podmienky vyplývajúce z § 366, § 373 ods. 4 CSP, ktoré neboli splnené, z ktorých dôvodov nie je možné na uvedené podanie prihliadať a vziať ho do úvahy.
16. Žalovaný reagujúc na odvolaciu dupliku žalobcu uviedol, že sa nejedná v žiadnom prípade o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ale odborné vyjadrenie, ktoré už bolo doložené aj súdu prvej inštancie, s ktorým sa súd prvej inštancie nevysporiadal, keď existuje rozdielnosť medzi znaleckými posudkami a odborným vyjadrením. Pokiaľ súd prvej inštancie odmietol nariadiť vykonanie kontrolného znaleckého posudku a v rozsudku sa nevysporiadal so závermi vyplývajúcimi z odborného vyjadrenia Prof. F.. N.Ľ., porušil tým právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil vyhovujúci výrok rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP. V časti výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387) ani na zmenu (§ 388 CSP), preto bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil dotknutým subjektom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. apríla 2019 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
19. Prvotne sa odvolací súd zaoberal existenciou odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. c/ CSP upravujúceho právo na zákonného sudcu, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Zloženie súdov nie je nemenné, a v nadväznosti na zmeny okolností na strane súdu (zánik funkcie sudcu, preloženie a dočasné pridelenie sudcov alebo ich práceneschopnosť) môže podliehať zmenám. So zreteľom na potrebu zabezpečenia riadnej činnosti súdov, rozvrhy práce súdov sa predpokladajú aj možnosti zmeny pridelenia určitej veci (napr. v prípade nerovnomerného zaťaženia sudcov alebo senátov).
20. Z obsahu súdneho spisu (č.l. 289- č.l. 291) vyplýva, že v predmetnej veci k zmene zákonného sudcu došlo v dôsledku zániku funkcie pôvodne konajúcej sudkyne JUDr. Ley Svrčekovej, ktorá sa vzdala funkcie sudcu (§ 17, § 19 zákona č. 385/2000 Z.z.). V súlade s rozvrhom práce konajúceho súdu, na účely zabezpečenia rovnomerného zaťaženia senátov bola napokon vec pridelená náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov na rozhodnutie sudcovi príslušného odboru pôsobnosti JUDr. Sinčákovej (§ 51 zákona o súdoch). O zmene sudcu bol žalovaný upovedomený prípisom konajúcej sudkyne JUDr. Sinčákovej, ktorej osobu zo žiadnych zákonných dôvodov nenamietal. Zmena zákonného sudcu bola vykonaná v súlade so zákonom a rozvrhom práce Okresného súdu Košice-okolie, keď pôvodne konajúci sudca vo veci rozhodnúť nemohol pre ukončenie funkcie, preto ústavné právo strán sporu na prejednanie a rozhodnutie veci zákonným sudcom v danej veci bolo rešpektované a zachované, a žalovaný nedôvodne uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.
21. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva tiež povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné, pretože okresný súd sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. V postupe súdu prvej inštancie v spojitosti s rozhodnutím vo veci samej neboli zistené žiadne porušenia procesných práv, preto tento odvolací dôvod nebol naplnený.
22. Nebol daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by boli
spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, a nevykonal iba tie, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.
23. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, aby skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
24. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vo veci samej z nich vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
25. V konaní je nesporné, že zodpovednosť žalovaného za škodu ma vyplývať z pracovnoprávneho vzťahu, keď ku škode došlo dňa 6.11.2008 v súvislosti s plnením pracovných povinností žalovaného ako vodiča žalobcu, u ktorého pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.8.2007. Dohodami o zmene pracovnej zmluvy bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.3.2009. Počas trvania pracovného vzťahu došlo k škodovej udalosti v príčinnej súvislosti s prevrátením žalovaným riadeného motorového vozidla zn. Iveco Stralis EVČ : H. XXX P., pri prejazde ľavotočivou zákrutou v areáli prevádzky triedenia odpadov. Žalovaný utrpel závažný pracovný úraz a na vozidle bola spôsobená škoda vo výške 19.079,06 €.
26. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 (§ 179 ods. 1 ZP). Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom úspešnosti žalobcu v konaní bolo preukázanie vzniku škody v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním (opomenutím) žalovaného vyplývajúceho z úmyselného alebo nedbanlivostného zavinenia žalovaného.
27. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou, je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Spornou otázkou bola otázka príčinnej súvislosti medzi škodou spôsobenou prevrátením motorového vozidla a tvrdeným konaním žalovaného, resp. hľadanie príčiny, bez ktorej by k prevráteniu vozidla nebolo došlo.
28. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu veci a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita) stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočnosti v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita), alebo či jedná skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. Znakom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, a v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina vzniku škody sa zisťuje existencia takej, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj R 31/92).
29. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že motorové vozidlo-nosič kontajnerov obsluhované žalovaným prepravovalo kontajner naložený odpadom, ktorý sa na vozidlo zaisťoval úchytným hákom na prednom čele kontajnera a ľavou a pravou príchytkou hydraulického zámku v nosnom „I“ profile kontajnera, blokujúcich pohyb naloženého kontajnera proti posunu do strán. Prvky bezpečnostnej
signalizácie v kabíne vodiča však nesignalizovali, či je kontajner riadne uchytený, ale iba vysunutie prvkov slúžiacich k zachyteniu kontajnera. Správne uchytenie kontajnera bolo nevyhnutné zistiť fyzickou obhliadkou. Znalecké posudky vyjadrujúce sa k možným príčinám vzniku dopravnej nehody vychádzali z dokumentácie zaznamenávajúcej stav vozidla po nehode, typ vozovky, jej sklon, váhu nákladu podľa vážneho lístka, technické parametre motorového vozidla a kontajnera podľa údajov v technických dokladoch vozidla resp. získaných zameraním (váha, nosnosť, rozmery -výška, šírka, dĺžka, typ pneumatík, rázvor a rozchod kolies,..), rýchlosť vozidla podľa GPS záznamu, keď spracovaním údajov v softvérových programoch na účely analýzy dopravných nehôd ako vyplývajú z prílohy k znaleckému posudku F.. S. (č.l. 44 až č.l. 46 spisu), na ktoré odkazovali aj znalec F.. V. M. F.. E. bolo zistené, že v prípade prejazdu zákruty počiatočnou rýchlosťou na úrovni 22 km/h až 24 km/h a bezprostredne pred prevrátením rýchlosťou 17 km/h až 19 km/h, by k prevráteniu vozidla nedošlo, pokiaľ by kontajner bol na vozidlo riadne pripevnený. K prevráteniu vozidla mohlo za rovnakých okolností dôjsť len následkom pohybu kontajnera, ktorý nebol pripevnený, ktorý záver je podporený fyzickými dôkazmi -oterom plôch na ľavej spodnej časti nosného „I“ profilu kontajnera a ľavej vrchnej časti príchytky hydraulického zámku, ktoré preukazujú pohyb voľne položeného kontajnera po príchytke. Takému záveru dosvedčuje tiež poškodenie „vypáčenie“ materiálu na pravom „I“ profile kontajnera pravou príchytkou pri prevrátení kontajnera na vozovku. Pokiaľ aj v ľavotočivej zákrute bola opačne naklonená vozovka s rozdielom prevýšenia 15 cm, ktorá mala vplyv na začiatok prevracania motorového vozidla, k jeho prevráteniu by nebolo došlo v prípade riadneho upevnenia kontajnera hydraulickými príchytkami. Rýchlosť vozidla vychádzala z GPS záznamu o pohybe vozidla času váženia vozidla pri vstupe od 13:29:34 až do času prevrátenia vozidla 13:30:51, keď najvyššia dosahovaná rýchlosť vozidla bola 23km/h a v čase pred prevrátením 13:30:34 2km/h, 13:30:44 18km/h a 13:30:51 16km/h. Prevážaná hmotnosť nákladu predstavovala 14220 kg (potvrdená vážnym lístkom), prevádzková hmotnosť vozidla bola 11200 kg, najvyššia prípustná celková hmotnosť vozidla (26000 kg a pre jazdnú súpravu 44000kg) prekročená nebola. Podľa obsahu znaleckých posudkov výška ťažiska bola určovaná z technických údajov o rozmeroch, váhe vozidla a nákladu (F.. S. str 6 ZP a Príloha k ZP, čl. 29, čl. 44-46 spisu; F.. V. str. 5,6 ZP a Prílohy k ZP čl. 114,115, čl. 121 a nasl.) s určením výšky ťažiska vozidla 1m až 1,2m, kontajnera 2m až 2,2m. Znalcami zmeraný priečny sklon vozovky v mieste prejazdu vozidla v čase jeho prevrátenia predstavoval 6%, teda o 6 cm sklon vozovky klesal smerom doprava na jednom metri dĺžky merania, pričom polomer oblúka prejazdu do ľavotočivej zákruty bol v rozmedzí 15m až 20m. Znalec F.. V. zhodne so záverom znaleckého posudku F.. S. konštatoval, že v prípade vozidla s naloženým kontajnerom so stenami vysokými 2,4m za situácie, že kontajner bol pevne spojený s vozidlom prostredníctvom zaisťovacieho hydraulického mechanizmu, tak pri opačne klopenej zákrute so sklonom 6%, by sa vozidlo začalo prevracať až pri rýchlosti 32,2 km/h-35,4 km/h. Vzhľadom na rýchlosť vozidla zistenú podľa systému GPS tesne pred prevrátením v rozmedzí 16 km/h-18 km/h, je možné prijať záver, že k prevráteniu súpravy vozidla s kontajnerom do pravej strany by nedošlo, nebyť nepripevneného ľavého I profilu ľavou príchytkou zaisťovacieho hydraulického mechanizmu, o ktorom nezaistení svedčí predovšetkým mechanické poškodenie nachádzajúce sa na príchytke a I profile. V prípade riadneho upevnenia kontajnera na podvozkovú časť nákladného vozidla i správnom uchytení, by nebolo možné, aby vonkajšia plocha zaoblenia ľavej príchytky niesla známky výrazného oteru, nakoľko za správnych podmienok vonkajšia horná časť príchytky neprichádza do kontaktu so žiadnym iným materiálom. Neuchytenie ľavej strany I profilu kontajnera hydraulickou príchytkou nebol zaznamenaný vodičom a neprejavil sa prevrátením vozidla skôr z dôvodu, že celá trasa prejdená vozidlom neobsahuje žiadne ďalšie miesto s vyšším a opačným sklonom vozovky a súčasne s obdobne malým polomerom, ako tomu bolo v mieste nehody. Za príčinu prevrátenia vozidla s kontajnerom považoval aj znalec F.. E. neupevnenie ľavej časti kontajnera hydraulickou príchytkou, čo potvrdzovali fyzické dôkazy z ohliadky vozidla po nehode - oter styčných plôch kontajnera a hydraulickej príchytky, ako aj výsledky simulácie vzniku dopravnej nehody vykonanej F.. S. v programe PC-Crash 8.2 a F.. V. v programe ADN 2000 zohľadňujúcich fyzikálne zákony. Podľa vykonaných výpočtov hraničná rýchlosť, pri ktorej by sa vozidlo s upevneným nákladom začalo pri nezmenených podmienkach prevracať bola až 32,2 km/h-35,4km/h, teda omnoho vyššia, akou sa žalovaný pohyboval s vozidlom tesne pred prevrátením.
30. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckých posudkov, keď súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti, ale podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným, vo veci vykonaným dôkazom, vychádzajúc zo zásad formálno- logického uvažovania.
31. V prejednávanej veci súd prvej inštancie po vyhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania správne ustálil, že vykonanie ďalšieho dokazovania je neúčelným a nehospodárnym, s ktorým postupom sa stotožňuje aj odvolací súd. Znalecké posudky sú zrozumiteľné, preskúmateľné, s jednoznačným záverom o technickej príčine vzniku škodovej udalosti, ktorý záver vychádza zo zaznamenaných technických údajov o skutočnostiach významných pre vyvodenie príčinnej súvislosti. Argumentácia obsiahnutá v znaleckých posudkoch zodpovedá zásadám logického uvažovania a rozumne odôvodneného úsudku, a poskytuje odpovede na všetky relevantné výhrady žalovaného, ktorými spochybňoval svoju zodpovednosť za vznik škody.
32. Výsledky znaleckých posudkov podaných v súdnom konaní F.. V. č. 12/12 zo dňa 7.2.2012 a F.. E. 4/2014 zo dňa 29.2.2014, potvrdzujú správnosť posudku F.. Z. S. č. 119/08 zo dňa 10.12.2008 vypracovaného pre žalobcu v súvislosti so šetrením škodovej udalosti. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou - prevrátením motorového vozidla s kontajnerom, pri ktorej došlo k vzniku vecnej škody v rozsahu 19.079,06 € ako nákladov na opravu motorového vozidla preukázaného faktúrou č. 90012 zo dňa 17.6.2006 uhradenej žalobcom spoločnosti Mašat s.r.o., bolo porušenie povinností žalovaného na overenie riadneho uchytenia prepravovaného kontajnera s odpadom na nosiči vozidla. Nebolo sporné, že žalovaný bol poučený o bezpečnostných predpisoch vzťahujúcich sa na vykonávanie prepravy odpadu, zaobchádzaní s nákladným motorovým vozidlom, o upevňovaní kontajnera na nákladné motorové vozidlo, o povinnosti fyzicky skontrolovať, či je kontajner riadne uchytený na vozidle. Svojím konaním žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z § 12 zákona č. 124/2006 Z.z. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, v náväznosti na inštrukciu návodu na obsluhu zdvíhacieho zariadenia. Odborné závery znalcov vyvracajú obranu žalovaného, že kontajner skontroloval (tj bol riadne uchytený), a k uvoľneniu kontajnera mohlo dôjsť po ceste, resp. že príčinou prevrátenia vozidla s kontajnerom boli iné skutočnosti, keď jediným technickým prijateľným riešením pri zaistených fyzických stopách po nehode a údajoch o prepravovanom vozidle, náklade, jeho váhe, výške, rýchlosti vozidla, povahe a prevýšení vozovky, polomeru zákruty, bolo práve a len neprichytenie ľavej príchytky hydraulického mechanizmu o nosný I profil kontajnera v jeho ľavej časti.
33. Odborné vyjadrenie K.. F.. N. predložené žalovaným, vzhľadom na svoj charakter nespochybnilo znalcami ustálený priebeh vzniku škodovej udalosti, a samo nestanovilo žiadnu inú možnú príčinu vzniku škody. K.. F.. Š. N. pôsobí na Katedre aplikovanej mechaniky strojného inžinierstva Technickej Univerzity v Košiciach, so zameraním na modelovanie, analýzu, optimalizáciu, mechanických, mechatronických sústav, modelovanie a optimalizáciu riadených pohonných sústav, znaleckú činnosť nevykonáva, nemá odbornosť v odvetví dopravných nehôd. Vo svojom odbornom vyjadrením polemizoval s názorom znalcov všeobecne spochybňujúc teoretické podklady znaleckých posudkov, neuviedol však žiadne iné možné príčiny dopravnej nehody, ktoré mu zo zistených faktov vyplynuli, ani žiadne také znalcami uvedené okolnosti, ktoré by boli v rozpore so skutočnosťami zistenými pri šetrení príčin škodovej udalosti. K.. F.. N. namietal, že mu nebolo zrejmé, ako mohlo dôjsť v ľavotočivej zákrute k posunu ťažiska vpravo v smere jazdy opomínajúc opačný sklon zákruty, keď za dôležité považoval skutočnosti ako koeficienty trenia medzi kontajnerom a podvozkom, chýbajúce údaje o väzbách medzi kontajnerom a podvozkom, mal nejasno v tom, či výpočtový program umožňuje modelovať tuhé telesové sústavy a deformovateľné telesá, pričom tieto úvahy sa nejavia ako podstatné, pretože simulácia nehodového deja zohľadňovala práve predpoklad riadneho spojenia vozidla a kontajnera ako jednej sústavy, za ktorej situácie by ani pri rýchlosti vyššej než sa vozidlo pohybovalo k jeho prevráteniu v inkriminovanom úseku nedošlo. Ďalšie výhrady v odbornom stanovisku vychádzali z nedostatku informácii, ktoré však boli obsahom listín, s ktorými znalci pracovali (údaje o výške, váhe, rýchlosti), tieto boli súčasťou technickej dokumentácie vozidla i znaleckého posudku F.. S., na ich základe bola vykonávaná aj simulácia nehodového deja, z ktorého boli určené parametre významné pre zistenie príčin dopravnej nehody. K.. N. žiadne odlišné vyhodnotenie údajov nevykonal, nestanovil ani odlišnú hodnotu ťažiska posudzovanej sústavy motorového vozidla s kontajnerom, a pokiaľ stanovil prejazdovú rýchlosť pri ktorej mohlo dôjsť k prevráteniu vozidla na iných hodnotách (30 km/h-37km/h), než to určili znalci (32km/ h-35km/h), nemá to vplyv na určenie príčin dopravnej nehody, keď k prevráteniu vozidla podľa záznamov došlo pri podstatne nižšej rýchlosti v rozmedzí medzi 17km/h až 19 km/h. Ničím nepodložené boli úvahy K.. F.. N. o „manipulácii dôkazmi“, keď spochybňoval pravosť oterov nachádzajúcich sa na „I“ profile
nosného rámu kontajnera a vonkajšej strane hydraulickej príchytky dôvodiac, že takto vzniknúť nemohli, aj keď ide o stav dokumentovaný ihneď po nehode ako vyplýva z fotografii prevráteného vozidla i vzájomne si zodpovedajúce stopy oteru na kontajnery a na jeho nosiči, zhodujúce sa s ich technickým vyhotovením a spôsobom fungovania.
34. Po uplynutí odvolacej lehoty žalovaným doručené ďalšie odborné vyjadrenie Prof. Ing. Segľu v zásade zopakovalo všetky výhrady, ktoré už boli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, doplnené o komentár k vyjadreniam zástupcu žalobcu JUDr. Kukuru a o vyjadrenie k posudku F.. S.. Stanovisko Prof. N. k vyjadreniam právneho zástupcu strany sporu neobsahovalo žiadne vyjadrenie odborného charakteru podľa § 206 CSP, ale vyjadrenie nesúhlasu s názormi prezentovanými zástupcom žalobcom, preto nemalo v tejto časti charakter odborného vyjadrenia ani nebolo pre rozhodnutie vo veci samej podstatné. Odborné stanovisko Prof N. k posudku F.. S., predstavuje nový dôkazný prostriedok, ktorý nebol použitý v konaní na súde prvej inštancie a neboli splnené podmienky pre jeho uplatnenie v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.
35. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
36. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočnosti alebo dôkazov bez viny strany sporu treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana sporu bez svojej viny, skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť nemohla, pretože o nich nevedela, a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo predloženia. V prípade keď odvolateľ v odvolaní neuvedie žiadne skutočnosti - tvrdenia vzťahujúce sa na situáciu - osvedčenie, že nemohol, ten ktorý v odvolaní uplatnený dôkaz bez svojej viny označiť alebo predložiť a neuvedie žiadne okolnosti, kedy a za akých okolností sa o tomto dôkaze dozvedel, nie je možné posúdiť, či bola splnená táto zákonom stanovená podmienka pre možnosť uplatnenia nových dôkazov a skutočností v odvolacom konaní a nie je možné ani posúdiť, či došlo k takémuto neoznačeniu, resp. nepredloženiu pred súdom prvej inštancie bez zavinenia odvolateľa .
37. Žalovaný ani len netvrdil, aby odborné vyjadrenie k posudku F.. S. nemohol uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie. Tým je vylúčené, aby sa odvolací súd zaoberal oneskorenou procesnou obranou v odvolaní, keď pre takýto postup neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Pre úplnosť však odvolací súd konštatuje, že uvedené odborne vyjadrenie sa zakladá na všeobecných námietkach nespochybňujúcich príčinu vzniku dopravnej nehody, keď K.. N. namieta aj také fakty, ktoré jednoznačne zo znaleckého posudku vyplývajú a sú racionálne pochopiteľné (napr. používanie hodnôt rýchlosti motorového vozidla z uvažovaného rozpätia zaznamenaného systémom GPS), prípadne z nich vyplýva, že mu nie je známy spôsob práce s výpočtovými programami na simuláciu nehodového deja, čo spochybňuje aj možnosť správne vyhodnotiť posudky, k záverom ktorých sa vyjadruje.
38. Znalecké posudky v plnom rozsahu zodpovedali otázky, ktoré považoval žalovaný a F.. N. za nejasné, stanovujúc bezprostrednú príčinu dopravnej nehody nedostatočné upevnenie kontajnera, keď signalizačné prvky nesignalizovali zaistenie kontajnera, ale toto sa muselo overiť fyzickou kontrolou. V prípade upevnenia kontajnera by nedošlo k posunu jeho ťažisku a k prevráteniu vozidla a to aj za situácie, že by sa vozidlo pohybovalo po naklonenej vozovke so sklonom v inkriminovanom úseku 6%, čo predstavuje pri rozchode kolies 2,5 m, rozdiel medzi ľavou a pravou stranou 15cm. Vykonanie ďalšieho dokazovania znaleckým ústavom nebolo preto opodstatnené pre nesplnenie podmienok vyžadovaných § 207 CSP. Rozhodnutie súdu o nevykonaní dôkazu zodpovedalo jeho právu podľa § 185 ods. 1 CSP i povinnosti na účelné a hospodárne vedenie súdneho konania, keď sám žalovaný napriek niekoľkoročnému súdnemu sporu, nepredložil žiadny vlastný posudok vyvracajúci konštatované príčiny vzniku dopravnej nehody, z ktorej vznikla jeho zamestnávateľovi vecná škoda.
39. V zmysle § 186 ods.1, 2 Zákonníka práce, žalovaný je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, ktorá v prípade konania spôsobeného z nedbanlivosti nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti. Rozsah nároku na náhradu škody bol preukázaný rozsahom nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, výška priemerného zárobku žalovaného potvrdením o o dosahovanom priemernom zárobku za obdobie od 1.7.2008 do 30.9.2008. Vzhľadom na priemerný mesačný zárobok vo výške 565,01 €, zo škody vzniknutej v rozsahu 19.079,06 € je žalovaný povinný k jej náhrade v sume 2.260,04 €. V konaní neboli zistené ani žalovaným tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by tento nárok, čo do jeho rozsahu spochybňovali. Len všeobecné popieranie nároku nie je účelnou procesnou obranou či procesným útokom v konaní (§ 151 ods.2 CSP).
40. Na pracovnoprávne vzťahy sa podľa § 1 ZP primerane aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ). Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobcovi patrí právo aj na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, vo výške vyplývajúcej z nar. vl. č. 87/95 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania s úhradou záväzku. K vzniku omeškania žalovaného v náväznosti na výzvu žalovaného na plnenie náhrady škody (§563 OZ) listom zo dňa 9.7.2009, na ktorú výzvu žalovaný reagoval oznámením, že nie je ochotný dlh uhradiť. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 24.7.2009, preto najneskôr od 25.7.2009 je žalovaný v omeškaní so splnením záväzku z náhrady škody.
41. Námietky žalovaného o tom, že nedošlo k prerokovaniu nároku na náhradu škody do jedného mesiaca od jej vzniku, neboli pre rozhodnutie o povinnosti žalovaného na náhradu škody právne významné.
42. Podľa § 191 ZP v znení účinnom v čase vzniku škody, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 1 000 Sk je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
43. Tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, § 191 Zákonníka práce s nedodržaním lehôt, či nesplnením povinnosti na prerokovanie nároku na náhradu škody so zamestnancom, nespája so zánikom tohto nároku, či znížením náhrady alebo inou sankciou. V danom prípade je navyše potrebné zohľadniť fakt, že po vzniku škody bol žalovaný dlhodobo práceneschopný, a žalobca po uhradení nákladov spojených s opravou motorového vozidla v júni 2009, už v júli 2009 nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného. Zo strany zamestnávateľa - žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnych povinností, ktoré by ho zbavovali nároku na náhradu škody a táto bola uplatnená v súdnom konaní voči žalovanému riadne a včas.
44. Zatiaľ čo výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je zákonný a vecne správny, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania došlo k naplneniu odvolacích dôvodov, vyplývajúcich z § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP, keď súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia, ktoré nebolo možné napraviť v odvolacom konaní, z ktorých dôvodov bolo jeho rozhodnutie v tomto výroku zrušené podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
45. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, v ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania je preto potrebné rozhodnúť do skončenia konania vo veci samej, a v čase skončenia konania musí byť zrejmé, k akým trovám a na ktoré zo subjektov, ktorým trovy vznikli, sa výrok o nároku na náhradu trov konania vzťahuje. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktorého náklady boli uhrádzané v časti z preddavkov zložených stranami sporu, a v zostatku z finančných prostriedkov štátu (čl. 133, čl. 184). Súčasťou trov konania sú aj trovy spojené s trovami znaleckého dokazovania (251 CSP), vzniknuté stranám sporu alebo štátu. O nároku na náhradu trov štátu však nebolo rozhodnuté do času vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, a nie sú ani obsahom napadnutého rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Opomenutím povinnosti súdu
prvej inštancie rozhodnúť o nárokoch na náhradu všetkých trov konania v súlade s § 262 ods. 1 CSP, boli dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia v tejto časti výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (aj trov znaleckého dokazovania) vrátane trov tohto odvolacieho konania. Pri rozhodnutí vyhodnotí aj možnosť posúdenia nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP s prihliadnutím na okolnosti prípadu a pomery strán sporu, k aplikácii ktorého ustanovenia však pristúpi až po vyjadrení strán sporu a preukázaní zákonných podmienok jeho aplikácie.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).