Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 122/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

schváleného na zasadnutí pléna konaného 4. decembra 2019 na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach patriacich

do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát

ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade

s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom

spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť

sťažovateľa preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní sa sťažovateľ

v právnom postavení žalobcu domáhal proti obchodnej spoločnosti

, , (ďalej len „žalovaný“),

vymoženia sumy 1 882 €. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresnému súdu doručil

20. júna 2018 žalobu, ktorú následne doplnil a opravil podaním z 10. augusta 2018

doručeným okresnému súdu 15. augusta 2018. Sťažovateľ namieta, že okresný súd bol

nečinný 5 mesiacov a až po zmene sudcu zaslal 14. januára 2019 doplnenú žalobu

žalovanému na vyjadrenie. Následne v podaní z 19. februára 2019 doručenom okresnému

súdu 25. februára 2019 sťažovateľ uviedol „prostriedky procesného útoku“. Výzvou

z 9. mája 2019 okresný súd vyzval žalovaného na predloženie úplného výpisu z úverového

účtu právneho predchodcu žalovaného na základe zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej

karty so sťažovateľom z 20. marca 2003, pričom žalovaný k predmetnej výzve doručil

okresnému súdu 24. júna 2019 vyjadrenie. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie

na 16. október 2019.

5. Sťažovateľ namieta, že ak okresný súd nerozhodol o jeho žalobe v lehote jedného

roka, porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho

právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

6. Sťažovateľ v tomto období využil možnosť postupu podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 21. júla 2019 podal sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovanú predsedovi okresného súdu (ďalej len „sťažnosť“). Predseda okresného súdu

po prešetrení veci prípisom sp. zn. Spr 22148/2019 z 22. augusta 2019 konštatoval,

že v napadnutom konaní nebola zistená nečinnosť okresného súdu, a preto vyhodnotil

sťažnosť ako nedôvodnú.

7. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na rôzne definície pojmu

korupcia a tvrdí (bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pozn.), že súdne prieťahy

v napadnutom konaní sú práve dôsledkom korupcie. Zároveň poukazuje na viaceré ústavné

sťažnosti, ktoré už adresoval ústavnému súdu, a taktiež na nedostatky v rámci

vymožiteľnosti práva na Slovensku.

8. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,

čo odôvodnil nečinnosťou okresného súdu, korupciou a spôsobeným „psychickým týraním“.

9. Na záver sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu,

pretože jeho nepriaznivá finančná situácia mu neumožňuje platiť za poskytovanie

právnych služieb, pričom podaním zo 16. decembra 2019 (doručeným ústavnému súdu

18. decembra 2019) špecifikoval svoje majetkové pomery a predložil výpis zo svojho účtu.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu v súlade s a skúmal,

či ústavná sťažnosť obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (§ 39 a § 43, § 123,

a ), a súčasne zisťoval, či v danom prípade nie sú dané

dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , , IV. ÚS

90/2010). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd

preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade

identické.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s jeho nečinnosťou.

21. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (,

, ) judikoval, že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti

namietajúcej porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá

tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

22. Ústavný súd hodnotil napadnuté konanie okresného súdu z pohľadu možného

vzniku zbytočných prieťahov od jeho začatia, t. j. od prijatia doplnenej a opravenej žaloby

okresným súdom 15. augusta 2018 do 1. októbra 2019, keď bola ústavnému súdu doručená

ústavná sťažnosť sťažovateľa, a dospel k záveru, že dĺžku konania v trvaní približne

13 mesiacov nemožno z ústavnoprávneho hľadiska vyhodnotiť ako takú, ktorá by

dovoľovala prijať záver o porušení práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa (a tiež práva podľa dohovoru). Z ústavnej sťažnosti

a jej príloh je zrejmé, že nečinnosť okresného súdu trvala približne len päť mesiacov, a to

v období od 15. augusta 2018, keď sťažovateľ doručil okresnému súd svoju doplnenú

a opravenú žalobu do 14. januára 2019, keď okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie

k žalobe sťažovateľa. Od toho času okresný súd postupoval v podstate plynulo

bez výraznejších období bezdôvodnej nečinnosti. Navyše, dopytom na okresný súd bolo

prostredníctvom informačnej kancelárie zistené, že v čase rozhodovania ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti už okresný súd 10. februára 2020 vyhlásil rozsudok vo veci samej.

23. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že všeobecný súd je povinný v celom

konaní postupovať v súlade s princípom hospodárnosti konania (princípom procesnej

ekonómie) vyjadreným v v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nie je však viazaný žiadnou stanovenou lehotou

na rozhodnutie vo veci (okrem výslovne zákonom stanovených výnimiek napr. o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ale i táto lehota je iba lehotou inštruktívnou).

24. Ústavný súd uznáva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol

pri vykonávaní procesných úkonov vo veci celkom optimálny a efektívny, avšak táto dĺžka

konania sama osebe nemá takú intenzitu, aby ju bolo možné po prijatí ústavnej sťažnosti

jednoznačne kvalifikovať ako „zbytočný prieťah“ v zmysle ,

resp. vyhodnotiť ju ako neprimeranú podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zdôrazňuje,

že na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli

opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania

(napr. , ). Znamená to teda, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva podľa (práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) (, ).

25. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, z ktorej vyplýva,

že dĺžka konania v civilných veciach v trvaní dvoch až troch rokov na jednom stupni

všeobecného súdnictva je v závislosti od povahy veci akceptovateľná a nie je v rozpore

s právom na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri

Humen v. Poľsko, rozsudok ESĽP z 15. 10.1999, sťažnosť č. 26614/95, body 58 a 69).

26. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť smerujúcu

proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

IV.

Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

27. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd zdôrazňuje, že na vyhovenie

takejto žiadosti musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady: (i)

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto

žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného

súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

28. Ak teda ústavný súd po posúdení ústavnej sťažnosti zistí, že v danom prípade

nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná

alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený jeden z predpokladov

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

29. Vzhľadom na to, že ústavný súd v danom prípade dospel k záveru o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti a z tohto dôvodu ju odmietol, nebolo možné vyhovieť

ani žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom, pretože by išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti (m. m. , , ). Na základe

uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia

(bod 2 výroku).

30. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu

zaoberať sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

pretože rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo

slobody ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu