Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 122/2020
PDF · 378.27 KB
No categories available
I. ÚS 122/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca
spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Csp 125/2018 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
1. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
15 Csp 125/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 1732/2019 a v súlade
s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019
bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená
a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.
3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
schváleného na zasadnutí pléna konaného 4. decembra 2019 na obdobie od 1. januára 2020
do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach patriacich
do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát
ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade
s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom
spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana
Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť
sťažovateľa preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia.
4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní sa sťažovateľ
v právnom postavení žalobcu domáhal proti obchodnej spoločnosti
, , (ďalej len „žalovaný“),
vymoženia sumy 1 882 €. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresnému súdu doručil
20. júna 2018 žalobu, ktorú následne doplnil a opravil podaním z 10. augusta 2018
doručeným okresnému súdu 15. augusta 2018. Sťažovateľ namieta, že okresný súd bol
nečinný 5 mesiacov a až po zmene sudcu zaslal 14. januára 2019 doplnenú žalobu
žalovanému na vyjadrenie. Následne v podaní z 19. februára 2019 doručenom okresnému
súdu 25. februára 2019 sťažovateľ uviedol „prostriedky procesného útoku“. Výzvou
z 9. mája 2019 okresný súd vyzval žalovaného na predloženie úplného výpisu z úverového
účtu právneho predchodcu žalovaného na základe zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej
karty so sťažovateľom z 20. marca 2003, pričom žalovaný k predmetnej výzve doručil
okresnému súdu 24. júna 2019 vyjadrenie. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie
na 16. október 2019.
5. Sťažovateľ namieta, že ak okresný súd nerozhodol o jeho žalobe v lehote jedného
roka, porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho
právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.
6. Sťažovateľ v tomto období využil možnosť postupu podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 21. júla 2019 podal sťažnosť na prieťahy v konaní
adresovanú predsedovi okresného súdu (ďalej len „sťažnosť“). Predseda okresného súdu
po prešetrení veci prípisom sp. zn. Spr 22148/2019 z 22. augusta 2019 konštatoval,
že v napadnutom konaní nebola zistená nečinnosť okresného súdu, a preto vyhodnotil
sťažnosť ako nedôvodnú.
7. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na rôzne definície pojmu
korupcia a tvrdí (bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pozn.), že súdne prieťahy
v napadnutom konaní sú práve dôsledkom korupcie. Zároveň poukazuje na viaceré ústavné
sťažnosti, ktoré už adresoval ústavnému súdu, a taktiež na nedostatky v rámci
vymožiteľnosti práva na Slovensku.
8. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,
čo odôvodnil nečinnosťou okresného súdu, korupciou a spôsobeným „psychickým týraním“.
9. Na záver sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu,
pretože jeho nepriaznivá finančná situácia mu neumožňuje platiť za poskytovanie
právnych služieb, pričom podaním zo 16. decembra 2019 (doručeným ústavnému súdu
18. decembra 2019) špecifikoval svoje majetkové pomery a predložil výpis zo svojho účtu.
II.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
13. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu v súlade s § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal,
či ústavná sťažnosť obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (§ 39 a § 43, § 123,
§ 124 a § 132 zákona o ústavnom súde), a súčasne zisťoval, či v danom prípade nie sú dané
dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom
súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia
podľa § 34 a § 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne
neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS
90/2010). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd
preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade
identické.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
20. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s jeho nečinnosťou.
21. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je dôvodom
na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 225/05,
II. ÚS 272/06). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014) judikoval, že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti
namietajúcej porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá
tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.
22. Ústavný súd hodnotil napadnuté konanie okresného súdu z pohľadu možného
vzniku zbytočných prieťahov od jeho začatia, t. j. od prijatia doplnenej a opravenej žaloby
okresným súdom 15. augusta 2018 do 1. októbra 2019, keď bola ústavnému súdu doručená
ústavná sťažnosť sťažovateľa, a dospel k záveru, že dĺžku konania v trvaní približne
13 mesiacov nemožno z ústavnoprávneho hľadiska vyhodnotiť ako takú, ktorá by
dovoľovala prijať záver o porušení práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Z ústavnej sťažnosti
a jej príloh je zrejmé, že nečinnosť okresného súdu trvala približne len päť mesiacov, a to
v období od 15. augusta 2018, keď sťažovateľ doručil okresnému súd svoju doplnenú
a opravenú žalobu do 14. januára 2019, keď okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie
k žalobe sťažovateľa. Od toho času okresný súd postupoval v podstate plynulo
bez výraznejších období bezdôvodnej nečinnosti. Navyše, dopytom na okresný súd bolo
prostredníctvom informačnej kancelárie zistené, že v čase rozhodovania ústavného súdu
o ústavnej sťažnosti už okresný súd 10. februára 2020 vyhlásil rozsudok vo veci samej.
23. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že všeobecný súd je povinný v celom
konaní postupovať v súlade s princípom hospodárnosti konania (princípom procesnej
ekonómie) vyjadreným v čl. 17 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nie je však viazaný žiadnou stanovenou lehotou
na rozhodnutie vo veci (okrem výslovne zákonom stanovených výnimiek napr. o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ale i táto lehota je iba lehotou inštruktívnou).
24. Ústavný súd uznáva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol
pri vykonávaní procesných úkonov vo veci celkom optimálny a efektívny, avšak táto dĺžka
konania sama osebe nemá takú intenzitu, aby ju bolo možné po prijatí ústavnej sťažnosti
jednoznačne kvalifikovať ako „zbytočný prieťah“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. vyhodnotiť ju ako neprimeranú podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zdôrazňuje,
že na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli
opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania
(napr. III. ÚS 199/02, I. ÚS 57/01). Znamená to teda, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru) (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03).
25. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, z ktorej vyplýva,
že dĺžka konania v civilných veciach v trvaní dvoch až troch rokov na jednom stupni
všeobecného súdnictva je v závislosti od povahy veci akceptovateľná a nie je v rozpore
s právom na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri
Humen v. Poľsko, rozsudok ESĽP z 15. 10.1999, sťažnosť č. 26614/95, body 58 a 69).
26. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť smerujúcu
proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56
ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
IV.
Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu
27. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd zdôrazňuje, že na vyhovenie
takejto žiadosti musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady: (i)
žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto
žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného
súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.
28. Ak teda ústavný súd po posúdení ústavnej sťažnosti zistí, že v danom prípade
nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná
alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený jeden z predpokladov
ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.
29. Vzhľadom na to, že ústavný súd v danom prípade dospel k záveru o zjavnej
neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti a z tohto dôvodu ju odmietol, nebolo možné vyhovieť
ani žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom, pretože by išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu
ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017, I. ÚS 383/2019). Na základe
uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia
(bod 2 výroku).
30. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu
zaoberať sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
pretože rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo
slobody (čl. 127 ods. 3 ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu