Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 103/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť advokáta

, , zastúpeného advokátom JUDr.

Tiborom Bickom, advokátska kancelária, Dukelská 972/7 ‒3, Považská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva

na súdnu ochranu podľa a Listiny

základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutím Okresného súdu Prievidza č. k. -389 z 13. júla 2018 vydaným

vyšším súdnym úradníkom a rozhodnutím č. k. -423 zo 26. augusta 2019

vydaným predsedom senátu a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť advokáta , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím Okresného súdu

Prievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. -389 z 13. júla 2018 vydaným

vyšším súdnym úradníkom a rozhodnutím č. k. -423 z 26. augusta 2019

vydaným predsedom senátu (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z obsahu obšírnej ústavnej sťažnosti a jej príloh na 16 stranách vyplýva,

že sťažovateľ bol ako advokát opatrením okresného súdu č. k. -9 z 2. mája

2016 ustanovený za obhajcu obvinenému (ďalej len „obvinený“),

v tom čase stíhanému zo zločinu lúpeže podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Po vynesení konečného

rozhodnutia v merite veci, rozsudku okresného súdu z 26. októbra 2010, ktorým bola

schválená dohoda o vine a treste, došlo k skončeniu obhajoby obvineného. Sťažovateľ

následne požiadal okresný súd o priznanie trov obhajoby v označenej trestnej veci, ktoré

vyčíslil na sumu 7 492,90 €. Okresný súd predmetným uznesením z 13. júla 2018 vydaným

vyšším súdnym úradníkom priznal sťažovateľovi odmenu a náhradu hotových výdavkov

v sume 5 635,36 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej predseda

senátu okresného súdu rozhodol uznesením z 26. augusta 2019 tak, že ju podľa § 193 ods. 1

písm. c) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) zamietol. Sudca okresného súdu (predseda senátu) nereagoval na jeho

2

skutkové a právne argumenty uvedené v sťažnosti, pričom dáva do pozornosti, že uznesenie

vyhotovil ten istý súdny úradník, ktorý rozhodol o trovách konaniach.

3. Sťažovateľ (ktorý je už známy z rozhodovacej činnosti ústavného súdu ako osoba

opakujúco namietajúca od roku 2008 porušenie svojich práv v dôsledku nepriznania trov

konania v plnej výške, pozn.) je presvedčený, že označenými rozhodnutiami okresného súdu

došlo „k extrémnemu zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý

proces)“, ako aj k neprípustnému zásahu do ďalších základných práv a napadnuté

rozhodnutia sú ústavne neakceptovateľné.

4. Sťažovateľ poukazuje na to, že vyšší súdny úradník mu priznal trovy obhajoby

v nižšej výške, ako si uplatnil, a preto postupoval podľa neho svojvoľne aj v rozpore

s príslušnými právnymi normami advokátskej tarify zakotvenej vo vyhláške Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Konkrétne namieta nesprávnu aplikáciu § 14 ods. 2 písm. a), § 16 ods. 3, § 15 písm. a) a b),

§ 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky, ako aj ďalších ustanovení, napr. § 9, § 12 a § 14 ods. 6

vyhlášky a tiež porušenie v a a podobne.

Závery pre toto konštatovanie platia aj pre rozhodnutie predsedu senátu. Konkrétne

námietky údajnej ústavnej neakceptovateľnosti napadnutých rozhodnutí okresného súdu

opisuje sťažovateľ na stranách 4 a 5 ústavnej sťažnosti v bodoch 1 až 7, ktoré tiež uviedol

aj vo svojej sťažnosti (a jej doplnení) proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Medzi

tieto námietky patrí aj nesprávne ustálenie základnej sadzby tarifnej odmeny, nepriznanie

odmien a k nim patriacich náhrad za úkony právnej služby a nesprávne zaokrúhľovanie

advokátskej tarify zo strany okresného súdu.

5. Podľa sťažovateľa nesprávnym výkladom všeobecne záväzných predpisov (najmä

uvedenej vyhlášky) a dôvodmi uvedenými v bodoch 2 až 4 došlo k porušeniu jeho práva

na spravodlivé súdne konanie, na ochranu majetku, legitímneho očakávania nadobudnutia

majetku, a tým aj k porušeniu označených článkov , dohovoru a listiny, ktoré

sú uvedené v bode 1 ústavnej sťažnosti.

3

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že jeho označené práva napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu (bod 1) porušené boli. Súčasne navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutia

okresného súdu a domáha sa aj náhrady trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

4

11. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12 . Podľa ak je navrhovateľ advokátom, nemusí

byť v konaní zastúpený, hoci sťažovateľ je v tomto konaní zastúpený.

13. Podľa a obdobne aj listiny každý má právo

vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

Dedenie sa zaručuje. Podľa a obdobne aj listiny každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 1 dodatkového

protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok,

ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

14. Ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa

nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia

všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných

5

všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“

(). Ústavný súd nie je ani opravným súdom právnych názorov všeobecných

súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov

je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle judikatúry ústavného súdu

by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol

svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný, čo sa však v prípade

sťažovateľa nepotvrdilo (m. m. ).

15. Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa ústavný súd

štandardne poukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v , z ktorého

vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , , alebo napr.

, ), ale súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd nie je

prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým

prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti

a právomoci.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základných práv v bode 1

a 13 napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ktoré považuje za ústavne neakceptovateľné

a svojvoľné z dôvodov uvedených v bodoch 2 až 5.

17. Ústavný súd zistil, že v časti (proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka) nemá

právomoc konať o tejto ústavnej sťažnosti sťažovateľa a v časti (proti rozhodnutiu predsedu

senátu) okresného súdu je jeho ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená. Na základe týchto

zistení rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

6

III.A K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím

okresného súdu č. k. -389 z 13. júla 2018 vydaným vyšším súdnym

úradníkom

18. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

19. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

20. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ uznesenie okresného súdu

napadol sťažnosťou (prostriedok procesnej obrany, pozn.) v rámci súdu prvej inštancie.

21. Sťažovateľ teda využil svoje právo podať proti uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka sťažnosť, o ktorej rozhodoval predseda senátu, ktorý bol zároveň oprávnený

a aj povinný poskytnúť ochranu základným právam alebo slobodám sťažovateľa v prípade

zistenia, že napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka došlo k ich porušeniu.

Právomoc predsedu senátu rozhodnúť o prostriedku procesnej obrany sťažovateľa v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, hoci tento prostriedok nápravy a priori

nemožno zaradiť medzi klasické opravné prostriedky zakotvené v Civilnom sporovom

poriadku.

7

22. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

ústavnej sťažnosti odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

III.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím

okresného súdu č. k. -423 z 26. augusta 2019

23. Sťažovateľ v podstatnom namieta porušenie svojich práv z dôvodov uvedených

v bode 4.

24. Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa ústavný súd

štandardne poukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v , z ktorého

vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , alebo napr.

, ), ale súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Úlohou ústavného

súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach ústavne aplikovateľným

spôsobom aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky

arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Ústavný súd

nemôže zasahovať do ich skutkových a právnych záverov, ak ich z danej perspektívy možno

pokladať za udržateľné, a to i v prípade, ak by k nim mal čiastkové výhrady. To v danom

kontexte znamená, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je

sama osebe významná, lebo konanie o ústavnej sťažnosti nie je pokračovaním konania

v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu.

25. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené východiská svojej ustálenej judikatúry

konštatuje, že námietky sťažovateľa odôvodňujúce porušenie jeho základných práv

napadnutým rozhodnutím predsedu senátu okresného súdu smerujú proti rozhodnutiu

o priznaní mu odmeny za obhajobu, resp. proti určeniu jej výšky, čo sa v okolnostiach

daného prípadu vo svojich dôsledkoch síce mohlo negatívne dotknúť sťažovateľa, avšak

z hľadiska kritérií ústavnej udržateľnosti súdneho konania ich podľa názoru ústavného súdu

nemožno dávať na rovnakú úroveň a pripisovať rovnakú ústavnú relevanciu ako v prípade,

8

ak by išlo o námietky proti procesnému postupu všeobecného súdu vedúcemu k rozhodnutiu

vo veci samej.

26. Z napadnutých rozhodnutí okresného súdu vyplýva, že sťažovateľovi bola

priznaná odmena obhajoby a náhrada hotových výdavkov a straty času v sume 5 635,36 €,

on však sumu vyčíslil na 7 492,90 €. Rozdiel predstavuje sumu 1 857,54 €. Bez toho,

aby ústavný súd podrobne citoval z ich obsahu (pretože ich závery sťažovateľ dobre pozná,

pozn.), je potrebné uviesť, že predmetné závery sú zrozumiteľne a logicky odôvodnené

a nepopierajú zmysel ani účel použitej právnej úpravy.

27. Na druhej strane, aj keby ústavný súd dospel k názoru o akceptovateľnosti tvrdení

sťažovateľa, z hľadiska nerešpektovania zákonných kritérií pre priznanie trov obhajoby,

namietané pochybenie okresného súdu zjavne nemá ústavnú relevanciu a nejde o takýto

výnimočný a extrémny prípad, aby ústavný súd zasiahol do napadnutého rozhodnutia

okresného súdu o trovách konania. Navyše, podstatné námietky, ktoré predniesol v konaní

pred ústavným súdom sťažovateľ, predtým ani nenamietal v sťažnosti proti napadnutému

rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, teda v konaní o jeho sťažnosti. Ak teda sťažovateľ

svoje argumenty k nesprávnej aplikácii vyhlášky a výslovne

nepredniesol najprv v konaní pred všeobecnými súdmi, nemôže neskôr úspešne namietať

ani porušenie svojich práv na ústavnom súde. Ústavný súd sa preto bližšie nezaoberal

konkrétnymi námietkami sťažovateľa, riadiac sa princípom sebaobmedzenia a zdržanlivosti

(m. m. , , , ).

28. Ústavný súd v závere považuje za potrebné uviesť, že samotná skutočnosť,

že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky advokáta

pri zastupovaní klienta na súde, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der

Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené,

že riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny

za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto

profesie (pozri aj ).

9

29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu

10