Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 140/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany

Laššákovej a Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom

JUDr. Jurajom Kusom, advokátska kancelária, Námestie osloboditeľov 10, Michalovce,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 30. januára 2013

na Okresnom súde Michalovce žalobu o náhradu škody na zdraví. Krajský súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -173 z 15. apríla 2013 rozhodol,

že sudcovia Okresného súdu Michalovce sú vylúčení z prejednania a rozhodovania

predmetnej veci a vec prikázal na konanie okresnému súdu. Okresný súd rozsudkom č. k.

-405 z 23. marca 2018 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) rozhodol,

že žalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľke sumu 44 670 € v lehote 30 dní

od právoplatnosti rozsudku, zastavil konanie o zaplatenie úrokov z omeškania a nepriznal

stranám sporu náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom č. k. -451

z 22. júna 2018 okresný súd rozhodol o doplnení výroku rozsudku súdu prvej inštancie

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd

rozsudkom sp. zn. zo 7. mája 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

rozhodol tak, že mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

sťažovateľke sumu 58 071 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti

potvrdil dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie. Zároveň krajský súd rozhodol, že

sťažovateľka má nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. Krajský súd

rozhodol opravným uznesením sp. zn. , že opravuje výrok rozsudku

krajského súdu zo 7. mája 2019 tak, že ten správne znie: „Mení rozsudok tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobkyni 71.472,- € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“

3. Sťažovateľka uvádza, že žaloba bola súdu doručená ešte 30. januára 2013

a okresný súd vydal meritórny rozsudok až 23. marca 2018, teda po viac ako piatich rokoch,

preto je zrejmé, že zo strany okresného súdu došlo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

4. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku krajského súdu v spojení s jeho opravným

uznesením 4. júla 2019 si sťažovateľka listom zo 16. júla 2019 vyúčtovala trovy konania.

Keďže okresný súd bol nečinný, sťažovateľka, zastúpená svojím právnym zástupcom,

listami zo 6. septembra 2019 a 9. decembra 2019 požiadala o vydanie rozhodnutia o výške

trov konania. Sťažovateľka uvádza, že zo znenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplýva, že vyšší

súdny úradník má obligatórnu povinnosť rozhodnúť o výške trov konania, a to aj bez toho,

aby úspešná strana sporu o to viacerými žiadosťami žiadala. Sťažovateľka zastáva názor, že

vyšší súdny úradník bol povinný bez meškania rozhodnúť o výške trov konania hneď po

tom, ako bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, no vyšší súdny úradník je v napadnutom

konaní nečinný už ôsmy mesiac, a to aj napriek opakovaným telefonickým urgenciám.

Podľa názoru sťažovateľky mal vyšší súdny úradník uprednostniť rozhodnutie o výške trov

konania v tejto veci, pretože okresný súd o podanej žalobe meritórne rozhodol až po piatich

rokoch a jeho pochybenie, keď najprv stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, musel

napraviť až krajsky súd. Z charakteru napadnutého konania vyplýva, že ide o jednoduchú

civilnú vec, a preto postup okresného súdu v trvaní viac ako sedem rokov možno hodnotiť

ako neefektívny a nesústredený. Sťažovateľka uvádza, že „je neprijateľné, aby právna

istota sťažovateľa v napadnutom konaní nebola odstránená za viac ako 7 rokov od jeho

začatia“. Samotná sťažovateľka nespôsobila svojím správaním žiadne prieťahy

v napadnutom konaní, so svojím právnym zástupcom sa riadne zúčastňovala všetkých

pojednávaní.

5. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že

„žije v právnom stave neistoty už ôsmy rok. Každé konanie pred súdom zasahuje

do súkromného a rodinného života. Čiže porušujú sa základné ľudské práva a slobody, resp.

osobnostné práva, medzi ktoré patrí právo na súkromie a právo na rodinný život.“.

6. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal

okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal

sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 14 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia

na účet jej právneho zástupcu.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľka vidí v neprimeranej dĺžke

napadnutého konania ako celku a v nečinnosti okresného súdu, ktorý po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej do podania ústavnej sťažnosti nerozhodol o výške náhrady trov

konania.

14. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“, ktoré je zaručené v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, ).

15. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)

], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom

už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu podľa dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri

Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

17. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

18. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že rozsudok súdu

prvej inštancie v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 4. júla 2019.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky namietajúca postup okresného súdu v napadnutom konaní

bola ústavnému súdu doručená 7. februára 2020, teda zjavne po tom, keď súdy konajúce

vo veci sťažovateľky v merite veci vrátane priznania náhrady trov konania právoplatne

rozhodli.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v napadnutom konaní v časti rozhodovania vo veci samej pred

okresným súdom namietané porušenie označených práv už netrvalo, a teda bola odstránená

jej právna neistota, prichádza do úvahy odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

20. Sťažovateľka však podanou ústavnou sťažnosťou namieta aj prieťahy

v napadnutom konaní v čase po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia,

spočívajúce v nečinnosti okresného súdu pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania.

21. Ústavný súd v tomto bode poukazuje na svoju judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). Ústavný súd už tiež vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , ).

22. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

23. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (4. júl 2019, pozn.) do podania ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu (7. február 2020, pozn.) ubehlo 7 mesiacov, počas ktorých okresný súd

nerozhodol o výške náhrady trov konania. Uvedené je síce možné považovať za určitý

prieťah v konaní, avšak tento prieťah, zohľadňujúc tiež povahu veci, o ktorej okresný súd

rozhoduje (výška náhrady trov konania, pozn.), už na prvý pohľad nedosahuje takú

ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by ústavnému súdu umožňovala po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení označených práv

sťažovateľky. Ako už totiž bolo uvedené, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , resp. dohovoru, a ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

24. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Obiter dictum ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti

neuviedla, že by pred podaním ústavnej sťažnosti využila možnosť postupu podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, teda možnosť podania sťažnosti na postup súdu z dôvodu

porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prostredníctvom ktorého

mohla byť dosiahnutá náprava v jej veci.

26. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd

o týchto návrhoch sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu