Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 152/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, Krivánska 4, Banská Bystrica, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“),

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným

na okresnom súde 11. júna 2015 domáhal vypratania nehnuteľnosti – bytu, ktorého je

výlučným vlastníkom, a to z dôvodu zániku nájomného vzťahu medzi žalobcom

a žalovanou. O návrhu žalobcu okresný súd rozhodol 17. septembra 2015 rozkazom

na plnenie č. k. -38, proti ktorému žalovaná podala v zákonom stanovenej

lehote odpor. Okresný súd po zrušení rozkazu na plnenie č. k. -38 nariadil

vo veci pojednávanie a o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 25. novembra 2015 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalovanej uložil povinnosť

nehnuteľnosť žalobcu vypratať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovanú

k náhrade trov konania.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala 28. decembra 2015

odvolanie spolu s návrhom na opravu výroku rozhodnutia. Okresný súd 25. februára 2016

predložil na vec sa vťahujúci súdny spis na rozhodnutie o odvolaní žalovanej Krajskému

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd 7. apríla 2017 vrátil spis

okresnému súdu bez rozhodnutia ako predčasne predložený z dôvodu, že okresný súd

nerozhodol o návrhu žalovanej na opravu výroku rozhodnutia.

2.2 Podľa tvrdenia sťažovateľa bol okresný súd vo veci 16 mesiacov nečinný

a k obnove plynulosti konania pristúpil až po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (sťažnosť na prieťahy bola

okresnému súdu doručená 30. júla 2017, pozn.).

2.3 Krajský súd rozhodol o odvolaní žalovanej rozsudkom č. k. -114

z 27. septembra 2019, ktorým rozsudok okresného súdu č. k. -69

z 25. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. -102

zo 14. augusta 2018 potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

2.4 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že „... samotné konanie tak

trvalo od podania žaloby dňa 11.06.2015 do vydania právoplatného rozhodnutia súdom

II. inštancie 27.09.2019 tj. 4 roky a 3 mesiace, pričom časový sklz 29 mesiacov tj. 2 roky

a 5 mesiacov zapríčinil nesprávnym úradným postupom a nečinnosťou výlučne odporca...

... Sťažovateľ je toho názoru, že postup odporcu v tejto veci sa vyznačoval

nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou, ktorej dôsledkom boli nielen zbytočné prieťahy

v jednotlivých obdobiach konania, ale aj celková neprimeraná dĺžka konania v pomerne

jednoduchej, ale pre neho zároveň dôležitej veci, akou je vypratanie bytu užívaného

bez právneho základu cudzou osobou ale najmä - s tým spojená nemožnosť výkonu

vlastníckych práv k jemu patriacemu majetku...“.

3. V nadväznosti na už uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví,

že základné práva sťažovateľa podľa a a právo podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené boli. Súčasne sa

domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34

a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť [napr. , ] a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

13. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom

konaní meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -69 z 25. novembra 2015.

13.1 Krajský súd ako súd druhej inštancie rozhodol o odvolaní žalovanej rozsudkom

č. k. -114 z 27. septembra 2019, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdil a priznal žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného skutkového

stavu vyplýva, že napadnuté konanie sa presunulo do fázy rozhodovania o výške trov

konania samostatným uznesením súdu prvej inštancie [ ].

13.2 V rámci prípravnej fázy konania predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

ústavný súd overil stav napadnutého konania a konštatuje, že okresný súd rozhodol o výške

trov konania uznesením č. k. -127 z 8. novembra 2019, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 29. novembra 2019.

13.3 Ústavný súd na tomto mieste uzatvára, že v čase podania ústavnej sťažnosti

sťažovateľom (4. marca 2020) ústavnému súdu bolo napadnuté konanie na okresnom súde

právoplatne skončené nielen v merite veci, ale aj v časti rozhodovania o výške náhrady trov

konania, ktorá v súlade s judikatúrou ESĽP tvorí integrálnu súčasť súdneho konania

[k tomu pozri bod 50 rozsudku ESĽP Čičmanec proti Slovenskej republike z 28. 6. 2016,

sťažnosť č. 65302/11].

14. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie [m. m. ,

, , , , , ,

].

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím

(). Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej

sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. , , ), a preto

už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia

ústavnej sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. , ,

).

16. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú [ ], pretože konanie o takej

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. dohovoru [napr. , ,

].

16.1 Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP

[pozri rozhodnutie vo veci Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť

č. 16970/05].

17. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že ak v čase podania ústavnej sťažnosti

(4. marca 2020, pozn.) už bolo napadnuté konanie meritórne skončené (bod 13),

k namietaným prieťahom už zjavne dochádzať nemohlo. Tento skutkový stav bol preto

so zreteľom na obsah ústavnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel

ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom

pre záver ústavného súdu, že ústavná sťažnosť sťažovateľa proti postupu okresného súdu

je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom

prerokovaní [ ].

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

21. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a dohovoru.

22. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

23. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne

relevantné odôvodnenie, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, v čom sťažovateľ vidí

porušenie svojich práv (bod 21). Táto skutočnosť vytvára nežiaduci priestor pre domnienku

ústavného súdu, že porušenie práva podľa a dohovoru

sťažovateľ vidí v nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní a v skutočnosti,

že okresný súd „... jednoznačne zapríčinil zbytočné plynutie času v trvaní - od predčasného

predloženia spisu odvolaciemu súdu od 25.02.2016 do jeho vrátenia bez rozhodnutia

do 07.04.2017 tj. v trvaní 13 mesiacov a od 07.04.2017 do vydania opravného uznesenia

dňa 14.08.2018 tj. v trvaní ďalších 16 mesiacov, spolu zbytočne uplynulo 29 mesiacov

tj. 2 roky a 5 mesiacov nevydal opravné uznesenie...“.

24. Rozsah nedostatkov zákonných náležitostí ústavnej sťažnosti spočívajúcich

v nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti v danej časti sťažovateľom namietaných

práv spôsobuje nedostatky, ktoré ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

[napr. , , , a iné].

25. Pretože ústavná sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie

právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a to jednoznačné

odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej sťažnosti obsahovo korešpondujúce

s určitým návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa .

26. Ústavný súd nad rámec uvedeného podotýka, že ak by aj túto ústavnú sťažnosť

vo vzťahu k sťažovateľom namietaným právam podľa a

dohovoru neodmietal z dôvodu, že neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, musel by ju

v danej časti sťažovateľom namietaných práv odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

27. K dôvodom vedúcim ústavný súd k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej

sťažnosti sťažovateľa (bod 14) nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu [IV. ÚS 362/09, m. m. ].

28. Z pohľadu argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v ústavnej sťažnosti v kontexte

dĺžky napadnutého konania pred okresným súdom ústavný súd nevzhliadol žiadnu

okolnosť, ktorá by zakladala možnosť vyslovenia porušenia základných práv sťažovateľa

podľa , resp. dohovoru, a teda pri meritórnom posudzovaní

ústavnej sťažnosti sťažovateľa by ju ústavný súd musel odmietnuť pre jej zjavnú

neopodstatnenosť [ ].

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu