Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)III. ÚS 176/2018
PDF · 365.97 KB
No categories available
III. ÚS 176/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Hagara-Hagarová s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene ktorej koná
advokát a konateľ Mgr. Ľubomír Hagara, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 570/2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 570/2015 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že napadnuté konanie sa začalo
18. decembra 2015 podaním návrhu, ktorým sa domáhala určenia výživného na manželku.
Napadnuté konanie skončilo vyhlásením rozsudku 3. mája 2017, ktorým okresný súd
čiastočne návrhu sťažovateľky vyhovel a zaviazal manžela na úhradu manželského
výživného. Keďže sťažovateľke nebolo ani po 8 mesiacoch od vyhlásenia rozsudku
doručené jeho písomné vyhotovenie, podala 22. januára 2018 sťažnosť pre porušovanie
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.). K podanej sťažnosti sa 26. februára 2018
vyjadril podpredseda okresného súdu, ktorý uviedol, že sťažnosť je čiastočne dôvodná
a „...v konaní bolo šetrením zistené, že rozsudok zo dňa 03.05.2017 nebol vyhotovený v
zákonom stanovenej dobe a predseda súdu nerozhodol o jeho predĺžení, teda v konaní došlo
k neodôvodneným prieťahom v konaní... Od 15.12.2017 boli dodatkom č. 12 rozvrhu práce
pre Okresný súd Žilina spisy zo senátu 8C prerozdelené medzi niektorých sudcov Okresného
súdu Žilina. Vzhľadom na rozdelený objem vecí, ako aj celkovú náročnosť a zaťaženosť, nie
je možné odstrániť nečinnosť vo všetkých konaniach naraz, ale je potrebné vo všetkých
veciach konať postupne...“.
Rozsudok vo veci samej bol sťažovateľke doručený 3. marca 2018, avšak nebol
vyhotovený v súlade so zákonom, keďže v ňom absentovalo poučenie. Na základe urgencie
právneho zástupcu sťažovateľky bolo 6. marca 2018 pod č. k. 8 C 570/2015-262 vydané
opravné uznesenie, ktorým okresný súd doplnil rozsudok vydaný 3. mája 2017 pod č. k.
8 C 570/2015-250, o poučenie. Sťažovateľka uviedla, že „aj toto pochybenie súdu spôsobilo
neodôvodnené prieťahy v konaní, keďže sa sťažovateľke aj povinnému predĺžila lehota na
podanie odvolania. Právoplatné skončenie veci sa tak aj z tohto dôvodu zas predĺžilo...“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom,
že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy bolo postupom okresného súdu porušené, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume
3 000 € a náhradu trov konania.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne
neopodstatnená.
6. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale
aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný
stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,
IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
7. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne
rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06, I. ÚS 559/2014), a preto už k namietanému
porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo
dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 637/2013).
8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zistil, že
napadnuté konanie bolo skončené vyhlásením rozsudku 3. mája 2017, ktorým súd návrhu
čiastočne vyhovel a zaviazal manžela sťažovateľky na úhradu manželského výživného.
Proti tomuto rozsudku sťažovateľka podala odvolanie (čo ale v sťažnosti nezmienila).
Dňa 17. apríla 2018 okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanému.
9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa
rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím
(I. ÚS 167/03). Táto okolnosť v danom prípade síce ešte nenastala, avšak vzhľadom
na námietky sťažovateľky uvedené v sťažnosti (oneskorené doručenie rozsudku) nemožno
opomenúť ani ďalšiu dnes už ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu, a to, že zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010).
10. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, nemožno poprieť, že písomné
vyhotovenie rozsudku po jeho vyhlásení (3. mája 2017) a jeho doručenie sťažovateľke
(3. marca 2018) vrátane vydania opravného uznesenia (6. marca 2018) trvalo neprimerane
dlho, avšak v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (4. apríla 2018) už reálne neexistoval
stav právnej neistoty, ktorý by naznačoval porušenie označeného základného práva
namietaného sťažovateľkou, pretože rozsudok, ako aj opravné uznesenie už jej boli
doručené. Podľa informácie podanej okresným súdom ústavnému súdu o aktuálnom stave
napadnutého konania po doručení vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne –
sťažovateľky a skompletizovaní spisu bude tento postúpený na rozhodovanie o odvolaní
Krajskému súdu v Žiline.
11. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd si z hľadiska
požiadavky odstránenia stavu právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania
splnil vydaním meritórneho rozhodnutia, pričom v ďalšej fáze konania je táto úloha
prenesená na nadriadený súd, ktorého povinnosťou je rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky
v súlade s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda bez zbytočných prieťahov.
12. Ústavný súd uzavrel, že aj keď postup okresného súdu v napadnutom konaní
nebol optimálny, keďže doba písomného vyhotovenia rozsudku viac ako 10 mesiacov
od jeho vyhlásenia je ťažko ospravedlniteľná personálnymi problémami okresného súdu,
v samotnom priebehu napadnutého konania okresný súd konal priebežne a v jeho činnosti
nemožno badať také znaky neefektívnosti, ktorých intenzita by nasvedčovala tomu, že došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Je nutné pripomenúť aj tú skutočnosť, že podanie sťažnosti
sťažovateľky pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. predsedovi súdu splnilo svoj účel, keďže bola
zjednaná náprava a písomné vyhotovenie rozsudku bolo obratom doručované účastníkom
konania.
13. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jednu zo základných zásad už
rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“, teda bdelým patrí právo alebo nech si
každý stráži svoje práva. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka podľa tejto zásady
nepostupovala, naopak, bola pri uplatňovaní svojho práva váhavá, resp. nedôsledná. Keďže
podľa § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa rozsudok vyhotoví a odošle do 30 dní
odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, mohla
sa sťažovateľka domáhať doručenia rozsudku vyhláseného 3. mája 2017 už oveľa skôr,
a nie čakať so sťažnosťou predsedovi súdu až do 22. januára 2018.
14. Ústavný súd podľa ustálenej judikatúry poskytuje ochranu tomuto základnému
právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto
práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS
102/05, II. ÚS 387/06, III. ÚS 462/2017).
15. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že v čase podania sťažnosti (4. apríla 2018,
pozn.) už bolo napadnuté konanie na okresnom súde meritórne skončené (pozri bod 8)
a rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené (pozri bod 10), k prieťahom namietaným
v sťažnosti už zjavne dochádzať nemohlo. Tento skutkový stav bol preto so zreteľom
na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že
sťažnosť sťažovateľky proti postupu okresného súdu je zjavne neopodstatnená. Z tohto
dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
16. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie
o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia
základných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.
17. Ústavný súd dáva do pozornosti, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v označenom konaní dochádza
k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. mája 2018