Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 176/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Hagara-Hagarová s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene ktorej koná

advokát a konateľ Mgr. Ľubomír Hagara, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že napadnuté konanie sa začalo

18. decembra 2015 podaním návrhu, ktorým sa domáhala určenia výživného na manželku.

Napadnuté konanie skončilo vyhlásením rozsudku 3. mája 2017, ktorým okresný súd

čiastočne návrhu sťažovateľky vyhovel a zaviazal manžela na úhradu manželského

výživného. Keďže sťažovateľke nebolo ani po 8 mesiacoch od vyhlásenia rozsudku

doručené jeho písomné vyhotovenie, podala 22. januára 2018 sťažnosť pre porušovanie

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „). K podanej sťažnosti sa 26. februára 2018

vyjadril podpredseda okresného súdu, ktorý uviedol, že sťažnosť je čiastočne dôvodná

a „...v konaní bolo šetrením zistené, že rozsudok zo dňa 03.05.2017 nebol vyhotovený v

zákonom stanovenej dobe a predseda súdu nerozhodol o jeho predĺžení, teda v konaní došlo

k neodôvodneným prieťahom v konaní... Od 15.12.2017 boli dodatkom č. 12 rozvrhu práce

pre Okresný súd Žilina spisy zo senátu 8C prerozdelené medzi niektorých sudcov Okresného

súdu Žilina. Vzhľadom na rozdelený objem vecí, ako aj celkovú náročnosť a zaťaženosť, nie

je možné odstrániť nečinnosť vo všetkých konaniach naraz, ale je potrebné vo všetkých

veciach konať postupne...“.

Rozsudok vo veci samej bol sťažovateľke doručený 3. marca 2018, avšak nebol

vyhotovený v súlade so zákonom, keďže v ňom absentovalo poučenie. Na základe urgencie

právneho zástupcu sťažovateľky bolo 6. marca 2018 pod č. k. -262 vydané

opravné uznesenie, ktorým okresný súd doplnil rozsudok vydaný 3. mája 2017 pod č. k.

-250, o poučenie. Sťažovateľka uviedla, že „aj toto pochybenie súdu spôsobilo

neodôvodnené prieťahy v konaní, keďže sa sťažovateľke aj povinnému predĺžila lehota na

podanie odvolania. Právoplatné skončenie veci sa tak aj z tohto dôvodu zas predĺžilo...“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

bolo postupom okresného súdu porušené, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti upravené v a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa . Ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne

neopodstatnená.

6. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale

aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

7. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (, ), a preto už k namietanému

porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo

dochádzať (m. m. , ).

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zistil, že

napadnuté konanie bolo skončené vyhlásením rozsudku 3. mája 2017, ktorým súd návrhu

čiastočne vyhovel a zaviazal manžela sťažovateľky na úhradu manželského výživného.

Proti tomuto rozsudku sťažovateľka podala odvolanie (čo ale v sťažnosti nezmienila).

Dňa 17. apríla 2018 okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanému.

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím

(). Táto okolnosť v danom prípade síce ešte nenastala, avšak vzhľadom

na námietky sťažovateľky uvedené v sťažnosti (oneskorené doručenie rozsudku) nemožno

opomenúť ani ďalšiu dnes už ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu, a to, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m. ).

10. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , nemožno poprieť, že písomné

vyhotovenie rozsudku po jeho vyhlásení (3. mája 2017) a jeho doručenie sťažovateľke

(3. marca 2018) vrátane vydania opravného uznesenia (6. marca 2018) trvalo neprimerane

dlho, avšak v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (4. apríla 2018) už reálne neexistoval

stav právnej neistoty, ktorý by naznačoval porušenie označeného základného práva

namietaného sťažovateľkou, pretože rozsudok, ako aj opravné uznesenie už jej boli

doručené. Podľa informácie podanej okresným súdom ústavnému súdu o aktuálnom stave

napadnutého konania po doručení vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne –

sťažovateľky a skompletizovaní spisu bude tento postúpený na rozhodovanie o odvolaní

Krajskému súdu v Žiline.

11. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd si z hľadiska

požiadavky odstránenia stavu právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania

splnil vydaním meritórneho rozhodnutia, pričom v ďalšej fáze konania je táto úloha

prenesená na nadriadený súd, ktorého povinnosťou je rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky

v súlade s garanciami vyplývajúcimi z a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda bez zbytočných prieťahov.

12. Ústavný súd uzavrel, že aj keď postup okresného súdu v napadnutom konaní

nebol optimálny, keďže doba písomného vyhotovenia rozsudku viac ako 10 mesiacov

od jeho vyhlásenia je ťažko ospravedlniteľná personálnymi problémami okresného súdu,

v samotnom priebehu napadnutého konania okresný súd konal priebežne a v jeho činnosti

nemožno badať také znaky neefektívnosti, ktorých intenzita by nasvedčovala tomu, že došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Je nutné pripomenúť aj tú skutočnosť, že podanie sťažnosti

sťažovateľky pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a nasl. predsedovi súdu splnilo svoj účel, keďže bola

zjednaná náprava a písomné vyhotovenie rozsudku bolo obratom doručované účastníkom

konania.

13. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jednu zo základných zásad už

rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“, teda bdelým patrí právo alebo nech si

každý stráži svoje práva. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka podľa tejto zásady

nepostupovala, naopak, bola pri uplatňovaní svojho práva váhavá, resp. nedôsledná. Keďže

podľa sa rozsudok vyhotoví a odošle do 30 dní

odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, mohla

sa sťažovateľka domáhať doručenia rozsudku vyhláseného 3. mája 2017 už oveľa skôr,

a nie čakať so sťažnosťou predsedovi súdu až do 22. januára 2018.

14. Ústavný súd podľa ustálenej judikatúry poskytuje ochranu tomuto základnému

právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto

práva ešte mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. IV. ÚS

102/05, , ).

15. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že v čase podania sťažnosti (4. apríla 2018,

pozn.) už bolo napadnuté konanie na okresnom súde meritórne skončené (pozri bod 8)

a rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené (pozri bod 10), k prieťahom namietaným

v sťažnosti už zjavne dochádzať nemohlo. Tento skutkový stav bol preto so zreteľom

na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že

sťažnosť sťažovateľky proti postupu okresného súdu je zjavne neopodstatnená. Z tohto

dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

16. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia

základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto prípade nedošlo.

17. Ústavný súd dáva do pozornosti, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v označenom konaní dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2018