Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 146/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.

& Associates, s. r. o., Hlavná 25, Košice, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr. Jozef

Tekeli, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35

ods. 1 prijatím Všeobecne záväzného nariadenia obce

Zemplínska Nová Ves č. 5/2016 o vyhlásení záväznej časti zmeny a doplnky č. 4 Územného

plánu obce Zemplínska Nová Ves z 9. novembra 2016 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

vlastniť majetok podľa (ďalej len „“)

a základného práva na slobodný výkon podnikania podľa prijatím

Všeobecne záväzného nariadenia obce Zemplínska Nová Ves č. 5/2016 o vyhlásení

záväznej časti zmeny a doplnky č. 4 Územného plánu obce Zemplínska Nová Ves

z 9. novembra 2016 (ďalej aj „napadnuté VZN obce“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ podniká

v oblasti poskytovania auto-žeriavnických služieb a v rámci toho vykonáva v obci

na svojich nehnuteľnostiach podporné súvisiace služby. V priebehu roka 2015 požiadal

obec Zemplínsku Novú Ves (ďalej aj „obec“) o vydanie stanoviska k zámeru výstavby

skladu a spevnenej plochy na svojom pozemku. Na základe usmernenia obce doručil obci

7. septembra 2015 žiadosť o zmenu územného plánu obce z dôvodu postavenia nebytovej

budovy, a to prístavby skladu k zámočníckej dielni a spevnenej plochy. Aj na základe

žiadosti sťažovateľa obec začala konanie o návrhu zmien a doplnkov č. 4 územného plánu

obce. Dňa 9. novembra 2016 prijala obec napadnuté VZN obce.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že napadnutým VZN

obce sa vymedzilo funkčné využitie a priestorové usporiadanie územia obce vo vzťahu

k sťažovateľovi v súlade s jeho navrhovaným zámerom, pretože došlo k zmene plochy

hospodárskej zelene vo vlastníctve sťažovateľa na výrobné územie, čo predstavuje základný

predpoklad pre začatie uskutočňovania jeho investičného zámeru, ktorý súvisí

s poskytovaním auto-žeriavnických služieb. Táto zmena funkčného využitia pozemkov však

podľa sťažovateľa bola prijatá so zásadným obmedzením vo vzťahu k jeho vlastníckemu

právu a predmetu podnikateľskej činnosti, keď obec rozhodla o zákaze parkovať na tomto

území obce pre nákladné automobily s hmotnosťou nad 3,5 tony.

Podľa sťažovateľa prijatím napadnutého VZN obce bola tak napokon jeho

podnikateľská činnosť úplne znemožnená, a tým boli porušené jeho označené

základné práva. V súvislosti s tým poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. . Prijatie napadnutého VZN obce je voči sťažovateľovi „navyše

absolútne neproporcionálne a diskriminačné.“.

4. Sťažovateľ podal podnet na Okresnej prokuratúre Trebišov o preskúmanie

zákonnosti napadnutého VZN obce a následne aj opakovaný podnet na Krajskej prokuratúre

v Košiciach, ale jeho podnetom nebolo vyhovené. Jeho podnet bol odložený aj verejnou

ochrankyňou práv.

Prípustnosť ústavnej sťažnosti odôvodnil sťažovateľ tým, že „vyčerpal všetky právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd... nemôže

aktívne na súde brojiť proti všeobecne záväznému nariadeniu ako normatívnemu správnemu

aktu. Takúto aktívnu legitimáciu má prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca

práv. Sťažovateľ podal neúspešne podnety na Prokuratúru SR i na verejného ochrancu práv

za účelom odstránenia zásahu do jeho základných práv a slobôd. Ďalší opakovaný podnet

na Generálnu prokuratúru SR je podmienený uvedeným nových skutočností, ktoré nemal

k dispozícií podávateľ pri podaní podnetu na okresnú prokuratúru SR a opakovaného

podnetu na krajskú prokuratúru SR.“.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

ústavnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok vyplývajúce z článku 20 bod 1

Slovenskej republiky a právo na slobodný výkon podnikania vyplývajúce z článku 35 bod 1

prijatím Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2016 o záväznej

časti územného plánu obce Zemplínska Nová Ves - zmeny a doplnky č. 4 schválené dňa

09.11.2016 porušené bolo.

Ústavný súd ruší Všeobecné záväzné o záväznej časti územného

plánu obce Zemplínska Nová Ves — zmeny a doplnky č. 4 schválené dňa 09.11.2016.

Obec Zemplínska Nová Ves je povinná uhradiť Sťažovateľovi trovy konania do 15

dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý sa právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

12. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou

časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom (m. m. , ,

, , ).

14. Predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného

práva vlastniť majetok podľa a základného práva na slobodný výkon

podnikania podľa prijatím napadnutého VZN obce. Sťažovateľ

namietané porušenie označených základných práv podľa odôvodňuje tým,

že prijatím napadnutého VZN obce v schválenej podobe, ktorým boli schválené zmeny

a doplnky územného plánu obce, bola znemožnená jeho podnikateľská činnosť.

15. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. , , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

, ).

16. Vo vzťahu k už spomenutému princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu

stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je aj úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Ústavný súd môže

urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť (m. m. ).

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému VZN obce

konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu ústavnej sťažnosti, ktorou

je nedostatok právomoci ústavného súdu.

18. Ústavný súd už v uznesení sp. zn. z 23. apríla 2009 uviedol, že jeho

právomoc rozhodovať o súlade všeobecne záväzných nariadení obcí s právnymi predpismi

vyššej právnej sily v zmysle a je subsidiárna, pretože

zákonom možno tieto právomoci zveriť všeobecným súdom. V posudzovanom

prípade poukázal na účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, a ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008: „Týmto

dňom bolo zverené do právomoci všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva

rozhodovať v konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného

celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (a ). Konanie o

časti návrhu generálneho prokurátora, v ktorej namieta nesúlad VZN č. 3/1996 so zákonmi

uvedenými v jeho návrhu, je teda za súčasného právneho stavu vylúčené z právomoci

ústavného súdu a naopak patrí do právomoci všeobecných súdov.“

19. Aj neskôr ústavný súd obdobne v náleze sp. zn. z 12. novembra

2014 uviedol, že „v ustanoveniach a je tak implicitne

obsiahnuté ústavné splnomocnenie pre zákonodarcu založiť zákonom právomoc

všeobecných súdov na rozhodovanie v daných oblastiach.“. Taktiež konštatoval,

že prostredníctvom „ustanovení zákonodarca toto ústavné

splnomocnenie využil zveriac do právomoci všeobecných súdov súdnu kontrolu zákonnosti

všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej

samosprávy ( ) a vo veciach preneseného výkonu štátnej správy ( ),

navyše aj kontrolu súladu všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

s nariadeniami vlády a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.“.

20. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorý nahradil aj § 250zfa

.

21. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu

všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja

vydaného vo veciach

a) územnej samosprávy so zákonom alebo

b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne

záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu

pri jeho prijímaní.

22. Takto vymedzený predmet konania v plne zodpovedá

pôvodnému a , ktorého ústavnú konformitu potvrdil

aj ústavný súd v spomínanom náleze sp. zn. .

23. Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté

ustanovenie § 46, teda vstup prokurátora do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.

24. Ustanovenie upravuje žalobnú legitimáciu. V prvom rade je žalobcom

prokurátor, keďže preskúmavanie všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy je súčasťou dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej

správy. Procesnou podmienkou pre podanie žaloby prokurátorom je, že jeho

predchádzajúcemu protestu prokurátora proti totožnému všeobecne záväznému nariadeniu

nebolo vyhovené. V tomto smere na podanie žaloby zákon neustanovuje žiadnu lehotu.

25. V zmysle žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť,

ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo

samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V praxi

možno pritom podávanie žalôb zainteresovanou verejnosťou očakávať najmä pri namietaní

nesúladu všeobecne záväzných nariadení obcí o prijatí ich územného plánu (BARICOVÁ,

J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. . Komentár.

Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1427. ISBN 978-80-7400-678-4.).

26. Právomoc všeobecných súdov (miestne príslušného krajského súdu v prvej

inštancii a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v kasačnom konaní) rozhodovať

na základe žaloby miestne príslušného prokurátora o súlade všeobecne záväzného

nariadenia obce vo veciach územnej samosprávy so zákonmi a o súlade všeobecne

záväzného nariadenia obce vo veciach plnenia úloh štátnej správy nielen so zákonmi, ale aj

s nariadeniami vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy, resp. aj na základe žaloby zainteresovanej verejnosti,

v okolnostiach posudzovanej veci vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o tejto

ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému VZN obce.

27. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ktorý je zameraný výsostne len

na prijatie napadnutého VZN obcou Zemplínska Nová Ves, ústavný súd ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2

písm. a) .

28. Ústavný súd v danej veci zistil aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné predmetnú

ústavnú sťažnosť prijať na ďalšie konanie.

29. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je

jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (,

, ). Pod pojmom dozvedieť sa o inom zásahu je pritom nutné

rozumieť nielen to, že tento zásah nastal alebo k nemu došlo, ale i to, aký orgán ho vykonal.

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(napr. , , , ) a nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

[ ]. Sťažnosť podľa teda

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv

alebo slobôd (napr. , ).

30. Ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného

sťažovateľom, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám vykonať

konverziu sťažovateľom chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. V posudzovanej

veci sťažovateľ, ako to vyplýva z odôvodnenia a petitu ústavnej sťažnosti, napadol VZN

obce č. 5/2016 a ako porušovateľa označil obec. Relevantným dňom, keď sa sťažovateľ

mohol dozvedieť o zásahu do svojich práv označených v ústavnej sťažnosti, je

bez akýchkoľvek pochybností 9. november 2016, keď bolo napadnuté VZN obce

prerokované obecným zastupiteľstvom. Následne bolo v zmysle zákonných ustanovení

vyhlásené a nadobudlo účinnosť a platnosť.

31. Ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 12. februára 2020, teda

nepochybne po uplynutí dvojmesačnej lehoty na jej podanie podľa § 124 zákona

o ústavnom súde. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa mohol

odmietnuť už po jej predbežnom prerokovaní aj ako podanú oneskorene. Nedostatok

právomocí prerokovať a meritórne rozhodnúť o ústavnej sťažnosti proti označenému

porušovateľovi má však „prednosť“ pred skúmaním včasnosti jej podania.

32. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že aj v prípade, ak by

sťažovateľ ako porušovateľa označil orgány prokuratúry, ktoré nevyhoveli jeho podnetom

o preskúmanie zákonnosti napadnutého VZN obce, aj v tomto prípade, ako to vyplýva

z ústavnej sťažnosti a jej príloh, bola by táto ústavná sťažnosť podaná oneskorene.

33. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu