Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 145/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Gabrielou Kľačanovou, Andreja Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 28. augusta 2017

na okresnom súde návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

synovi (ďalej len „maloletý“), a to zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenie

výživného pre maloletého a úpravu styku maloletého s jeho biologickým otcom, ktorý je

štátnym občanom Španielskeho kráľovstva. Okresný súd uznesením ustanovil maloletému

kolízneho opatrovníka, ktorý však podľa názoru sťažovateľky neháji záujmy

maloletého, neposkytol jej ani maloletému nijakú pomoc a ani podporu a nezaujíma sa

o potreby maloletého. Z dôvodu, že o maloletého sa jeho otec nijakým spôsobom nezaujíma

a neprispieva od roku 2017 ani na jeho výživu, podala sťažovateľka návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia. Okresný súd uznesením z 22. decembra 2017 rozhodol

o neodkladnom opatrení a maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky

a určil bežné výživné pre maloletého.

3. Podľa názoru sťažovateľky nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní

dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a listiny, ako aj práva na prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Dve nariadené pojednávania,

a to 23. júla 2018 a 4. júla 2019, boli odročené z dôvodu, že otec maloletého sa osobne

nedostavil a okresný súd „na termín pojednávania nepripravil podklady, na základe ktorých

by mohol vo veci samej vydať rozhodnutie, pričom disponoval len listinami, ktoré

do konania predložila sťažovateľka.“. Ani tretie pojednávanie 12. novembra 2019 okresný

súd nevykonal, keďže nedisponoval podkladmi potrebnými pre vydanie rozhodnutia

vo veci.

Podľa sťažovateľky okresný súd vo veci nevykonáva úkony systematicky

a bez prieťahov, a preto „Sťažovateľke neostáva iné, len skonštatovať, že okresný súd je

vo veci absolútne nečinný od začiatku konania a neobstaral si potrebné podklady, potrebné

pre rozhodnutie vo veci samej... pričom celková dĺžka súdneho konania v trvaní

29 mesiacov, keďže sa jedná o rozhodnutie o maloletom dieťati, bez vydania meritórneho

rozhodnutia vo veci, je podľa názoru sťažovateľky neadekvátna a v právnom štáte absolútne

neprijateľná.

Vec podľa presvedčenia sťažovateľky nie je skutkovo zložitá a existuje platná právna

úprava relevantná pre vec, o ktorej okresný súd koná... Sťažovateľka sa domnieva,

že Okresný súd Námestovo v prejednávanej právnej veci nepostupuje s náležitou rýchlosťou

a usilovnosťou a procesné úkony vykonáva úplne chaoticky. Doposiaľ vo veci vykonal len

jednoduché procesné úkony, ktoré nevyžadovali takmer žiadnu prípravu.“.

4. Sťažovateľka si tiež uplatňuje aj právo na primerané finančné zadosťučinenie,

odôvodňujúc to tým, že závažným zásahom do jej označených práv „jej bola spôsobená

nemajetková ujma, a to tým, že pociťuje neistotu, poníženie, duševné a citové utrpenie, stres

a obavy, nakoľko jej ako účastníčke súdneho konania bola znemožnená realizácia jej

procesných práv v prebiehajúcom súdnom konaní. Sťažovateľka žije v napätí a neistote,

pociťuje krivdu, nakoľko iní v porovnateľných veciach majú reálnu možnosť realizovať

svoje základné práva, pričom s osobou sťažovateľky“ a s maloletým okresný súd

nezaobchádza zákonným spôsobom.

5. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola

prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

III.

Ústavnoprávne východiska v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Sťažovateľka sa prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a listiny, ako aj porušenia práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní z dôvodu, že okresný súd vo veci nekoná bez prieťahov, čím sa prehlbuje jej stav

právnej neistoty.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (, I.

ÚS 132/03, , , , ).

15. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba

konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa

(, ), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (m. m. , , , ).

16. Ústavný súd preskúmal napadnutý postup okresného súdu z hľadiska jeho

ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom sťažovateľkou

označených práv podľa , listiny a dohovoru.

17. Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho súdneho spisu

sp. zn. , ktorý si ústavný súd zadovážil, je zrejmé, že okresný súd prakticky

od začiatku napadnutého konania konal v podstate plynulo a nevznikali obdobia nečinnosti.

Návrhom podaným na okresnom súde 28. augusta 2017 sa sťažovateľka domáha

rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Sťažovateľka

11. septembra 2017 svoj návrh doplnila. Okresný súd uznesením 14. septembra 2017

ustanovil kolízneho opatrovníka a následne 28. septembra 2017 pribral do konania

prekladateľa a uložil mu povinnosť na preklad návrhu a listín do španielskeho jazyka.

Po doručení prekladov príslušných písomností 8. novembra 2017 okresný súd tieto odoslal

na adresu otca maloletého, ktorú uviedla sťažovateľka v návrhu a na ktorej podľa jej

vyjadrení aj s otcom maloletého a jeho rodinou bývala. Dňa 7. decembra 2017 doručila

sťažovateľka okresnému súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému

okresný súd uznesením z 22. decembra 2017 vyhovel.

Zásielka odoslaná na adresu pobytu otca maloletého bola 18. januára 2018

okresnému súdu vrátená s poznámkou, že nebola v odbernej lehote prevzatá. Z rovnakého

dôvodu bola 14. februára 2018 vrátená aj druhá zásielka okresného súdu (doručovaná

doporučene s doručenkou, pozn.). Dňa 20. februára 2018 okresný súd uznesením pribral

do konania prekladateľa na účely ďalších prekladov a následne 14. júna 2018 doručoval

predvolanie na pojednávanie na 23. júl 2018. Po doručení požadovaných prekladov odoslal

19. júna 2018 okresný súd prostredníctvom dožiadaného súdu v Madride výzvu pre otca

maloletého k vyjadreniu účasti na pojednávaní a preklady príslušných písomností.

Pojednávanie 23. júla 2018 okresný súd odročil pre neúčasť otca maloletého s tým,

že požiada dožiadaný súd o výsluch otca maloletého. Dňa 28. augusta 2018 došlo k zmene

zákonnej sudkyne. Okresný súd 10. decembra 2018 vypracoval dožiadanie a uznesením

pribral do konania prekladateľa. Po doručení prekladov k dožiadaniu vo veci výsluchu

otca maloletého okresný súd 20. februára 2019 zaslal žiadosť dožiadanému súdu a predvolal

sťažovateľku a kolízneho opatrovníka na pojednávanie na 4. júl 2019. Súčasne

22. marca 2019 zaslal okresný súd predvolanie na pojednávanie otcovi maloletého.

Dňa 17. apríla 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie zo Španielskeho

kráľovstva. Po nariadenom preklade z dožiadania vyplynulo, že dožiadanému súdu sa

nepodarilo doručiť písomnosti otcovi maloletého, pretože na adrese nebol zastihnuteľný.

Aj z ďalšieho výsledku dožiadania doručeného okresnému súdu 11. júna 2019 vyplýva,

že sa dožiadanému súdu opätovne nepodarilo doručiť písomnosti otcovi maloletého

z rovnakých dôvodov. Pojednávanie nariadené na 4. júl 2019 bolo odročené pre neúčasť

otca maloletého na 12. november 2019.

Okresný súd zaslal 30. júla 2019 ďalšie dožiadanie do Španielskeho kráľovstva

a predvolanie otca maloletého na pojednávanie. Termín pojednávania nariadený

na 12. november 2019 okresný súd zrušil z dôvodu nedoručenia výsledku dožiadania

zo Španielskeho kráľovstva. Odpoveď na dožiadanie bola dožiadaným súdom doručená

okresnému súdu až 20. novembra 2019 a vyplýva z nej, že zásielky odosielané okresným

súdom neboli na adresu doručené z dôvodu, že otec maloletého nebol na adrese

ani po opakovaných pokusoch zastihnutý a z týchto dôvodov dožiadaný súd nezabezpečil

ani jeho výsluch. Po preložení výsledku dožiadania zaslal okresný súd 4. februára 2020

informácie sťažovateľke a súčasne ju predvolal na pojednávanie na 21. apríl 2020.

18. Pri hodnotení priebehu napadnutého konania nemohol ústavný súd nebrať

do úvahy tieto skutočnosti a okolnosti:

- Po faktickej stránke ide o zložitejšiu vec, o konanie s prítomnosťou cudzieho,

resp. medzinárodného prvku, pretože ide o konanie, kde otcom maloletého dieťaťa je

španielsky štátny občan žijúci mimo územia Slovenskej republiky. Takýto medzinárodný

prvok v konaní môže mať za následok zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých

úkonov si vyžaduje súčinnosť s orgánmi cudzieho štátu, preklady písomností do cudzieho

jazyka a určovanie termínov pojednávaní s dostatočným predstihom.

- V napadnutom konaní možno identifikovať iba jedno krátke obdobie nečinnosti

okresného súdu od augusta 2018 do decembra 2018 súvisiace so zmenou zákonného sudcu

a potrebou opätovného naštudovania spisového materiálu.

- Okresný súd nariadil vo veci tri pojednávania, z ktorých dve boli odročené

pre neúčasť otca maloletého a tretí termín pojednávania bol zrušený z dôvodu nedoručenia

výsledku dožiadania zo Španielskeho kráľovstva. Okresný súd síce nezabezpečil účasť otca

maloletého na pojednávaniach, ale túto skutočnosť mu nie je možné pričítať na vrub.

V posudzovanom prípade ani dožiadaný súd opakovane nedokázal zabezpečiť doručenie

predvolaní a vyjadrení na známu adresu otca maloletého. Z tých istých dôvodov nedokázal

dožiadaný súd zabezpečiť ani výsluch otca maloletého a nebol ani ustálený jeho obvyklý

pobyt.

- Na vrub okresnému súdu nie je možné pričítať ani obdobia, počas ktorých sa

vykonávali dožiadané úkony v Španielskom kráľovstve v dôsledku vyžiadanej súčinnosti

(celkove viac ako 6 mesiacov, pozn.).

- Okresný súd na základe podnetu sťažovateľky rozhodol o neodkladnom opatrení,

ktorým maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky a určil pre otca

maloletého povinnosť platiť výživné. Z uvedeného možno usudzovať, že do rozhodnutia

okresného súdu v napadnutom konaní sa realizuje dočasná úprava výkonu rodičovských

práv a povinností, v rámci ktorej sťažovateľka môže v určitom režime vykonávať svoje

rodičovské práva a podieľať sa na výchove maloletého.

19. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

20. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

21. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti konštatuje,

že v kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania (2,5 roka od podania návrhu, pozn.)

vzhľadom na citlivosť konaní vo veciach starostlivosti o maloletých v súvislosti s úpravou

rodičovských práv a povinností sa postup okresného súdu môže javiť z pohľadu primeranej

rýchlosti ako nie optimálny. Z opísaných úkonov okresného súdu je však zrejmé,

že v napadnutom konaní sa nevyskytli obdobia jeho nečinnosti tak, ako ich opisuje

sťažovateľka. S prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru,

že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa nevyznačoval nečinnosťou takej

intenzity, že by jej bolo možné pripísať ústavný rozmer.

22. Na tomto základe ústavný súd, prihliadnuc na charakter napadnutého konania

i konkrétne okolnosti veci, nezistil pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

existenciu takej príčinnej súvislosti medzi postupom súdu v napadnutom konaní

a namietaným porušením v ústavnej sťažnosti označeného základného práva sťažovateľky

( a listiny) a práva podľa dohovoru, ktorá by

signalizovala možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie, a preto túto ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

23. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

24. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a)

, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom

ustanovených náležitostí sťažovateľka v tejto veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu

napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú

ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu