Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, ,

, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Čižmárom, Československej armády 24,

Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 2

a základného práva podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

2. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,

, (ďalej len ,,sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a základného práva podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“) postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len ,,napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní

okresného súdu, ktorého predmetom bolo konanie o výkon rozhodnutia vo veci maloletého

– syna sťažovateľky, vystupovala sťažovateľka ako povinná, pričom návrh bol zo strany

oprávneného (otca maloletého) podaný na okresnom súde 3. marca 2010. Ďalej

sťažovateľka uviedla, že 17. marca 2010 bola vyšším súdnym úradníkom okresného súdu

vydaná výzva na dodržiavanie styku s maloletým, na ktorú zaslala okresnému súdu

vyjadrenie. Následne sa 26. februára 2013 uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie,

ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu, že právny zástupca sťažovateľky navrhol

vyžiadanie listinných dôkazov z Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Fiľakove

a z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Lučenci s cieľom zistenia skutočností

potrebných pre rozhodnutie vo veci.

4. Ďalej sťažovateľka uviedla, že nesúhlasí s argumentom, že okresný súd

nevykonával v napadnutom konaní okresného súdu pojednávania z dôvodu, že okresný súd

vykonával šetrenie o pomeroch maloletého, a vzhľadom na skutočnosť, že ako v tom čase

platný a účinný , tak ani následne platný a účinný Civilný

mimosporový poriadok nepreferujú ústne pojednávanie, ale takýto spôsob postupu súdu.

Svoj nesúhlas odôvodnila tým, že už v roku 2011 mal okresný súd vedomosť,

že sťažovateľka ako matka nebránila oprávnenému (otcovi maloletého) v jeho styku

s maloletým, že o podanom návrhu malo byť rozhodnuté, pričom v podanom návrhu boli

uvedené nepravdivé skutočnosti, proti ktorým sťažovateľka nemala možnosť brániť

sa, a je toho názoru, že ak by okresný súd konal, tak by boli tieto nepravdivé tvrdenia

vyvrátené. Dodala: ,,... pokiaľ by súd konal... v spise by sa boli nachádzali záznamy

z úkonov po pojednávaní dňa 26.02.2013, ktoré... mali vyššiu prioritu pred pojednávaním.

Žiadne záznamy v spise sa v čase nahliadnutia do spisu 14.12.2018 nenachádzali... Chceme

poukázať na skutočnosť a dôsledok toho, že okresný súd nekonal a nerozhodol o návrhu

otca.“ Zároveň k tomu sťažovateľka dodala, že samotná sudkyňa odročila pojednávanie

na neurčito s tým, že po zabezpečení vyžiadaných spisových materiálov z polície bude

nariadený nový termín pojednávania. Následne bolo 17. decembra 2018 vydané uznesenie

okresného súdu č. k. -116 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu

zo 17. decembra 2018“), ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu dosiahnutia plnoletosti

syna sťažovateľky.

5. Sťažovateľka uviedla, že okresný súd od 26. februára 2013 až do vydania

uznesenia okresného súdu zo 17. decembra 2018 v napadnutom konaní okresného súdu

vôbec nekonal. Zároveň sťažovateľka v ďalšej časti ústavnej sťažnosti pomerne podrobne

opisuje skutočnosti týkajúce sa údajných snáh jednotlivých osôb o diskreditáciu jej osoby

a následné odvolanie sťažovateľky z jej pracovnej pozície, ktoré mali byť vyvolané práve

podľa sťažovateľky nepravdivými informáciami uvádzanými v napadnutom konaní

okresného súdu, proti ktorým sa v dôsledku tej skutočnosti, že nebolo nariadené ďalšie

ústne pojednávanie, nemohla brániť. Otázka týkajúca sa týchto pracovných vecí, respektíve

žaloba pre nezákonné odvolanie sťažovateľky z funkcie, je však riešená v inom súdnom

konaní.

6. Vo vzťahu k napadnutému konaniu okresného súdu sťažovateľka ďalej uviedla,

že okresný súd v ňom nekonal, a to aj napriek tomu, že po dobu približne troch rokov mal

k dispozícii vyžiadanú spisovú dokumentáciu z polície. Namietla, že okresný súd

sťažovateľku, ako ani jej právneho zástupcu nevyzval na to, aby sa so zadováženým

spisovým materiálom oboznámili, nevykonal žiadny úkon a až po tom, ako jej právny

zástupca 14. decembra 2018 nahliadol do spisu, bolo vydané uznesenie okresného súdu

zo 17. decembra 2018. Dodala, že okresný súd svojou nečinnosťou v napadnutom konaní

okresného súdu sťažovateľke spôsobil následné zneužívanie obvinenia voči jej osobe, ktoré

spočívalo v tom, že otcovi bráni v styku s maloletým synom a nestará sa o neho. V závere

uviedla: ,,Tým, že súd vo veci dlhodobo bezdôvodne nekonal zamedzil sťažovateľke možnosť

účinne sa brániť voči návrhu vo veci samej, pričom je nepochybné, že vykonaním dôkazov...

by bola preukázaná nepravdivosť tvrdení navrhovateľa... Súd... konal len účelovo v snahe

odvrátiť svoje pochybenie, a to až na základe nahliadnutia do spisu právnym zástupcom

sťažovateľky 14.12.2018. Bez tohto podnetu by súd nekonal vôbec a vec by ponechal

v štádiu reštančného konania. Tým, že súd nekonal zmaril účel konania, keďže svojou

liknavosťou – účelovým nekonaním spôsobil uplynutie času – dovŕšenie plnoletosti

, čím konanie stratilo akýkoľvek zmysel a opodstatnenosť.“

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Okresný súd Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces a právo, aby jej vec

bola prerokovaná efektívne a bez zbytočných prieťahov, tak ako sú tieto práva zaručené

v a a Dohovoru.

2. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000,- €, ktoré je Okresný súd Lučenec povinný vyplatiť jej do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Okresný súd Lučenec je povinný uhradiť trovy konania,

tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu

na účet jej právneho zástupcu Mgr. Martina Čižmára.“

8. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania okresného súdu,

prehľad procesných úkonov vykonaných okresným súdom, ako aj vyjadrenie okresného

súdu k samotnej ústavnej sťažnosti.

9. Predseda okresného súdu sa v prípise sp. zn. zo 4. decembra 2019,

ústavnému súdu doručenom 11. decembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti. V tomto

vyjadrení uviedol, že výkon rozhodnutia o výchove maloletého je spojený s viacerými

špecifickými skutočnosťami, ktoré je súd povinný rešpektovať, a v každej fáze tohto

konania je potrebné dôsledne prihliadnuť na záujem maloletého, ktorý sa môže v priebehu

času meniť. Ďalej uviedol, že okresný súd vykonával šetrenie o pomeroch maloletého,

nemohol len mechanicky vychádzať z úpravy rodičovských práv a povinností

vo vykonateľnom rozhodnutí, bol neustále povinný vyhodnocovať, či nútený výkon

rozhodnutia je v záujme maloletého. Uviedol, že súd pred nariadením výkonu rozhodnutia

písomne vyzval matku (sťažovateľku) na dobrovoľné plnenie, ktorá zdôrazňovala, že otcovi

dieťaťa maloletého syna riadne v určených termínoch odovzdávala. Dodal, že jednotlivé

procesné úkony vykonávali s poverením sudcu vyšší súdni úradníci. Tiež uviedol, že podľa

v rozhodnom čase platného a účinného , konkrétne z jeho

ustanovenia § 272 ods. 3 vyplývalo, že ak sa na základe úvahy súdu javí, že účel výzvy

je možné lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený, nie však povinný nariadiť

pojednávanie. Pojednávanie bolo nariadené na 26. február 2013 a po jeho uskutočnení bolo

odročené pre účely pripojenia spisového materiálu z polície. Ďalej uviedol: ,,Uznesením

zo dňa 18.03.2010 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec pod sp. zn. ČVS:

ORP 248/OVK-LC-2010 rozhodlo tak, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo

postup podľa . Z odôvodnenia vyplýva, že trestné

oznámenie podal otec dieťaťa s tým, že matka dieťaťa nerešpektuje rozhodnutie súdu,

ktorým bol upravený styk otca s maloletým... Po oboznámení sa s týmto rozhodnutím, súd

ďalšie pojednávanie nenariaďoval, pretože a následne Civilný

mimosporový poriadok v § 374 nepreferujú ústne pojednávanie veci ale tento spôsob...“

Predseda okresného súdu zároveň uviedol, že pretože okresný súd zaujal názor, že matka

(sťažovateľka) rešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o úprave styku

s maloletým, okresný súd uložil spis na dlhodobú lehotu s tým, že ak bude oznámené,

že otec maloletého nemá možnosť sa s maloletým stretávať, zvolí postup predpokladaný

ustanovením a nasl. , prípadne podľa a nasl.

. Spis bol preto uložený na dlhodobú lehotu, pričom

ani jeden z rodičov okresnému súdu neoznámil, že sa styk otca s maloletým neuskutočňuje.

K tomu dodal: ,,Súd matke neuložil pokutu, len ju na možnosť uloženia pokuty upozornil

a nenariadil výkon rozhodnutia, keďže bolo zistené, že len z ospravedlniteľného dôvodu

sa ojedinele otec so synom nestretával. Súd konal v najlepšom záujme dieťaťa tak,

aby medzi rodičmi nedochádzalo ku konfliktom pri styku otca so synom a v tom čase

maloletý... si zachoval dobré vzťahy k matke, do výchovy ktorej bol zverený a otcovi, ktorý

sa domáhal styku... Potom ako maloletý... dovŕšil vek 18 rokov, bolo konanie o výkon

rozhodnutia zastavené...“ V závere uviedol, že vzhľadom na uvedené považuje ústavnú

sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú v celom rozsahu.

Zároveň v rámci prípisu a príloh k nemu priložených uviedol aj procesné úkony

vykonané okresným súdom v napadnutom konaní okresného súdu, z čoho vyplýva:

«03.03.2010 – návrh na súdny výkon rozhodnutia,

16.03.2010 – žiadosť OR PZ Lučenec o podanie správy vo veci trestného oznámenia

,

17.03.2010 – odpoveď na žiadosť,

17.03.2010 – výzva na dodržiavanie styku s maloletým adresovaná matke

,

17.03.2010 – oznámenie otcovi maloletého o doručení výzvy matke maloletého,

26.03.2010 – vyjadrenie matky k výzve na dodržiavanie styku s maloletým,

13.04.2010 – predvolanie matky a právneho zástupcu oprávneného k výsluchu na deň

21.4.2010,

21.04.2010 – zápisnica o výsluchu otca maloletého,

22.04.2010 – úradný záznam - ospravedlnenie matky z neprítomnosti na výsluchu,

28.04.2010 – zápisnica o výsluchu matky - povinnej ,

01.06.2010 – výzva oprávnenému (práv. zástupcovi JUDr. Sitarčíkovi) + zápisnica

o výsluchu matky na vyjadrenie,

23.7.2010 – povinná doručila podanie označené ako „výzva k stanovisku“,

30.08.2010 – povinnej zaslané oznámenie súdu,

11.10.2010 – oznámenie doručené od právneho zástupcu oprávneného o tom, že styk

dieťaťa nebol umožnený,

18.11.2010 – č. k. -43 o ustanovení opatrovníka pre maloleté dieťa

na zastupovanie v konaní o výkon rozhodnutia o úprave styku Úradom práce soc. vecí

a rodiny Lučenec,

18.11.2010 – predvolanie na výsluch otca malol. a právneho zástupcu na deň

26.11.2010,

26.11.2010 – zápisnica o výsluchu oprávneného - otca maloletého,

02.12.2010 – predvolanie ÚPSVaR na výsluch na deň 10.12.2010,

10.12.2010 – úradný záznam o tom, že kolízny opatrovník sa na výsluch nedostavil,

dostavila sa len matka s maloletým avšak výsluch sa bez kolízneho opatrovníka

neuskutočnil,

15.12.2010 – predvolanie ÚPSVaR na výsluch na deň 07.01.2011, tak isto povinnej –

matky malol. spolu s maloletým – zabezpečenie účasti maloletého,

07.01.2011 – zápisnica o výsluchu maloletého, úradný záznam o vyjadrení matky

k zápisnici o výsluchu otca zo dňa 26.11.2010,

07.02.2011 – výzva oprávnenému a právnemu zástupcovi spolu s doručením

zápisnice o výsluchu matky,

16.02.2011 – zápisnica o výsluchu oprávneného - otca malol.,

12.04.2011 – oprávnený podal vyjadrenie v konaní,

14.04.2011 – odpoveď k oznámeniu oprávneného,

13.12.2011 – spis pridelený na prejednanie z dôvodu odchodu sudcu na starobný

dôchodok do senátu ,

04.04.2012 – výzva adresovaná oprávnenému a povinnej,

07.05.2012 – oznámenie od oprávneného k výzve súdu,

07.05.2012 – oznámenie od povinnej k výzve súdu,

08.06.2012 – výzva adresovaná oprávnenému k námietke zaujatosti ktorú vyjadril

vo svojom podaní 04.05.2012,

25.06.2012 – odpoveď k výzve súdu,

06.07.2012 – spis predĺžený KS v Banskej Bystrici, nakoľko sudkyňa

sa necíti vo veci byť zaujatá,

07.08.2012 – Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -94

rozhodol, že nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej

veci,

05.02.2013 – vytýčený termín pojednávania na deň 26.02.2013,

15.02.2013 – ospravedlnenie neúčasti ÚPSVaR na pojednávaní 26.02.2013,

26.02.2013 – zápisnica o pojednávaní, pojednávanie odročené na neurčito,

28.02.2013 – vyžiadať spisy z OR PZ Lučenec, OO PZ Fiľakovo, doručené 6.3.2013,

pripojené uznesenie OR PZ Lučenec o tom, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania

(tr. oznámenie podal na ),

17.12.2018 – uznesenie č.k. -116, konanie zastavené, uznesenie

právoplatné 1.7.2019,

21.01.2019 – odvolanie proti uzneseniu podal splnomocnený zástupca matky

(povinnej) ,

23.01.2019 – výzva oprávnenému na vyjadrenie sa k odvolaniu povinnej + zaslanie

odvolania,

14.02.2019 bolo vyjadrenie oprávneného zaslané splnomoc. zástupcovi povinnej,

11.03.2019 – bolo súdu doručené vyjadrenie splnomocneného zástupcu povinnej

,

13.03.2019 – vyjadrenie zaslané právnemu zástupcovi oprávneného,

20.03.2019 – spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie

o odvolaní,

28.05.2019 – uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -157

bolo odvolanie povinnej odmietnuté.»

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení

základných práv podľa a podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu. Aj keď

sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie , teda

základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, z odôvodnenia podanej ústavnej

sťažnosti vyplýva prioritne vo vzťahu k námietka porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Ústavný súd dodáva, že vo vzťahu

k základnému právu podľa sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti

nepodala ústavnoprávne relevantné odôvodnenie, teda logické, kompaktné a dostatočne

určité odôvodnenie, v čom konkrétne vzhliadla porušenie tohto základného práva

v napadnutom konaní okresného súdu.

19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne

().

20. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti zbytočným

prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu

verejnej moci (súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú. Z judikatúry ústavného súdu zároveň vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(m. m. ).

21. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú,

ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti nepreukázali v čase podania ústavnej

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (m. m. ).

22. Ústavný súd vzhľadom na napadnuté konanie okresného súdu konštatuje,

že aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu (bod 9 tohto rozhodnutia) vyplýva, že okresný

súd v danej veci konal prioritne, prihliadajúc na záujmy v rozhodnom čase maloletého syna

sťažovateľky, sledujúc primárne zachovanie dobrých vzťahov maloletého k obom rodičom,

teda ako k sťažovateľke, tak aj k jeho otcovi. Podľa posúdenia ústavného súdu

je relevantným odôvodnením, že okresný súd vo veci nenariaďoval ústne pojednávanie

s prihliadnutím na to, že mu to v rozhodnom čase platné a účinné právne predpisy

upravujúce konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletého umožňovali, respektíve,

že umožňovali súdu zvoliť pre účely dosiahnutia cieľa inú formu, ktorá bola zvolená najmä

s prihliadnutím na záujmy maloletého, namiesto opakovaného nariaďovania ústnych

pojednávaní.

23. Zároveň ústavný súd považuje za vhodné upozorniť na skutočnosť, že ústavná

sťažnosť bola zo strany sťažovateľky ústavnému súdu podaná až v čase, keď v napadnutom

konaní okresného súdu už bolo vydané neprávoplatné uznesenie okresného súdu

zo 17. decembra 2018, ktorým bolo toto konanie zastavené z dôvodu dosiahnutia plnoletosti

syna sťažovateľky, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie na Krajskom súde

v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“). Ako už bolo uvedené, proti uzneseniu

okresného súdu zo 17. decembra 2018 podala sťažovateľka odvolanie, ktoré bolo uznesením

krajského súdu č. k. -157 z 28. mája 2019 odmietnuté.

24. S poukazom na uvedené a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru, a preto

ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

25. V závere ústavný súd považuje za vhodné doplniť, že napriek skutočnosti,

že sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie , teda

základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako už bolo uvedené aj v bode 18

tohto rozhodnutia, v samotnej ústavnej sťažnosti však absentuje odôvodnenie toho, v čom

malo spočívať porušenie tohto jej základného práva podľa . Ústavný súd v tejto časti

za závažný nedostatok ústavnej sťažnosti pokladá absenciu ústavnoprávne relevantného

odôvodnenia, t. j. logického, kompaktného a dostatočne určitého odôvodnenia vo vzťahu

k tomuto základnému právu podľa , vyslovenia porušenia ktorého sa sťažovateľka

v petite ústavnej sťažnosti domáhala. Inak povedané, v tejto časti sa ústavná sťažnosť

vyznačuje absenciou zmysluplného a zároveň jednoznačného ústavnoprávne relevantného

odôvodnenia opierajúceho sa o ústavnoprávne relevantné a logické súvislosti. V zmysle

musí ústavná sťažnosť okrem iného

obsahovať konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť

k porušeniu jej základných práv a slobôd. Uvedené by preto zakladalo ďalší dôvod

na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti, a to podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu