Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 144/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Jánom

Krnáčom, Nám. SNP 70/36, Zvolen, ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Jánom Krnáčom, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2.1 Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka

vystupovala v napadnutom trestnom konaní pred okresným súdom v procesnom postavení

poškodenej. Rozsudkom okresného súdu č. k. -387 z 30. mája 2017 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -410 zo 17. apríla 2018 bola

obžalovaná uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)

v znení neskorších predpisov a sťažovateľka ako

poškodená osoba bola s jej nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces

postupom podľa v znení neskorších

predpisov. Po právoplatnom skončení veci si sťažovateľka prostredníctvom svojho

splnomocnenca JUDr. Jána Krnáča písomným podaním z 10. septembra 2018 uplatnila

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnencom vo výške 3 141,83 €. Podaním

z 29. januára 2019 sťažovateľka urgovala okresný súd, aby rozhodol o jej nároku

na náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnencom v trestnom konaní. Uznesením

č. k. -461 z 30. januára 2019 okresný súd nepriznal sťažovateľke náhradu

týchto ňou uplatnených trov konania. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala

sťažovateľka 13. februára 2019 sťažnosť (ďalej len „prvá sťažnosť“). Okresný súd

uznesením č. k. -476 z 28. februára 2019 vydal opravné uznesenie, ktorým

opravil záhlavie skôr vydaného uznesenia z 30. januára 2019. Proti tomuto opravnému

uzneseniu (ktoré bolo jej právnemu zástupcovi doručené 12. júna 2019) podala sťažovateľka

sťažnosť 13. júna 2019 (ďalej len „druhá sťažnosť“).

2.2 Podaním z 15. januára 2020 sa sťažovateľka obrátila na predsedu okresného súdu

so sťažnosťou na prieťahy v konaniach týkajúcich sa rozhodovania o jej prvej a druhej

sťažnosti. Listom sp. zn. zo 14. februára 2020 podpredseda okresného

súdu sťažovateľke oznámil, že sťažnosť na prieťahy v konaní z 15. januára 2020 vyhodnotil

ako dôvodnú, a súčasne konštatoval, že v oboch sťažnostiach sťažovateľky rozhodol

samosudca okresného súdu uznesením zo 14. februára 2020, ktoré bude doručované

oprávneným osobám. Napokon sťažovateľka uviedla, že podpredsedom okresného súdu

avizované rozhodnutie zo 14. februára 2020 jej do momentu podania ústavnej sťažnosti

nebolo doručené.

3. Sťažovateľka poukázala na to, že v prípade jej prvej sťažnosti je okresný súd

nečinný dlhšie ako jeden rok a v prípade jej druhej sťažnosti je nečinný viac ako osem

mesiacov. Sťažovateľka spočítala dĺžku nečinnosti okresného súdu v konaní o oboch

sťažnostiach a uviedla, že okresný súd spôsobil prieťahy a stav neistoty v konaní o jej

nároku na náhradu trov v trestnom konaní po dobu viac ako jedného roka a šiestich

mesiacov. Ďalej sťažovateľka podotkla, že ak by sa konanie o jej náhrade trov konania

posudzovalo ako súčasť trestného konania (trestné stíhanie vo veci bolo začaté uznesením

z 25. januára 2013 a k vzneseniu obvinenia neskôr odsúdenej vodičke došlo uznesením

zo 14. novembra 2013), potom podľa tvrdenia sťažovateľky nie je trestné konanie skončené

ani po ôsmich rokoch od jeho začatia. Podľa sťažovateľky preto dochádza v napadnutom

konaní k prieťahom.

4. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €,

čo odôvodnila poukázaním na stav právnej neistoty, ktorý jej spôsobili prieťahy okresného

súdu, a na svoj komplikovaný zdravotný stav ako obete dopravnej nehody.

5. Sťažovateľka preto navrhovala, aby ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie

konanie a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné právo sťažovateľky na spravodlivé

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, bolo postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. značkou sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Trnava je povinný sťažovateľke poskytnúť primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur (jedentisíc eur) do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu a v prípade nezaplatenia finančného

zadosťučinenia v stanovenej lehote aj zvýšenie vo výške 5 % z finančného zadosťučinenia

za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

4. Okresný súd Trnava je povinný sťažovateľke poskytnúť náhradu trov konania

v rozsahu 100 % vo výške tak, ako bude uvedené v písomnom vyhotovení tohto

rozhodnutia.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým

postupom okresného súdu pri rozhodovaní o prvej a druhej sťažnosti sťažovateľky došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

16. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

17. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). Ústavný súd

poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

18. Zo samotnej ústavnej sťažnosti je zrejmé, že od podania prvej sťažnosti

sťažovateľky (13. februára 2019) do podania ústavnej sťažnosti (17. marca 2020) uplynulo

približne 13 mesiacov. Pri druhej sťažnosti sťažovateľky to bolo približne 9 mesiacov.

Keďže od podania druhej sťažnosti sťažovateľky plynie okresnému súdu čas na rozhodnutie

o oboch týchto sťažnostiach súbežne, pre účely posudzovania porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemá žiadne opodstatnenie tieto doby

spočítavať. Vzhľadom na univerzálny charakter plynutia času totiž mohla sťažovateľka

pociťovať neistotu vo vzťahu k výsledku posúdenia jej návrhu na náhradu trov konania

maximálne 13 mesiacov, a určite nie 22 mesiacov, resp. rok a pol, ako to účelovo

naznačovala vo svojej ústavnej sťažnosti. Taktiež neexistuje žiadny relevantný dôvod tvrdiť,

že ak okresný súd nerozhodol o sťažnostiach sťažovateľky, neskončilo sa ešte predmetné

trestné konanie, a to preto trvá už viac ako osem rokov. Vo svojej ústavnej sťažnosti aj

samotná sťažovateľka viackrát zopakovala, že trestné konanie bolo právoplatné skončené

(17. apríla 2018). Celkom pochopiteľne teda sťažovateľka nemohla pociťovať akúkoľvek

neistotu vo vzťahu k výsledku predmetného trestného konania (t. j. vina a trest za spáchaný

trestný čin, pozn.). Navyše podľa podpredsedu okresného súdu bolo o oboch sťažnostiach

rozhodnuté už 14. februára 2020.

19. Ústavný súd dodáva, že otázka náhrady trov konania je druhotná vo vzťahu

k rozhodovaniu o merite veci, ktoré je primárne spôsobilé nastoliť stav právnej istoty strán

v konaní. Ústavný súd preto pri posudzovaní, či konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade

trov konania porušil základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

postupuje nanajvýš zdržanlivo (m. m. , , ,

).

20. Doterajšiu dĺžku napadnutého konania (13 mesiacov) preto aj s ohľadom

na samotný charakter napadnutého konania (rozhodovanie o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu, ktorým okresný súd nepriznal sťažovateľke ako poškodenej v trestnom konaní

náhradu trov právneho zastúpenia) zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne

neprimeraná.

21. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho

konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je

v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli

a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

22. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom

konaní ústavný súd síce dospel k záveru, že postup okresného súdu nebol efektívny

a primerane rýchly, ale vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania

(13 mesiacov) a taktiež s poukazom na skutočnosť, že v danej veci ide iba o rozhodovanie

o druhotnej otázke náhrady trov konania, ústavný súd uzavrel, že nemohlo ísť o nečinnosť

v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto

ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku ústavný súd nerozhodoval

o ostatných návrhoch sťažovateľky, pretože rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( a 3 ).

24. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti postup okresného

súdu v napadnutom konaní vykazoval znaky neefektívnej činnosti, resp. ak by v budúcnosti

okresný súd v napadnutom konaní pokračoval v neodôvodnenej nečinnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu