Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 139/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na vyjadrenie sa k všetkým vykonaným

dôkazom podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na vyjadrenie sa

k všetkým vykonaným dôkazom podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vystupuje

ako žalobca v napadnutom konaní o zaplatenie sumy 637,70 € s príslušenstvom proti

obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o. (ďalej len „žalovaný“). Sťažovateľ

uvádza, že žaloba bola okresnému súdu doručená 27. júna 2018. Sťažovateľ žalobu

následne doplnil 4. septembra 2018. Dňa 31. januára 2019 doručil sťažovateľ okresnému

súdu podanie označené ako „Návrh na vykonanie dôkazov“, v ktorom žiadal, aby okresný

súd vyzval žalovaného na predloženie kópie úverovej zmluvy pôvodného veriteľa uzavretej

so sťažovateľom, všeobecných obchodných podmienok vzťahujúcich sa na tento úver a aby

žalovaný objasnil rozdielne špecifikácie istiny, úrokov a nákladov na inkasné konanie

uvedené v špecifikovaných listoch. Okresný súd „ignoroval sťažovateľov návrh

na vykonanie dôkazov, nezaslal ho žalovanému, čím porušil Článok 48 ods. 2 SR...“.

3. Okresný súd zaslal žalobu a doplnenie žaloby žalovanému až 23. mája 2019,

čím sa „už v tomto úvodnom štádiu súdneho procesu dopustil zbytočných súdnych prieťahov

a vedomého porušenia zákonných lehôt pri zaslaní žaloby žalovanému!“. Dňa 10. júla 2019

doručil sťažovateľ okresnému súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného

zo 4. júna 2019.

4. Okresný súd výzvou doručenou 9. októbra 2019 vyzval sťažovateľa, aby „doplnil

určite a zrozumiteľne rozhodujúce skutočnosti, ktoré špecifikujú vydanie bezdôvodného

obohatenia uplatneného v tomto konaní, že z čoho konkrétne sťažovateľ odvodzuje

bezdôvodné obohatenie a jeho výšku, resp. aby sťažovateľ uviedol, či na žalobe trvá...“.

Sťažovateľ vzhľadom na doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní –

predovšetkým vzhľadom na nedoručenie návrhu na vykonanie dôkazov žalovanému

„nereagoval a ani nebude reagovať na výzvu súdu, ktorá nemá nič spoločné

s hospodárnym, rýchlym a spravodlivým konaním s ochranou slabšej strany a bude

sledovať, ako dlho budú pokračovať súdne prieťahy v tomto konaní a ako sa zákonný sudca

Okresného súdu v Prešove vysporiada s ochranou práv spotrebiteľov podľa § 290 až § 300

...“. Okresný súd sťažovateľa prípisom z 26. septembra 2019 opätovne vyzval

na doplnenie žaloby.

5. Sťažovateľ poukazuje na to, že predsedovi okresného súdu podal sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá nebola riadne vybavená

v zákonnej 30-dňovej lehote.

6. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti ponúka sťažovateľ rôzne definície pojmu

korupcia a tvrdí (bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pozn.), že súdne prieťahy

v napadnutom konaní sú dôsledkom korupcie. Zároveň poukazuje na viaceré ústavné

sťažnosti, ktoré už ústavnému súdu podal, a taktiež na nedostatky v rámci vymožiteľnosti

práva v Slovenskej republike.

7. Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,

čo odôvodnil nečinnosťou okresného súdu, korupciou a psychickým týraním.

8. Napokon sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada, aby mu štát zabezpečil právneho

zástupcu, keďže si ho nemôže zabezpečiť z vlastných zdrojov.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť opodstatnenosť námietok sťažovateľa

v ústavnej sťažnosti, podľa ktorých postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a na vyjadrenie sa k všetkým vykonaným dôkazom podľa a jeho práva

na spravodlivé súdne konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

19. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

20. Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto

základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska

jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch

(napr. , , ), prípadne ak argumentácia v ústavnej

sťažnosti nepreukázala v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, ,

).

21. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že žaloba sťažovateľa bola doručená okresnému

súdu 27. júna 2018, t. j. v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti napadnuté

konanie trvá približne jeden rok a 10 mesiacov. Z ústavnej sťažnosti je zrejmé, že okresný

súd v tomto období nebol nečinný – vykonával procesné úkony smerujúce k nariadeniu

pojednávania vo veci – doručoval žalobu žalovanému a následne vyjadrenie žalovaného

sťažovateľovi. Možno pripustiť, že okresný súd nepostupoval v napadnutom konaní

optimálne – doručovanie žaloby žalovanému na vyjadrenie takmer po roku od jej podania sa

javí byť neprimerané. Z ústavnej sťažnosti ale tiež vyplýva, že sťažovateľ svoju žalobu

doplnil podaním doručeným okresnému súdu 4. septembra 2018. Okresný súd vyzval

sťažovateľa opakovane na doplnenie žaloby – výzvami z 18. septembra 2019

a z 26. septembra 2019. Sťažovateľ – podľa vlastného vyjadrenia v ústavnej sťažnosti –

nereagoval a ani nebude reagovať na výzvy okresného súdu, keďže nemajú „nič spoločné

s hospodárnym, rýchlym a spravodlivým konaním s ochranou slabšej strany...“.

22. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšiu

dĺžku napadnutého konania v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti nemožno

považovať za zjavne neprimeranú. Pochybenia okresného súdu v doterajšom priebehu

napadnutého konania nemajú takú intenzitu, aby boli ústavne relevantné. Rovnako tak už

v tomto štádiu napadnutého konania je zrejmé, že k doterajšej dĺžke napadnutého konania

prispel aj sťažovateľ tým, že vedome nereagoval na výzvy okresného súdu, ktoré

bezprostredne smerujú k odstráneniu nedostatkov žaloby. Ústavný súd takto nezistil

existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

23. Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach

dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti

od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58

a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

24. Na základe týchto skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na vyjadrenie sa k všetkým

vykonaným dôkazom podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

25. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv predovšetkým na tom základe,

že okresný súd nedoručil jeho podanie označené ako „Návrh na vykonanie dôkazov“

žalovanému a nevyzval ho na predloženie špecifikovaných dôkazov a na objasnenie

špecifikovaných skutočností.

26. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

27. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , , , ,

, ).

28. Ústavný súd k tejto časti ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že napadnuté

konanie nie je v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

Napadnuté konanie sa nachádza v jeho úvodnej fáze, okresný súd dosiaľ vykonal prvotné

procesné úkony nevyhnutné na nariadenie pojednávania a tiež na ustálenie dôkazov, ktoré

označujú a navrhujú strany sporu. Stále je teda priestor na to, aby okresný súd odstránil

nedostatok, ktorý sťažovateľ namieta, t. j. doručenie špecifikovaného podania žalovanému,

zabezpečenie požadovaných dôkazov a napokon aj vypočutie žalovaného aj na účely

objasnenia špecifikovaných skutočností.

29. Podľa údajov prezentovaných sťažovateľom v ústavnej sťažnosti, sťažovateľ

vystupuje v napadnutom konaní ako spotrebiteľ, preto zrejme ide o tzv. spotrebiteľský spor

a o spor s ochranou slabšej strany. V takomto prípade možno aplikovať § 295 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

Obdobne by bolo možné aplikovať aj , podľa ktorého spotrebiteľ môže predložiť

alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr

do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania

a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

30. Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd má stále priestor na postup,

ktorý navrhuje sťažovateľ – na zaobstaranie a vykonanie predmetných dôkazov a objasnenie

špecifikovaných skutočností. V tomto štádiu napadnutého konania ústavný súd nemá

právomoc hodnotiť ústavnú akceptovateľnosť postupu okresného súdu v napadnutom

konaní v súvislosti s návrhom sťažovateľa. Okrem iného je relevantné, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní a tiež jeho rozhodnutie bude spravidla oprávnený preskúmať

príslušný odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku – odvolania.

31. S prihliadnutím na princíp subsidiarity ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa v spojení s , keďže

nemá právomoc na jej prerokovanie.

III.3 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

32. Predpokladom pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu je

kumulatívne splnenie troch podmienok: (i) existencia žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku

vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto

je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie

ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

33. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že v danej

veci nie je daná jeho právomoc, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne

neopodstatnená, uvedený záver zároveň znamená, že v danej veci ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov

pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

34. Pretože ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne

neopodstatnenú a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, je zjavné, že v danej veci

ide zároveň o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti

(m. m. , , ). Z tohto dôvodu ústavný súd

nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom.

35. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku ústavný súd nerozhodoval

o ďalších návrhoch sťažovateľa – osobitne o primeranom finančnom zadosťučinení, ktoré si

uplatnil sťažovateľ, pretože rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( a 3 ).

36. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

obrátiť sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti postup

okresného súdu v napadnutom konaní vykazoval znaky neefektívnej činnosti a zbytočných

prieťahov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu