Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 532/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa

(ďalej len ,,sťažovateľ“), doplnená písomným

podaním z 20. septembra 2020 (doručeným ústavnému súdu 23. septembra 2020), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len ,a“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu

Prešov (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v rámci

napadnutého konania vystupuje vo veci samej v procesnom postavení žalobcu proti

žalovanej obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len ,,žalovaná“), o zaplatenie sumy 1 123,50 € s príslušenstvom. Napadnuté konanie

začalo na základe podanej žaloby sťažovateľa okresnému súdu doručenej 27. júna 2018.

Na základe výzvy sťažovateľ podanú žalobu opravil a doplnil podaním doručeným

16. augusta 2018. Ďalej uviedol, že okresný súd následne 5 mesiacov nekonal a až po zmene

zákonného sudcu vyzval 10. januára 2019 žalovanú na vyjadrenie sa k podanej žalobe,

ktorá sa vyjadrila až podaním doručeným 15. marca 2019, teda v lehote dlhšej

ako okresným súdom stanovených 15 dní. Zároveň dodal, že 31. januára 2019 doručil

svoj návrh na vykonanie dôkazov. K priebehu napadnutého konania ďalej uviedol,

že k už uvedenému vyjadreniu žalovanej doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

18. apríla 2019. Podľa sťažovateľa sa okresný súd následne opäť dopustil nečinnosti tým,

že až 31. mája 2019 vyzval žalovanú v lehote siedmich dní na predloženie všetkých dohôd

o uznaní dlhu, o úhrade pohľadávky a tiež splátkového kalendára uzatvoreného

so sťažovateľom vrátane uvedenia skutočností, na základe ktorých žalovaná nadobudla

voči sťažovateľovi pohľadávky.

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že keďže okresný súd ani po roku od podania žaloby

vo veci nerozhodol, zaslal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní,

ktorá bola okresnému súdu doručená 8. júla 2019. Okresný súd mu odpovedal listom

z 26. septembra 2019 a v tejto odpovedi uviedol, že 26. septembra 2019 bola pripustená

zmena – rozšírenie žaloby a že v danej veci koná zákonný sudca v zmysle Civilného

sporového poriadku. Podľa názoru sťažovateľa, pretože v napadnutom konaní ide o spor

s ochranou slabšej strany – sťažovateľa, okresný súd mal vo veci rozhodnúť do pol roka

od podania žaloby. V ďalšej časti sťažovateľ poukazoval na rôzne definície pojmu korupcia

a tvrdí (bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pozn.), že súdne prieťahy v napadnutom

konaní sú práve dôsledkom korupcie. Zároveň poukázal aj na viaceré predošlé ním podané

ústavné sťažnosti vo veciach prieťahov.

4. K priebehu napadnutého konania sťažovateľ ďalej uviedol, že na pojednávaní

konanom 8. júla 2020 okresnému súdu predložil svoje podanie, ktorým označil ďalšie

skutočnosti na potvrdenie svojich tvrdení. V tejto súvislosti zároveň nesúhlasil s postupom

okresného súdu, ktorý ho na tomto pojednávaní napomenul, že podanie nepredložil

v dostatočnom časovom predstihu a v potrebnom počte kópií, načo došlo k odročeniu

pojednávania na 23. september 2020.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ požadoval vydanie rozhodnutia, ktorým ústavný

súd skonštatuje porušenie ním namietaných práv podľa a dohovoru, zároveň požiadal

ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

(v doplnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ upravil požadovanú výšku finančného

zadosťučinenia na sumu 2 000 €), a to z dôvodu nečinnosti okresného súdu v napadnutom

konaní a pre nedodržiavanie zákonných povinností a postupov zo strany okresného súdu.

Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania, ktorú, ako uvádza, vyčísli dodatočne právny

zástupca, ktorý mu bude ustanovený.

6. Na záver sťažovateľ požiadal, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu,

pretože jeho nepriaznivá finančná situácia mu neumožňuje platiť za poskytovanie právnych

služieb, pričom špecifikoval svoje majetkové pomery a predložil aj výpis zo svojho účtu.

II.

Vyjadrenie okresného súdu

7. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania, prehľad

procesných úkonov, ako aj vyjadrenie okresného súdu k samotnej ústavnej sťažnosti.

7.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. doručenom

ústavnému súdu 16. novembra 2020 v podstatnom uviedol, že vec bola súčasnému

zákonnému sudcovi pridelená 9. januára 2019 po tom, ako bola predchádzajúca zákonná

sudkyňa preložená na iný súd a došlo k prerozdeleniu jej vecí. Po pridelení veci následne

prebiehali úkony súvisiace s prípravou spisu na pojednávanie. Poukázal na to,

že v predmetnej veci ide o viacero nárokov (bezdôvodné obohatenie, primerané finančné

zadosťučinenie a o náhradu škody) a sťažovateľ ako žalobca viackrát rozširoval žalobu.

Zároveň okresný súd uviedol, že napadnuté konanie je spotrebiteľskou vecou, pri ktorej

okresný súd aj z úradnej povinnosti vykonáva potrebné dokazovanie, preto bol sťažovateľ

ako žalobca predvolaný na informatívny výsluch, ktorý sa konal 21. júna 2019. Dodal,

že až v rámci tohto výsluchu si vo veci konajúci zákonný sudca z množstva dokladov, ktoré

mal sťažovateľ k dispozícii, sám vyselektoval zmluvu, od ktorej sťažovateľ odvodzoval

svoje nároky. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že práve z dôvodu

nepredloženia listinných dôkazov sťažovateľom včas, resp. z dôvodu absencie potrebných

skutkových tvrdení a súvisiaceho predloženia dôkazov, napadnuté konanie trvalo dlhšie

ako by trvalo, ak by si sťažovateľ ako žalobca splnil všetky povinnosti pre podanie právne

perfektnej žaloby. Vzhľadom na to uviedol, že okresný súd postupoval v rámci napadnutého

konania plynulo a v rámci svojich možností nariadil termín pojednávania podľa nápadu

veci. Na záver dodal, že napadnuté konanie prebiehalo aj počas trvania prvej vlny pandémie

COVID-19, pričom došlo k odročeniu len jedného termínu pojednávania.

7.2 Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu

zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 27. júna 2018 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa,

- 19. júla 2018 uznesenie okresného súdu č. k. -24, ktorým okresný

súd vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby,

- 16. augusta 2018 bolo okresnému súdu sťažovateľom doručené doplnenie žaloby,

- 9. januára 2019 pridelenie veci novému zákonnému sudcovi,

- 10. januára 2019 uznesenie okresného súdu č. k. -36, ktorým

okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe, zároveň si okresný súd

od Spotrebiteľského rozhodcovského súdu v Košiciach vyžiadal spis č. EP 21864/09,

- 28. januára 2019 bola okresnému súdu doručená odpoveď Spotrebiteľského

rozhodcovského súdu v Košiciach, že nedisponuje spisom č. EP 21864/09,

- 31. januára 2019 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vykonanie

dôkazov,

- 25. februára 2019 bolo okresnému súdu sťažovateľom doručené doplnenie k žalobe,

- 7. marca 2019 okresný súd žalovanej doručoval podania sťažovateľa k žalobe,

- 15. marca 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe,

- 22. marca 2019 uznesenie okresného súdu č. k. -70, ktorým vyzval

sťažovateľa na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej,

- 18. apríla 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu

žalovanej,

- 25. apríla 2019 uznesenie okresného súdu č. k. -81, ktorým vyzval

žalovanú na vyjadrenie sa k vyjadreniu sťažovateľa,

- 31. mája 2019 okresný súd predvolal sťažovateľa na informatívny výsluch, zároveň

žalovanú vyzval na predloženie všetkých dohôd o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky,

ako aj splátkového kalendára,

- 5. júna 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu

sťažovateľa,

- 21. júna 2019 zápisnica okresného súdu o informatívnom výsluchu sťažovateľa,

- 26. júna 2019 uznesenie okresného súdu č. k. -111, ktorým

pripustil zmenu žaloby,

- 22. júla 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu

žalovanej,

- 3. októbra 2019 uznesenie okresného súdu č. k. -125, ktorým

pripustil zmenu žaloby,

- 12. marca 2020 bolo vydané predvolanie na ústne pojednávanie na 17. apríl 2020,

- 25. marca 2020 bolo vydané upovedomenie o odročení pojednávania na neurčito,

- 22. mája 2020 bolo vydané predvolanie na ústne pojednávanie na 8. júl 2020,

- 8. júla 2020 zápisnica okresného súdu o ústnom pojednávaní – pojednávanie

odročené na 23. september 2020,

- 17. septembra 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej,

- 23. septembra 2020 zápisnica okresného súdu o ústnom pojednávaní – pojednávanie

odročené na 30. september 2020 na účel vyhlásenia rozhodnutia vo veci,

- 30. septembra 2020 zápisnica okresného súdu o ústnom pojednávaní – vyhlásený

rozsudok okresného súdu č. k. -197,

- 20. októbra 2020 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej,

- 27. októbra 2020 uznesenie okresného súdu č. k. -220, ktorým

vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,

- 10. novembra 2020 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť ().

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. K porušeniu sťažovateľom označených práv malo

dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní, pričom sťažovateľ tiež

namietal celkovú dĺžku napadnutého konania s tvrdením, že keďže v napadnutom konaní

ide o spor s ochranou slabšej strany, okresný súd mal vo veci rozhodnúť do pol roka

od podania žaloby.

16. Na základe zistení ústavného súdu (ako vyplýva z predloženého spisového

materiálu okresného súdu) napadnuté konanie bolo zavŕšené vydaním neprávoplatného

rozhodnutia vo veci samej – rozsudku okresného súdu č. k. -197

z 30. septembra 2020 (ďalej len ,,rozsudok okresného súdu“). Napadnuté konanie nie je teda

toho času právoplatne ukončené len z dôvodu, že proti rozsudku okresného súdu

boli podané odvolania, a to ako zo strany žalovanej (odvolanie okresnému súdu doručené

20. októbra 2020), tak aj sťažovateľom (odvolanie okresnému súdu doručené

10. novembra 2020). Okresný súd v tomto štádiu napadnutého konania vykonáva úkony

smerujúce k predloženiu veci druhoinštančnému súdu na rozhodnutie o podaných

odvolaniach.

17. Ústavný súd v prípade ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného

práva podľa takéto ústavné sťažnosti odmieta ako zjavne

neopodstatnené, ak celková dĺžka konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti v čase jej podania

nepreukázali takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. ).

18. Zároveň z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie uvedeného základného práva

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ).

19. Z už uvedeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že napadnuté konanie

prebiehalo od doručenia žaloby okresnému súdu až do vydania neprávoplatného

rozhodnutia vo veci samej – rozsudku okresného súdu súhrnne dva roky a tri mesiace

(ako bolo uvedené, toho času ešte nie je právoplatne ukončené, pozn.). Je možné

konštatovať, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval v zásade plynulo. V rámci

priebehu napadnutého konania ústavný súd v postupe okresného súdu nevzhliadol žiadne

tak závažné nedostatky spočívajúce v jeho nečinnosti, na základe ktorých by bolo možné

konštatovať opodstatnenosť sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd zároveň

dáva do pozornosti, že každé súdne konanie je charakteristické svojou individuálnosťou

a ani v prípadoch konaní, kde sa vyžaduje zvýšená pozornosť zo strany súdov, tieto nie je

možné len jednoducho ohraničovať presne stanoveným ,,časovým rámcom na rozhodnutie“,

ako sa o to snaží sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti. Na tomto mieste ústavný súd tiež

uvádza, že v okolnostiach danej veci je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že to bol

práve sťažovateľ, ktorý opakovane dopĺňal ním podanú žalobu, ktorá navyše ani pri jej

podaní evidentne nebola tzv. ,,perfektnou žalobou“, na čo musel okresný súd primerane

reagovať, a to taktiež prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania. Z prehľadu

procesných úkonov je zrejmé, že zo strany okresného súdu došlo dvakrát k pripusteniu

zmeny žaloby. Z tohto uhla pohľadu bolo preto potrebné nazerať aj na postup okresného

súdu v rámci napadnutého konania, a preto nie je možné konštatovať jeho pochybenie

majúce za následok porušenie práv sťažovateľa.

20. Ústavný súd vzhľadom na uvedené východiská námietky sťažovateľa smerujúce

proti nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj proti celkovej dĺžke

napadnutého konania nevyhodnotil ako natoľko relevantné, na základe ktorý by bolo možné

dospieť k záveru o nečinnosti okresného súdu v takej ústavne relevantnej intenzite,

na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť

porušenie sťažovateľom označených práv.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa

(bod 1 výroku).

V.

Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

22. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

23. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd zdôrazňuje, že na vyhovenie

takejto žiadosti musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady:

(i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto

žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného

súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

24. Ak teda ústavný súd po posúdení ústavnej sťažnosti zistí, že v danom prípade

nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná

alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený jeden z predpokladov

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

25. Vzhľadom na to, že ústavný súd v danom prípade dospel k záveru, že ústavnú

sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť v celom rozsahu z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti, nebolo možné vyhovieť ani žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pretože by išlo o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (obdobne bolo rozhodnuté napríklad

aj vo veciach sťažovateľa vedených pod sp. zn. , , ako aj

). Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia (bod 2 výroku).

26. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo už

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, rozhodovanie o ktorých je

viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody ( ).

27. Na záver si ústavný súd dovolí uviesť, že okresný súd je aj v ďalšom priebehu

napadnutého konania povinný postupovať a konať plynule za použitia príslušných

procesných inštitútov . Pre úplnosť ústavný súd dodáva,

že ak by okresný súd uvedený postup nedodržal a v budúcnosti by v napadnutom konaní

dochádzalo k zbytočným prieťahom, toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi, riadne

zastúpenému právnym zástupcom, obrátiť sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný

súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu