Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 532/2020
PDF · 341.63 KB
No categories available
I. ÚS 532/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka
(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
sťažovateľa , vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Csp 127/2018
a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa
(ďalej len ,,sťažovateľ“), doplnená písomným
podaním z 20. septembra 2020 (doručeným ústavnému súdu 23. septembra 2020), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu
Prešov (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Csp 127/2018 (ďalej
aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v rámci
napadnutého konania vystupuje vo veci samej v procesnom postavení žalobcu proti
žalovanej obchodnej spoločnosti ,
(ďalej len ,,žalovaná“), o zaplatenie sumy 1 123,50 € s príslušenstvom. Napadnuté konanie
začalo na základe podanej žaloby sťažovateľa okresnému súdu doručenej 27. júna 2018.
Na základe výzvy sťažovateľ podanú žalobu opravil a doplnil podaním doručeným
16. augusta 2018. Ďalej uviedol, že okresný súd následne 5 mesiacov nekonal a až po zmene
zákonného sudcu vyzval 10. januára 2019 žalovanú na vyjadrenie sa k podanej žalobe,
ktorá sa vyjadrila až podaním doručeným 15. marca 2019, teda v lehote dlhšej
ako okresným súdom stanovených 15 dní. Zároveň dodal, že 31. januára 2019 doručil
svoj návrh na vykonanie dôkazov. K priebehu napadnutého konania ďalej uviedol,
že k už uvedenému vyjadreniu žalovanej doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie
18. apríla 2019. Podľa sťažovateľa sa okresný súd následne opäť dopustil nečinnosti tým,
že až 31. mája 2019 vyzval žalovanú v lehote siedmich dní na predloženie všetkých dohôd
o uznaní dlhu, o úhrade pohľadávky a tiež splátkového kalendára uzatvoreného
so sťažovateľom vrátane uvedenia skutočností, na základe ktorých žalovaná nadobudla
voči sťažovateľovi pohľadávky.
3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že keďže okresný súd ani po roku od podania žaloby
vo veci nerozhodol, zaslal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní,
ktorá bola okresnému súdu doručená 8. júla 2019. Okresný súd mu odpovedal listom
z 26. septembra 2019 a v tejto odpovedi uviedol, že 26. septembra 2019 bola pripustená
zmena – rozšírenie žaloby a že v danej veci koná zákonný sudca v zmysle Civilného
sporového poriadku. Podľa názoru sťažovateľa, pretože v napadnutom konaní ide o spor
s ochranou slabšej strany – sťažovateľa, okresný súd mal vo veci rozhodnúť do pol roka
od podania žaloby. V ďalšej časti sťažovateľ poukazoval na rôzne definície pojmu korupcia
a tvrdí (bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pozn.), že súdne prieťahy v napadnutom
konaní sú práve dôsledkom korupcie. Zároveň poukázal aj na viaceré predošlé ním podané
ústavné sťažnosti vo veciach prieťahov.
4. K priebehu napadnutého konania sťažovateľ ďalej uviedol, že na pojednávaní
konanom 8. júla 2020 okresnému súdu predložil svoje podanie, ktorým označil ďalšie
skutočnosti na potvrdenie svojich tvrdení. V tejto súvislosti zároveň nesúhlasil s postupom
okresného súdu, ktorý ho na tomto pojednávaní napomenul, že podanie nepredložil
v dostatočnom časovom predstihu a v potrebnom počte kópií, načo došlo k odročeniu
pojednávania na 23. september 2020.
5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ požadoval vydanie rozhodnutia, ktorým ústavný
súd skonštatuje porušenie ním namietaných práv podľa ústavy a dohovoru, zároveň požiadal
ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
(v doplnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ upravil požadovanú výšku finančného
zadosťučinenia na sumu 2 000 €), a to z dôvodu nečinnosti okresného súdu v napadnutom
konaní a pre nedodržiavanie zákonných povinností a postupov zo strany okresného súdu.
Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania, ktorú, ako uvádza, vyčísli dodatočne právny
zástupca, ktorý mu bude ustanovený.
6. Na záver sťažovateľ požiadal, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu,
pretože jeho nepriaznivá finančná situácia mu neumožňuje platiť za poskytovanie právnych
služieb, pričom špecifikoval svoje majetkové pomery a predložil aj výpis zo svojho účtu.
II.
Vyjadrenie okresného súdu
7. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania, prehľad
procesných úkonov, ako aj vyjadrenie okresného súdu k samotnej ústavnej sťažnosti.
7.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprO 1390/2020 doručenom
ústavnému súdu 16. novembra 2020 v podstatnom uviedol, že vec bola súčasnému
zákonnému sudcovi pridelená 9. januára 2019 po tom, ako bola predchádzajúca zákonná
sudkyňa preložená na iný súd a došlo k prerozdeleniu jej vecí. Po pridelení veci následne
prebiehali úkony súvisiace s prípravou spisu na pojednávanie. Poukázal na to,
že v predmetnej veci ide o viacero nárokov (bezdôvodné obohatenie, primerané finančné
zadosťučinenie a o náhradu škody) a sťažovateľ ako žalobca viackrát rozširoval žalobu.
Zároveň okresný súd uviedol, že napadnuté konanie je spotrebiteľskou vecou, pri ktorej
okresný súd aj z úradnej povinnosti vykonáva potrebné dokazovanie, preto bol sťažovateľ
ako žalobca predvolaný na informatívny výsluch, ktorý sa konal 21. júna 2019. Dodal,
že až v rámci tohto výsluchu si vo veci konajúci zákonný sudca z množstva dokladov, ktoré
mal sťažovateľ k dispozícii, sám vyselektoval zmluvu, od ktorej sťažovateľ odvodzoval
svoje nároky. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že práve z dôvodu
nepredloženia listinných dôkazov sťažovateľom včas, resp. z dôvodu absencie potrebných
skutkových tvrdení a súvisiaceho predloženia dôkazov, napadnuté konanie trvalo dlhšie
ako by trvalo, ak by si sťažovateľ ako žalobca splnil všetky povinnosti pre podanie právne
perfektnej žaloby. Vzhľadom na to uviedol, že okresný súd postupoval v rámci napadnutého
konania plynulo a v rámci svojich možností nariadil termín pojednávania podľa nápadu
veci. Na záver dodal, že napadnuté konanie prebiehalo aj počas trvania prvej vlny pandémie
COVID-19, pričom došlo k odročeniu len jedného termínu pojednávania.
7.2 Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu
zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:
- 27. júna 2018 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa,
- 19. júla 2018 uznesenie okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-24, ktorým okresný
súd vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby,
- 16. augusta 2018 bolo okresnému súdu sťažovateľom doručené doplnenie žaloby,
- 9. januára 2019 pridelenie veci novému zákonnému sudcovi,
- 10. januára 2019 uznesenie okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-36, ktorým
okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe, zároveň si okresný súd
od Spotrebiteľského rozhodcovského súdu v Košiciach vyžiadal spis č. EP 21864/09,
- 28. januára 2019 bola okresnému súdu doručená odpoveď Spotrebiteľského
rozhodcovského súdu v Košiciach, že nedisponuje spisom č. EP 21864/09,
- 31. januára 2019 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vykonanie
dôkazov,
- 25. februára 2019 bolo okresnému súdu sťažovateľom doručené doplnenie k žalobe,
- 7. marca 2019 okresný súd žalovanej doručoval podania sťažovateľa k žalobe,
- 15. marca 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe,
- 22. marca 2019 uznesenie okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-70, ktorým vyzval
sťažovateľa na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej,
- 18. apríla 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu
žalovanej,
- 25. apríla 2019 uznesenie okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-81, ktorým vyzval
žalovanú na vyjadrenie sa k vyjadreniu sťažovateľa,
- 31. mája 2019 okresný súd predvolal sťažovateľa na informatívny výsluch, zároveň
žalovanú vyzval na predloženie všetkých dohôd o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky,
ako aj splátkového kalendára,
- 5. júna 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu
sťažovateľa,
- 21. júna 2019 zápisnica okresného súdu o informatívnom výsluchu sťažovateľa,
- 26. júna 2019 uznesenie okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-111, ktorým
pripustil zmenu žaloby,
- 22. júla 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu
žalovanej,
- 3. októbra 2019 uznesenie okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-125, ktorým
pripustil zmenu žaloby,
- 12. marca 2020 bolo vydané predvolanie na ústne pojednávanie na 17. apríl 2020,
- 25. marca 2020 bolo vydané upovedomenie o odročení pojednávania na neurčito,
- 22. mája 2020 bolo vydané predvolanie na ústne pojednávanie na 8. júl 2020,
- 8. júla 2020 zápisnica okresného súdu o ústnom pojednávaní – pojednávanie
odročené na 23. september 2020,
- 17. septembra 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej,
- 23. septembra 2020 zápisnica okresného súdu o ústnom pojednávaní – pojednávanie
odročené na 30. september 2020 na účel vyhlásenia rozhodnutia vo veci,
- 30. septembra 2020 zápisnica okresného súdu o ústnom pojednávaní – vyhlásený
rozsudok okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-197,
- 20. októbra 2020 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej,
- 27. októbra 2020 uznesenie okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-220, ktorým
vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,
- 10. novembra 2020 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
11.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní. K porušeniu sťažovateľom označených práv malo
dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní, pričom sťažovateľ tiež
namietal celkovú dĺžku napadnutého konania s tvrdením, že keďže v napadnutom konaní
ide o spor s ochranou slabšej strany, okresný súd mal vo veci rozhodnúť do pol roka
od podania žaloby.
16. Na základe zistení ústavného súdu (ako vyplýva z predloženého spisového
materiálu okresného súdu) napadnuté konanie bolo zavŕšené vydaním neprávoplatného
rozhodnutia vo veci samej – rozsudku okresného súdu č. k. 15 Csp 127/2018-197
z 30. septembra 2020 (ďalej len ,,rozsudok okresného súdu“). Napadnuté konanie nie je teda
toho času právoplatne ukončené len z dôvodu, že proti rozsudku okresného súdu
boli podané odvolania, a to ako zo strany žalovanej (odvolanie okresnému súdu doručené
20. októbra 2020), tak aj sťažovateľom (odvolanie okresnému súdu doručené
10. novembra 2020). Okresný súd v tomto štádiu napadnutého konania vykonáva úkony
smerujúce k predloženiu veci druhoinštančnému súdu na rozhodnutie o podaných
odvolaniach.
17. Ústavný súd v prípade ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy takéto ústavné sťažnosti odmieta ako zjavne
neopodstatnené, ak celková dĺžka konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť
zbytočných prieťahov, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti v čase jej podania
nepreukázali takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná
sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej
neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,
resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte
s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. I. ÚS 156/2019).
18. Zároveň z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie uvedeného základného práva
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. I. ÚS 103/2016).
19. Z už uvedeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že napadnuté konanie
prebiehalo od doručenia žaloby okresnému súdu až do vydania neprávoplatného
rozhodnutia vo veci samej – rozsudku okresného súdu súhrnne dva roky a tri mesiace
(ako bolo uvedené, toho času ešte nie je právoplatne ukončené, pozn.). Je možné
konštatovať, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval v zásade plynulo. V rámci
priebehu napadnutého konania ústavný súd v postupe okresného súdu nevzhliadol žiadne
tak závažné nedostatky spočívajúce v jeho nečinnosti, na základe ktorých by bolo možné
konštatovať opodstatnenosť sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd zároveň
dáva do pozornosti, že každé súdne konanie je charakteristické svojou individuálnosťou
a ani v prípadoch konaní, kde sa vyžaduje zvýšená pozornosť zo strany súdov, tieto nie je
možné len jednoducho ohraničovať presne stanoveným ,,časovým rámcom na rozhodnutie“,
ako sa o to snaží sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti. Na tomto mieste ústavný súd tiež
uvádza, že v okolnostiach danej veci je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že to bol
práve sťažovateľ, ktorý opakovane dopĺňal ním podanú žalobu, ktorá navyše ani pri jej
podaní evidentne nebola tzv. ,,perfektnou žalobou“, na čo musel okresný súd primerane
reagovať, a to taktiež prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania. Z prehľadu
procesných úkonov je zrejmé, že zo strany okresného súdu došlo dvakrát k pripusteniu
zmeny žaloby. Z tohto uhla pohľadu bolo preto potrebné nazerať aj na postup okresného
súdu v rámci napadnutého konania, a preto nie je možné konštatovať jeho pochybenie
majúce za následok porušenie práv sťažovateľa.
20. Ústavný súd vzhľadom na uvedené východiská námietky sťažovateľa smerujúce
proti nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj proti celkovej dĺžke
napadnutého konania nevyhodnotil ako natoľko relevantné, na základe ktorý by bolo možné
dospieť k záveru o nečinnosti okresného súdu v takej ústavne relevantnej intenzite,
na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť
porušenie sťažovateľom označených práv.
21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
(bod 1 výroku).
V.
Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu
22. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže
ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
23. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd zdôrazňuje, že na vyhovenie
takejto žiadosti musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady:
(i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto
žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného
súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.
24. Ak teda ústavný súd po posúdení ústavnej sťažnosti zistí, že v danom prípade
nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná
alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený jeden z predpokladov
ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.
25. Vzhľadom na to, že ústavný súd v danom prípade dospel k záveru, že ústavnú
sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť v celom rozsahu z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti, nebolo možné vyhovieť ani žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho
zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pretože by išlo o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (obdobne bolo rozhodnuté napríklad
aj vo veciach sťažovateľa vedených pod sp. zn. IV. ÚS 139/2020, I. ÚS 169/2020, ako aj
II. ÚS 448/2020). Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia (bod 2 výroku).
26. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo už
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, rozhodovanie o ktorých je
viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 3 ústavy).
27. Na záver si ústavný súd dovolí uviesť, že okresný súd je aj v ďalšom priebehu
napadnutého konania povinný postupovať a konať plynule za použitia príslušných
procesných inštitútov Civilného sporového poriadku. Pre úplnosť ústavný súd dodáva,
že ak by okresný súd uvedený postup nedodržal a v budúcnosti by v napadnutom konaní
dochádzalo k zbytočným prieťahom, toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi, riadne
zastúpenému právnym zástupcom, obrátiť sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný
súd.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu