Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 169/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená písomným podaním z 21. marca 2020 (doručeným

ústavnému súdu 24. marca 2020), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

schváleného na zasadnutí pléna konaného 4. decembra 2019 na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach patriacich

do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát

ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade

s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom

spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť

sťažovateľa preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie,

v ktorom má sťažovateľ právne postavenie povinného, sa začalo na základe návrhu

na vykonanie exekúcie podaného ,

, (ďalej len „oprávnená“), ktorým sa voči

sťažovateľovi domáhala vymoženia sumy 40,23 € s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi

(ďalej len „súdny exekútor“) bolo poverenie na vykonanie

exekúcie udelené 9. decembra 2008.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že súdny exekútor podal okresnému súdu

14. apríla 2009 podnet na zastavenie exekučného konania podľa § 31 ods. 1 a § 57 ods. 2

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a následne aj oprávnená podala

podaním zo 6. februára 2014, doručeným okresnému súdu 20. februára 2014, návrh

na zastavenie exekúcie. Okresný súd o tomto návrhu oprávnenej rozhodol uznesením

sp. zn. zo 4. februára 2019, ktoré bolo sťažovateľovi doručené

12. februára 2019 tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku

a oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 €

do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

6. Sťažovateľ namieta, že okresný súd teda preukázateľne nekonal o podnete súdneho

exekútora viac ako deväť rokov a o návrhu oprávnenej na zastavenie exekúcie viac ako päť

rokov, a tým „nezabezpečil rýchlu a účinnú ochranu práv povinného z exekúcie, čím hrubo

poškodil povinného z exekúcie a tým porušil základné právo povinného z exekúcie podľa

“.

7. Z vyúčtovania vymoženej pohľadávky, ktorú sťažovateľovi zaslal na jeho žiadosť

súdny exekútor, vyplýva, že od sťažovateľa bola v rámci exekúcie od 28. decembra 2017

do 23. apríla 2018 vymožená suma 99,66 €. Sťažovateľ preto okresnému súdu zaslal

podanie z 10. júna 2018, v ktorom túto skutočnosť oznámil okresnému súdu a žiadal,

aby okresný súd zaviazal oprávnenú vrátiť mu vymoženú sumu. Po nahliadnutí do spisu

okresného súdu 14. februára 2019 sťažovateľ zistil, že jeho podanie z 10. júna 2018,

doručené okresnému súdu 14. júna 2018, sa v spise nenachádza a okresný súd sa o ňom

nezmienil ani v uznesení zo 4. februára 2019. Poukázal pritom na úradný záznam

vyhotovený súdnou tajomníčkou okresného súdu z 11. marca 2019, z ktorého vyplýva,

že podanie sťažovateľa z 10. júna 2018, ktoré bolo okresnému súdu doručené 14. júna 2018,

bolo v dôsledku pracovnej zaneprázdnenosti administratívnych zamestnancov

a personálnych zmien založené do spisu až 11. marca 2019.

8. Sťažovateľ taktiež využil možnosť postupu podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a 27. decembra 2018 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

(ďalej len „sťažnosť“). Predseda okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 2201/2019

z 28. januára 2019 sťažovateľovi oznámil, že nie je možné dodržať lehotu 30 dní

na vybavenie jeho sťažnosti z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov, pričom

po odpadnutí prekážky sa k jeho sťažnosti vyjadrí. Následne v prípise sp. zn. Spr 2201/2019

zo 7. februára 2019 predseda okresného súdu uviedol, že okresný súd v napadnutom konaní

vydal uznesenie sp. zn. zo 4. februára 2019, ktoré bolo účastníkom

konania expedované 7. februára 2019.

9. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na rôzne definície pojmu

korupcia a tvrdí (bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pozn.), že súdne prieťahy

v napadnutom konaní sú práve dôsledkom korupcie. Zároveň poukazuje na viaceré ústavné

sťažnosti, ktoré už adresoval ústavnému súdu.

10. Sťažovateľ si súčasne uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške

20 000 €, čo odôvodnil nečinnosťou okresného súdu, nedodržiavaním zákonných povinností

a postupov a „úmyselným nezaložením podania povinného z 10.06.2018, doručené súdu

14.06.2018, do súdneho spisu“. V doplnení ústavnej sťažnosti z 21. marca 2020 upravil

požadovanú výšku finančného zadosťučinenia a žiada, aby bol okresný súd zaviazaný

zaplatiť mu 5 000 € z dôvodu spôsobených zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

a sumu 10 000 € z titulu „náhrady nemajetkovej ujmy“. Súčasne si sťažovateľ uplatnil

náhradu trov konania, ktorú, ako uvádza, vyčísli dodatočne právny zástupca, ktorý mu bude

ustanovený.

11. Na záver sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu,

pretože jeho nepriaznivá finančná situácia mu neumožňuje platiť za poskytovanie

právnych služieb, pričom podaním zo 16. decembra 2019 (doručeným ústavnému súdu

18. decembra 2019) špecifikoval svoje majetkové pomery a predložil aj výpis

zo svojho účtu.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

15. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu v súlade s a skúmal,

či ústavná sťažnosť obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (§ 39 a § 43, § 123,

a ), a súčasne zisťoval, či v danom prípade nie sú dané

dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

19. Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť,

že sťažovateľ síce v ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, avšak

z celého obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj z argumentácie sťažovateľa v nej obsiahnutej

vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote ako jedného z aspektov práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru. V systematike dohovoru je totiž celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť

súdneho konania obsahom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Na základe

uvedeného ústavný súd ustálil predmet konania, tak ako je uvedené v záhlaví tohto

uznesenia.

20. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

22. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd

preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade

identické.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Predmetom ústavnej sťažnosti je v danom prípade namietané porušenie

základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru) postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Porušenie označených práv

spočíva podľa názoru sťažovateľa v tom, že okresný súd viac ako deväť rokov nekonal

o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a viac ako päť rokov nerozhodol

o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, a to aj napriek viacerým sťažnostiam

sťažovateľa na prieťahy v konaní adresovaným predsedovi okresného súdu.

24. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle

ktorej je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť

aj zistenie, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním ústavnej

sťažnosti podľa (), a preto už k namietanému

porušovaniu tohto práva nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu nemohlo dochádzať (m. m. ).

25. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby

sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie

stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len

vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného

práva ešte mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2

písm. g) ]. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou ESĽP (pozri rozsudok vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike

z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).

26. Zo zistení ústavného súdu, ale aj samotného obsahu ústavnej sťažnosti

a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol uznesením sp. zn.

zo 4. februára 2019, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenej uložil

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 €. Podľa vyznačenej

doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol prvý výrok uznesenia okresného súdu

o zastavení exekúcie právoplatnosť a vykonateľnosť 12. februára 2019 a druhý výrok

o trovách exekúcie nadobudol právoplatnosť 28. februára 2019 a vykonateľnosť

5. marca 2019. Ústavný súd považoval súčasne za preukázané, že sťažovateľ podal proti

predmetnému uzneseniu okresného súdu zo 4. februára 2019 odvolanie, ktoré bolo

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 22. augusta 2019

s právoplatnosťou a vykonateľnosťou 11. marca 2020 odmietnuté ako neprípustné a súčasne

ako podané neoprávnenou osobou.

27. Na základe uvedeného je zrejmé, že v čase, keď sa sťažovateľ obrátil na ústavný

súd so svojou ústavnou sťažnosťou odovzdanou na poštovú prepravu 6. mája 2019

a doručenou ústavnému súdu 7. mája 2019, už bolo napadnuté konanie, v ktorom sa

sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa ,

právoplatne skončené, a teda k porušovaniu označeného základného práva sťažovateľa

v napadnutnom konaní už nemohlo dochádzať a jeho právna neistota už nemohla trvať.

Konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom preto ani nebolo spôsobilé

naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj k právu podľa

ods. 1 dohovoru).

28. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

IV.

Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

29. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

30. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd zdôrazňuje, že na vyhovenie

takejto žiadosti musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady: (i)

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto

žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného

súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

31. Ak teda ústavný súd po posúdení ústavnej sťažnosti zistí, že v danom prípade

nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná

alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený jeden z predpokladov

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

32. Vzhľadom na to, že ústavný súd v danom prípade dospel k záveru, že ústavnú

sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť v celom rozsahu z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti, nebolo možné vyhovieť ani žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pretože by išlo o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ,

, ). Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (bod 2 výroku).

33. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, bolo bez právneho

významu zaoberať sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, pretože rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia základného

práva alebo slobody ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu