Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 156/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyne spravodajkyne) a zo sudcov Miroslava

Duriša a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

Legium s. r. o., Bukureštská 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

Mgr. Adrian Šándorčín, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „ odvolacie konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 17. decembra 2013

žalobu na okresnom súde, ktorou sa domáhal na žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“), náhrady nemajetkovej

ujmy a náhrady škody vo výške 79 000 € s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným

postupom a nezákonným rozhodnutím. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že v danej

veci sa do vyhlásenia rozsudku (rozsudok č. k. -288 z 22. mája 2017, pozn.)

niekoľkokrát pojednávalo, avšak nemožno konštatovať, že by priebeh konania bol plynulý.

Okresný súd podľa sťažovateľa bezprostredne po podaní žaloby nekonal po dobu

10 mesiacov vôbec. Následne možno vymedziť jednotlivé obdobia nečinnosti od 27. januára

2015 do 17. februára 2016 a následne do 10. októbra 2016. Sťažovateľ podal proti rozsudku

č. k. -288 v zákonnej lehote odvolanie, pričom ďalej konštatuje, že krajský

súd je v odvolacom konaní nečinný, od 26. marca 2018 neurobil žiadny úkon a v danej veci

nedošlo ani k nariadeniu pojednávania.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol takto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I,

a Krajskému súdu v Bratislave konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov.

4. priznáva Ústavný súd Slovenskej republiky finančné

zadosťučinenie v sume 20.000,- Eur (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť v sume 10.000,- Eur (slovom desaťtisíc eur) a Krajský súd

v Bratislave v sume 10.000,- Eur (slovom desaťtisíc eur)

5. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinné spoločne

a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu.“

4. Vzhľadom na to, že v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti sa spis

okresného súdu nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku

uplatnenom žalobcom ako stranou sporu, ústavný súd považoval v okolnostiach danej veci

za vhodné vyžiadať si v prípravnej fáze konania jeho vyjadrenie k predmetnej sťažnosti.

Predseda krajského súdu v stanovisku sp. zn. z 31. januára 2019 doručenom

ústavnému súdu 8. februára 2019 uviedol, že súdny spis v predmetnej veci bol krajskému

súdu predložený 5. marca 2018 na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu

č. k. -288 z 22. mája 2017, ktorým okresný súd žalobu zamietol v celom

rozsahu. Následne krajský súd postupoval v zmysle

v znení neskorších predpisov ( ďalej len „CSP“) a žalobcovi

zaslal vyjadrenie žalovanej k odvolaniu proti rozsudku s možnosťou zaslania písomného

vyjadrenia (žalobca zaslal svoje písomné vyjadrenie krajskému súdu 2. mája 2018, pozn.).

V súvislosti s dĺžkou konania na krajskom súde sa v stanovisku uvádza, že je potrebné

poukázať na skutočnosť, že predmetná vec nie je vecou, v ktorej má konanie prebehnúť

s osobitnou či výnimočnou rýchlosťou, ale s rýchlosťou primeranou.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až 13 a

až 28 a až a a . V zmysle a sa

tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom

predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie konanie

alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34

a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd, krajský súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

11. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže napokon

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už o sťažnosti podľa označený

všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej podaním (), a preto už

k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti

nemohlo dochádzať (m. m. ).

12. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

13. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a následne postupom krajského súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

14. Sťažovateľ formuluje svoje námietky vo vzťahu k postupu okresného súdu

v napadnutom konaní s dôrazom na jeho nečinnosť vo vymedzených obdobiach (bod 2 tohto

rozhodnutia). Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti konštatuje,

že postup okresného súdu síce nebol optimálny, avšak vychádzajúc z obsahu samotnej

ústavnej sťažnosti zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že okresný súd rozsudkom

č. k. -288 z 22. mája 2017 vo veci meritórne rozhodol. Následná činnosť

okresného súdu spočívala vo vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k predloženiu

veci nadriadenému súdu na rozhodovanie o odvolaní sťažovateľa, k čomu došlo

5. marca 2018, keď bol spis predložený na rozhodovanie krajskému súdu v rámci

odvolacieho konania.

15. Z uvedeného je nutné vyvodiť záver, že okresný súd v čase podania ústavnej

sťažnosti už vykonal potrebné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa

v napadnutom konaní, a preto ústavný súd hodnotí sťažnosť sťažovateľa v čase jeho

rozhodovania ako zjavne neopodstatnenú, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

16. Ďalšia námietka sťažovateľa, ktorú formuluje v ústavnej sťažnosti, sa vzťahuje

na nečinnosť krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

17. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba konania

pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa (,

), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

18. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , , ).

19. Ústavný súd konštatuje, že námietku sťažovateľa smerujúcu k nečinnosti

krajského súdu v odvolacom konaní v trvaní 9 mesiacov od predloženia spisu

prvoinštančným súdom do podania ústavnej sťažnosti nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť,

ktorá by poukazovala na nečinnosť krajského súdu v takej ústavne relevantnej intenzite,

na základe ktorej by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie

sťažovateľom označených práv.

20. Ústavný súd na základe všeobecne formulovanej námietky sťažovateľa stroho

konštatujúcej nečinnosť krajského súdu v rámci odvolacieho konania s dôrazom na fakt, že

krajský súd vo veci nenariadil pojednávanie, dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci

koná ako súd odvolací a jeho úlohou je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony

( a nasl. ), ani nie je povinný nariadiť pojednávanie ( ), to však

neznamená, že sa vecou nezaoberá a že je v odvolacom konaní nečinný. Ak by však vec

bola znova predmetom odvolacieho konania, ústavný súd poukazuje i na , podľa

ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už

raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)

odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

21. Nad rámec uvedeného je na mieste zdôrazniť aj tú skutočnosť, že overením

aktuálneho stavu odvolacieho konania ústavný súd zistil, že krajský súd 22. februára 2019

(teda krátko po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľom) o odvolaní sťažovateľa rozhodol

uznesením č. k. -374 tak, že rozsudok v rozsahu napadnutom odvolaním zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v čase jeho rozhodovania hodnotí ústavnú

sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie

podľa .

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.

24. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania,

ktoré sa aktuálne opäť prenieslo pred okresný súd, signalizoval vznik prieťahov, toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom

súde, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2019