Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 392/2026
PDF · 225.79 KB
No categories available
IV. ÚS 392/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. B3-39P/325/2018 a sp. zn. 39Em/11/2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Mestského súdu Bratislava II (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-39P/325/2018 (ďalej aj „napadnuté konanie sp. zn. B3- 39P/325/2018“) a v konaní vedenom pod sp. zn. 39Em/11/2024 (ďalej aj „napadnuté konanie sp. zn. 39Em/11/2024“). Navrhuje prikázať mestskému súdu bezodkladne konať v napadnutom konaní sp. zn. 39Em/11/2024 bez zbytočných prieťahov, priznať mu primerané finančné zadosťučinenie 25 000 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľa zo 16. novembra 2018 bolo mestským súdom vedené konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu sp. zn. B3- 39P/325/2018. O návrhu sťažovateľa na úpravu práv a povinností k maloletému synovi mestský súd rozhodol rozsudkom č. k. B3-39P/325/2018-712 zo 14. septembra 2023 (ďalej aj „rozsudok
mestského súdu“). Sťažovateľ proti rozsudku mestského súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 15CoP/192/2023-1319 z 2. septembra 2024 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom potvrdil a v napadnutom výroku o styku sťažovateľa s maloletým synom zmenil. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie, o ktorom ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľa ako oprávneného je mestským súdom vedené konanie o výkon rozsudku mestského súdu č. k. B3-39P/325/2018-712 zo 14. septembra 2023 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 15CoP/192/2023-1319 z 2. septembra 2024, ktoré upravujú styk sťažovateľa s jeho maloletým synom (ďalej len „exekučný titul“). Podaním z 28. novembra 2024 sťažovateľ podal na mestskom súde návrh na výkon rozhodnutia z dôvodu, že matka maloletého dieťaťa ignoruje vykonateľné rozhodnutia mestského súdu a krajského súdu a znemožňuje mu styk so synom. 3.1. Uznesením č. k. 39Em11/2024-165 z 22. mája 2025 mestský súd nariadil výkon exekučného titulu upravujúceho styk sťažovateľa s maloletým synom a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým obom rodičom a maloletému uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu spolu 20 hodín na účel zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, akceptácie role druhého rodiča, odstránenia problémov súvisiacich s realizáciou styku otca s maloletým a obnovenia vzťahu otca s maloletým a odložil výkon súdneho rozhodnutia do doručenia záverečnej správy mestskému súdu akreditovaným zariadením TENENET o.z.
II. Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že v období od 2019 do 2025 boli v napadnutých konaniach opakovane realizované viaceré formy výchovných opatrení, a to napriek skutočnosti, že sa ukázali ako neúčinné a neviedli k odstráneniu vzniknutej nepriaznivej situácie. Podľa názoru sťažovateľa nariadené výchovné opatrenie vo forme psychologického poradenstva v napadnutom konaní sp. zn. 39Em/11/2024 nemá žiaden reálny prínos, keďže výchovné opatrenie v zariadení TENENET o.z. sa niekoľko mesiacov vôbec nerealizovalo a matka sťažovateľovi naďalej bráni v styku s maloletým synom, v dôsledku čoho dochádza k prehlbovaniu vzájomného odcudzenia medzi sťažovateľom a jeho maloletým synom. Uvedený postup mestského súdu v napadnutých konaniach nijakým spôsobom neprispieva k dosiahnutiu účelu predmetných konaní, a preto ho sťažovateľ považuje za značne nehospodárny a neefektívny, ktorý v konečnom dôsledku vedie k predĺženiu predmetných konaní.
5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že od marca 2020 neudržuje s maloletým plnohodnotný vzťah. Tvrdí, že dlhodobé nestretávanie sa so synom, ako aj konanie matky a mestského súdu v danom prípade viedli k absolútnemu narušeniu a zničeniu jeho vzťahu so synom. Zároveň dodáva, že mestský súd nijakým spôsobom nereflektuje správanie matky, ktorá aktívne bráni sťažovateľovi v styku so synom.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
III.1. K namietanému porušeniu označených práv postupom mestského súdu v napadnutom konaním sp. zn. B3-39P/325/2018:
6. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti je námietka porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy), resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru) a základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 ústavy, čl. 8 dohovoru) postupom mestského súdu v napadnutom konaní sp. zn. B3-39P/325/2018.
7. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a informácií, ktoré mu boli poskytnuté mestským súdom, zistil, že napadnuté konanie vedené na mestskom súde pod sp. zn. B3- 39P/325/2018 bolo právoplatne skončené vydaním rozsudku č. k. B3-39P/325/2018-712 zo 14. septembra 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. novembra 2023 – s výnimkou výroku o úprave styku a výroku o výživnom a 13. novembra 2024 vo výroku o úprave styku a vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom krajského súdu.
8. Ústavný súd už stabilne judikuje (napr. II. ÚS 12/01, I. ÚS 562/2015), že ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvá. Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ústavnej sťažnosti zásadne nevyhovie.
9. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy v nadväznosti na vyslovenie porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru je teda to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nedochádza, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (I. ÚS 410/2017).
10. Zo skutkového stavu obsiahnutého v bode 7 tohto uznesenia je zrejmé, že v čase podania ústavnej sťažnosti (26. marec 2026) už bolo napadnuté konanie sp. zn. B3-39P/325/2018 právoplatne skončené, a teda v čase, keď sťažovateľ doručil ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, v ktorej namietal porušenie označených základných práv v súvislosti s namietanými prieťahmi, resp. nečinnosťou mestského súdu v napadnutom konaní sp. zn. B3-39P/325/2018, už k žiadnym prieťahom nemohlo dochádzať.
11. Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti k záveru, že neexistuje okolnosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o porušení sťažovateľom namietaných právach. Aktuálny skutkový stav napadnutého konania bol so zreteľom na obsah ústavnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel
ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že ústavná sťažnosť sťažovateľa proti postupu mestského súdu v napadnutom konaní sp. zn. B3-39P/325/2018 je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietol.
III.2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaním sp. zn. 39Em/11/2024:
12. Ústavný súd stabilne judikuje, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).
13. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, č. 30979/96, a vo veci Záborský a Šmáriková proti Slovensku zo 16. 12. 2003, č. 58172/00) zohľadňuje 1. právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, 2. správanie účastníka súdneho konania a 3. postup samotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.
14. Predmetom napadnutého konania sp. zn. 39Em/11/2024 je rozhodovanie vo veci nariadenia výkonu právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (rozsudku mestského súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu) v časti o úprave styku sťažovateľa s maloletým synom, ktoré sa začalo na návrh sťažovateľa na základe jeho tvrdenia, že povinná (matka) dlhodobo odmieta plniť súdom stanovenú povinnosť a umožniť mu kontakt s maloletým synom.
15. Ústavný súd konštatuje, že tento typ konania tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, pričom napriek špecifickej povahe takéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci právna ani faktická zložitosť veci nebola zistená.
16. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť.
17. Správanie sťažovateľa (ako aj matky maloletého) podstatným spôsobom neovplyvnilo rýchlejší postup mestského súdu v napadnutom konaní sp. zn. 39Em/11/2024. Z obsahu súdneho spisu síce vyplýva, že matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne preberala doručované písomnosti až uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty fikciou doručovania, a to opakovane, avšak táto skutočnosť nemala zásadný vplyv na postup mestského súdu v napadnutom konaní sp. zn.
39Em/11/2024, keďže k uvedenému konaniu zo strany matky dochádzalo až po odložení výkonu súdneho rozhodnutia uznesením č. k. 39Em/11/2024-165 z 22. mája 2025.
18. Ústavný súd napokon hodnotil aj postup mestského súdu. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a zo zapožičaného súdneho spisu mestského súdu zistil, že sťažovateľ (otec maloletého) ako oprávnený doručil 3. decembra 2024 mestskému súdu návrh na výkon rozhodnutia o styku s maloletým. Maloletému bol uznesením mestského súdu č. k. 39Em/11/2024-61 z 9. decembra 2024 ustanovený opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „kolízny opatrovník“) – a vo veci bol nariadený termín pojednávania na 25. február 2025. Na pojednávaní 25. februára 2025 bola kolíznemu opatrovníkovi uložená povinnosť sprostredkovať rodičom maloletého odborné psychologické poradenstvo, asistované stretnutie otca s maloletým a mediáciu a najneskôr 5 dní pred termínom pojednávania, ktoré súd nariadil na 20. máj 2025, doručiť mestskému súdu správu o realizácii uložených povinností. Dňa 19. mája 2025 bola mestskému súdu doručená správa o realizácii psychologického poradenstva pre rodičov maloletého. Zo správy vyplýva, že otec maloletého nepovažoval psychologické poradenstvo za zmysluplné, keďže ho už v minulosti s matkou maloletého absolvovali a neprispelo k zlepšeniu ich situácie. Dňa 20. mája 2025 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré mestský súd po výsluchu matky odročil na 22. máj 2025 na účel doplnenia dokazovania navrhnutého matkou. Následne na pojednávaní 22. mája 2025 rozhodol uznesením č. k. 39Em/11/2024-165 (ďalej len „uznesenie“), čím dodržal 6- mesačnú lehotu od začatia konania podľa § 377 Civilného mimosporového poriadku. Predmetným uznesením nariadil výkon rozhodnutia o styku s maloletým (výrok I), nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil účastníkom konania povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu (výrok II), určil povinnosť rodičov dostaviť sa na odborné psychologické poradenstvo (výrok III), matke uložil povinnosť odovzdať maloletého na odborné psychologické poradenstvo v určených dňoch a časoch (výrok IV), uložil akreditovanému zariadeniu TENENET o.z. povinnosť doručovať súdu záverečnú správu z odborného psychologického poradenstva do 10 dní od ukončenia odborného psychologického poradenstva (výrok V), odložil výkon súdneho rozhodnutia do doručenia záverečnej správy akreditovaným zariadením TENENET o.z. z realizácie neodkladného opatrenia (výrok VI) a zamietol návrh matky na zastavenie konania (výrok VII). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2025. 18.1. Z obsahu zapožičaného súdneho spisu ústavný súd ďalej zistil, že 17. júla 2025 TENENET o.z. informoval mestský súd, že z dôvodu nedostatku personálnej kapacity ukončuje výkon výchovného opatrenia nariadeného uznesením č. k. 39Em/11/2024-165 z 22. mája 2025. V nadväznosti na uvedené mestský súd 29. júla 2025 vyzval kolízneho opatrovníka na poskytnutie súčinnosti s cieľom vyhľadať a navrhnúť iné vhodné akreditované zariadenie na poskytnutie psychologického poradenstva. Podaním doručeným mestskému súdu 11. augusta 2025 kolízny opatrovník oznámil súdu možnosť realizovať výchovné opatrenie od októbra 2025 v Centre pre deti a rodiny − Učiteľská, pokiaľ sa personálna situácia v akreditovanom zariadení TENENET o.z. do októbra 2025 nezmení. Mestský súd podaním zo 14. októbra 2025 vyzval akreditované zariadenie TENENET o.z. na poskytnutie informácie o personálnom stave zariadenia. Akreditované zariadenie TENENET o.z. obratom 14. októbra 2025 oznámilo súdu, že s realizáciou výchovného opatrenia uloženého uznesením mestského súdu č. k. 39Em/11/2024-165 z 22. mája 2025 môže začať na prelome mesiacov október 2025 a november 2025. Dňa 11. júna 2026 bola mestskému súdu doručená záverečná správa vypracovaná akreditovaným zariadením TENENET o.z.
o realizácii psychologického poradenstva, ktoré sa realizovalo od novembra 2025 do mája 2026. Následne 17. júna 2026 mestský súd zaslal účastníkom konania predmetnú záverečnú správu o realizácii psychologického poradenstva a vyzval ich, aby sa vyjadrili k nútenému výkonu rozhodnutia. Dňa 7. júla 2026 vyzval akreditované zariadenie TENENET o.z. na doplnenie záverečnej správy o konkrétne závery, odporúčania a vyjadrenia k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia.
19. V súlade so svojou konštantnou judikatúrou ústavný súd opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, III. ÚS 359/08). Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Len v prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa vyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, môže vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, I. ÚS 156/2019, I. ÚS 411/2020).
20. V danej veci ústavný súd po podrobnom preskúmaní postupu mestského súdu nezistil sťažovateľom namietanú „nečinnosť a neefektívnosť“. Mestský súd vo veci sťažovateľa od začiatku postupoval plynule a promptne reagoval na procesnú aktivitu účastníkov konania. V období od 16. júna 2025 do 11. júna 2026 bol výkon súdneho rozhodnutia na základe uznesenia č. k. 39Em/11/2024-165 z 22. mája 2025 odložený. Po doručení záverečnej správy 11. júna 2026 vypracovanej akreditovaným zariadením TENENET o.z. o realizácii psychologického poradenstva mestský súd začal v súlade s uznesením č. k. 39Em/11/2024-165 z 22. mája 2025 vo veci opäť konať. Predmetnú záverečnú správu doručil účastníkom konania a vyzval ich, aby sa vyjadrili k nútenému výkonu rozhodnutia. Zároveň vyzval akreditované zariadenie TENENET o.z. na doplnenie záverečnej správy o konkrétne závery, odporúčania a vyjadrenia k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia. Doplnenie záverečnej správy zo strany TENENET o.z. ku dňu predloženia súdneho spisu ústavnému súdu nebolo mestskému súdu doručené. Ako dôvod zakladajúci možnosť konštatovania zbytočných prieťahov z dôvodu neefektívnej činnosti, resp. nečinnosti v napadnutom konaní smerujúcej k neoprávnenému zásahu do základných práv sťažovateľa ústavný súd nevyhodnotil ani skutočnosť, že výchovné opatrenie v zariadení TENENET o.z. sa niekoľko mesiacov vôbec nerealizovalo. Zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že vzniknutú situáciu, keď výchovné opatrenie uložené uznesením mestského súdu č. k. 39Em/11/2024-165 z 22. mája 2025 nebolo možné realizovať v akreditovanom zariadení TENENET o.z. z dôvodu nedostatku personálnej kapacity, mestský súd aktívne riešil v spolupráci s kolíznym opatrovníkom a od novembra 2025 sa účastníci konania podrobovali psychologickému poradenstvu s výnimkou otca, ktorý účasť na psychologickom poradenstve odmietol.
21. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že prieťahový postup mestského súdu indikovaný sťažovateľom nenapĺňa svojou intenzitou požiadavku závažnosti do takej miery, aby táto dosiahla ústavnoprávny rozmer. Na základe uvedených skutočností sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
III.3. K namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaním sp. zn. 39Em/11/2024:
22. Sťažovateľ v príčinnej súvislosti s existenciou zbytočných prieťahov v napadnutom konaní namieta aj porušenie citovaných práv hmotnoprávneho charakteru. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom namietané porušenie uvedeného hmotného práva je spojené s porušením jeho práv procesnej povahy vzhľadom na to, že sú obsahovo prepojené. Keďže porušenie procesných práv sťažovateľa v danej veci nezistil, napadnutým konaním mestského súdu nedošlo ani k porušeniu jeho hmotných práv.
23. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v okolnostiach danej veci nič nesignalizuje, že by napadnutým konaním malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného práva tak, že by to umožňovalo vysloviť jeho porušenie po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietol.
24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej sťažnosti, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu