Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)I. ÚS 411/2020
PDF · 396.63 KB
No categories available
I. ÚS 411/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
(sudca spravodajca) a Ladislava Duditša predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
sťažovateľky , , , zastúpenej
advokátkou JUDr. Soňou Tóthovou, Štefánikovo námestie 2, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 309/2017 a sp. zn. 6 Co 310/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
24. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,
, (ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 309/2017 a sp. zn.
6 Co 310/2017 (ďalej aj ,,napadnuté konanie krajského súdu“).
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra
2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi
spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra
2020 v znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 27. mája 2020
z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá
prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a Rastislav
Kaššák (sudca spravodajca) a Ladislav Duditš – členovia senátu.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou
v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré začalo
na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) 19. júna 2014. Odvolacie konanie
začalo na základe odvolania sťažovateľky z 28. novembra 2016 podaného proti rozsudku
okresného súdu č. k. 19 C 115/2014-299 zo 14. novembra 2016 (ďalej len ,,rozsudok
okresného súdu“). Spis bol okresným súdom postúpený na krajský súd 18. októbra 2017
a do dňa podania ústavnej sťažnosti, teda ani po uplynutí takmer dvoch rokov
od predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní nebolo vo veci
právoplatne rozhodnuté. Dňa 5. apríla 2018 sťažovateľka krajský súd urgovala o urýchlenie
konania a rozhodnutia vo veci. Na uvedenú urgenciu krajský súd nijak nereagoval a keď ani
v priebehu ďalšieho roka nebolo o sťažovateľkinom odvolaní rozhodnuté, podala 28. júna
2019 na krajskom súde sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi zo 17. júla 2019 krajský
súd uznal sťažnosť na prieťahy za dôvodnú. Svoju nečinnosť odôvodnil predovšetkým
množstvom spisov v predmetnom súdnom oddelení s tým, že k vybavovaniu vecí dochádza
podľa poradia ich nápadu, okrem prednostných vecí, čo však nebol prípad sťažovateľky.
Poukázal tiež na personálnu vyťaženosť sudcov. V závere dodal, že vec sťažovateľky
by mala byť rozhodnutá najneskôr v septembri roku 2019.
4. Podľa názoru sťažovateľky sa napadnuté konanie nevyznačuje právnou
ani faktickou náročnosťou, nebolo neobvykle zložité alebo náročné. Poukázala tiež na to,
že na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý o veci rozhodol do roka a pol, krajský súd nie je
schopný o jej odvolaní rozhodnúť ani takmer po dvoch rokoch od postúpenia odvolania,
pričom na jej strane ako strany sporu nenastala žiadna závažná skutočnosť, ktorá by mala
byť zohľadnená na jej ťarchu, resp. ktorá by spôsobovala prieťahy. K postupu krajského
súdu v napadnutom konaní do podania ústavnej sťažnosti sťažovateľkou táto uviedla,
že krajský súd počas dvadsiatich dvoch mesiacov neurobil v napadnutom konaní žiaden
procesný úkon a ani vo veci nerozhodol.
5. Na záver sťažovateľka dodala, že sa ani nedomáhala prednostného vybavenia
svojej veci. Taktiež za neopodstatnenú považuje aj obranu krajského súdu spočívajúcu
vo veľkom počte vecí v súdnom oddelení. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľka toho
názoru, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, a teda k porušeniu jej základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
,,1. Základné právo na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co 309/2017 a pod sp. zn. 6Co 310/2017
porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
6Co 309/2017 a sp. zn. 6Co 310/2017 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-
EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré jej je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 519,39,-EUR (slovom
päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. Soni Tóthovej,
advokátky, so sídlom Štefánikovo nám. č. 2, 811 02 Bratislava.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu
7. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
od krajského súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa predmetného konania, prehľad
procesných úkonov, ako aj vyjadrenie krajského súdu k samotnej ústavnej sťažnosti.
7.1 Krajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 346/2020 doručenom ústavnému
súdu 24. júla 2020 v podstatnom uviedol, že odvolanie sťažovateľky bolo okresným súdom
na krajský súd predložené 18. októbra 2017 a podľa rozvrhu práce na uvedený rok bola vec
pridelená referujúcemu sudcovi , ktorý bol členom senátu
6 Co a v roku 2018 sa stal jeho predsedom. Tento sudca v napadnutom konaní nevykonal
žiadny úkon, a to až do svojho odchodu na Najvyšší súd Slovenskej republiky k 1. februáru
2019. Po odchode tohto sudcu bola predmetná vec pridelená sudcovi
, ktorý bol od 1. februára 2019 na stáži na krajskom súde z Okresného súdu
Bratislava IV. O odvolaní sťažovateľky bolo krajským súdom rozhodnuté 2. októbra 2019
verejným vyhlásením rozsudku krajského súdu v danej veci č. k. 6 Co 309/2017-390,
ktorým bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený.
7.2 Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho zberného spisu krajského súdu
zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:
- 18. októbra 2017 predložený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľky,
- 23. októbra 2017 zmena v zložení senátu z dôvodu zaradenia nového predsedu
senátu a nového člena senátu; predseda krajského súdu uznesením sp. zn. 6 Co 309/2017,
6 Co 310/2017 rozhodol o vylúčení sudkyne z prejednávania
a rozhodovania vo veci (spor prejednávala a rozhodovala na súde prvej inštancie),
- 17. júla 2019 podpredseda okresného súdu listom
upozornil predsedu senátu na nečinnosť vo veci v súvislosti s podanou sťažnosťou
sťažovateľky na prieťahy v konaní – vec bola zaradená na sledovanie,
- 2. októbra 2019 krajský súd vyhlásil rozsudok č. k. 6 Co 309/2017-390,
6 Co 310/2017, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na
prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez
zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o
ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný
oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom krajského súdu v napadnutom konaní. K porušeniu sťažovateľkou označeného
základného práva podľa ústavy malo dôjsť v dôsledku nečinnosti krajského súdu
po predložení odvolania sťažovateľky okresným súdom. Sťažovateľka namietala, že zatiaľ
čo prvoinštančný súd vydal rozhodnutie približne do roka a pol, krajský súd v dôsledku
nečinnosti o sťažovateľkou podanom odvolaní nebol schopný rozhodnúť ani po uplynutí
dvadsiatich dvoch mesiacov od predloženia odvolania do podania ústavnej sťažnosti.
15. Na základe zistení ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k. 6 Co 309/2017-
390, 6 Co 310/2017 z 2. októbra 2019 (ďalej len ,,rozsudok krajského súdu“), ktorým bol
potvrdený odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, nadobudol právoplatnosť
19. decembra 2019.
16. Ústavný súd v prípade ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy takéto ústavné sťažnosti odmieta ako zjavne
neopodstatnené, ak celková dĺžka konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť
zbytočných prieťahov, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti v čase jej podania
nepreukázali takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bol ústavná
sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej
neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.
ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte
s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. I. ÚS 156/2019).
17. Zároveň z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie uvedeného základného práva
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. I. ÚS 103/2016).
18. Krajský súd v napadnutom konaní urobil jeden procesný úkon, ktorým bolo
verejné vyhlásenie rozsudku krajského súdu (napadnuté konanie bolo právoplatne ukončené
19. decembra 2019). Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd vo veci rozhodol krátko
po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky (necelé dva mesiace). K postupu krajského súdu
je zároveň potrebné uviesť, že k rozhodnutiu vo veci došlo po pridelení veci novému
zákonnému sudcovi, pričom v okolnostiach danej veci treba prihliadnuť aj na nutnosť
naštudovania veci týmto novým zákonným sudcom. Zároveň v danej veci ústavný súd dáva
do pozornosti, že ak krajský súd vo veci koná ako súd odvolací a jeho úlohou je posúdiť
vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spravidla
nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 378 a nasl. Civilného sporového poriadku), ani nie
je povinný nariadiť pojednávanie (§ 385 Civilného sporového poriadku), to však
neznamená, že sa vecou nezaoberá a že je v odvolacom konaní nečinný. Z tohto uhla
pohľadu bolo potrebné nazerať aj na napadnuté konanie krajského súdu.
19. Napriek tomu, že nečinnosť krajského súdu, resp. sudcu ,
po začatí konania na odvolacom súde od októbra 2017 až do doby, keď vec prevzal nový
sudca, t. j. do februára 2019, ústavný súd nepovažuje za ospravedlniteľnú, vzhľadom
na východiská uvedené v bodoch 16 a 17 tohto uznesenia námietku sťažovateľky smerujúcu
proti nečinnosti krajského súdu v napadnutom konaní nevyhodnotil ako skutočnosť,
na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nečinnosti krajského súdu v takej
ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie
konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označeného základného práva,
najmä ak po sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy v konaní bola vec bezodkladne
rozhodnutá, čím právna neistota sťažovateľky bola odstránená a právoplatným skončením
veci sťažovateľka stratila status obete porušovania jej práva.
20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
21. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu