Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 411/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Ladislava Duditša predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľky , , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Soňou Tóthovou, Štefánikovo námestie 2, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

24. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,

, (ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len ,a“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

(ďalej aj ,,napadnuté konanie krajského súdu“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra

2020 v znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 27. mája 2020

z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá

prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a Rastislav

Kaššák (sudca spravodajca) a Ladislav Duditš – členovia senátu.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou

v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré začalo

na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) 19. júna 2014. Odvolacie konanie

začalo na základe odvolania sťažovateľky z 28. novembra 2016 podaného proti rozsudku

okresného súdu č. k. -299 zo 14. novembra 2016 (ďalej len ,,rozsudok

okresného súdu“). Spis bol okresným súdom postúpený na krajský súd 18. októbra 2017

a do dňa podania ústavnej sťažnosti, teda ani po uplynutí takmer dvoch rokov

od predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní nebolo vo veci

právoplatne rozhodnuté. Dňa 5. apríla 2018 sťažovateľka krajský súd urgovala o urýchlenie

konania a rozhodnutia vo veci. Na uvedenú urgenciu krajský súd nijak nereagoval a keď ani

v priebehu ďalšieho roka nebolo o sťažovateľkinom odvolaní rozhodnuté, podala 28. júna

2019 na krajskom súde sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi zo 17. júla 2019 krajský

súd uznal sťažnosť na prieťahy za dôvodnú. Svoju nečinnosť odôvodnil predovšetkým

množstvom spisov v predmetnom súdnom oddelení s tým, že k vybavovaniu vecí dochádza

podľa poradia ich nápadu, okrem prednostných vecí, čo však nebol prípad sťažovateľky.

Poukázal tiež na personálnu vyťaženosť sudcov. V závere dodal, že vec sťažovateľky

by mala byť rozhodnutá najneskôr v septembri roku 2019.

4. Podľa názoru sťažovateľky sa napadnuté konanie nevyznačuje právnou

ani faktickou náročnosťou, nebolo neobvykle zložité alebo náročné. Poukázala tiež na to,

že na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý o veci rozhodol do roka a pol, krajský súd nie je

schopný o jej odvolaní rozhodnúť ani takmer po dvoch rokoch od postúpenia odvolania,

pričom na jej strane ako strany sporu nenastala žiadna závažná skutočnosť, ktorá by mala

byť zohľadnená na jej ťarchu, resp. ktorá by spôsobovala prieťahy. K postupu krajského

súdu v napadnutom konaní do podania ústavnej sťažnosti sťažovateľkou táto uviedla,

že krajský súd počas dvadsiatich dvoch mesiacov neurobil v napadnutom konaní žiaden

procesný úkon a ani vo veci nerozhodol.

5. Na záver sťažovateľka dodala, že sa ani nedomáhala prednostného vybavenia

svojej veci. Taktiež za neopodstatnenú považuje aj obranu krajského súdu spočívajúcu

vo veľkom počte vecí v súdnom oddelení. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľka toho

názoru, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, a teda k porušeniu jej základného práva

podľa .

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné právo na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-

EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré jej je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 519,39,-EUR (slovom

päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. Soni Tóthovej,

advokátky, so sídlom Štefánikovo nám. č. 2, 811 02 Bratislava.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu

7. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

od krajského súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa predmetného konania, prehľad

procesných úkonov, ako aj vyjadrenie krajského súdu k samotnej ústavnej sťažnosti.

7.1 Krajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. doručenom ústavnému

súdu 24. júla 2020 v podstatnom uviedol, že odvolanie sťažovateľky bolo okresným súdom

na krajský súd predložené 18. októbra 2017 a podľa rozvrhu práce na uvedený rok bola vec

pridelená referujúcemu sudcovi , ktorý bol členom senátu

6 Co a v roku 2018 sa stal jeho predsedom. Tento sudca v napadnutom konaní nevykonal

žiadny úkon, a to až do svojho odchodu na Najvyšší súd Slovenskej republiky k 1. februáru

2019. Po odchode tohto sudcu bola predmetná vec pridelená sudcovi

, ktorý bol od 1. februára 2019 na stáži na krajskom súde z Okresného súdu

Bratislava IV. O odvolaní sťažovateľky bolo krajským súdom rozhodnuté 2. októbra 2019

verejným vyhlásením rozsudku krajského súdu v danej veci č. k. -390,

ktorým bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený.

7.2 Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho zberného spisu krajského súdu

zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 18. októbra 2017 predložený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľky,

- 23. októbra 2017 zmena v zložení senátu z dôvodu zaradenia nového predsedu

senátu a nového člena senátu; predseda krajského súdu uznesením sp. zn. ,

rozhodol o vylúčení sudkyne z prejednávania

a rozhodovania vo veci (spor prejednávala a rozhodovala na súde prvej inštancie),

- 17. júla 2019 podpredseda okresného súdu listom

upozornil predsedu senátu na nečinnosť vo veci v súvislosti s podanou sťažnosťou

sťažovateľky na prieťahy v konaní – vec bola zaradená na sledovanie,

- 2. októbra 2019 krajský súd vyhlásil rozsudok č. k. -390,

, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na

prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez

zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o

ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný

oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom krajského súdu v napadnutom konaní. K porušeniu sťažovateľkou označeného

základného práva podľa malo dôjsť v dôsledku nečinnosti krajského súdu

po predložení odvolania sťažovateľky okresným súdom. Sťažovateľka namietala, že zatiaľ

čo prvoinštančný súd vydal rozhodnutie približne do roka a pol, krajský súd v dôsledku

nečinnosti o sťažovateľkou podanom odvolaní nebol schopný rozhodnúť ani po uplynutí

dvadsiatich dvoch mesiacov od predloženia odvolania do podania ústavnej sťažnosti.

15. Na základe zistení ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k.

390, z 2. októbra 2019 (ďalej len ,,rozsudok krajského súdu“), ktorým bol

potvrdený odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, nadobudol právoplatnosť

19. decembra 2019.

16. Ústavný súd v prípade ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného

práva podľa takéto ústavné sťažnosti odmieta ako zjavne

neopodstatnené, ak celková dĺžka konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti v čase jej podania

nepreukázali takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bol ústavná

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. ).

17. Zároveň z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie uvedeného základného práva

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ).

18. Krajský súd v napadnutom konaní urobil jeden procesný úkon, ktorým bolo

verejné vyhlásenie rozsudku krajského súdu (napadnuté konanie bolo právoplatne ukončené

19. decembra 2019). Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd vo veci rozhodol krátko

po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky (necelé dva mesiace). K postupu krajského súdu

je zároveň potrebné uviesť, že k rozhodnutiu vo veci došlo po pridelení veci novému

zákonnému sudcovi, pričom v okolnostiach danej veci treba prihliadnuť aj na nutnosť

naštudovania veci týmto novým zákonným sudcom. Zároveň v danej veci ústavný súd dáva

do pozornosti, že ak krajský súd vo veci koná ako súd odvolací a jeho úlohou je posúdiť

vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spravidla

nevykonáva vo veci procesné úkony ( a nasl. ), ani nie

je povinný nariadiť pojednávanie ( ), to však

neznamená, že sa vecou nezaoberá a že je v odvolacom konaní nečinný. Z tohto uhla

pohľadu bolo potrebné nazerať aj na napadnuté konanie krajského súdu.

19. Napriek tomu, že nečinnosť krajského súdu, resp. sudcu ,

po začatí konania na odvolacom súde od októbra 2017 až do doby, keď vec prevzal nový

sudca, t. j. do februára 2019, ústavný súd nepovažuje za ospravedlniteľnú, vzhľadom

na východiská uvedené v bodoch 16 a 17 tohto uznesenia námietku sťažovateľky smerujúcu

proti nečinnosti krajského súdu v napadnutom konaní nevyhodnotil ako skutočnosť,

na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nečinnosti krajského súdu v takej

ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označeného základného práva,

najmä ak po sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy v konaní bola vec bezodkladne

rozhodnutá, čím právna neistota sťažovateľky bola odstránená a právoplatným skončením

veci sťažovateľka stratila status obete porušovania jej práva.

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa .

21. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu