Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 475/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 9. júla 2026 (doplnenou 10. augusta 2026) domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie mestského súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“). Navrhuje v napadnutých konaniach mestskému súdu a krajskému súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 8 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 16. februára 2021 sťažovateľ podal na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu proti (ďalej len „žalovaná“) o zaplatenie 150 724,35 eur s príslušenstvom.

Okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. zo 4. marca 2021, proti ktorému podala žalovaná odpor 25. marca 2021 (doplnený 24. apríla 2021). Po podaní vzájomných vyjadrení bol nariadený termín predbežného prejednania sporu na 5. jún 2022 (ktorý bol odročený na 18. september 2024). Mestský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -993 z 10. októbra 2024 (ďalej len „rozsudok mestského súdu“), ktorým žalobu zamietol.

3. Proti rozsudku mestského súdu sťažovateľ podal odvolanie 23. decembra 2024, ktoré bolo na krajskom súde predložené 9. júna 2025 (pričom odvtedy nedošlo zo strany krajského súdu k nariadeniu pojednávania či k vykonaniu iných úkonov smerujúcich k vydaniu rozhodnutia).

II. Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ vo vzťahu k priebehu napadnutého konania mestského súdu namieta, že tento vydal rozhodnutie po uplynutí troch rokov a štyroch mesiacov, čo s poukazom na malú zložitosť prejednávanej veci považuje za neprimerane dlhú dobu. Dodal, že mestský súd navyše bude musieť následne rozhodnúť aj o výške náhrady trov konania.

5. Zároveň, pokiaľ ide o napadnuté konanie krajského súdu, argumentuje, že postup krajského súdu je možné označiť za nesústredený, neefektívny a nehospodárny, v dôsledku čoho ani po vyše roku od predloženia mu odvolania nevykonal úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia v merite veci. Doplnil, že krajský súd doteraz nenariadil ani žiadne pojednávanie a jeho postup tak prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľa. Argumentoval, že predmet napadnutého konania patrí k štandardnej agende všeobecného súdnictva, nie je ho možné označiť za skutkovo a právne zložitý. Sťažovateľ na záver uviedol, že on bol vždy aktívnou stranou sporu.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom mestského súdu a krajského súdu v ich napadnutých konaniach.

7. Úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno považovať tú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

8. Ústavný súd v prípade ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) takéto ústavné sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, ak celková dĺžka konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti v čase jej podania nepreukázali takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu ().

9. V súlade so svojou konštantnou judikatúrou ústavný súd zároveň uvádza, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. dohovoru (). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú ().

III.1. Vo vzťahu k postupu mestského súdu v jeho napadnutom konaní:

10. Sťažovateľ namietal neprimeranú dĺžku trvania napadnutého konania mestského súdu, v rámci ktorého mestský súd vydal meritórne rozhodnutie – rozsudok mestského súdu 10. októbra 2024. Dĺžka konania (počítajúc od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu 16. februára 2021) do vydania rozhodnutia vo veci samej tak trvala 3 roky a 4 mesiace (po zohľadnení toho, že v rámci upomínacieho konania sa rozhodovalo takmer štyri mesiace). Následne po podaní odvolania sťažovateľom (23. decembra 2024) bolo na krajskom súde predložené 9. júna 2025 (teda mestský súd vykonával úkony spojené s predložením odvolania približne 5 mesiacov).

11. V prvom rade ústavný súd uvádza, že sťažovateľom namietané prieťahy vo vzťahu k postupu mestského súdu v jeho napadnutom konaní už boli v minulosti (na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 10. marca 2025) predmetom ústavnoprávneho prieskumu. Jeho výsledkom bolo vydanie uznesenia ústavného súdu č. k. -17 zo 16. apríla 2025, ktorým ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol [ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na priebeh napadnutého konania neexistujú okolnosti oprávňujúce vysloviť porušenie práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov (a pretože sú sťažovateľovi závery uvedeného uznesenia ústavného súdu dostatočne známe, nebude ich preto ústavný súd na tomto mieste bližšie rozvádzať, pozn.).

12. Ústavný súd nevidí dôvod sa od tohto predchádzajúceho záveru odkloniť ani v prípade aktuálnej ústavnej sťažnosti. Navyše, za situácie, keď došlo mestským súdom k predloženiu odvolania sťažovateľa na krajskom súde len krátko (necelé dva mesiace) po vydaní predchádzajúceho uznesenia ústavného súdu.

13. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa .

III.2. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v jeho napadnutom konaní:

14. Ústavný súd overovaním aktuálneho stavu napadnutého konania krajského súdu zistil, že po predložení odvolania proti rozsudku mestského súdu na krajskom súde (9. júna 2025) nebolo vo veci vydané rozhodnutie odvolacieho súdu.

15. Ústavný súd zohľadňuje rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

16. Dĺžka napadnutého konania krajského súdu ku dňu podania ústavnej sťažnosti (9. júla 2026) predstavuje rok a jeden mesiac. Uvedené trvanie tak nepresahuje (a to ani podľa judikatúry ESĽP) štandardnú dĺžku súdneho konania na jednom stupni sústavy súdov (dva až tri roky). Ide o konanie, ktoré zároveň ani v zmysle ustálenej judikatúry nevyžaduje prednostné vybavenie.

17. Zároveň v danej veci ústavný súd dáva do pozornosti, že ak krajský súd vo veci koná ako súd odvolací a jeho úlohou je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony [ a nasl. (ďalej len „“)] ani nie je povinný nariadiť pojednávanie ( ), to však neznamená, že sa vecou nezaoberá a že je v odvolacom konaní nečinný (). Preto bolo potrebné nazerať na napadnuté konanie krajského súdu aj z tohto uhla pohľadu.

18. Doterajšia dĺžka napadnutého konania sa teda prima facie v zmysle konštantnej judikatúry nejaví ako ústavne neakceptovateľná. Na základe uvedených dôvodov by ústavný súd ani po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie reálne nemohol dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa a podľa listiny, ako ani jeho práva podľa dohovoru. S poukazom na uvedené preto aj v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa .

19. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.

20. Na záver ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2026

Libor Duľa

predseda senátu