Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 192/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práv podľa

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. a rozhodnutím Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 20. augusta 2019 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. augusta 2019 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Ústavnému súdu bolo 19. decembra 2019 doručené podanie označené ako

„Sťažnosť a iné, predsedovi Ústavného súdu SR“, v ktorom sťažovateľ okrem iného uviedol

námietku zaujatosti „1) voči všetkým sudcom ÚS-SR 2) vo všetkých mojich veciach, ktoré

som na ÚS-SR podal či už priamo alebo cez advokáta“.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 14. októbra 2003

na okresnom súde žalobu o ochranu osobnosti. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom

sp. zn. z 5. decembra 2018 tak, že ju zamietol. Na základe sťažovateľom

podaného odvolania rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že rozsudok

okresného súdu potvrdil.

4. V ústavnej sťažnosti, ktorá je napísaná ručne samotným sťažovateľom,

v niektorých častiach nečitateľná, resp. nezrozumiteľná, sťažovateľ namieta porušenie

označených práv všeobecnými súdmi, ktoré vydali v jeho veci nesprávne a nezákonné

rozhodnutia. Podľa sťažovateľa v konaní pred okresným súdom došlo k množstvu

procesných pochybení, ktoré boli „tak závažné, že porušujú práva na spravodlivé súdne

konanie v celom rozsahu“.

5. Sťažovateľ požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu Nitra (ďalej aj „CPP“)

o určenie advokáta na poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie pred

všeobecnými súdmi z dôvodu podania dovolania proti napadnutému rozhodnutiu

krajského súdu. Centrum právnej pomoci o jeho žiadosti rozhoduje v konaní vedenom

pod sp. zn. 30087/2019, ale podľa sťažovateľa mu doteraz neposkytlo právnu pomoc, a to aj

napriek tomu, že požiadal aj o predbežné poskytovanie právnej pomoci z dôvodu,

aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie dovolania. Podľa názoru sťažovateľa CPP

vo väčšine prípadov nevyhovie predbežnému poskytovaniu právnej pomoci z rôznych

dôvodov, napríklad aj preto, „že žiadateľ niečo nepredložil... potom čaká kým prejde lehota

na podanie dovolania...“. Sťažovateľ z dôvodu, že sa obáva hrozby, že do konečného

rozhodnutia CPP mu uplynie zákonná lehota na podanie dovolania, „síce dovolanie podal

sám, ale toto je neplatné, lebo podľa zákona môže dovolanie podať len advokát a to

do 2 mesiacov“. Zároveň uvádza, že Slovenská republika v takýchto prípadoch ostáva

nečinná a nevykonáva príslušné opatrenia, aby osobám v jeho postavení ako osoby, ktorá

„nemá peniaze na advokáta“, zabezpečila možnosť podať účinne dovolanie, čo má

za následok porušenie práva na prístup k súdu a na opravný prostriedok.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej

sťažnosti rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru

a porušenie základného práva podľa v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 20. augusta 2019. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

o jeho ústavnej sťažnosti.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“).

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomocí na jej

prerokovanie.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Sťažovateľ porušenie označených práv vníma predovšetkým v tom, že ako

okresný súd, tak aj krajský súd nevyhoveli jeho žalobe a vydali nezákonné rozhodnutia.

III.1 K námietke zaujatosti

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu

19. decembra 2019 namietol zaujatosť všetkých jeho sudcov.

15. Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu

určený rozvrhom práce. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia

námietky zaujatosti účastníkmi konania proti viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu

vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia

dôvodov vylúčenia podľa nie je možný postup

podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát ústavného súdu v pôvodnom

zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu ústavného súdu pre jeho

zaujatosť, vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci a oznámenia

dôvodov vylúčenia podľa sa neprihliada.

16. Vzhľadom na uvedené rozhodol v tejto veci s odkazom na § 51 ods. 2 zákona

o ústavnom súde II. senát ústavného súdu v pôvodnom zložení, t. j. predseda senátu Ľuboš

Szigeti a sudkyňa Jana Laššáková (sudkyňa spravodajkyňa) a sudca Peter Molnár.

III.2 K namietanému porušeniu práv v konaní vedenom na okresnom súde

17. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc

ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,

teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

18. Proti rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu právam sťažovateľa podľa

a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v uvedenom

rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

19. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému konaniu okresného súdu vo vzťahu

k namietanému porušeniu označených práv je preto potrebné odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu podľa .

III.3 K namietanému porušeniu práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu

20. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (m. m. , , , ). Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

21. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , ). Podľa ustáleného právneho

názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už

nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky. Tomuto

postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej procesnej prekážky spočívajúci

v nedostatku právomoci ústavného súdu.

22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu

krajského súdu podal dovolanie. Súčasne v tejto veci požiadal CPP o určenie advokáta

na poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie pred všeobecnými súdmi. Ústavný súd

vlastnou činnosťou zistil, že z dôvodu sťažovateľom podaného dovolania proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu okresný súd 19. novembra 2019 dovolanie a spis

predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie,

resp. konanie o dovolaní. Ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti o podanom

dovolaní dosiaľ dovolací súd nerozhodol.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha ochrany základných práv

a iných práv proti ich porušeniu napadnutým rozhodnutím krajského súdu aj v dovolacom

konaní pred všeobecným (dovolacím) súdom, podľa niet právomoci

ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany. Inak povedané, v okolnostiach danej veci je

vylúčená právomoc ústavného súdu.

24. Ústavný súd zároveň uvádza, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by

došlo k vzniku ústavne neakceptovateľnému stavu, keď by v zásade o rovnakej veci

rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porovnaj

napr. , , , ). Išlo by o taký stav,

ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym

rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko odstrániteľné) dôsledky

na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.

25. Vychádzajúc z uvedeného, bolo preto potrebné túto časť ústavnej sťažnosti

sťažovateľa odmietnuť podľa pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

26. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že mu v prípade jeho žiadosti

o poskytnutie právnej pomoci CPP neposkytlo právnu pomoc, ústavný súd vlastným

šetrením zistil, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Centrum právnej pomoci

rozhodnutím sp. zn. z 15. októbra 2019 rozhodlo o predbežnom priznaní

nároku na poskytovanie právnej pomoci a na predbežné poskytovanie právnej pomoci bol

určený advokát. Keďže prvý určený advokát oznámil CPP odmietnutie prevzatia zastúpenia

sťažovateľa, CPP rozhodnutím zo 4. novembra 2019 určilo na predbežné poskytovanie

právnej pomoci advokáta doc. JUDr. Štefana Kočana. Sťažovateľovi je teda v danej veci

poskytovaná právna pomoc na základe predbežného rozhodnutia CPP. O konečnom

rozhodnutí o nároku sťažovateľa ku dňu predbežného prerokovania danej veci CPP

rozhodnuté nebolo, a to z dôvodu, že CPP prerušilo správne konanie a vyzvalo sťažovateľa

na doplnenie údajov a dokladov na posúdenie zákonom ustanovených podmienok. Následne

CPP opätovnou výzvou z 18. decembra 2019 vyzvalo žiadateľa opätovne na doloženie

dokladov a vyjadrení k majetku, a to aj v súvislosti s novozistenými skutočnosťami

o majetkových pomerov sťažovateľa. Dňa 30. decembra 2019 sťažovateľ zaslal k výzve

CPP čiastočné vyjadrenie, avšak k týmto vyjadreniam nedoložil žiadne relevantné doklady.

III.4 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

27. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

28. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu, či sú kumulatívne

splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

29. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal

o ustanovenie právneho zástupcu a žiadosť odôvodnil majetkovými pomermi.

30. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

ani zjavne neopodstatnená.

Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok právomoci,

je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti (m. m. , , ).

31. Pretože nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

32. Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu