Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 192/2020
PDF · 172.5 KB
No categories available
II. ÚS 192/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6
ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom
na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6 C 345/2008 a rozhodnutím Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 26 Co 59/2019 z 20. augusta 2019 a takto
rozhodol:
1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
9. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany
(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 345/2008 a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 26 Co 59/2019 z 20. augusta 2019 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).
2. Ústavnému súdu bolo 19. decembra 2019 doručené podanie označené ako
„Sťažnosť a iné, predsedovi Ústavného súdu SR“, v ktorom sťažovateľ okrem iného uviedol
námietku zaujatosti „1) voči všetkým sudcom ÚS-SR 2) vo všetkých mojich veciach, ktoré
som na ÚS-SR podal či už priamo alebo cez advokáta“.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 14. októbra 2003
na okresnom súde žalobu o ochranu osobnosti. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom
sp. zn. 6 C 345/2008 z 5. decembra 2018 tak, že ju zamietol. Na základe sťažovateľom
podaného odvolania rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že rozsudok
okresného súdu potvrdil.
4. V ústavnej sťažnosti, ktorá je napísaná ručne samotným sťažovateľom,
v niektorých častiach nečitateľná, resp. nezrozumiteľná, sťažovateľ namieta porušenie
označených práv všeobecnými súdmi, ktoré vydali v jeho veci nesprávne a nezákonné
rozhodnutia. Podľa sťažovateľa v konaní pred okresným súdom došlo k množstvu
procesných pochybení, ktoré boli „tak závažné, že porušujú práva na spravodlivé súdne
konanie v celom rozsahu“.
5. Sťažovateľ požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu Nitra (ďalej aj „CPP“)
o určenie advokáta na poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie pred
všeobecnými súdmi z dôvodu podania dovolania proti napadnutému rozhodnutiu
krajského súdu. Centrum právnej pomoci o jeho žiadosti rozhoduje v konaní vedenom
pod sp. zn. 30087/2019, ale podľa sťažovateľa mu doteraz neposkytlo právnu pomoc, a to aj
napriek tomu, že požiadal aj o predbežné poskytovanie právnej pomoci z dôvodu,
aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie dovolania. Podľa názoru sťažovateľa CPP
vo väčšine prípadov nevyhovie predbežnému poskytovaniu právnej pomoci z rôznych
dôvodov, napríklad aj preto, „že žiadateľ niečo nepredložil... potom čaká kým prejde lehota
na podanie dovolania...“. Sťažovateľ z dôvodu, že sa obáva hrozby, že do konečného
rozhodnutia CPP mu uplynie zákonná lehota na podanie dovolania, „síce dovolanie podal
sám, ale toto je neplatné, lebo podľa zákona môže dovolanie podať len advokát a to
do 2 mesiacov“. Zároveň uvádza, že Slovenská republika v takýchto prípadoch ostáva
nečinná a nevykonáva príslušné opatrenia, aby osobám v jeho postavení ako osoby, ktorá
„nemá peniaze na advokáta“, zabezpečila možnosť podať účinne dovolanie, čo má
za následok porušenie práva na prístup k súdu a na opravný prostriedok.
6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej
sťažnosti rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru
a porušenie základného práva podľa čl. 46 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde
pod sp. zn. 6 C 345/2008 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 26 Co 59/2019
z 20. augusta 2019. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
o jeho ústavnej sťažnosti.
II.
Relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný
súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomocí na jej
prerokovanie.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
13. Sťažovateľ porušenie označených práv vníma predovšetkým v tom, že ako
okresný súd, tak aj krajský súd nevyhoveli jeho žalobe a vydali nezákonné rozhodnutia.
III.1 K námietke zaujatosti
14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu
19. decembra 2019 namietol zaujatosť všetkých jeho sudcov.
15. Podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte
ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu
určený rozvrhom práce. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia
námietky zaujatosti účastníkmi konania proti viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu
vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia
dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde nie je možný postup
podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát ústavného súdu v pôvodnom
zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu ústavného súdu pre jeho
zaujatosť, vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci a oznámenia
dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde sa neprihliada.
16. Vzhľadom na uvedené rozhodol v tejto veci s odkazom na § 51 ods. 2 zákona
o ústavnom súde II. senát ústavného súdu v pôvodnom zložení, t. j. predseda senátu Ľuboš
Szigeti a sudkyňa Jana Laššáková (sudkyňa spravodajkyňa) a sudca Peter Molnár.
III.2 K namietanému porušeniu práv v konaní vedenom na okresnom súde
17. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc
ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,
teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
18. Proti rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu právam sťažovateľa podľa ústavy
a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v uvedenom
rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.
19. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému konaniu okresného súdu vo vzťahu
k namietanému porušeniu označených práv je preto potrebné odmietnuť z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.
III.3 K namietanému porušeniu práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu
20. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je
a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Namietané
porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj
právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
21. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že
sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím
jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(m. m. IV. ÚS 115/07, IV. ÚS 373/2014, II. ÚS 723/2015). Podľa ustáleného právneho
názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už
nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky. Tomuto
postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej procesnej prekážky spočívajúci
v nedostatku právomoci ústavného súdu.
22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu
krajského súdu podal dovolanie. Súčasne v tejto veci požiadal CPP o určenie advokáta
na poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie pred všeobecnými súdmi. Ústavný súd
vlastnou činnosťou zistil, že z dôvodu sťažovateľom podaného dovolania proti
napadnutému rozhodnutiu krajského súdu okresný súd 19. novembra 2019 dovolanie a spis
predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie,
resp. konanie o dovolaní. Ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti o podanom
dovolaní dosiaľ dovolací súd nerozhodol.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha ochrany základných práv
a iných práv proti ich porušeniu napadnutým rozhodnutím krajského súdu aj v dovolacom
konaní pred všeobecným (dovolacím) súdom, podľa čl. 127 ods. 1 ústavy niet právomoci
ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany. Inak povedané, v okolnostiach danej veci je
vylúčená právomoc ústavného súdu.
24. Ústavný súd zároveň uvádza, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by
došlo k vzniku ústavne neakceptovateľnému stavu, keď by v zásade o rovnakej veci
rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porovnaj
napr. II. ÚS 1/08, IV. ÚS 420/2011, III. ÚS 632/2014, II. ÚS 66/2020). Išlo by o taký stav,
ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym
rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko odstrániteľné) dôsledky
na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.
25. Vychádzajúc z uvedeného, bolo preto potrebné túto časť ústavnej sťažnosti
sťažovateľa odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
26. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že mu v prípade jeho žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci CPP neposkytlo právnu pomoc, ústavný súd vlastným
šetrením zistil, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Centrum právnej pomoci
rozhodnutím sp. zn. KaNR/30087/2019 z 15. októbra 2019 rozhodlo o predbežnom priznaní
nároku na poskytovanie právnej pomoci a na predbežné poskytovanie právnej pomoci bol
určený advokát. Keďže prvý určený advokát oznámil CPP odmietnutie prevzatia zastúpenia
sťažovateľa, CPP rozhodnutím zo 4. novembra 2019 určilo na predbežné poskytovanie
právnej pomoci advokáta doc. JUDr. Štefana Kočana. Sťažovateľovi je teda v danej veci
poskytovaná právna pomoc na základe predbežného rozhodnutia CPP. O konečnom
rozhodnutí o nároku sťažovateľa ku dňu predbežného prerokovania danej veci CPP
rozhodnuté nebolo, a to z dôvodu, že CPP prerušilo správne konanie a vyzvalo sťažovateľa
na doplnenie údajov a dokladov na posúdenie zákonom ustanovených podmienok. Následne
CPP opätovnou výzvou z 18. decembra 2019 vyzvalo žiadateľa opätovne na doloženie
dokladov a vyjadrení k majetku, a to aj v súvislosti s novozistenými skutočnosťami
o majetkových pomerov sťažovateľa. Dňa 30. decembra 2019 sťažovateľ zaslal k výzve
CPP čiastočné vyjadrenie, avšak k týmto vyjadreniam nedoložil žiadne relevantné doklady.
III.4 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
27. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže
ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
28. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu
žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu, či sú kumulatívne
splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery
odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti.
29. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal
o ustanovenie právneho zástupcu a žiadosť odôvodnil majetkovými pomermi.
30. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc
ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná
ani zjavne neopodstatnená.
Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok právomoci,
je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu
ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017, I. ÚS 82/2020).
31. Pretože nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho
zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).
32. Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu