Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 66/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpeného Advokátskou kanceláriou

JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., Legionárska 2, Trenčín, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Jozef Kováčik, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín

sp. zn. z 3. júla 2019 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. zo 16. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. júla 2019 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 16. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie krajského súdu II“) .

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v právnej veci sťažovateľa

(navrhovateľa) proti (ďalej len „odporca“) o zníženie a zrušenie

výživného okresný súd rozsudkom sp. zn. z 12. septembra 2016 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) medzi inými (III. výrokom, pozn.) priznal odporcovi proti

sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania.

3. Sťažovateľ však proti rozsudku okresného súdu, v časti (III. výroku) o náhrade

trov konania podal riadne a včas odvolanie – riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 30. mája 2017 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu I“) tak, že rozsudok okresného súdu v časti (III. výroku) o nároku

na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Uznesením okresného súdu bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť

odporcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 2 564,50 €, a to

v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

5. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie – riadny opravný

prostriedok, ktorý však bol v zmysle

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) uznesením

krajského súdu II odmietnutý, pretože podľa krajského súdu smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie

krajského súdu II nadobudlo právoplatnosť 4. novembra 2019.

6. Sťažovateľ však proti uzneseniu krajského súdu II podal aj dovolanie –

mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom dosiaľ Najvyšším súdom Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) ako súdom dovolacím nebolo rozhodnuté.

7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:

„... tvrdím, že primárne uznesením OS Trenčín sp. zn. -402 zo dňa

03.07.2019 bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce

z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

SR a taktiež moje základné právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 20 ods. 1

SR. To znamená, že za primárne pasívne legitimovaného považujem Okresný súd

Trenčín. Keďže vo veci rozhodoval aj Krajský súd v Trenčíne za pasívne legitimovaného

považujem z opatrnosti aj Krajský súd v Trenčíne...

... teda tvrdím, že moje základné práva na spravodlivý súdny proces a vlastniť

majetok boli porušené v konaní OS Trenčín sp. zn. z dôvodov... že súd prvej

inštancie rozhodol o výške náhrady trov konania napriek tomu, že nebolo rozhodnuté súdom

prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania. V dôsledku takéhoto rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktoré sa stalo vykonateľným, som musel pre vyhnutie sa exekúcii zaplatiť

sumu 2.564,50 €, o ktorú čiastku bol neoprávnene skrátený môj

majetok.

Ústavný súd SR má právomoc rozhodnúť o porušení:

- práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru a SR,

- práva sťažovateľa vlastniť majetok vyplývajúce z SR z dôvodu,

že súdy nesprávnym procesným postupom mi znemožnili ako procesnej strane, aby som

uskutočňoval mne patriace procesné práva, t. j. aby mi bolo doručené rozhodnutie súdu

prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania, aby som po doručení takéhoto rozhodnutia

mal právo sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu vo forme odvolania alebo sťažnosti ak s

ním nesúhlasím...“

8. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. -402, zo dňa 03.07.2019

a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.27Co/158/2019-422 zo dňa 16.10.2019

porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľky (správne má byť „sťažovateľa“, pozn.)

na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z SR uznesením Okresného

súdu Trenčín sp. zn. -402, zo dňa 03.07.2019 a uznesením Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. -422 zo dňa 16.10.2019 porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. -402, zo dňa 03.07.2019

a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -422 zo dňa 16.10.2019 sa

zrušuje a vec sa Okresnému súdu Trenčín vracia na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu k rukám jej právneho zástupcu.“

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie vecí

ústavným súdom

15. Predmetom je namietané porušenie základného práva vlastniť majetok

podľa (v petite je dôsledkom zrejmej nesprávnosti označené ako

„Základné právo... na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z SR“,

avšak z ostatného obsahu ústavnej sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľ má na mysli

základné právo vlastniť majetok podľa , pozn.), základného práva

na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu a uznesením krajského súdu II.

16. Sťažovateľ namietané porušenie označených základných práv podľa

a práva podľa dohovoru odôvodňuje tým, že pokiaľ uznesením okresného súdu bolo

rozhodnuté o sume náhrady trov konania bez predchádzajúceho rozhodnutia o priznaní

náhrady trov konania (po tom, čo bol rozsudok okresného súdu v časti výroku o priznaní

náhrady trov konania uznesením krajského súdu I zrušený, pozn.) a pokiaľ v nadväznosti

na to uznesením krajského súdu II bolo odvolanie – riadny opravný prostriedok sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu pre neprípustnosť odmietnuté, nesprávnym procesným

postupom okresného súdu a krajského súdu bolo sťažovateľovi (strane) znemožnené,

aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

17. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144

ods. 1 a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

18. Vo vzťahu k už spomenutému princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu

stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je aj úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho

názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním

a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah

na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv

sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav

napraviť (m. m. ).

19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu,

ako aj vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu II konštatuje existenciu procesnej prekážky

brániacej prerokovaniu ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

20. V zmysle v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) o nároku na náhradu a o výške trov konania

rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. V zmysle na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak.

22 V zmysle odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o nároku na náhradu trov konania.

23. V zmysle dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Ako už bolo uvedené, uznesením okresného súdu s poukazom na bolo

jedným rozhodnutím rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania a súčasne aj o vyčíslení

náhrady trov konania.

Odvolanie – riadny opravný prostriedok sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

bolo však uznesením krajského súdu II odmietnuté, pretože podľa krajského súdu smeruje

proti rozhodnutiu (iba o sume náhrady trov konania, pozn.), proti ktorému odvolanie nie je

prípustné. Sťažovateľ vo svojom dovolaní – mimoriadnom opravnom prostriedku proti

uzneseniu krajského súdu II okrem iného namieta, že „... nakoľko odvolací súd

pri preskúmaní môjho odvolania nepostupoval v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. a,

b) , napadnuté uznesenie OS Trenčín nezrušil, hoci ho zrušiť mal. Takýto postup

odvolacieho súdu zakladá dovolací dôvod podľa .“.

Podľa zistenia ústavného súdu ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

ústavným súdom dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu II nebolo ani len

predložené najvyššiemu súdu na rozhodnutie, resp. konanie o dovolaní sa v zmysle § 436

a nasl. dosiaľ vedie na okresnom súde pod sp. zn. . Rozhodnutie o tom,

či dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok sťažovateľa proti uzneseniu krajského

súdu II smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je/nie je dovolanie prípustné, a ak je

prípustné, či odmietnutím odvolania – riadneho opravného prostriedku sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu uznesením krajského súdu II pre neprípustnosť súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil sťažovateľovi (strane), aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

a v závislosti od toho, či uznesenie okresného súdu je možné podrobiť meritórnemu

prieskumu v rámci odvolacieho konania, a tak dosiahnuť nápravu jeho vád namietaných

sťažovateľom, je nateraz vyhradené právomoci najvyššieho súdu.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha ochrany označených

základných práv podľa a označeného práva podľa dohovoru proti ich porušeniu

uznesením okresného súdu a uznesením krajského súdu II aj v dovolacom konaní

pred všeobecným (najvyšším) súdom, podľa niet právomoci ústavného

súdu na poskytnutie takejto ochrany.

26. Ústavný súd zároveň uvádza, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by

došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci

rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov.

mutatis mutandis , , , ,

). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by

mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko

odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.

27. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu, ako aj proti uzneseniu krajského súdu II odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie podľa .

28. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie uznesenia krajského súdu II, ako

aj uznesenia okresného súdu a vrátanie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a tiež

rozhodnutie o náhrade trov konania) už nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu