Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 56/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti

, zastúpenej advokátskou kanceláriou Burian & partners,

s. r. o., Vojtecha Tvrdého 1, Žilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin

Burian, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. (predtým pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. (predtým pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l i .

2. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti

, trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)

na účet advokátskej kancelárie Burian & partners, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 1, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. [predtým pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie okresného súdu“)] .

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 27. októbra 2014 bola okresnému

súdu doručená žaloba sťažovateľky o zaplatenie sumy 52 804 € s príslušenstvom, o ktorej

nebolo do dňa doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.

3. Sťažovateľka okrem chronológie jednotlivých úkonov v napadnutom konaní

v ústavnej sťažnosti uviedla, že „odo dňa 27.10.2014, kedy Sťažovateľ podal na súd návrh

na vydanie platobného rozkazu resp. odo dňa 27.11.2014, kedy Sťažovateľ podal na súd

čiastočné späťvzatie návrhu Okresný súd Žilina vykonal len úkony týkajúce sa povinnosti

Sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok. Do pozornosti dávame najmä obdobie od vydania

Uznesenia Krajského súdu zo dňa 1.10.2015, sp. zn. , ktorým Krajský súd

vrátil vec Okresnému súdu v Žiline, kedy Okresný súd v Žiline následne v roku 2016,

opätovne dvakrát v roku 2017 vyzýval Sťažovateľa na zdokladovanie majetkových pomerov,

pričom tieto doklady boli súdu zasielané Sťažovateľom opätovne, pričom Sťažovateľ

poskytoval súdu maximálnu súčinnosť a požadované doklady viackrát predložil. Okresný

súd v Žiline v období od 1.10.2015 neurobil žiaden úkon, ktorým by sa venoval meritu

sporu, nevydal platobný rozkaz, nevytýčil pojednávanie, a to napriek žiadosti o vytýčenie

termínu pojednávania Sťažovateľa zo dňa 13.4.2017. Opätovnými a zbytočnými výzvami na

dokladovanie aktuálnych pomerov účastníka konania (4.1.2016, 15.6.2017, 13.11.2017)

Okresný súd v Žiline nerozhodol do dňa 9.1.2018 (Uznesenie o nepriznaní oslobodenia od

súdnych poplatkov) ani len o nároku Sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd v Žiline od doručenia žaloby dňa 27.10.2014 nevykonal žiaden úkon v merite

sporu, do 9.1.2018 (za obdobie viac ako 3 rokov) sa Okresný súd v Žiline nevysporiadal ani

len s takou elementárnou vecou ako je nárok na oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny

poplatok a Sťažovateľa len opakovane vyzýval na dokladovanie pomerov, pričom vo veci

nekonal. Za prieťahy vo vyššie uvedenom konaní zodpovedá Okresný súd Žilina, nakoľko

súd má povinnosť postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ sa o

predĺženie doby konania nijako nepričinil a na všetky súdne výzvy reagoval promptne

s poskytnutím maximálnej súčinnosti.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd prikázal

v napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa

sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov

právneho zastúpenia.

II.

Procesný postup ústavného súdu a vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -25 z 13. februára 2020 ju podľa a

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“) prijal na ďalšie

konanie.

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania okresného

súdu vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu podaním sp. zn.

z 10. marca 2020. Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 2. apríla 2020 podpredsedníčka

okresného súdu okrem iného uviedla:

„K neprimeranému časovému odstupu medzi jednotlivými úkonmi súdu došlo od

08.02.2016 (č. 1. 85 spisu), kedy sťažovateľka predložila súdu požadované tlačivo potrebné

pre opätovné rozhodnutie ojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, do

09.01.2018, kedy bolo ojej žiadosti rozhodnuté (č. 1. 151 spisu). Medzi uvedenými

dátumami boli síce sťažovateľke zaslané dve výzvy súdu na doplnenie dokladov k jej

žiadosti, ale prvá z nich až dňa 15.06.2017 (č. 1. 97 spisu) a druhá dňa 13.11.2017 (č. l.

116) - táto výlučne z dôvodu potreby uvedenia aktuálnych údajov. Mám za to, že mimo

uvedené obdobie súd v zásade vykonával úkony vo veci priebežne. Na dĺžku konania mala

prirodzene vplyv aj samotná existencia žiadosti sťažovateľky ojej oslobodenie od súdnych

poplatkov s následným využitím opravných prostriedkov proti rozhodnutiam súdu. Po

zaplatení súdneho poplatku (13.7.2018) súd vo veci konal v zmysle ustanovení Civilného

sporového poriadku a na deň 29.03.2019 nariadil pojednávanie.

V súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou však považujem za dôležité poukázať na

skutočnosť, že sťažovateľka v konečnom dôsledku nemala záujem na prerokovaní jej veci.

Dňa 17.12.2018 (č. 1. 227 spisu) bola sťažovateľka vyzvaná na vyjadrenie sa k vyjadreniu

žalovanej k podanej žalobe. Na uvedenú výzvu súdu nereagovala a dňa 12.01.2019 (č. l.

273 spisu) podala sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, v ktorej namietala

prieťahy v konaní. Všeobecný súd vo veci nariadil na deň 29.03.2019 pojednávanie.

Sťažovateľka dňa 28.03.2019 (č. 1. 237) doručila súdu späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnila

tým, že po tak dlhej dobe od podania žaloby nemá záujem uplatňovať svoje práva a nároky

súdnou cestou.

Je bezpochyby legitímnym právom žalobcu disponovať s podanou žalobou a túto

v ktoromkoľvek štádiu konania vziať späť. Zároveň sa však domnievam, že právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je možné posudzovať izolovane a oddeliť ho

od účelu, ktorý sleduje, a tým je ochrana uplatnených práv a právom chránených záujmov

dotknutých subjektov. S poukazom na dôvod uvedený sťažovateľkou v späť vzatí žaloby

možno konštatovať, že jej rozhodnutie nepokračovať v konaní nemalo podklad

v objektívnych vonkajších okolnostiach, ale vychádzalo výlučne z jej vnútorného postoja

k uplatnenému nároku. Z tohto dôvodu sa domnievam, že motiváciou sťažovateľky v prípade

podanej ústavnej sťažnosti nie je dosiahnutie ochrany svojich ústavných práv, ale výlučne

finančného zadosťučinenia.“

7. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku, ktorým reagoval na vyjadrenie

podpredsedníčky okresného súdu, uviedol, že «sťažovateľ si k uvedeným skutočnostiam

tvrdeným porušovateľom dovoľuje uviesť, že sťažovateľ dodržiaval všetky stanovené lehoty

riadne a včas, a preto nie je v súlade so základným právom sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, aby

porušovateľ vyruboval súdny poplatok v období 5 rokov od podania žaloby. Vo vzťahu

k tvrdeniu porušovateľa, že sťažovateľke bola zaslaná výzva (druhá dňa 13.11.2017 –

výlučne z dôvodu potreby uvedenia aktuálnych údajov, uvádzame, že keby konal

porušovateľ bez prieťahov, tak k tomuto nemuselo dôjsť. Sťažovateľ zobral žalobu v celom

rozsahu späť po analýze svojim účtovným poradcom, ktorý vyhodnotil predmetnú

pohľadávku za „ťažko vymožiteľnú“ (nerentabilne uplatnenú), a s tými spojenými prieťahmi

zo strany porušovateľa.».

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práv uvedených v bode 1.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní okresného súdu

9. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti a zo spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný,

zistil tento priebeh napadnutého konania okresného súdu:

- 27. októbra 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy

52 804 € s príslušenstvom;

- 5. novembra 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku;

- 27. novembra 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu čiastočné späťvzatie

žaloby, odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku a návrh na oslobodenie

od súdnych poplatkov;

- uznesením okresného súdu z 11. mája 2015 nebolo sťažovateľke priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov a proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala odvolanie;

- uznesením Krajského súdu v Žiline z 1. októbra 2015 bolo uznesenie okresného

súdu z 11. mája 2015 zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie;

- 4. januára 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyplnenie tlačiva

pre dokladovanie pomerov účastníkov konania;

- 8. februára 2016 sťažovateľka doručila okresnému súdu vyplnené tlačivo

pre dokladovanie pomerov účastníkov konania;

- 13. apríla 2017 sťažovateľka podala na okresnom súde žiadosť o skoré nariadenie

termínu pojednávania;

- 15. júna 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na doloženie daňového priznania

za rok 2016 a výpisov z účtov za posledné 3 mesiace;

- 26. júna 2017 sťažovateľka doručila požadované listiny okresnému súdu;

- 13. novembra 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na opätovné predloženie

aktuálnych dokladov pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov;

- 12. decembra 2017 sťažovateľka doručila požadované listiny okresnému súdu;

- uznesením okresného súdu z 9. januára 2018 nebolo priznané sťažovateľke

oslobodenie od súdnych poplatkov a proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť;

- uznesením okresného súdu z 27. marca 2018 bola zamietnutá sťažnosť

sťažovateľky;

- 15. mája 2018 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 1 674 €;

- 13. júla 2018 bol sťažovateľkou zaplatený súdny poplatok;

- 30. júla 2018 bola vec sťažovateľky prevedená do registra Cb a bola jej pridelená

sp. zn. ;

- uznesením okresného súdu z 25. septembra 2018 bola protistrana vyzvaná, aby sa

vyjadrila k žalobe;

- 29. októbra 2018 protistrana doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe;

- uznesením okresného súdu z 22. novembra 2018 bola sťažovateľka vyzvaná, aby sa

vyjadrila k vyjadreniu protistrany k žalobe;

- vo februári 2019 bol nariadený termín pojednávania na 29. marec 2019

(upovedomenie o termíne bolo sťažovateľke doručené 1. marca 2019);

- 28. marca 2019 sťažovateľka doručila okresnému súdu späťvzatie žaloby;

- 29. marca 2019 bolo hlavné pojednávanie odročené z dôvodu späťvzatia žaloby;

- uznesením okresného súdu z 29. marca 2019 bolo konanie zastavené a protistrane

bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu;

- uznesením okresného súdu sp. zn. z 10. júla 2019 bolo rozhodnuté

o výške trov konania;

- uznesením okresného súdu sp. zn. z 9. septembra 2019 bolo

rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku sťažovateľke.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

15. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádzala z (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

bol súd prvého stupňa podľa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny

poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa § 157

ods. 1 len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne ).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.

18. Pri posudzovaní prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že v tejto veci okresný

súd rozhodol o zastavení napadnutého konania na základe späťvzatia žaloby sťažovateľkou.

Ústavný súd neskúmal právnu a skutkovú zložitosť tejto veci, lebo tá v konečnom dôsledku

nemohla mať vplyv na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu.

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd

pri preskúmaní súdneho spisu nezistil nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany

sťažovateľky ako účastníčky konania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka svojím

správaním neprispela k predĺženiu napadnutého konania okresného súdu.

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu v bode 1 uvedených základných práv, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu v bode 1 uvedených

práv sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému

postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ).

21. Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že v napadnutom konaní okresný súd

spočiatku postupoval plynulo. Okolnosťou, ktorá neskôr narušila plynulosť konania, bola

nečinnosť okresného súdu, a to v období od 8. februára 2016, keď sťažovateľka doručila

okresnému súdu vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníkov konania,

do 15. júna 2017, keď okresný súd vyzval sťažovateľku na doloženie daňového priznania

za rok 2016 a výpisov z účtov za posledné 3 mesiace.

22. Ústavný súd nepovažuje výzvy okresného súdu zo 4. januára 2016 a 13. apríla

2017, na základe ktorých okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie dokladov,

za efektívne úkony. Túto skutočnosť odôvodňuje tým, že okresný súd po predložení

požadovaných dokladov bezprostredne nerozhodol o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie

od súdnych poplatkov (ďalej len „žiadosť sťažovateľky“), čím sa neskôr tieto doklady stali

neaktuálnymi. Z tohto dôvodu bola sťažovateľka opätovne vyzvaná na ich predloženie

(výzva z 13. novembra 2017), čím sa predlžovalo rozhodovanie okresného súdu v tejto

otázke (spoločne v bode 21 uvedenou nečinnosťou), čo malo vplyv aj na celkovú dĺžku

napadnutého konania.

23. Ústavný súd tiež dodáva, že okresný súd po právoplatnom rozhodnutí o žiadosti

sťažovateľky konal priebežne, riadne a bez prieťahov až do skončenia napadnutého

konania.

24. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

25. Podpredsedníčka okresného súdu tiež konštatovala, že na dĺžku konania mala

vplyv aj samotná žiadosť sťažovateľky vrátane využitia opravných prostriedkov proti

rozhodnutiam súdu týkajúcim sa súdneho poplatku (ďalej len „opravné prostriedky“).

26. Pokiaľ sťažovateľka v napadnutom konaní podala žiadosť a tiež využila

opakovane opravné prostriedky, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr.

v aktuálnom čase podľa , neskôr podľa Civilného sporového

poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie jej práva v občianskom súdnom konaní

spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Využitím svojich práv

na podanie žiadosti a opravných prostriedkov teda sťažovateľka neprispela svojím

správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musela si byť vedomá toho, že tým

prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jej veci.

27. Okresný súd bol povinný postupovať tak, aby o žiadosti sťažovateľky bolo čo

najskôr právoplatne rozhodnuté. Ústavný súd konštatuje, že o žiadosti sťažovateľky bolo

s konečnou platnosťou rozhodnuté až uznesením okresného súdu z 27. marca 2018. V tejto

súvislosti ústavný súd považuje dĺžku rozhodovania okresného súdu o žiadosti sťažovateľky

(skoro 40 mesiacov) za absolútne neakceptovateľnú. Okresný súd teda nezvolil procesný

postup v napadnutom konaní smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

(do späťvzatia žaloby) sťažovateľka nachádzala. Je zrejmé, že len rýchla ochrana

subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen

účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne

či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

28. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd postupoval podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“).

31. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3

vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola vo výške 980 €) a zo sadzby za náhradu hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

32. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia

pred ústavným súdom v celkovej sume 415,51 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len

„DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľky je platcom

DPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2019 zvýšené o 20 % DPH, t. j.

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)

vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dve

paušálne náhrady hotových výdavkov v roku 2019 zvýšené o 20 % DPH. Ústavný súd

nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľky odmenu a režijný paušál za repliku

k vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Túto skutočnosť ústavný

súd odôvodňuje tým, že právny zástupca sťažovateľky v tomto podaní zopakoval

skutočnosti, ktoré už uviedol v ústavnej sťažnosti (súčinnosť sťažovateľky v napadnutom

konaní, dĺžka rozhodovania okresného súdu o súdnom poplatku). Právny zástupca

sťažovateľky tiež uviedol skutočnosti, ktoré samy osebe vyplývajú z priebehu napadnutého

konania (neefektívne úkony okresného súdu, ku ktorým sa ústavný súd vyjadril v bode 22).

Právny zástupca sťažovateľky teda síce reagoval na vyjadrenie podpredsedníčky okresného

súdu, ale bez uvedenia nových skutočností, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie ústavného

súdu vo veci samej (vrátane dôvodov späťvzatia žaloby sťažovateľkou). Z uvedených

dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

nálezu.

33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

34. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

35. Sťažovateľka sa tiež domáhala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Keďže napadnuté konanie

okresného súdu bolo právoplatne skončené, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti

nevyhovel.

36. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

37. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

39. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € z dôvodu, že „právna neistota Sťažovateľa v uvedenej veci a porušovanie

jeho práva na prerokovanie veci bez prieťahov a práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote pretrváva už viac ako 4 roky...“.

40. Berúc do úvahy najmä skutočnosť, že sťažovateľka v dôsledku späťvzatia žaloby

(bez ohľadu na dôvod) stratila záujem na meritórnom prerokovaní veci, s ktorou sa obrátila

na okresný súd, a preto už ani nemôže trvať na odstránení stavu právnej neistoty, ktorá je,

ako už bolo uvedené, podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ústavný súd sťažovateľke finančné zadosťučinenie nepriznal.

VII.

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2020

Miroslav Duriš predseda senátu