Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 232/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, advokátky, , ,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť sťažovateľky o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky , advokátky,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. (ďalej spolu aj „namietané konania“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd sťažovateľku ustanovil

za obhajcu v trestných konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Po ukončení týchto trestných

konaní sťažovateľka adresovala okresnému súdu návrhy na priznanie trov obhajoby,

a to takto:

- v konaní sp. zn. bol návrh na priznanie trov obhajoby vo výške

2 299,24 eur doručený okresnému súdu 23. júla 2018,

- v konaní sp. zn. bol návrh na priznanie trov obhajoby vo výške

1 691,55 eur doručený okresnému súdu 22. januára 2019,

- v konaní sp. zn. bol návrh na priznanie trov obhajoby vo výške

1 402,66 eur doručený okresnému súdu 22. februára 2019 a

- v konaní sp. zn. bol návrh na priznanie trov obhajoby vo výške

253,70 eur doručený okresnému súdu 2. septembra 2019.

3. Po uplynutí zákonných lehôt na rozhodnutie o priznaní trov obhajoby podľa § 553

ods. 3 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) adresovala sťažovateľka okresnému súdu 10. septembra 2019

do mailovej schránky prvú sťažnosť na prieťahy v uvedených konaniach, ktorej nebolo

zo strany okresného súdu žiadnym spôsobom vyhovené. Po uplynutí ďalších 4 mesiacov

sťažovateľka 8. januára 2020 podala do namietaných konaní v poradí druhú sťažnosť

na prieťahy v konaní z dôvodu nerešpektovania zákonných lehôt. Okresný súd jednotlivé

sťažnosti sťažovateľky vybavil podaniami zo 4. februára 2020 pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých uviedol,

že sťažnosti považuje za dôvodné, dĺžka konaní o priznaní náhrady uplatnených trov

obhajoby v jednotlivých trestných konaniach prekročila medze primeranosti a o trovách

už bolo rozhodnuté, aj keď nie v zákonných lehotách.

4. V namietaných konaniach došlo k rozhodnutiu o návrhoch na priznanie trov

obhajoby, a to uznesením okresného súdu sp. zn. z 20. januára 2020 po viac

ako 17 mesiacoch, uznesením okresného súdu sp. zn. z 21. januára 2020 po viac

ako 11 mesiacoch, uznesením okresného súdu sp. zn. z 22. januára 2020

po viac ako 11 mesiacoch a uznesením okresného súdu sp. zn. z 21. januára

2020 po viac ako 4 mesiacoch od ich podania. Uvedené trovy obhajoby neboli sťažovateľke

do podania ústavnej sťažnosti vyplatené. Okresný súd teda nedodržal zákonnú lehotu,

pričom sťažovateľka ako obhajkyňa riadne poskytovala služby svojim klientom,

zúčastňovala sa nariadených vyšetrovacích úkonov, ako aj úkonov v súdnom konaní,

vynakladala čas a hotové výdavky s tým súvisiace. Ide o výplatu sťažovateľky, ktorú

nemôže sťažovateľka ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť ďalej vo svojej

činnosti zhodnocovať. V súvislosti so vzniknutou situáciou a s tým, že ju okresný súd

nevyplatením priznaných trov obhajoby drží v neistom postavení, sťažovateľka tvrdí,

že bola nútená zrušiť svoje pracovisko v Rimavskej Sobote, ktorého náklady už nedokázala

pokryť.

5. Sťažovateľka uvádza, že napriek rozhodnutiu okresného súdu o podaných

návrhoch na priznanie náhrady trov obhajoby nedošlo k odstráneniu stavu jej právnej

neistoty a pociťuje vážnu a nenapraviteľnú ujmu, vzhľadom na čo požaduje aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 eur, ktorého výšku odôvodňuje

najmä závažným porušením jej práv, ku ktorému dochádza už viac ako rok.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní pod sp. zn. ,

a porušené bolo.

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Rimavská Sobota je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie

sťažovateľke vo výške 20.000,-€ ( slovom dvadsaťtisíc eur) na jej účet.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

9.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí

byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého,

alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti

v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana

súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,

pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

12. Podľa obhajca, ktorý bol obvinenému

ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným

predpisom, ak zákon neustanovuje inak.

12.1 Podľa o návrhu podľa odseku 2 orgán činný

v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu

a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyplatí najneskôr

do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa

osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán

činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

13. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že došlo k porušeniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v namietaných trestných konaniach, v ktorých okresný súd rozhodol

o jej návrhoch na priznanie odmeny právneho zastúpenia v trestných konaniach,

v ktorých bola ustanovené ex offo, až po uplynutí 17, 11 a 4 mesiacov (teda úplne mimo

rámca 30-dňovej zákonnej lehoty), a do podania ústavnej sťažnosti jej priznaná odmena

nebola zo strany okresného súdu vyplatená napriek tomu, že aj na vyplatenie priznaných

odmien zákon upravuje lehotu 90 dní.

14. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (m. m. , ).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

17. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade

okresným súdom) ešte mohlo trvať (m. m. , , ,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva podľa ,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej

sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou ESĽP (m. m. Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

18. Ako vyplýva z obsahu ústavnej sťažnosti a ako ústavný súd zistil dožiadaním

na okresnom súde, o jej nároku na priznanie trov obhajoby rozhodol okresný súd uznesením

sp. zn. z 20. januára 2020, právoplatným 14. februára 2020, uznesením sp. zn.

z 21. januára 2020, právoplatným 31. januára 2020, uznesením sp. zn.

z 20. januára 2020, právoplatným 14. februára 2020, a uznesením sp. zn.

z 22. januára 2020, právoplatným 14. februára 2020. Ústavný súd konštatuje,

že uvedenými rozhodnutiami okresný súd nastolil právnu istotu a rozhodol o právnom

nároku sťažovateľky na náhradu trov povinnej obhajoby, ktorej sa svojimi návrhmi

na okresnom súde domáhala. Ústavná sťažnosť bola pritom ústavnému súdu doručená

až 1. apríla 2020 (podaná na poštovú prepravu 31. marca 2020). Vzhľadom na uvedené

preto vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote dospel

ústavný súd k záveru, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená,

keďže bola podaná v čase, keď bola „vec“ sťažovateľky už právoplatne rozhodnutá.

19. Vychádzajúc z účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a v rovnakom rozsahu aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých spoločným

menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (m. m. , , ,

), ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

20. Čo sa týka námietky sťažovateľky o tom, že priznaná náhrada trov obhajoby

jej nebola ku dňu podania ústavnej sťažnosti vyplatená, ústavný súd v prvom rade

upriamuje pozornosť na samotné znenie právnej úpravy. Podľa § 553 ods. 3 Trestného

poriadku priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom konaní

alebo súd vyplatí najneskôr do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola náhrada

trov priznaná. Ako ústavný súd zistil dožiadaním na okresnom súde a ako je uvedené v bode

18 tohto rozhodnutia, uznesenie okresného súdu sp. zn. z 21. januára 2020

nadobudlo právoplatnosť 31. januára 2020, t. j. zákonná lehota 90 dní na uhradenie náhrady

trov obhajoby v tomto prípade uplynula 30. apríla 2020. Zvyšné tri uznesenia okresného

súdu nadobudli právoplatnosť 14. februára 2020, t. j. zákonná lehota 90 dní na uhradenie

náhrady trov obhajoby v tomto prípade uplynula 14. mája 2020. Ústavná sťažnosť

bola doručená ústavnému súdu 1. apríla 2020.

21. Vo všetkých štyroch prípadoch teda v čase podania ústavnej sťažnosti ešte

zákonná lehota na splnenie povinnosti okresného súdu vyplatiť priznanú náhradu trov

obhajoby okresnému súdu neuplynula. Z informácie okresného súdu navyše vyplýva,

že všetky uznesenia okresného súdu boli k 7. máju 2020 prevzaté učtárňou okresného súdu,

ktorá uvedené nároky sťažovateľky uhradila so splatnosťou k 20. máju 2020. Zákonná

lehota na vyplatenie priznanej náhrady trov povinnej obhajoby v prospech sťažovateľky

tak bola zo strany okresného súdu prekročená v jednom prípade o 20 dní a v druhom

prípade o 6 dní. Takémuto omeškaniu v splnení povinnosti okresného súdu vyplatiť

právoplatne priznanú náhradu trov obhajoby nemožno priznať žiadnu ústavnoprávnu

relevanciu.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky

obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu