Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 258/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť K. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. T., P., ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Poprad v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2012

doručená sťažnosť K. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. T.,

P., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C

1274/2000 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza aj to, že v namietanom konaní bolo porušené aj jeho právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktoré však v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu

(v petite) neuviedol. Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne

uvedených v tomto zákone, a preto ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa len

z hľadiska namietaného porušenia označeným postupom okresného

súdu v namietanom konaní.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Dňa 18. 12. 2000 bola proti sťažovateľovi na Okresnom súde v Poprade podaná

žaloba na vyporiadanie BSM jeho bývalou manželkou E. K. Konanie bolo vedené na

Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. . Uvedené konanie bolo právoplatne

skončené až po vyše 10 rokoch od jeho začatia rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod

sp. zn. , a to dňa 21. 3. 2011. Sťažovateľ podal proti rozsudku

Krajského súdu Prešove pod sp. zn. , dovolanie dňa 18. 4.

2011. ...

Predmetom vyporiadania BSM medzi sťažovateľom a jeho bývalou manželkou p. E.

K. boli okrem bežných hnuteľných vecí aj nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. 2863

postavený na parcele č. 626 o výmere 362 m2 zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosť

zapísaná na LV č. 712 pre obec P., k. ú. S. a tak isto aj dlh z pôžičky v Slovenskej sporiteľni

č. 618570752 v zostatkovej hodnote ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške

4.712,90,- €.

Keďže konanie na Okresnom súde v Poprade nebolo ukončené ani po štyroch rokoch

od jeho začatia, tak sťažovateľ podal dňa 13. 5. 2004 sťažnosť na prieťahy v súdnom

konaní, ktorú adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR, v ktorej popísal dôvody svojej

sťažnosti a žiadal, o čo najrýchlejšie vyriešenie konania o vyporiadanie BSM. Dňa 4. 6.

2004 bola sťažovateľovi doručená odpoveď, v ktorej Ministerstvo spravodlivosti SR túto

sťažnosť postúpilo predsedovi Okresného súdu v Poprade. ...

Sťažovateľ dňa 19. 5. 2006 podal na Okresnom súde v Poprade opätovne sťažnosť na

prieťahy v súdnom konaní pod č. k. , v ktorej okrem iného uviedol, že na

Okresný súd v Poprade v mesiaci február 2004 podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní

pri riešení kauzy pod sp. zn. , na ktorú dostal odpoveď od predsedu súdu, že

tento nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej vyhodnotenie ako

dôvodnej. Zároveň poznamenal, „že vzhľadom k množstvu agendy, ktorá napadla na tunajší

súd a zaťaženosť jednotlivých senátov, nebolo možné zabezpečiť včasnejšie prejednanie

veci“. Túto svoju sťažnosť zaslal aj Ministerstvu spravodlivosti SR.

Na túto v poradí už druhú sťažnosť odpovedal Okresný súd v Poprade a to listom

zo dňa 12. 6. 2006 s tým, že opätovne nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

vyhodnotenie sťažnosti ako dôvodnej.

Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 6. 6. 2006 túto sťažnosť postúpilo

Okresnému súdu v Poprade. ...

Na základe sťažnosti sťažovateľa zo dňa 22. 6. 2006 adresovanej Ministerstvu

spravodlivosti SR, ho Ministerstvo spravodlivosti SR svojím prípisom zo dňa 7. 7. 2006

odkázalo na podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Okresného súdu

na predsedu Krajského súdu v Prešove. Sťažovateľ teda dňa 13. 7. 2006 podal sťažnosť

na prieťahy v konaní a postup predsedu Okresného súdu v Poprade podľa zákona

č. . Prevzatie tohto listu - sťažnosti sťažovateľa Krajský súd v Prešove

potvrdil (doručením dňa 19. 7. 2006). Predseda kolégia Krajského súdu v Prešove vo svojej

odpovedi zo dňa 13. 9. 2006 popísal jednotlivé úkony Okresného súdu v Poprade, ako aj

Krajského súdu v Prešove a konštatoval, že v predmetnej veci neboli zistené subjektívne

prieťahy a odpoveď zo strany vedenia Okresného súdu v Poprade považoval za adekvátnu

stavu vybavenia veci a že zákonný sudca konal bez akýchkoľvek prieťahov. ...

Sťažovateľ sťažnosťou podanou dňa 2. 7. 2008 a doručenou Okresnému súdu

v Poprade dňa 3. 7. 2008 podal opäť sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom

súde v Poprade pod sp. zn. . Pričom tu už Okresný súd v Poprade vo svojej

odpovedi zo dňa 17. 7. 2008 čiastočne uznal, že v prejednávanej veci sú prieťahy a uviedol

že sťažnosť sťažovateľa je čiastočne dôvodná. Okresný súd v Poprade uviedol, že znalec

nepredložil v ním stanovenej lehote znalecký posudok, a že v prípade ak znalec nepredloží

znalecký posudok do 31. 7. 2008, bude voči znalcovi uplatnené poriadkové opatrenie.

Sťažovateľ dňa 26. 5. 2009 podal opäť sťažnosť na prieťahy v konaní na znalecký

posudok vedenom na Okresnom súde v Poprade sp. zn. kde uviedol, že

uznesením Okresného súdu v Poprade č. -380 zo dňa 28. 1. 2008 bolo

nariadené znalecké dokazovanie na ohodnotenie rodinného domu a vzhľadom k tomu, že do

dňa podania sťažnosti znalec nevykonal žiaden úkon pre znalecké ohodnotenie rodinného

domu, vyjadril presvedčenie, že dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní. ...

Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 10. 9. 2010 pod číslom konania:

16673/2010/51/ZT vyslovilo názor, že podnet sťažovateľa na prieťahy ohľadom súdneho

znalca bol dôvodný za to, že bol nečinný. Ministerstvo spravodlivosti SR uviedlo, že

„Prešetrením postupu znalca Ing. M. V. v predmetnom konaní bolo zistené, že menovaný

znalec spôsobil bez vážnych dôvodov uznaných súdom prieťahy v konaní, v ktorom bol

ustanovený“. ...

Uvedené konanie bolo právoplatne skončené až po vyše 10 rokoch od jeho začatia

a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. , a to

dňa 21. 3. 2011.

Sťažovateľ je toho názoru, že od začatia konania odo dňa 18. 12. 2000, od kedy

podala p. E. K. žalobu proti sťažovateľovi o vyporiadanie BSM, až do právoplatného

skončenia veci uplynulo už viac ako 10 rokov, súd na žiadosti a sťažnosti sťažovateľa

reagoval príliš všeobecne a podľa neho nekonal tak, aby vec bola bez zbytočného prieťahu

prejednaná a rozhodnutá, a to i napriek tomu, že vec podľa názoru sťažovateľa nebola

právne ani fakticky zložitá (išlo o klasické súdne konanie o vyporiadanie BSM), správanie

sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobú situáciu, ktorá by odôvodňovala

prieťahy, ba naopak zbytočné prieťahy boli spôsobené pretrvávajúcou nečinnosťou, resp.

sporadickou činnosťou Okresného súdu v Poprade, a tento neurobil žiadne potrebné

opatrenia na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prerokovaná a rozhodnutá. ...

Všetky možnosti zjednania nápravy boli vyčerpané, prieťahy v konaní už spôsobili

nenapraviteľné nevýhody, a preto sťažovateľ žiada Ústavný súd SR, aby sa sťažnosťou

zaoberal. Sťažovateľ podal dňa 18. 4. 2011 mimoriadny opravný prostriedok a to dovolanie

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. a .»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na

ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa K. K., nar..., bytom P., občan SR na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní

vedenom Okresným súdom Poprade pod č. k. porušené bolo.

2. Sťažovateľovi K. K., nar..., bytom P., občan SR, priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 6.000,- € (slovom šesťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Poprad je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

261,82,- €, na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. T., vedeného v Č. a. s., č. ú.:...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote môže vyplývať aj z toho, že porušenie

uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

(), a preto už k namietanému porušovaniu základného práva

nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 25. apríla 2012, t. j. v čase, keď okresný

súd už vo veci nekonal, pretože jeho rozsudok č. k. -567 zo 4. júna 2010

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. ,

zo 16. februára 2011 nadobudol právoplatnosť 21. marca 2011, a teda k porušovaniu

označených základných práv už v uvedenom konaní nemohlo dochádzať.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodov zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní sa

už ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012