Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 45 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)IV. ÚS 258/2012
PDF · 153.55 KB
No categories available
IV. ÚS 258/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť K. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. T., P., ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 1274/2000, a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2012
doručená sťažnosť K. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. T.,
P., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C
1274/2000 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza aj to, že v namietanom konaní bolo porušené aj jeho právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktoré však v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu
(v petite) neuviedol. Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne
uvedených v tomto zákone, a preto ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa len
z hľadiska namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy označeným postupom okresného
súdu v namietanom konaní.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:
«Dňa 18. 12. 2000 bola proti sťažovateľovi na Okresnom súde v Poprade podaná
žaloba na vyporiadanie BSM jeho bývalou manželkou E. K. Konanie bolo vedené na
Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 9C/1274/2000. Uvedené konanie bolo právoplatne
skončené až po vyše 10 rokoch od jeho začatia rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod
sp. zn. 1 Co/149/2010, 1 Co/150/2010 a to dňa 21. 3. 2011. Sťažovateľ podal proti rozsudku
Krajského súdu Prešove pod sp. zn. 1 Co/149/2010, 1 Co/150/2010 dovolanie dňa 18. 4.
2011. ...
Predmetom vyporiadania BSM medzi sťažovateľom a jeho bývalou manželkou p. E.
K. boli okrem bežných hnuteľných vecí aj nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. 2863
postavený na parcele č. 626 o výmere 362 m2 zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. 712 pre obec P., k. ú. S. a tak isto aj dlh z pôžičky v Slovenskej sporiteľni
č. 618570752 v zostatkovej hodnote ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške
4.712,90,- €.
Keďže konanie na Okresnom súde v Poprade nebolo ukončené ani po štyroch rokoch
od jeho začatia, tak sťažovateľ podal dňa 13. 5. 2004 sťažnosť na prieťahy v súdnom
konaní, ktorú adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR, v ktorej popísal dôvody svojej
sťažnosti a žiadal, o čo najrýchlejšie vyriešenie konania o vyporiadanie BSM. Dňa 4. 6.
2004 bola sťažovateľovi doručená odpoveď, v ktorej Ministerstvo spravodlivosti SR túto
sťažnosť postúpilo predsedovi Okresného súdu v Poprade. ...
Sťažovateľ dňa 19. 5. 2006 podal na Okresnom súde v Poprade opätovne sťažnosť na
prieťahy v súdnom konaní pod č. k. 9C 1274/2000, v ktorej okrem iného uviedol, že na
Okresný súd v Poprade v mesiaci február 2004 podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní
pri riešení kauzy pod sp. zn. 9C/1274/2000, na ktorú dostal odpoveď od predsedu súdu, že
tento nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej vyhodnotenie ako
dôvodnej. Zároveň poznamenal, „že vzhľadom k množstvu agendy, ktorá napadla na tunajší
súd a zaťaženosť jednotlivých senátov, nebolo možné zabezpečiť včasnejšie prejednanie
veci“. Túto svoju sťažnosť zaslal aj Ministerstvu spravodlivosti SR.
Na túto v poradí už druhú sťažnosť odpovedal Okresný súd v Poprade a to listom
zo dňa 12. 6. 2006 s tým, že opätovne nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
vyhodnotenie sťažnosti ako dôvodnej.
Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 6. 6. 2006 túto sťažnosť postúpilo
Okresnému súdu v Poprade. ...
Na základe sťažnosti sťažovateľa zo dňa 22. 6. 2006 adresovanej Ministerstvu
spravodlivosti SR, ho Ministerstvo spravodlivosti SR svojím prípisom zo dňa 7. 7. 2006
odkázalo na podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Okresného súdu
na predsedu Krajského súdu v Prešove. Sťažovateľ teda dňa 13. 7. 2006 podal sťažnosť
na prieťahy v konaní a postup predsedu Okresného súdu v Poprade podľa zákona
č. 757/2004 Z. z.. Prevzatie tohto listu - sťažnosti sťažovateľa Krajský súd v Prešove
potvrdil (doručením dňa 19. 7. 2006). Predseda kolégia Krajského súdu v Prešove vo svojej
odpovedi zo dňa 13. 9. 2006 popísal jednotlivé úkony Okresného súdu v Poprade, ako aj
Krajského súdu v Prešove a konštatoval, že v predmetnej veci neboli zistené subjektívne
prieťahy a odpoveď zo strany vedenia Okresného súdu v Poprade považoval za adekvátnu
stavu vybavenia veci a že zákonný sudca konal bez akýchkoľvek prieťahov. ...
Sťažovateľ sťažnosťou podanou dňa 2. 7. 2008 a doručenou Okresnému súdu
v Poprade dňa 3. 7. 2008 podal opäť sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom
súde v Poprade pod sp. zn. 9C/1274/2000. Pričom tu už Okresný súd v Poprade vo svojej
odpovedi zo dňa 17. 7. 2008 čiastočne uznal, že v prejednávanej veci sú prieťahy a uviedol
že sťažnosť sťažovateľa je čiastočne dôvodná. Okresný súd v Poprade uviedol, že znalec
nepredložil v ním stanovenej lehote znalecký posudok, a že v prípade ak znalec nepredloží
znalecký posudok do 31. 7. 2008, bude voči znalcovi uplatnené poriadkové opatrenie.
Sťažovateľ dňa 26. 5. 2009 podal opäť sťažnosť na prieťahy v konaní na znalecký
posudok vedenom na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 9C/1274/2000 kde uviedol, že
uznesením Okresného súdu v Poprade č. 9C/1274/2000-380 zo dňa 28. 1. 2008 bolo
nariadené znalecké dokazovanie na ohodnotenie rodinného domu a vzhľadom k tomu, že do
dňa podania sťažnosti znalec nevykonal žiaden úkon pre znalecké ohodnotenie rodinného
domu, vyjadril presvedčenie, že dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní. ...
Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 10. 9. 2010 pod číslom konania:
16673/2010/51/ZT vyslovilo názor, že podnet sťažovateľa na prieťahy ohľadom súdneho
znalca bol dôvodný za to, že bol nečinný. Ministerstvo spravodlivosti SR uviedlo, že
„Prešetrením postupu znalca Ing. M. V. v predmetnom konaní bolo zistené, že menovaný
znalec spôsobil bez vážnych dôvodov uznaných súdom prieťahy v konaní, v ktorom bol
ustanovený“. ...
Uvedené konanie bolo právoplatne skončené až po vyše 10 rokoch od jeho začatia
a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1 Co/149/2010, 1 Co/150/2010 a to
dňa 21. 3. 2011.
Sťažovateľ je toho názoru, že od začatia konania odo dňa 18. 12. 2000, od kedy
podala p. E. K. žalobu proti sťažovateľovi o vyporiadanie BSM, až do právoplatného
skončenia veci uplynulo už viac ako 10 rokov, súd na žiadosti a sťažnosti sťažovateľa
reagoval príliš všeobecne a podľa neho nekonal tak, aby vec bola bez zbytočného prieťahu
prejednaná a rozhodnutá, a to i napriek tomu, že vec podľa názoru sťažovateľa nebola
právne ani fakticky zložitá (išlo o klasické súdne konanie o vyporiadanie BSM), správanie
sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobú situáciu, ktorá by odôvodňovala
prieťahy, ba naopak zbytočné prieťahy boli spôsobené pretrvávajúcou nečinnosťou, resp.
sporadickou činnosťou Okresného súdu v Poprade, a tento neurobil žiadne potrebné
opatrenia na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prerokovaná a rozhodnutá. ...
Všetky možnosti zjednania nápravy boli vyčerpané, prieťahy v konaní už spôsobili
nenapraviteľné nevýhody, a preto sťažovateľ žiada Ústavný súd SR, aby sa sťažnosťou
zaoberal. Sťažovateľ podal dňa 18. 4. 2011 mimoriadny opravný prostriedok a to dovolanie
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co/149/2010 a 1 Co/149/2010.»
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na
ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa K. K., nar..., bytom P., občan SR na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
vedenom Okresným súdom Poprade pod č. k. 9C/1274/2000 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi K. K., nar..., bytom P., občan SR, priznáva finančné zadosťučinenie
v sume 6.000,- € (slovom šesťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Poprad je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume
261,82,- €, na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. T., vedeného v Č. a. s., č. ú.:...
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či
nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným
postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktorý vylučuje, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03,
IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote môže vyplývať aj z toho, že porušenie
uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už
označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu základného práva
nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do
základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na
ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo
trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. marca 2009).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta postup okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 1274/2000, v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 25. apríla 2012, t. j. v čase, keď okresný
súd už vo veci nekonal, pretože jeho rozsudok č. k. 9 C 1274/2000-567 zo 4. júna 2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co/149/2010, 1 Co/150/2010
zo 16. februára 2011 nadobudol právoplatnosť 21. marca 2011, a teda k porušovaniu
označených základných práv už v uvedenom konaní nemohlo dochádzať.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodov zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní sa
už ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. mája 2012