Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 254/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Oľga Rosulegová, s. r. o., Hrabový chodník 4,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Oľga Rosulegová, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

, základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5

Listiny základných práv a slobôd a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1

písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. februára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Oľga Rosulegová, s. r. o., Hrabový chodník 4,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Oľga Rosulegová, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

(ďalej len „“), základného práva na osobnú slobodu

podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 19. februára 2020

(ďalej aj „namietané uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi sa

pod ČVS: PPZ-250/NKA-BA1-2019 vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin

úkladnej vraždy podľa a

v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie

2. novembra 2019. V rámci predmetného trestného konania bol sťažovateľ vzatý do väzby

uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. zo 4. novembra 2019

(ďalej len ,,uznesenie Špecializovaného trestného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby“), a to

z dôvodu podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom Špecializovaný trestný súd

podľa a nenahradil väzbu sťažovateľa

dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa

neprijal sťažovateľom ponúknutú peňažnú záruku. O sťažnostiach, ktoré proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby podali prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„prokurátor“) a sťažovateľ, rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 25. novembra 2019, ktorým s poukazom na

prvostupňové rozhodnutie zrušil a podľa vzal

sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa , a ,

podľa a nenahradil väzbu sťažovateľa

dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa

neprijal sťažovateľom ponúknutú peňažnú záruku. Najvyšší súd v predchádzajúcej vete

citovaným rozhodnutím vyhovel sťažnosti prokurátora v celom rozsahu, pričom zároveň

s poukazom na zamietol sťažnosť sťažovateľa ako

nedôvodnú.

3. Následne podal sťažovateľ 8. januára 2020 žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu, o ktorej rozhodol Špecializovaný trestný súd uznesením sp. zn.

z 31. januára 2020 (ďalej len ,,uznesenie Špecializovaného trestného súdu o zamietnutí

žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu“) tak, že ju podľa § 79 ods. 3

zamietol (bod I výroku), pričom zároveň podľa ,

ods. 2 nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného

a mediačného úradníka (bod II výroku). O sťažnosti, ktorú proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

podal sťažovateľ, bolo namietaným uznesením najvyššieho súdu rozhodnuté tak, že najvyšší

súd s poukazom na , zrušil uznesenie

Špecializovaného trestného súdu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu vo výroku v bode I, sťažovateľa podľa

ponechal vo väzbe podľa , , pričom v ostatných

častiach ostalo sťažovateľom napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu

nedotknuté.

4. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje proti časti výroku

namietaného uznesenia najvyššieho súdu, ktorým ho tento podľa § 72 ods. 1 písm. e)

ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v ,

, keďže podľa názoru sťažovateľa išlo o ,,chybnú aplikáciu nesprávneho

ustanovenia “, s ktorou v príčinnej súvislosti malo dôjsť k porušeniu

jeho základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 , základného

práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny a práva na slobodu a bezpečnosť

podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru. Podľa názoru sťažovateľa nebol najvyšší

súd v ním uvádzanom prípade oprávnený rozhodnúť s poukazom na § 72 ods. 1 písm. e)

, keďže predmetné ustanovenie oprávňuje súd ponechať obvineného

vo väzbe pre účely súdnej časti trestného konania nasledujúcej po podaní obžaloby a taktiež

oprávňuje súd predĺžiť celkovú lehotu väzby v trestnom konaní, avšak ani jedna

z uvedených okolností do času rozhodovania najvyššieho súdu o väzbe sťažovateľa

v trestnom konaní nenastala. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ ďalej uvádza:

,,K zmene (zúženiu) dôvodov väzby malo dôjsť postupom podľa § 72 ods. 1 písm. c), § 79

ods. 2 , ktorým by Najvyšší súd SR vypustil dôvod väzby podľa

ods. 1 písm. a) .“ Z dôvodov dosiaľ uvedených ostalo podľa názoru

sťažovateľa o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu do dnešného dňa

nerozhodnuté.

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí veci na ďalšie konanie rozhodol nálezom tak, že jeho základné právo na osobnú

slobodu podľa , 2 a 5 , základné právo na osobnú slobodu podľa

ods. 1, 2 a 5 listiny a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, 4

dohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu porušené boli. Sťažovateľ ďalej

navrhuje namietané uznesenie najvyššieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie

a rozhodnutie. V ostatnom sťažovateľ navrhuje priznať mu náhradu trov právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom vo výške 375,24 eur.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania. Ústavný súd podľa každý

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania

uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný

súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa

§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je

podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa sa osobná sloboda zaručuje.

11. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

12. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

13. Podľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda je zaručená.

14. Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,

že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

15. Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu

ustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

16. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: c) zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je

potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

17. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie

sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

18. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,

má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

19. Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo

trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu

hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej

činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval

alebo ktorým hrozil.

20. Podľa sa rozhodnutím o väzbe rozumie

rozhodnutie o a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí

do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení

väzby, b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby;

za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby, c) zmene dôvodov väzby

obvineného, d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného, e) ponechaní obvineného

vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní, f) prepustení zatknutého

obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní

obvineného na slobode pri nahradení väzby.

21. Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,

predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi

pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa

musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie

iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 , základného práva na osobnú slobodu

podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)

a ods. 3 a 4 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 19. februára 2020, ktorým najvyšší súd s poukazom na § 194 ods. 1

písm. a), ods. 2 zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu

o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu vo výroku v bode I,

sťažovateľa podľa ponechal vo väzbe podľa

ods. 1 písm. b) a c) , pričom v ostatných častiach ostalo sťažovateľom

napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu nedotknuté.

K namietanému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 19. februára

2020

23. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , , , , ,

).

24. Právo na osobnú slobodu je garantované , 2 a 5 a taktiež

prostredníctvom čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného

na urýchlenú súdnu kontrolu zákonnosti trvania jeho väzby, s čím je spojená povinnosť

nariadenia prepustenia obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť

vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom

prepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označených

ustanovení a listiny korešponduje aj so sťažovateľom súčasne označeným právom

vyplývajúcim z čl. 5 dohovoru (obdobne napr. , , ,

, , ).

25. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z ,

podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a ). Ústavný

súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

26. V rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje

na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu

a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (, ,

), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok. Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli

vydané v priebehu príslušného súdneho konania (). Vychádzajúc

z uvedeného, pre posúdenie ústavnej udržateľnosti namietaného uznesenia najvyššieho súdu

sa ústavný súd v celom rozsahu oboznámil taktiež s uznesením Špecializovaného trestného

súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.

27. V uvedených súvislostiach je však potrebné osobitne zdôrazniť, že sťažovateľ

vo svojej ústavnej sťažnosti nenamieta porušenie ním označených práv z dôvodu nesplnenia

tzv. základných väzobných podmienok (formálnych a materiálnych), ktoré musia byť dané

pri vzatí obvineného do väzby, pri ďalšom trvaní väzby a taktiež pri predlžovaní lehoty

väzby. Rovnako sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamieta pochybnosti týkajúce sa

náležitosti zistenia skutkového stavu a z neho následne vyvodených nesprávnych

skutkových a právnych záverov. Ústavný súd v nadväznosti na svoju predchádzajúcu

rozhodovaciu činnosť konštatuje, že splnenie formálnych a materiálnych podmienok

týkajúcich sa väzby sťažovateľa a taktiež jej odôvodnenie už bolo v súvislosti s ústavnou

udržateľnosťou uznesení Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu o vzatí

sťažovateľa do väzby predmetom prieskumu ústavným súdom v konaní sp. zn.

, v ktorom ústavný súd posúdil jeho ústavnú sťažnosť vo vzťahu

k najvyššiemu súdu ako zjavne neopodstatnenú a v rámci predbežného prerokovania ju ako

takú odmietol.

28. Je pravdou, že ústavná udržateľnosť tzv. dvojitého materiálneho predpokladu

väzby spočívajúceho v dôvodnosti vedeného trestného stíhania a existencii jedného alebo

viacerých väzobných dôvodov sa môže v priebehu väzobného trestného stíhania meniť.

Keďže však sťažovateľ v uvedenom smere nenamieta rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ústavný súd sa v ďalších častiach odôvodnenia

tohto rozhodnutia zameria výlučne na skutočnosti namietané sťažovateľom v ústavnej

sťažnosti. Ako to z bodu 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, sťažovateľ namieta

aplikáciu v rámci rozhodnutia najvyššieho súdu

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu za situácie, keď najvyšší súd na základe

jeho sťažnosti podanej proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu o zamietnutí

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zúžil dôvody väzby sťažovateľa o tzv. útekovú

väzbu. Práve v uvedenom vzhliada sťažovateľ ústavnú neudržateľnosť namietaného

uznesenia najvyššieho súdu, pričom zároveň uvádza, ako mal správne a zákonne podľa jeho

názoru najvyšší súd v takom prípade postupovať, a taktiež dodáva, že z uvedených dôvodov

nebolo o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu do dnešného dňa rozhodnuté.

V príčinnej súvislosti s uvedenými skutočnosťami malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom

označených práv.

29. Vo vzťahu k základným námietkam sťažovateľa prezentovaným

v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia je potrebné uviesť, že § 72 ods. 1

definuje, čo sa rozumie pod pojmom ,,rozhodnutie o väzbe“, a tým

determinuje aj jednotlivé druhy väzobných rozhodnutí v rôznych štádiách trestného konania

a v rôznom úseku trvania väzby obvineného. Predmetné ustanovenie

neustanovuje dôvody väzby, priebeh a spôsob rozhodovania o väzbe ani subjekty

rozhodujúce o väzbe, ale predstavuje interpretačné pravidlo (legálny výklad práva)

vo vzťahu k ďalším na neho nadväzujúcim ustanoveniam , a to najmä

k upravujúcemu náležitosti postupu pri rozhodovaní o väzbe

a taktiež k upravujúcemu sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe.

Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd konštatuje, že primárnym účelom § 72 ods. 1

je ponúknuť legálny výklad zákona jeho adresátovi v prípadoch, ak iné

ustanovenie na ,,rozhodnutie o väzbe“ priamo alebo nepriamo

nadväzuje, resp. naň odkazuje. Ustanovenie nemožno

vykladať tým spôsobom, že by jeho jednotlivé pododseky [pod písm. a) až f)] predstavovali

výlučne možné znenia výrokov väzobných rozhodnutí, pri ktorých by mohlo dôjsť

sťažovateľom namietanou, len formulačne nesprávnou aplikáciou k ústavnej

neudržateľnosti rozhodnutia o väzbe v materiálnom zmysle, ak súdom použité znenie

vyjadruje podstatu a účel rozhodnutia.

30. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať tiež na svoju judikatúru, v zmysle

ktorej rozhodnutie a postup všeobecného súdu, ktoré sú v súlade s platným a účinným

zákonom (na vec aplikovateľnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi),

nemožno kvalifikovať ako porušovanie základných ľudských práv (m. m. napr. ,

, ). V načrtnutých súvislostiach je potrebné uzavrieť,

že Špecializovaný trestný súd v rámci rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu, ako aj najvyšší súd pred vydaním namietaného uznesenia dodržali

všetky procesné normy upravujúce priebeh väzobného rozhodovania (vrátane judikatúrou

ústavného súdu ustanovených lehôt rešpektujúcich urýchlené preskúmanie zákonnosti

trvania väzby), odôvodnenia ich rozhodnutí o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu nevykazovali žiaden stupeň svojvôle, resp. arbitrárnosti a navyše obsahovali

rozsiahle právne úvahy týkajúce sa najmä splnenia materiálnych podmienok väzby

sťažovateľa, pričom zároveň boli sťažovateľovi riadne doručené. Uvedené ústavný súd

nemôže opomenúť aj napriek tomu, že žiadna z predmetných skutočností nebola primárnym

predmetom jeho prieskumu, keďže ich sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietal.

Práve uvedené konštatovania však dovoľujú ústavnému súdu posúdiť taktiež zjavnú

neopodstatnenosť ďalšej sťažnostnej námietky (nadväzujúcej na tú, ktorou sa ústavný súd

zaoberal v bode 29 odôvodnenia tohto rozhodnutia) spočívajúcej v tom, že podľa názoru

sťažovateľa o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nebolo dodnes rozhodnuté.

Naopak, najvyšší súd v konaní o sťažnosti obvineného (terajšieho sťažovateľa) vyčerpal

predmet svojho rozhodovania v potrebnom rozsahu a vyjadril ho obsahovo zrozumiteľne

a s dostatočným odôvodnením tak, že žiadosti o prepustenie z väzby nebolo vyhovené

(ani nahradením väzby zákonom ustanovenou garanciou), avšak väzobné dôvody najvyšší

súd zredukoval o dôvod tzv. útekovej väzby (teda v prospech obvineného). Obsah ústavnej

sťažnosti umožňuje ústavnému súdu skonštatovať, že zmysel rozhodnutia najvyššieho súdu

bol sťažovateľom aj správne pochopený.

31. Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 27 až 30 odôvodnenia tohto rozhodnutia

ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu