Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 424/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika

a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009

vo veci prijatej sťažnosti J. L., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. T. S., Advokátska

kancelária, T., pre namietané porušenie jeho základného práva zaručeného čl. 17 ods. 5

a práva zaručeného Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby a jej nahradenie peňažnou zárukou podanej 26. marca 2008 vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. L. zaručené ,

ako aj jeho právo zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd týkajúce sa požiadavky urýchleného rozhodovania postupom Okresného súdu

Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradení peňažnou zárukou podanej 26. marca 2008

p o r u š e n é b o l i .

2. J. L. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov)

právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. T. S., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Galanta j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra

2008 doručená sťažnosť J. L., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním ustanoveného

právneho zástupcu doručeným ústavnému súdu 18. februára 2009, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie svojho základného práva zaručeného a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby a jej nahradení peňažnou zárukou podanej

26. marca 2008.

Ústavný súd uznesením č. k. -20 z 10. marca 2009 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradení peňažnou zárukou podanej 26. marca

2008. Vo zvyšnej časti bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného spisového materiálu vyplynulo, že sťažovateľ

26. marca 2008 podal okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby na základe nahradenia

väzby ponúknutou peňažnou zárukou. Podľa vyjadrenia sťažovateľa o jeho žiadosti okresný

súd dosiaľ nerozhodol, čím bola porušená požiadavka neodkladnosti rozhodovania

o žiadosti o prepustenie z väzby. Sťažovateľ uviedol, že v jeho prípade konanie

o predmetnej žiadosti ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá už vyše päť mesiacov.

V takomto postupe okresného súdu videl sťažovateľ porušenie základného práva

garantovaného a 5 a práva garantovaného dohovoru.

Na základe uvedených argumentov v závere sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný

súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1) Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp. zn. svojím

postupom v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti J. L. o prepustenie z väzby na slobodu zo

dňa 25. 3. 2008 porušil jeho základné právo podľa a 5 Slovenskej

republiky a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Okresnému súdu v Galante v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

podanú J. L. dňa 25. 3. 2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) J. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 300 000.- Sk, ktoré je Okresný súd

v Galante povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd v Galante je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho

zástupcu – advokáta JUDr. T. S. v sume 245,7 € (115,90 + 6,95 x 2) za 2 úkony právnej

pomoci.“

Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania sťažnosti vysporiadal (bez toho,

aby sťažovateľa vyzýval na opravu podania) so zrejmou nesprávnosťou týkajúcou

sa označenia konania okresného súdu, v ktorom malo dôjsť k namietanému zásahu a ktorú

sťažovateľ uviedol v petite svojej sťažnosti (č. k. -24). Ústavný súd

prostredníctvom spisového materiálu okresného súdu zistil správnu spisovú značku konania,

v rámci ktorého bola žiadosť o prepustenie z väzby podaná, a túto použil pri označení

konania, v ktorom malo dôjsť k sťažovateľom namietanému zásahu.

Okresný súd v zastúpení jeho podpredsedníčkou vo vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 14. apríla 2009 predložil toto stanovisko:

„J. L. bol uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn. zo dňa 3. 11.

2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 22. 11.

2007 vzatý do väzby z dôvodu podľa , písmeno c)

so započítaním väzby od 2. 11. 2007 o 08.45 hod. Proti obvinenému bolo uznesením

vyšetrovateľa OR PZ N., Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania Š.

zo dňa 31. 10. 2007 sp. zn. ORP-1090/OVK-SA-2007 začaté trestné stíhanie a vznesené

obvinenie pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, 2, písmeno a, d)

.

Dňa 13. 3. 2008 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry v G. podaná

na obvineného J. L. obžaloba č. zo dňa 10. 3. 2007 pre zločin obmedzovania

osobnej slobody podľa , , písmeno a, s poukazom

na písmeno a), a , písmeno a) . Po preskúmaní

obžaloby a spisového materiálu dňa 7. 4. 2008 samosudkyňa uznesením zo dňa 7. 4. 2008

sp. zn. -172 rozhodla, že podľa , písmeno f)

podanú obžalobu odmieta a vracia vec prokurátorovi. Zároveň podľa § 242 Trestného

poriadku rozhodla, že obžalovaný J. L. i naďalej sa ponecháva vo väzbe. Uznesenie bolo

obžalovanému doručené dňa 14. 4. 2008, obhajkyni Mgr. Š. a prokurátorovi dňa 16. 4.

2008. Proti uzneseniu tak obžalovaný dňa 15. 4. 2008, ako aj prokurátorka dňa 17. 4. 2008

podali sťažnosť. Spis bol odvolaciemu súdu predložený dňa 22. 4. 2008 na rozhodnutie

o podaných sťažnostiach. Krajský súd v Trnave na neverejnom zasadnutí dňa 30. 4. 2008

uznesením sp. zn. , uznesenie súdu I. stupňa čo do výroku o odmietnutí

obžaloby zrušil a vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Sťažnosť obžalovaného o jeho

ponechaní i naďalej vo väzbe podľa , písmeno c)

zamietol.

Pravdou je, že tunajšiemu súdu bola doručená žiadosť J. L. o prepustenie z väzby

na slobodu, ktorá obsahuje aj návrh peňažnej záruky, podanej k sp. zn. , teda

do prípravného konania. Po zistení trestnou kanceláriou, že na J. L. bola medzičasom

podaná obžaloba, táto jeho žiadosť bola predložená samosudkyni, ktorá upravila

kanceláriu o oznámenie žiadateľovi, že bola na neho podaná obžaloba a uznesením sp. zn. 2

bolo rozhodnuté o ďalšom trvaní väzby pri predbežnom preskúmaní obžaloby a

preto o jeho žiadosti v konaní nebude rozhodnuté.

Dňa 29. 5. 2008 ustanovená obhajkyňa Mgr. D. Š. žiadala o zrušenie ustanovenia

obhajcu z dôvodu straty dôvery klienta, ktorú skutočnosť je listom zo dňa 28. 4. 2008

oznámil. Dňa 30. 5. 2008 bolo jej ustanovenie zrušené a obžalovanému bol ustanovený nový

obhajca a to Mgr. P. Š.

Hlavné pojednávanie bolo určené na 13. 8. 2008, pričom o ďalšej žiadosti

obžalovaného zo dňa 8. 7. 2008, doručenej súdu 10. 7. 2008 o prepustenie z väzby

na slobodu bolo dňa 31. 7. 2008 rozhodnuté tak, že bola žiadosť zamietnutá. (samosudkyňa

čerpala dovolenku od 4. 7. do 14. 7. 2008). Dňa 23. 6. 2008 bola doručená súd plná moc

od obhajcu JUDr. L. P. Proti uzneseniu bola v zákonnej lehote podaná sťažnosť

obžalovaného cestou svojho obhajcu a zároveň podaná aj žiadosť o odročenie hlavného

pojednávania až do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanej sťažnosti. O podanej sťažnosti

obžalovaného bolo rozhodnuté odvolacím súdom dňa 9. 9. 2008 pod sp. zn.

tak , že sťažnosť bola podľa , písmeno c) zamietnutá. Dňa

24. 9. 2008 bol určený termín hlavného pojednávania na 12. 11. 2008, avšak dňa 30. 10.

2008 obhajca JUDr. L. P. oznámil súdu, že obžalovanému vypovedal plnú moc. Dňa 3. 11.

2008 obžalovanému bol súdom ustanovený obhajca Mgr. D. Š., ktorá sa na hlavné

pojednávanie aj dostavila. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný predložil súdu

k nahliadnutiu list od advokáta JUDr. J. Ch., AK P., že prevzal jeho zastupovanie

na základe plnej moci a ktorú po podpísaní mu mal obžalovaný vrátiť. Obžalovaný plnú

moc podpísal v L. dňa 10. 11. 2008.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 1. 2009 strany prehlásili na položenú

otázku v zmysle , že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste.

Samosudkyňa uznesením zo dňa 21. 1. 2009 podľa vrátila

trestnú vec obžalovaného L. L. prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Trestného

poriadku. Podľa pre analogiam obžalovaného i naďalej

ponechal vo väzbe.

Po vrátení trestnej veci prokurátorovi v zmysle vyššie citovaného uznesenia,

dňa 16. 2. 2009 bol prokurátorkou Okresnej prokuratúry v G. č. -66 zo dňa

12. 2. 2009 návrh na schválenie dohody o vine a treste, uzavretej dňa 12. 2. 2009 medzi

prokurátorkou a obvineným. Predložená dohoda o vine a treste bola na verejnom zasadnutí

konanom dňa 1. 4. 2009 rozsudkom sp. zn. schválená. Trest bol obvinenému

nariadený dňa 1. 4. 2009 a vydané uznesenie o započítaní väzby od 2. 11. 2007 do 1. 4.

2009 do uloženého trestu odňatia slobody v trvaní dva roky a šesť mesiacov so zaradením

pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V danom prípade s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažujem podanú

sťažnosť t. č. odsúdeného J. L. za opodstatnenú a ani porušenie jeho základných práv

zaručených v zmysle a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

Vo vyjadrení okresný súd zároveň uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania ústavného súdu vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Sťažovateľ ponúknutú možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu nevyužil

a v podaní doručenom ústavnému súdu 21. júla 2009 uviedol, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci samej.

Ústavný súd dospel k názoru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci a so súhlasom účastníkov konania od ústneho pojednávania vo veci samej

upustil a rozhodol na neverejnom zasadnutí.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd konštatoval, že v ustanovení

garantujúceho právo na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo

obvineného iniciovať konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby

a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe

dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie

sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného

ustanovenia korešponduje právam vyplývajúcim z dohovoru (napr. III.

ÚS 7/00, , ).

Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem

iného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu

väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o nahradenie väzby

zárukou (záruka subjektu, písomný sľub, peňažná záruka).

Pokiaľ ide o požiadavku urýchlenosti rozhodovania („bref délai“, „speedily“),

Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že ju netreba posudzovať z čisto aritmetického

hľadiska, ale je potrebné vždy zohľadniť aj podmienky a okolnosti každej konkrétnej

veci (Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko z roku 1986).

Z obsahu súvisiaceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že 13. marca 2008 podala

prokurátorka Okresnej prokuratúry G. na sťažovateľa obžalobu pre trestný čin

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 a 2 písm. a) a d) zákona

č. v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ 26. marca 2008

podal okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby na základe nahradenia väzby

ponúknutou peňažnou zárukou spísanú 25. marca 2008. Okresný súd uznesením sp. zn.

zo 7. apríla 2008 v zmysle

v znení neskorších predpisov podanú obžalobu odmietol a vec vrátil

prokurátorovi, súčasne rozhodol v zmysle § 242 citovaného zákona o ponechaní sťažovateľa

vo väzbe s odôvodnením, že „Obvinený sa nachádza vo väzbe, preto súd rozhodol aj o jeho

ďalšom ponechaní vo väzbe. Konštatuje sa dôvodná obava, že by obvinený po prepustení

z väzby na slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Keďže i v tomto štádiu

trestného konania existuje dôvod väzby v zmysle ustanovenia ,

tak ako to bolo konštatované i sudcom pre prípravné konanie v uznesení sp. zn.

zo dňa 3. 11. 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo dňa 22. 11. 2007, súd ho i naďalej ponechal vo väzbe.“. Vo vzťahu

k výroku o ponechaní sťažovateľa vo väzbe nadobudlo toto uznesenie právoplatnosť

30. apríla 2008.

Sťažovateľ 24. apríla 2008 adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

podanie označené ako „Sťažnosť pre porušenie zákona“, ktorá obsahovala aj jeho žiadosť

o prepustenie z väzby, ktorá bola 15. mája 2008 postúpená na rozhodnutie okresnému súdu.

Okresný súd písomnosťou z 26. mája 2008 vyrozumel sťažovateľa, že o tejto žiadosti

o prepustenie z väzby „nebude rozhodovať, keďže o ďalšom trvaní väzby bolo rozhodnuté

30. 4. 2008“, teda právoplatným uznesením sp. zn. zo 7. apríla 2008.

Dňa 10. júla 2008 sťažovateľ podal ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej

okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 31. júla 2008, ktorým jeho žiadosť

o prepustenie na slobodu zamietol.

Vychádzajúc z týchto uvedených skutočností ústavný súd zistil, že o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby podanej 26. marca 2008 a adresovanej okresnému súdu

v čase, keď sa vec z prípravného konania, aj keď len na určitý časový úsek (uznesením

o odmietnutí obžaloby sa vec vrátila opätovne do prípravného konania) presunula

do súdneho konania, nebolo vôbec rozhodnuté. Aj keď okresný súd následným uznesením

sp. zn. zo 7. apríla 2008, ktorým ponechal sťažovateľa vo väzbe, konštatoval

trvanie dôvodov väzby, toto opatrenie súdnej previerky zákonnosti väzby nemohlo nahradiť

súdnu kontrolu zákonnosti pozbavenia osobnej slobody prostredníctvom inštitútu žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby, a to navyše aj z toho dôvodu, že sťažovateľ podporil

svoju žiadosť nahradením väzby ponúknutou peňažnou zárukou, čím sa okresný súd

v citovanom uznesení vôbec nezaoberal.

Nad rámec uvedeného v záujme presnosti považuje ústavný súd za potrebné reagovať

aj na argument okresného súdu, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že na žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby z 26. marca 2008 reagoval listom z 26. mája 2008,

v ktorom mu oznámil, že o jeho žiadosti nebude rozhodovať, pretože o ďalšom trvaní väzby

bolo rozhodnuté 30. apríla 2008. Zo zistení ústavného súdu, tak ako to je v odôvodnení

uvedené, je však zjavné, že citovaným listom okresný súd reagoval na žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby, avšak na inú žiadosť o prepustenie z väzby – podanú na Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky 24. apríla 2008.

Vo svojej judikatúre už ústavný súd vyslovil, že požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle nezodpovedá

lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže

zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca

a ani nečinnosť trvajúca týždne (pozri napr. ).

V prípade sťažovateľa ide o špecifickú situáciu, keď sa príslušný súd konkrétnou

žiadosťou sťažovateľa o prepustenie z väzby a jej nahradení peňažnou zárukou (z 26. marca

2008) vôbec nezaoberal, ponechal ju nerozhodnutú a následne preskúmaval zákonnosť

pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa na základe ďalších podaných žiadostí.

Takýto postup okresného súdu znásobuje intenzitu porušenia základného práva

zaručeného obsahujúceho požiadavku urýchlenosti rozhodovania

o žiadosti o prepustenie z väzby v tomto konkrétnom prípade a nemožno ho považovať

za ústavne akceptovateľný.

Na základe tohto záveru ústavný súd skonštatoval porušenie základného práva

sťažovateľa podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby a jej nahradení peňažnou zárukou podanej

26. marca 2008.

Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol ústavnému súdu, aby v náleze uložil

okresnému súdu aj povinnosť „v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu“ konať

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd síce konštatuje porušenie práv sťažovateľa, zároveň však zistil,

že medzitým, ešte pred vydaním tohto nálezu, sťažovateľ nastúpil uložený výkon trestu

odňatia slobody, bolo preto právne irelevantné zaoberať sa uvedeným návrhom sťažovateľa,

preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 300 000 Sk a výšku požadovaného zadosťučinenia odôvodnil takto: „Vo väzbe som

utrpel veľkú psychickú ujmu, pretože mám chorú matku a v dôsledku väzby sa mi rozvrátil

dlhoročný vzťah s priateľkou, keby o mojej žiadosti o prepustenie z väzby bolo konané

ihneď, mohol som byť so svojou rodinou. Na mojej priateľke mi veľmi záležalo, pretože

s bývalou manželkou som rozvedený od roku 2004 a máme spolu dve deti, a to R. L., nar...

a I. L., nar...

Pobyt vo väzbe mi znemožnil, aby som sa zamestnal a aby som mohol prispievať

na svoje maloleté deti.“

Ústavný súd vychádzajúc zo zásad spravodlivosti, so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu, riadiac sa úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základného práva, považuje

za dostatočné konštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovorom, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto nálezu, a preto mu primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom v sume 245,70 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x

6,95 € Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal úhradu trov

konania v sume 245,70 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009