Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 178/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

; maloletej

, a maloletého

, zastúpených zákonnou zástupkyňou

, právne zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,

Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , maloletej a maloletého

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. , maloletej a maloletému

p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. , maloletej a maloletému

p r i z n á v a trovy konania v sume 662,68 € (slovom šesťstošesťdesiatdva eur

a šesťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť na účet ich

právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej aj „sťažovateľka“); maloletej

, a maloletého

(ďalej aj „maloletí“), zastúpených zákonnou

zástupkyňou (spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že 25. mája 2017 podala na okresnom

súde návrh na zvýšenie výživného na maloletých. Konanie je vedené na okresnom

súde pod sp. zn. . Dňa 7. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie,

na ktorom okresný súd vydal uznesenie o zastavení konania z dôvodu litispendencie

vzhľadom na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Košice II o úprave práv

a povinností k maloletým deťom. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 28. decembra 2018, a to tak, že napadnuté uznesenie okresného

súdu zrušil. Podľa záveru krajského súdu predmet konania vedeného na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. nie je rovnaký ako predmet napadnutého konania

okresného súdu.

3. Podľa sťažovateľov je nesporné, že vydaním uznesenia o zastavení konania

okresný súd „spôsobil prieťah s trvaním 9 mesiacov, teda až do rozhodnutia odvolacieho

súdu.“. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zároveň uviedli, že okresný súd nariadil

pojednávanie na 28. január 2020 a až od tohto dňa „vo veci faktický začal konať“, teda až

„po 2,5 rokoch po podaní návrhu na začatie konania.“. Sťažovatelia považujú za prieťah aj

obdobie nečinnosti okresného súdu s trvaním 7 mesiacov, a to od 14. júna 2017, keď

okresný súd ustanovil maloletým opatrovníka, až do 17. januára 2018, keď okresný súd

predvolal sťažovateľku na pojednávanie. Ďalšie obdobie nečinnosti s trvaním takmer

jedného roka nastalo od rozhodnutia krajského súdu 28. decembra 2018 až do 3. decembra

2019, keď okresný súd predvolal sťažovateľku na pojednávanie. Sťažovatelia „sú

presvedčení o tom, že neaktivita súdu v menovaných obdobiach je bez akejkoľvek príčiny

a zbytočne prispievajúca k dĺžke konania.“.

4. Sťažovatelia zároveň poukazujú na stav, keď neprimeraná dĺžka napadnutého

konania prehlbuje ich právnu a osobnú neistotu, ktorú okresný súd svojím konaním

nezmierňuje, naopak, tento stav vedome predlžuje neefektívnym konaním a nečinnosťou.

Skončenie predmetného konania a rozhodnutie o výživnom zo strany otca na maloletých by

zmiernilo stav neistoty, v ktorom sa sťažovatelia nachádzajú. Z tohto dôvodu považujú

za primerané, aby im v tejto veci bolo priznané finančné zadosťučinenie, pretože doba

napadnutého konania trvajúca takmer tri roky je neprimerane dlhá vzhľadom na predmet

konania.

5. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní

označených práv, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov, priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

2 500 €, ako aj všetky trovy právneho zastúpenia.

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -27 z 28. apríla 2020 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili

k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. z 28. mája 2020, v ktorom predseda okresného súdu

predložil chronologický prehľad procesných úkonov napadnutého konania a dodal tieto

relevantné skutočnosti:

„Na základe vyššie uvedeného procesného postupu súdu som dospel k záveru, že súd

vo veci nekoná plynulo (prvé pojednávanie nariadené po 10 mesiacoch od začatia konania,

od 22.1.2019 do 2.12.2019 súd vo veci neurobil žiadny úkon), efektívne a sústredene

(zrušené uznesenie sp. zn. -55 zo dňa 7.3.2018) a teda došlo k porušeniu práva

účastníka súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci a pripojil aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá naviac

v podstatnom uviedla, že na pojednávaní 28. januára 2020 sťažovateľka „len na začiatku

pojednávania predložila dôkazy, s ktorými sa protistrana nemohla oboznámiť. Požadovali

z toho dôvodu o odročenie pojednávania tiež o zabezpečenie ďalších dôkazov o finančných

pomeroch matky maloletých detí.

Pojednávanie nariadené na 1.4.2020 sa neuskutočnilo kvôli mimoriadnym

opatreniam vyhláseným vládou SR.

Ďalší termín pojednávania je určený na 30.6.2020.

Je pravdou, že spis bol na lehote viac ako 6 mesiacov bez úkonu. V roku 2019 sme

v senáte riešili viaceré náročné kauzy, mnohé aj s cudzím prvkom a v návale práce som vec

zvýšenia výživného opomenula pripraviť na pojednávanie a rozhodnutie.“.

8. Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu

29. júna 2020 oznámila, že sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho pojednávania

v danej veci, a v reakcii na vyjadrenie okresného súdu v podstate zotrvala na argumentoch

uvedených v ústavnej sťažnosti, zdôrazniac názor, že „obdobie, ktoré možno pričítať

na ťarchu okresného súdu je v tomto prípade celé obdobie od 7. 3. 2018 až po 28. 1. 2020

je obdobím prieťahov, keďže súd vydaním neodôvodneného uznesenia o zastavení konania

oddialil o takmer 21 mesiacov taký postup, ktorý by viedol k prejednaniu veci a tým aj

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.

... V predmetnej veci však nejde ani o právne a ani skutkovo náročný spor. Konanie

o zvýšenie výživného na maloleté deti patrí k základom rozhodovacej činnosti súdov

vo veciach starostlivosti o maloleté deti... Maloletí sťažovatelia sú deti v intenzívnom vývoji.

Výživné, ktorým otec prispieva na ich výživu bolo už v čase podania návrhu neprimerané

ich potrebám. Z uvedeného dôvodu podala matka (sťažovateľka v 1. rade) návrh na jeho

zvýšenie. V súčasnosti, ani po 3 rokoch, počas ktorých tieto potreby naďalej narastali, nie

je o tomto návrhu rozhodnuté.“.

9. Ústavný súd podľa o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov

konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní

10. Z obsahu ústavnej sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a zo zapožičaného

spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh a stav napadnutého konania:

- 24. mája 2017 doručila sťažovateľka okresnému súdu návrh na zvýšenie výživného

pre 2 maloleté deti, a to .

- 14. júna 2017 okresný súd uznesením ustanovil maloletým opatrovníka, vyzval otca

maloletých na predloženie vyjadrenia k návrhu a súčasne zisťoval pomery

u zamestnávateľov účastníkov konania.

- 10. júla 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie otca maloletých.

- 29. novembra 2017 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu

sťažovateľky o ukončení právneho zastupovania.

- 17. januára 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. február 2018.

- 12. februára 2018 bolo nariadené pojednávanie zrušené pre práceneschopnosť

zákonnej sudkyne.

- 13. februára 2018 bola okresnému súdu doručená správa opatrovníka o zistení

pomerov v rodine maloletých a doručené splnomocnenie novej právnej zástupkyne

sťažovateľky.

- 14. februára 2018 doručil otec maloletých okresnému súdu informáciu,

že na Okresnom súde Košice II je vedené konanie vo veci zmeny úpravy rodičovských práv

a povinností, ktorých súčasťou je aj určenie sumy výživného, a požiadal o zastavenie

napadnutého konania.

- 22. februára 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. marec 2018.

- 7. marca 2018 na pojednávaní okresný súd vyhlásil uznesenie o zastavení konania.

- 11. apríla 2018 sťažovateľka doručila okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu

o zastavení konania.

- 10. mája 2018 okresný súd zaslal otcovi maloletých odvolanie s možnosťou jeho

vyjadrenia.

- 22. mája 2018 zaslal otec maloletých vyjadrenie k odvolaniu.

- 11. júna 2018 okresný súd zaslal sťažovateľke a opatrovníkovi repliku otca

maloletých.

- 3. augusta 2018 bol spis s odvolaním doručený krajskému súdu, ktorý 28. decembra

2018 uznesením rozhodol o zrušení uznesenia okresného súdu zo 7. marca 2018.

- 2. januára 2019 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu, ktoré

bolo následne 10. januára 2019 doručované a nadobudlo právoplatnosť.

- 3. decembra 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. január 2020.

- 28. januára 2020 bola na pojednávaní prerokovaná vec, s cieľom doplnenia

dokazovania bolo nariadené ďalšie pojednávanie na 1. apríl 2020.

- 4. marca 2020 sťažovateľka doručila okresnému súdu požadované úverové zmluvy.

- 17. marca 2020 okresný súd z dôvodu celoštátnych opatrení zrušil pojednávanie

z 1. apríla 2020 na neurčito.

11. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní,

ktoré uviedol predseda okresného súdu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali a ústavný súd ich považuje za preukázané.

IV.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre

ústavného súdu

12. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, , , ).

16. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna

neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu,

t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu (, , , ).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľov smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené

zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní vedenom okresným

súdom o zvýšenie výživného na maloletých.

18. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická

zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie

o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa nie je po faktickej ani právnej stránke zložité, ide

o štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov.

20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Procesné úkony sťažovateľov a podanie

riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa názoru

ústavného súdu neovplyvnili priebeh napadnutého konania.

21. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj tretím kritériom, teda postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto

konania v čase podania ústavnej sťažnosti (2 roky a 10 mesiacov) sa vzhľadom na povahu

veci už samo osebe javí ako neprimerané.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní dospel

k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobia

nečinnosti, v ktorých okresný súd nekonal tak, aby mu v tom bránila závažná prekážka.

Tieto obdobia sa takto premietli do zbytočných prieťahov v konaní.

Krátkodobejšie obdobie pasivity kvantifikovateľné nečinnosťou v rozsahu približne

piatich mesiacov zistil ústavný súd v období konania od 10. júla 2017 do 17. januára 2018,

keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie.

Okresný súd však zostal opätovne nečinný, a to až 10 mesiacov, v období konania

od 10. januára 2019 do 3. decembra 2019, keď okresný súd nevykonal žiadny úkon

smerujúci k rozhodnutiu veci.

22. Ústavný súd konštatuje, že relevantným faktorom, ktorý mal negatívny dopad

na plynulý priebeh posudzovaného konania, bol postup okresného súdu a zbytočné

prieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku označených období nečinnosti (v celkovom

rozsahu 15 mesiacov). Aj vzhľadom na požiadavku osobitnej rýchlosti prerokovania veci

indikovanú typom konania nebolo možné prehliadnuť bez vyvodenia zodpovednosti na vrub

okresnému súdu ani uvedené krátkodobejšie obdobie nečinnosti.

23. Nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ).

Ústavný súd v postupe okresného súdu v posudzovanom období zistil neefektívnu

a nesústredenú činnosť, kvôli ktorej sa konanie tiež neúmerne predĺžilo. Je to zrejmé

z rozhodnutia okresného súdu, ktorým zastavil konanie z dôvodu litispendencie. Okresný

súd sám uznal, že jeho postup v napadnutom konaní javí známky nesústredenosti

a neefektívnosti, čo napokon bolo aj jedným z dôvodov, keď krajský súd zrušil toto

uznesenie okresného súdu zo 7. marca 2018.

24. Ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný

so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

právom na prejednanie veci v primeranej lehote, preto vyslovil, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

dohovoru, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

25. Podľa ak porušenie práv alebo

slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

26. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 nálezu, že postupom

okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru,

v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom prikázal okresnému súdu,

aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože

označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľov

právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

27. Pokiaľ sa sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti domáhali, aby ústavný súd

rozhodol o zákaze okresnému súdu pokračovať v porušovaní ich označených práv, ústavný

súd konštatuje, že sťažnostná argumentácia sťažovateľov opomína akúkoľvek súvislosť

s možnosťou vyslovenia takéhoto zákazu, a preto ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto

časti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI.

Primerané finančné zadosťučinenie

28. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

29. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €

každému z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na skutočnosť,

že „konanie o výživnom na sťažovateľov tvorí priam existenčnú záležitosť“ a „až

do právoplatného skončenia predmetného konania je sťažovateľka... povinná zabezpečovať

potreby sťažovateľov v 2. a 3. rade aj v časti, v ktorej by tieto potreby maloletých detí mal

zabezpečovať otec“ maloletých.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

31. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v napadnutom

konaní, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci a povahu veci (návrh na zvýšenie

výživného), majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo

slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd

považoval priznanie sumy 500 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné

zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

VII.

Náhrada trov konania

32. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna zástupkyňa

sťažovateľov v petite ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie náhrady trov konania

pred ústavným súdom, ale trovy konania nevyčíslila.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) a obsahu súdneho spisu. Úhradu ústavný súd priznal

za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti)

urobené v roku 2020. Za dva úkony vykonané v roku 2020 patrí odmena v sume dvakrát

po 177 € a režijný paušál v sume dvakrát po 10,62 €.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pri právnom

zastupovaní 3 sťažovateľov hodnota jedného právneho úkonu za všetkých sťažovateľov je

v sume 265,50 € (177/2 × 3). Tarifná odmena za dva priznané úkony uskutočnené v roku

2020 tak predstavuje sumu 531 €. Režijný paušál za dva úkony právnej služby

bez ohľadu na počet zastupovaných osôb (napr. ) predstavuje sumu 21,24 €

(2 × 10,62 €). Tieto trovy právneho zastúpenia v sume 552,24 €, keďže advokátka je aj

platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Celkove teda trovy

právneho zastúpenia predstavujú sumu 662,68 €.

Sťažovateľom nepriznal ústavný súd nárok na úhradu trov právneho zastúpenia

za prípis právnej zástupkyne doručený 29. júna 2020, pretože obsah stanoviska nepovažoval

za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.

34. Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal celkovú náhradu trov konania

sťažovateľov v sume 662,68 €, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

35. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného

súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu