Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)II. ÚS 178/2020
PDF · 235.19 KB
No categories available
II. ÚS 178/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
; maloletej
, a maloletého
, zastúpených zákonnou zástupkyňou
, právne zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,
Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 P 74/2017 a takto
rozhodol:
1. Základné právo , maloletej a maloletého
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 74/2017 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 74/2017
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. , maloletej a maloletému
p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. , maloletej a maloletému
p r i z n á v a trovy konania v sume 662,68 € (slovom šesťstošesťdesiatdva eur
a šesťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť na účet ich
právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca
2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej aj „sťažovateľka“); maloletej
, a maloletého
(ďalej aj „maloletí“), zastúpených zákonnou
zástupkyňou (spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 74/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že 25. mája 2017 podala na okresnom
súde návrh na zvýšenie výživného na maloletých. Konanie je vedené na okresnom
súde pod sp. zn. 21 P 74/2017. Dňa 7. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie,
na ktorom okresný súd vydal uznesenie o zastavení konania z dôvodu litispendencie
vzhľadom na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Košice II o úprave práv
a povinností k maloletým deťom. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením
sp. zn. 7 CoP 139/2018 z 28. decembra 2018, a to tak, že napadnuté uznesenie okresného
súdu zrušil. Podľa záveru krajského súdu predmet konania vedeného na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 14 P 267/2016 nie je rovnaký ako predmet napadnutého konania
okresného súdu.
3. Podľa sťažovateľov je nesporné, že vydaním uznesenia o zastavení konania
okresný súd „spôsobil prieťah s trvaním 9 mesiacov, teda až do rozhodnutia odvolacieho
súdu.“. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zároveň uviedli, že okresný súd nariadil
pojednávanie na 28. január 2020 a až od tohto dňa „vo veci faktický začal konať“, teda až
„po 2,5 rokoch po podaní návrhu na začatie konania.“. Sťažovatelia považujú za prieťah aj
obdobie nečinnosti okresného súdu s trvaním 7 mesiacov, a to od 14. júna 2017, keď
okresný súd ustanovil maloletým opatrovníka, až do 17. januára 2018, keď okresný súd
predvolal sťažovateľku na pojednávanie. Ďalšie obdobie nečinnosti s trvaním takmer
jedného roka nastalo od rozhodnutia krajského súdu 28. decembra 2018 až do 3. decembra
2019, keď okresný súd predvolal sťažovateľku na pojednávanie. Sťažovatelia „sú
presvedčení o tom, že neaktivita súdu v menovaných obdobiach je bez akejkoľvek príčiny
a zbytočne prispievajúca k dĺžke konania.“.
4. Sťažovatelia zároveň poukazujú na stav, keď neprimeraná dĺžka napadnutého
konania prehlbuje ich právnu a osobnú neistotu, ktorú okresný súd svojím konaním
nezmierňuje, naopak, tento stav vedome predlžuje neefektívnym konaním a nečinnosťou.
Skončenie predmetného konania a rozhodnutie o výživnom zo strany otca na maloletých by
zmiernilo stav neistoty, v ktorom sa sťažovatelia nachádzajú. Z tohto dôvodu považujú
za primerané, aby im v tejto veci bolo priznané finančné zadosťučinenie, pretože doba
napadnutého konania trvajúca takmer tri roky je neprimerane dlhá vzhľadom na predmet
konania.
5. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd
rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 21 P 74/2017, zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní
označených práv, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných
prieťahov, priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie každému v sume
2 500 €, ako aj všetky trovy právneho zastúpenia.
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 178/2020-27 z 28. apríla 2020 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili
k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu, či trvajú na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov
7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti
prípisom sp. zn. 1 SprV 315/2020 z 28. mája 2020, v ktorom predseda okresného súdu
predložil chronologický prehľad procesných úkonov napadnutého konania a dodal tieto
relevantné skutočnosti:
„Na základe vyššie uvedeného procesného postupu súdu som dospel k záveru, že súd
vo veci nekoná plynulo (prvé pojednávanie nariadené po 10 mesiacoch od začatia konania,
od 22.1.2019 do 2.12.2019 súd vo veci neurobil žiadny úkon), efektívne a sústredene
(zrušené uznesenie sp. zn. 21 P/74/2017-55 zo dňa 7.3.2018) a teda došlo k porušeniu práva
účastníka súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“
V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci a pripojil aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá naviac
v podstatnom uviedla, že na pojednávaní 28. januára 2020 sťažovateľka „len na začiatku
pojednávania predložila dôkazy, s ktorými sa protistrana nemohla oboznámiť. Požadovali
z toho dôvodu o odročenie pojednávania tiež o zabezpečenie ďalších dôkazov o finančných
pomeroch matky maloletých detí.
Pojednávanie nariadené na 1.4.2020 sa neuskutočnilo kvôli mimoriadnym
opatreniam vyhláseným vládou SR.
Ďalší termín pojednávania je určený na 30.6.2020.
Je pravdou, že spis bol na lehote viac ako 6 mesiacov bez úkonu. V roku 2019 sme
v senáte riešili viaceré náročné kauzy, mnohé aj s cudzím prvkom a v návale práce som vec
zvýšenia výživného opomenula pripraviť na pojednávanie a rozhodnutie.“.
8. Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu
29. júna 2020 oznámila, že sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho pojednávania
v danej veci, a v reakcii na vyjadrenie okresného súdu v podstate zotrvala na argumentoch
uvedených v ústavnej sťažnosti, zdôrazniac názor, že „obdobie, ktoré možno pričítať
na ťarchu okresného súdu je v tomto prípade celé obdobie od 7. 3. 2018 až po 28. 1. 2020
je obdobím prieťahov, keďže súd vydaním neodôvodneného uznesenia o zastavení konania
oddialil o takmer 21 mesiacov taký postup, ktorý by viedol k prejednaniu veci a tým aj
k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.
... V predmetnej veci však nejde ani o právne a ani skutkovo náročný spor. Konanie
o zvýšenie výživného na maloleté deti patrí k základom rozhodovacej činnosti súdov
vo veciach starostlivosti o maloleté deti... Maloletí sťažovatelia sú deti v intenzívnom vývoji.
Výživné, ktorým otec prispieva na ich výživu bolo už v čase podania návrhu neprimerané
ich potrebám. Z uvedeného dôvodu podala matka (sťažovateľka v 1. rade) návrh na jeho
zvýšenie. V súčasnosti, ani po 3 rokoch, počas ktorých tieto potreby naďalej narastali, nie
je o tomto návrhu rozhodnuté.“.
9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov
konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní
10. Z obsahu ústavnej sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a zo zapožičaného
spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh a stav napadnutého konania:
- 24. mája 2017 doručila sťažovateľka okresnému súdu návrh na zvýšenie výživného
pre 2 maloleté deti, a to .
- 14. júna 2017 okresný súd uznesením ustanovil maloletým opatrovníka, vyzval otca
maloletých na predloženie vyjadrenia k návrhu a súčasne zisťoval pomery
u zamestnávateľov účastníkov konania.
- 10. júla 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie otca maloletých.
- 29. novembra 2017 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu
sťažovateľky o ukončení právneho zastupovania.
- 17. januára 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. február 2018.
- 12. februára 2018 bolo nariadené pojednávanie zrušené pre práceneschopnosť
zákonnej sudkyne.
- 13. februára 2018 bola okresnému súdu doručená správa opatrovníka o zistení
pomerov v rodine maloletých a doručené splnomocnenie novej právnej zástupkyne
sťažovateľky.
- 14. februára 2018 doručil otec maloletých okresnému súdu informáciu,
že na Okresnom súde Košice II je vedené konanie vo veci zmeny úpravy rodičovských práv
a povinností, ktorých súčasťou je aj určenie sumy výživného, a požiadal o zastavenie
napadnutého konania.
- 22. februára 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. marec 2018.
- 7. marca 2018 na pojednávaní okresný súd vyhlásil uznesenie o zastavení konania.
- 11. apríla 2018 sťažovateľka doručila okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu
o zastavení konania.
- 10. mája 2018 okresný súd zaslal otcovi maloletých odvolanie s možnosťou jeho
vyjadrenia.
- 22. mája 2018 zaslal otec maloletých vyjadrenie k odvolaniu.
- 11. júna 2018 okresný súd zaslal sťažovateľke a opatrovníkovi repliku otca
maloletých.
- 3. augusta 2018 bol spis s odvolaním doručený krajskému súdu, ktorý 28. decembra
2018 uznesením rozhodol o zrušení uznesenia okresného súdu zo 7. marca 2018.
- 2. januára 2019 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu, ktoré
bolo následne 10. januára 2019 doručované a nadobudlo právoplatnosť.
- 3. decembra 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. január 2020.
- 28. januára 2020 bola na pojednávaní prerokovaná vec, s cieľom doplnenia
dokazovania bolo nariadené ďalšie pojednávanie na 1. apríl 2020.
- 4. marca 2020 sťažovateľka doručila okresnému súdu požadované úverové zmluvy.
- 17. marca 2020 okresný súd z dôvodu celoštátnych opatrení zrušil pojednávanie
z 1. apríla 2020 na neurčito.
11. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní,
ktoré uviedol predseda okresného súdu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa
spornými nestali a ústavný súd ich považuje za preukázané.
IV.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre
ústavného súdu
12. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
16. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna
neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu,
t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu
sťažovateľov smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené
zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní vedenom okresným
súdom o zvýšenie výživného na maloletých.
18. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, I. ÚS 54/02).
Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie
o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa nie je po faktickej ani právnej stránke zložité, ide
o štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov.
20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Procesné úkony sťažovateľov a podanie
riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa názoru
ústavného súdu neovplyvnili priebeh napadnutého konania.
21. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj tretím kritériom, teda postupom okresného
súdu v napadnutom konaní, a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto
konania v čase podania ústavnej sťažnosti (2 roky a 10 mesiacov) sa vzhľadom na povahu
veci už samo osebe javí ako neprimerané.
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní dospel
k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobia
nečinnosti, v ktorých okresný súd nekonal tak, aby mu v tom bránila závažná prekážka.
Tieto obdobia sa takto premietli do zbytočných prieťahov v konaní.
Krátkodobejšie obdobie pasivity kvantifikovateľné nečinnosťou v rozsahu približne
piatich mesiacov zistil ústavný súd v období konania od 10. júla 2017 do 17. januára 2018,
keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie.
Okresný súd však zostal opätovne nečinný, a to až 10 mesiacov, v období konania
od 10. januára 2019 do 3. decembra 2019, keď okresný súd nevykonal žiadny úkon
smerujúci k rozhodnutiu veci.
22. Ústavný súd konštatuje, že relevantným faktorom, ktorý mal negatívny dopad
na plynulý priebeh posudzovaného konania, bol postup okresného súdu a zbytočné
prieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku označených období nečinnosti (v celkovom
rozsahu 15 mesiacov). Aj vzhľadom na požiadavku osobitnej rýchlosti prerokovania veci
indikovanú typom konania nebolo možné prehliadnuť bez vyvodenia zodpovednosti na vrub
okresnému súdu ani uvedené krátkodobejšie obdobie nečinnosti.
23. Nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu
(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu
právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,
aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
Ústavný súd v postupe okresného súdu v posudzovanom období zistil neefektívnu
a nesústredenú činnosť, kvôli ktorej sa konanie tiež neúmerne predĺžilo. Je to zrejmé
z rozhodnutia okresného súdu, ktorým zastavil konanie z dôvodu litispendencie. Okresný
súd sám uznal, že jeho postup v napadnutom konaní javí známky nesústredenosti
a neefektívnosti, čo napokon bolo aj jedným z dôvodov, keď krajský súd zrušil toto
uznesenie okresného súdu zo 7. marca 2018.
24. Ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný
so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
právom na prejednanie veci v primeranej lehote, preto vyslovil, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo
slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal.
26. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 nálezu, že postupom
okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom prikázal okresnému súdu,
aby vo veci vedenej pod sp. zn. 21 P 74/2017 konal bez zbytočných prieťahov, pretože
označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľov
právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
27. Pokiaľ sa sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti domáhali, aby ústavný súd
rozhodol o zákaze okresnému súdu pokračovať v porušovaní ich označených práv, ústavný
súd konštatuje, že sťažnostná argumentácia sťažovateľov opomína akúkoľvek súvislosť
s možnosťou vyslovenia takéhoto zákazu, a preto ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto
časti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
VI.
Primerané finančné zadosťučinenie
28. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
29. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €
každému z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na skutočnosť,
že „konanie o výživnom na sťažovateľov tvorí priam existenčnú záležitosť“ a „až
do právoplatného skončenia predmetného konania je sťažovateľka... povinná zabezpečovať
potreby sťažovateľov v 2. a 3. rade aj v časti, v ktorej by tieto potreby maloletých detí mal
zabezpečovať otec“ maloletých.
30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
31. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v napadnutom
konaní, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci a povahu veci (návrh na zvýšenie
výživného), majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného
zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo
slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd
považoval priznanie sumy 500 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné
zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).
VII.
Náhrada trov konania
32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna zástupkyňa
sťažovateľov v petite ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie náhrady trov konania
pred ústavným súdom, ale trovy konania nevyčíslila.
33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) a obsahu súdneho spisu. Úhradu ústavný súd priznal
za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti)
urobené v roku 2020. Za dva úkony vykonané v roku 2020 patrí odmena v sume dvakrát
po 177 € a režijný paušál v sume dvakrát po 10,62 €.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pri právnom
zastupovaní 3 sťažovateľov hodnota jedného právneho úkonu za všetkých sťažovateľov je
v sume 265,50 € (177/2 × 3). Tarifná odmena za dva priznané úkony uskutočnené v roku
2020 tak predstavuje sumu 531 €. Režijný paušál za dva úkony právnej služby
bez ohľadu na počet zastupovaných osôb (napr. III. ÚS 305/2017) predstavuje sumu 21,24 €
(2 × 10,62 €). Tieto trovy právneho zastúpenia v sume 552,24 €, keďže advokátka je aj
platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Celkove teda trovy
právneho zastúpenia predstavujú sumu 662,68 €.
Sťažovateľom nepriznal ústavný súd nárok na úhradu trov právneho zastúpenia
za prípis právnej zástupkyne doručený 29. júna 2020, pretože obsah stanoviska nepovažoval
za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.
34. Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal celkovú náhradu trov konania
sťažovateľov v sume 662,68 €, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.
35. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného
súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu