Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 311/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana

a Petra Straku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava,

právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Andrea Cviková, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 12. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí, sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu bola 8. júla 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej

spoločnosti obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO 35 792 752,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva vlastniť majetok podľa a jej

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 12. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom

na vykonanie exekúcie v pozícii oprávnenej domáhala zaplatenia dlhu od povinných

(v 1. a 2. rade) na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal JUDr. Michal Krnáč.

Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -34

z 18. augusta 2017 exekúciu voči povinnému v 2. rade zastavil. Sťažovateľka sa voči

tomuto výroku odvolala. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutý výrok

okresného súdu potvrdil (uznesenie sp. zn. z 25. januára 2018; ďalej len

„uznesenie krajského súdu“).

3. Proti uzneseniu krajského súdu sa sťažovateľka dovolala. Najvyšší súd dovolanie

odmietol z dôvodu, že podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku dovolanie voči uzneseniu

v exekučnom konaní je neprípustné. Najvyšší súd pri vydaní napadnutého uznesenia

postupoval podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania uznesenia krajského súdu,

t. j. 25. januára 2018. V predmetnej veci však ide o exekučné konanie začaté v roku 2012.

Na konania začaté pred 31. marcom 2017 sa ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku

nevzťahuje. Najvyšší súd sa napadnutým uznesením odchýlil od ustálenej rozhodovacej

praxe najvyššieho súdu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. októbra 2017 a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júna 2017),

ktorá vylučuje použitie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté

pred 31. marcom 2017.

4. Na základe uvedeného považuje sťažovateľka napadnuté uznesenie ako

nezákonné, odkláňajúce sa od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a ešte aj

protiústavné. Sťažovateľka v tomto kontexte upozorňuje na princíp právnej istoty

a legitímnych očakávaní, právo na spravodlivé súdne konanie, právo na spravodlivý súdny

proces a právo na ochranu majetku.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález v znení:

„I. Základné právo spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. podľa článku 20

ods. 1 bolo porušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č.k. zo dňa 12. marca 2019.

II. Základné právo spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. podľa článku 46

ods. 1 bolo porušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č.k. zo dňa 12. marca 2019.

III. Uznesenie Najvyššieho súdu, č.k. zo dňa 12. marca 2019 sa

zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy

právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške

415,52 EUR vrátane DPH za dva úkony právnej služby – prevzatie zastúpenia a podanie

sťažnosti á 196,- EUR vrátane DPH /163,33 EUR + 20% DPH/ + 2 x režijný paušál

á 11,76 EUR vrátane DPH /9,80 EUR + 20% DPH/ na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo

vlastniť majetok.

III.

Predbežné prerokovanie veci

13. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti najvyššiemu súdu vytýka nesprávnu aplikáciu

§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučné konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje

ako oprávnená, sa začalo v roku 2012, a preto sa na toto konanie nemá aplikovať spomínané

ustanovenie, čo má podľa sťažovateľky potvrdzovať aj ustálená rozhodovacia prax

najvyššieho súdu.

14. V uznesení najvyšší súd uviedol: „Vzhľadom na skutočnosť, že novelou

Exekučného poriadku vykonanou nadobudlo dňa 1. apríla 2017

účinnosť ustanovenie Š 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie ani

dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je

prípustné, dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či má posudzovať prípustnosť

dovolania podľa novelizovanej právnej úpravy alebo podľa právneho stavu platného

do 31. marca 2017. síce k úpravám účinným od 1. apríla 2017

v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 veta prvá stanovil, že ak v § 243i až § 243k

neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017, no vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani

k dovolaciemu konaniu, neurčil žiadne pravidlo...

... V preskúmavanej veci bolo dovolacie konanie začaté podaním dovolania

dňa 15. apríla 2018, teda za účinnosti novej právnej úpravy. Ak by sa prípustnosť dovolania

posudzovala podľa nej, bolo by bez ďalšieho neprípustné. Vzhľadom na povinnosť ústavne

konformného výkladu pri riešení tejto otázky, a teda vzhľadom na rešpektovanie ústavných

princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania ako aj dôvery v správnosť aktov

orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných

prostriedkov, považoval dovolací súd za správne, aby sa prípustnosť dovolania posudzovala

podľa právnej úpravy platnej v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia.“

15. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

16. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

17. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. ,

). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,

aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento

argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

18. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie

návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

19. Najvyšší súd náležite odôvodnil aplikáciu § 202 ods. 4 Exekučného poriadku,

a to práve kvôli zachovaniu princípu legitímnych očakávaní a dôvery v správnosť aktov

orgánov verejnej moci.

20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež namieta, že najvyšší súd postupoval

v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Ústavný súd s týmto tvrdením sťažovateľky

nesúhlasí a odkazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu, zastávajúce právny

názor, že § 202 ods. 4 Exekučného poriadku sa aplikuje na dovolania podané

po 1. apríli 2017 (uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

, rozhodnutia ústavného súdu sp zn. , ,

, ...). Ústavný súd je toho názoru, že ak by najvyšší súd

dovolanie pokladal za prípustné, tak až potom by sa odklonil od ustálenej aplikačnej praxe.

Zároveň ústavný súd podotýka, že vzhľadom na množstvo relevantnej judikatúry, s ktorou

je najvyšší súd v kontinuite, nemal byť problém pre sťažovateľku sa s ňou oboznámiť.

21. Berúc do úvahy skutočnosť, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

nepredstavuje porušenie sťažovateľkou označených základných práv, ústavný súd jej

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie

rozhodnutí, priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2020

Martin Vernarský predseda senátu