Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 410/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou AKMB, s. r. o., Štefánikova 9, Nitra, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Miroslav Belica, vo veci namietaného porušenia práva

na zákonného sudcu podľa , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -439 z 12. marca 2020

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou

kanceláriou AKMB, s. r. o., Štefánikova 9, Nitra, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Miroslav Belica, vo veci namietaného porušenia práva na zákonného sudcu

podľa (ďalej len „“), Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. marca 2020 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry, odboru stred, Banská Bystrica pod ČVS: PPZ-194/NKA-ST2-2019

zo 17. februára 2020 bolo podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) začaté trestné stíhanie vo veci

a podľa vznesené obvinenie aj sťažovateľovi

pre pokračovací zločin neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným

hormonálnym účinkom podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) zákona

č. v znení účinnom v čase skutku (ďalej len „“)

s poukazom na , a iné. Uznesením sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 22. februára 2020 bol aj sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a)

a c) . Krajský súd svojím uznesením č. k. -439

z 12. marca 2020 zamietol podľa aj sťažovateľom

podanú sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 22. februára 2020

ako nedôvodnú.

3. Argumentácia sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti je postavená

na argumentoch týkajúcich sa porušenia práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

, listiny a dohovoru.

3.1 Prvým argumentom sťažovateľa je jeho právny názor, podľa ktorého „... spis

vedený na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou ... neobsahuje výpis

z elektronickej podateľni Krajského súdu v súlade s § 51 ods. 1 Zákona o súdoch,

na podklade čoho nie je možné určiť, že ktorý trestný senát Krajského súdu bol náhodným

výberom vybratý a ktorý jeho člen bol sudcom spravodajcom.“. Z uvedeného dôvodu

„... nebolo možné preskúmať, či bol pri prideľovaní veci dodržaný náhodný výber v súlade

s rozvrhom práce Krajského súdu a teda či vo veci rozhodoval zákonný senát (sudca)

a nemal rozhodovať iný senát, čím by došlo k porušeniu môjho práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi.“.

3.2 V ďalšom sťažovateľ dopĺňa, že „... v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina bolo zaevidovaných viacero sťažností voči rozhodnutiam o vzatí

do väzby, pričom o všetkých týchto sťažnostiach rozhodoval senát 1Tpo. Z tohto dôvodu sa

je na mieste domnievať, že podľa čl. II.2.1. písm. j) Rozvrhu práce Krajského súdu malo

dôjsť k prideleniu rozhodovania o všetkých opravných prostriedkoch senátu, v ktorom

pôsobí sudca - spravodajca, ktorý mal vec pridelenú na rozhodnutie o prvom z nich.

V predmetnom súdnom spise však takéto pridelenie mojej veci senátu 1To (1Tpo) absentuje,

rovnako ako tam podľa bodu C1. tejto sťažnosti absentuje potvrdenie z elektronickej

podateľne o náhodnom pridelení veci senátu 1To (1Tpo). Z dikcie rozvrhu práce Krajského

súdu navyše vyplýva, že rozhodovanie o opravných prostriedkoch podaných proti

rozhodnutiam z prípravného konania v tej istej trestnej veci v súdnych registroch Tpo a Nto

sa pridelí, čo pri použití gramatického výkladu znamená, že musí existovať nejaké

potvrdenie o pridelení rozhodovania o mojej sťažnosti práve senátu 1Tpo (alebo potvrdenie

elektronickej podateľne o pridelení).“.

3.3 Napokon sťažovateľ završuje svoju argumentáciu ďalším pochybením

spočívajúcim v zložení senátu 1 Tpo, v ktorom došlo k nahradeniu jedného člena tohto

senátu členom senátu 3 To, pričom podľa sťažovateľa „Zo súdneho spisu však nevyplýva

na základe čoho bola zastupujúcim členom senátu práve JUDr. Adriana Gallová, nakoľko

akékoľvek rozhodnutie predsedu súdu alebo riadiaceho predsedu senátu, ktorým by bola

JUDr. Adriana Gallová určená ako zastupujúci člen senátu v zmysle článku II.2.4. písm. b)

Rozvrhu práce, v súdnom spise absentuje, pričom je zrejmé, že takéto rozhodnutie bude

vyhotovené písomne (nakoľko je tomu tak i v iných veciach na Krajskom súde) a bude

súčasťou súdneho spisu, lebo len v tejto forme je možné jeho riadne preskúmanie.“.

Pôvodne mal byť podľa sťažovateľa senát 1 Tpo v zložení JUDr. Pavol Polka ako predseda

senátu a sudcovia JUDr. Monika Liptáková a JUDr. Vladimír Kurák.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 , článku 38 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd právoplatným uznesením krajského súdu v Žiline z 12. marca 2020,

sp. zn. , porušené bolo.

2. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2020, sp. zn.

a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 450,29 Eur.“

II.

Právomoc ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný

súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

III.

Zákonné a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

12. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

12.1 Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

12.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných

garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou

zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,

ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce

upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná

zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody

a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (, ).

14. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom

na naplnenie podmienok spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zákonnosť

súdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda

obsadený zákonným spôsobom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Buscarini v. San Marino zo 4. 5. 2000).

15. V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa

zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba

pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu

[ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce

na konanie a rozhodovanie v senáte (, , , ,

, )]; ako aj sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu

vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť v zmysle a nasl. alebo pre iné

ďalšie dôvody (, ).

16. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný

sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade

so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd

rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce

na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom

rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným

sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

16.1 Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno

vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

16.2 Podľa § 3 ods. 10 zákona o súdoch súdy sú povinné používať pri výkone

súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov

a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky

schválené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

16.3 Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci

určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým

senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť

ovplyvňovania pridelenia vecí. Hosťujúcemu sudcovi sa neprideľujú veci v trestnoprávnej

agende. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo

ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

16.4 Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch podmienka náhodného výberu podľa odseku

1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo

súdnych úradníkov.

16.5 Podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni

zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci

po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce

na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla

prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie

dovolenky.

16.6 Podľa § 51 ods. 10 zákona o súdoch súd vydá účastníkovi konania potvrdenie

o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať

takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla

nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu došlo tým,

že v súdnom spise absentujú evidenčné pomôcky, na základe ktorých by sťažovateľ

ako strana trestného konania, a teda osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohol

preveriť zákonnosť pridelenia jeho trestnej veci zákonnému sudcovi – senátu 1 To krajského

súdu, ako aj zákonnosť zastúpenia člena senátu 1 To členkou senátu 3 To. Od tejto

skutočnosti odvíja potom aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu

č. k. -439 z 12. marca 2020.

18. Aj keď ústavný súd neposkytuje výklad zákonov, čo vo svojej judikatúre

už mnohokrát uviedol (, , ), pretože

sú to práve všeobecné súdy, ktoré sú primárne povolané interpretovať a aplikovať zákony

v súvislosti s ich povolaním na rozhodovanie v občianskoprávnych a trestných veciach

(pozri ), už zo samotného znenia zákona o súdoch je

zjavné, že si toto ustanovenie sťažovateľ nevysvetľuje správne, pretože slovné spojenie

„nazretím do spisu a evidenčných pomôcok“ nepredstavuje imperatív, aby tieto evidenčné

pomôcky nevyhnutne boli súčasťou konkrétneho súdneho spisu (m. m. ).

19. Pre rozhodnutie ústavného súdu o aktuálnej ústavnej sťažnosti v tejto časti je

však podstatné, že od chýbajúceho údaja v súdnom spise (ako túto skutočnosť tvrdí

sťažovateľ) nemožno bez ďalšieho odvodzovať porušenie práva na zákonného sudcu tak,

ako ho má na mysli , listiny a dohovoru.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuviedol žiadnu ústavnoprávne relevantnú skutočnosť

spôsobilú vzbudiť reálnu pochybnosť o zákonnosti vo veci konajúceho senátu krajského

súdu 1 To, resp. o zákonnosti zastúpenia člena senátu 1 To členkou senátu 3 To. Sťažovateľ

netvrdí, opierajúc sa o konkrétne okolnosti danej veci, že by jeho trestná vec nebola

na krajskom súde pridelená v súlade s požiadavkami plynúcimi z § 51 ods. 1 a 2 zákona

o súdoch, resp. že by člen senátu 1 To nebol zastúpený členkou senátu 3 To v súlade

s požiadavkami plynúcimi z § 51 ods. 7 zákona o súdoch. Tvrdí len to, že o tom neexistuje

v súdnom spise doklad. Sťažovateľova argumentácia je tak fakticky len v rovine podozrení,

dohadov a hypotéz, že v jeho trestnej veci mohlo teoreticky dôjsť k porušeniu jeho práva

na zákonného sudcu.

20. Akceptácii sťažovateľom použitej argumentácie tak bráni nesplnenie jeho

povinnosti uniesť bremeno svojho tvrdenia vzťahujúceho sa na porušenie základného práva

na zákonného sudcu v konaní pred ústavným súdom, zvlášť v prípade, keď je zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom. Inak povedané, ústavný nemohol založiť

ústavnoprávny prieskum napadnutého rozhodnutia krajského súdu na tom, že sťažovateľ sa

domáha predloženia dokladu, ktorý by odstránil jeho pochybnosti o zákonnosti pridelenia

veci založené len na absencii evidenčného dokladu v spise (m. m. ). To sa

vzťahuje aj na otázku zastupovania sudcu. Bolo vecou sťažovateľa (jeho obhajcu v trestnom

konaní) predovšetkým požadovať možnosť kontroly podľa § 51 ods. 10 zákona o súdoch

na krajskom súde a obdobne postupovať aj pokiaľ ide o pochybnosti o riešení otázky

zastupovania sudcu v senáte, ktorý rozhodoval.

20.1 Ústavný súd vzhľadom na uvedené nepovažoval námietku sťažovateľa

o porušení jeho základného práva na zákonného sudcu pri pridelení jeho trestnej veci senátu

krajského súdu 1 To, resp. pri zastúpení člena senátu 1 To členkou senátu 3 To

za opodstatnenú.

21. Navyše, podľa názoru ústavného súdu prideľovanie vecí pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, ako to vyžaduje

§ 51 ods. 1 zákona o súdoch, o použití ktorých vo veci sťažovateľa nie je dôvodná

pochybnosť, v spojení s rozvrhom práce krajského súdu na rok 2020 vrátane jeho dodatkov

(ktorý je verejne, a preto aj sťažovateľovi dostupný a v ktorom sú pravidlá prideľovania

spisov sudcom – senátom, ako aj pravidlá zastupovania sudcov jasne upravené) je garanciou

dodržania zákonnosti tohto procesu, teda aj náhodilosti pridelenia veci, a tým aj zachovania

základného práva strán konania na zákonného sudcu (m. m. ). Na to potom

nadväzujú okolnosti uvedené v závere bodu 20.

22. Na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju

judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie základného práva

na zákonného sudcu podľa , resp. podľa listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím

krajského súdu v rámci predbežného prerokovania odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav Duriš predseda senátu